Hlas ľudu 25/2021

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Čoraz viac mladých sa venuje poľnohospodárskej výrobe Rodina Lenhartová z Kovačice užíva plody zeme a pestuje slovenské korene



Z obsahu

Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci – Komplex tradičnej architektúry sa stalo nositeľom najvyššieho uznania za kvalitu služieb Hospodárskej komory Brána úspechu za prínos k zachovaniu kultúrneho a historického dedičstva Vojvodiny.

Ocenenie prevzala riaditeľka tejto významnej slovenskej inštitúcie Anna Séčová-Pintírová. Viac o udelení týchto cien sa dočítate v našom týždenníku.

M. Ožvátová

Knižná premiéra Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami autora Vladimíra Valentíka vo vydaní Slovenského vydavateľského centra sa uskutočnila symbolicky v Spomienkovom dome Martina Jonáša v Kovačici. Krst knihy bol tiež symbolický, zrnkami kukurice, ktoré sú častým motívom na obrazoch maestra Jonáša.

O. Glóziková-Jonášová Foto: SVC

19. 6. 2021 | 25 /4964/

Uzávierka čísla: 16. 6. 2021

Slávnostná inštalácia seniora báčskeho Jaroslava Kopčoka v hložianskom kostole sa konala ako tretia tohto roku, po inštalácii sriemskeho a banátskeho seniora. Inštalácia sa niesla aj slávnostnom duchu osláv dvoch desaťročí pôsobenia Jaroslava Kopčoka v Hložanoch.

M. Pap

Chladné počasie na jar a teploty nižšie ako päťročný priemer – to sú hlavné príčiny meškania vegetácie pšenice a ostatných poľnohospodárskych plodín. Zber pšenice sa v tomto roku v Srbsku oneskorí v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takmer o dva týždne. Podľa odhadov odborníkov by sa žatva mala začať až okolo 10. júla. Pri porovnaní s minulým rokom, v tomto roku máme pod pšenicou zhruba o 25 000 hektárov viac a priemerná úroda sa predpokladá okolo 4,5 – 5 ton z hektára. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Uchyťme ten správny smer vetra Olinka Glóziková-Jonášová

O

krem toho, že sme si vedomí neúprosnej rýchlosti, ktorou sa k nám blíži aj tá formálna polovica kalendárneho roka, 15. júna sme si pripomenuli aj Svetový deň vetra.

Vďaka vetru ľudia si vedeli podrobiť moria i oceány, pripraviť si múku na chlieb alebo pomôcť si v tom, aby mohli skúsiť lietať medzi oblakmi.

Dnes nám vietor dáva energiu a predstavuje jeden z jej ultimatívnych alternatívnych zdrojov. Zajtra nám možno pomôže v niečom, o čom dnes ani nesnívame.

Existuje definícia vetra? No, pravdaže, vieme sa o tom zmieniť. Je to prúdenie vzduchu, ktoré je spôsobené zmenami jeho teploty.

Avšak pre nás ľudí vietor predstavuje niečo nedefinované – niečo, proti čomu sa dakedy márne snažíme konať, alebo na druhej strane hybnú silu, ktorá nás ženie dopredu a pomáha nám, aby sme zdolali výzvy pred nami. Dáva nám tú rozhodujúcu neviditeľnú ruku, ktorá nám pomôže, aby sme mohli podniknúť konečnú námahu k dosahovaniu toho, čo sme si v živote dosiahnuť zaumienili. Žijeme v dobe, keď nám je potrebný mierny vietor, ktorý nám umožní vyhnúť sa turbulenciám, vietor, ktorý nás privedie do mierneho prístavu. V dejinách ľudstva vie-

tor mnoho toho prinášal, zároveň však veľa toho aj odniesol. V tej svojej jedinečnosti si aj zaslúži svoj deň v kalendári. Vietor má svoje nedostatky – vie vyvolať prírodné pohromy, eolské erózie, ale vie byť rovnako aj užitočný a významný pre život na našej planéte.

Letné dni, formálne aj kalendárne, vítajú do našich dedín a miest. Aj keď nám denné teploty možno o tom nesvedčia, môžeme vôkol nás vidieť príznaky, ktoré poukazujú na to, že nám leto prichádza. Pozrieme sa na to, čo nás v priebehu leta pred nami čaká v Boľovciach, pritom sa pokúsime zamyslieť nad tým, ako by naše vlastné letné, dúfajme aj dovolenkové dni mohli vyzerať.

Rodina je základnou bunkou každej spoločnosti. Hovoria, že obraz môže povedať tisíce slov. Tým činom nám je jasné, že titulná fotografia krásnej rodinky nesmierne sa tešiacej z úrody, ktorú jej priniesla bohatá vojvodinská pôda, hovorí tých slov aspoň milión. Keď sa zamyslíme nad tým, ako vieme byť šťastní, hoci aj v tom húževnatom zápasení s prírodou počas snahy zabezpečiť prežitie, pochopíme, ako je jednoducho krásny život, ktorý máme.

Doprajme si teda ten správny vietor, jemný vietor do chrbta, ktorý nás práve potlačí v správnom smere a správnou intenzitou k tomu, aby sme istým krokom pokračovali v ceste za svojím cieľom, vpred.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu (3)

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Komu sa nelení, tomu sa zelení

KULTÚRA

31 Dvadsať rokov trvalej stopy

ŠPORT

47 Pestovať športový duch futbalového dorastu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Oneskorená žatva pšenice

Na titulnej strane: Čoraz viac mladých ľudí v Srbsku sa venuje poľnohospodárskej výrobe.

Keď pritom nezabúdajú na svoje korene a vštepujú lásku k tomu aj svojim potomkom, môže to byť iba inšpiratívnym príkladom pre mnohých z nás. Mladá rodina Lenhartová z Kovačice žije z poľnohospodárskej výroby. To, ale predovšetkým idea a snaha, v dnešnej urýchlenej dobe, zvečniť na fotografii svoje ratolesti v rozkvitnutom poli maku, si určite zasluhuje našu pozornosť, a prečo nie aj titulnú stranu nášho týždenníka.

Foto: Foto štúdio Centar

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

25 /4964/ 19. 6. 2021

3

Týždeň 7 DNÍ

Memorandum o spolupráci Hospodárskej komory Srbska a Rady slovenských vývozcov Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

P

redseda Hospodárskej komory Srbska Marko Čadež podpísal v Bratislave memorandum o spolupráci s predsedom Rady slovenských vývozcov Lukášom Parízekom.

Memorandum by malo prispieť k lepšej spolupráci týchto dvoch krajín. Čadež vo vyhláške pre Tanjug povedal: „Je veľmi dôležité podporovať bilaterálnu spoluprácu a umožniť kompániám dvoch krajín nehatený príchod na trhovisko. Samým tým aj slovenským partnerom pomôcť, aby čo lepšie a rýchlejšie našli partnerov v Srbsku,“ a dodal: „V rámci stretnutia hovorili sme aj o investíciách do sektora elektrotechnického priemyslu, kovopriemyslu, lebo početné kompánie zo Slovenska hľadajú srbských partnerov práve v týchto sektoroch.“ Parízek poukázal na tradične dobré a priateľské vzťahy

medzi Slovenskom a Srbskom, že neexistujú žiadne otvorené otázky, čo predstavuje vynikajúci základ pre ďalší rozvoj ekonomickej spolupráce.

Podľa jeho slov Rada slovenských vývozcov zastupuje slovenské podnikanie v zahraničných trhoch a snaží sa uzatvárať dohody, ako aj vyhľadávať vhodných partnerov na spoluprácu. „Som rád, že sme dnes podpísali memorandum o spolupráci s Hospodárskou komorou Srbska, ktorá nám bude pevným partnerom v budúcnosti. Môžeme si vymieňať informácie a skúsenosti a navzájom sa aj podporovať,“ povedal Parízek, a pritom prízvukoval: „Obchodovanie prebieha v oboch smeroch,“ a vyslovil presvedčenie, že Rada slovenských vývozcov bude pevným partnerom Hospodárskej komory Srbska.

Na záver ešte podotkol, že sú si slovenskí podnikatelia vedomí potenciálov srbského

hospodárstva, najmä pokiaľ ide o metalurgiu a poľnohospodárstvo. * Prezident Srbska Aleksandar Vućić pobudol v Bruseli a vo vyhláške pre médiá povedal, respektíve zopakoval, že Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova. Nemohli sa dohodnúť absolútne na ničom. „Kosovský premiér Albin Kurti prišiel na zasadnutie s cieľom, aby sa na ničom nedohodol, a povedal mi: Prišiel som sa ťa spýtať, kedy uznáš nezávislosť Kosova?

Moja odpoveď bola: Nikdy!“ uviedol srbský prezident po trilaterálnom zasadnutí predstaviteľov Belehradu a Prištiny s európskymi predstaviteľmi. * Do tretice pozoruhodných udalostí za posledných sedem dní nemožno nespomenúť výhru Novaka Đokovića vo finále Roland Garros, kde zdolal Stefanosa Tsitsipasa. I keď výhry Đokovića sa už stali

takmer samozrejmosťou a už dakedy ani neznie ako novinka, keď sa povie, že Novak vyhral grandslamový turnaj, predsa však bol tento zápas o niečo iný.

Zdá sa, akoby to bola jeho najťažšia výhra a najťažšie získanie titulu v jeho hviezdnej kariére.

Novak Đoković po druhý raz v kariére ovládol Roland Garros.

Stefanosa Tsitsipasa zdolal vo finále 6 : 7 (6), 2: 6, 6 : 3, 6 : 2, 6 : 4.

Zaujímavosť, ktorá poznačila tento zápas, sa stala číslo 1 na internete, najmä Đoković víťaznú raketu daroval malému chlapcovi z publika. Ten žiaril od radosti. Vo vyhláške pre médiá Đoković povedal, že chlapca snáď nepozná, ale ho on celý zápas povzbudzoval. Đoković a Tsitsipas sú aktuálne dvaja najlepší tenisti vo svete. V rebríčku Race, ktorý zohľadňuje iba výsledky v aktuálnej sezóne, im patrí prvé a druhé miesto. V oficiálnom hodnotení Đoković aj ďalej zostáva svetovou jednotkou.

VÝBOR PRE KULTÚRU NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY vyčlenil prostriedky pre Rímskokatolícku cirkev v Selenči. Celková koncepcia bola podporiť malé prostredia a tých, čo doteraz neboli podporení. V rámci tohto podujatia sekcia pre deti a mládež na selenčskej fare získala prostriedky, ktoré využila na kúpu učebných pomôcok. Selenčský kňaz dostal nový televízor, ktorý využíva ako technickú pomôcku na hodinách náboženstva. Idea je, aby sa prostriedky využili na sprístupnenie kultúrnych obsahov deťom. A to predsa tých v materinskom jazyku, ktoré by mali podporiť vývin slovenčiny a jej zachovanie.

Miroslava Ožvátová

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO MÁ STABILNÉ FINANCOVANIE

Podnety pre mladých podnikateľov

Zdroj: Tanjug

S

rbsko má stabilné financovanie, zdôraznil prezident Srbska Aleksandar Vučić 16. júna, pričom dodal, že je preto veľmi dôležité, aby v našej krajine, ale i širšie, vládli mier a stabilita.

Prezident Vučić pri verejnom prejave vyzdvihol, že je Srbsko dnes treťou krajinou podľa pokročilosti v Európe, po Luxembursku a i Estónsku. Náš boj je, zdôraznil, aby sme dodatočne podporili úroveň rozvoja, aby sme sa pokúsili dostať pred Estónsko a Luxembursko.

Preto je pre Srbsko nesmierne dôležité, ako povedal prezident, v druhom kvartáli dosiahnuť úroveň rastu a pokroku medzi 12 i 16 percent, čo by drasticky prispelo k zvýšeniu dôchodkov a platov, ako i k dodatočnému zrýchleniu zvýšenia. „Preto apelujem na vládu, aby ministerstvá viac míňali prostriedky, aby sme zlepšili spotrebu a zvýšili úroveň rastu,“ zdôraznil prezident Vučić a k tomu dodal, že sa úroveň prosperity zvýši v mnohých oblastiach, dokonca aj v poľnohospodárstve o 1,1 percenta.

Prezident pripomenul, že za 20 dní bude položený základný kameň továrne, do výstavby ktorej bude vložených sto miliónov eur a v ktorej naši pracovníci budú vyrábať avio diely v Pazove.

• TÝŽDEŇ •

Vučić oznámil, že sa zrušia daňové záväzky pre mladších ako 40 rokov, tiež trojročné oslobodenie od povinností platenia daní zamestnancov, ktorí sa po prvýkrát dostali na trh práce, ako i oslobodenie od daní a príspevkov pre výskumné centrá, čo v mnohom prispeje k zamestnávaniu mladých ľudí a dodatočný stimul pre domáce spoločnosti, aby vkladali do tých centier.

Prezident ako dobrú správu vyzdvihol to, že v prvých piatich mesiacoch toho roku prišlo k vzrastu priamych zahraničných investícií na 1,413 miliardy eur, 12,7 percenta viac vzhľadom na obdobie piatich mesiacov minulého roku.

Vyzdvihol tiež, že sú vysoký prílev zahraničných a domácich investícií, vývoz a spotreba tri stĺpy, na ktorých spočíva ekonomický rast krajiny.

Za veľmi významný vyzdvihol aj výsledok NBS, ktorá zvýšila štátne rezervy z 36,3 tony a doložil, že sa bude spieť k zvýšeniu rezerv zlata na 50 ton.

Vučić vyzdvihol, že je zvýšenie rezerv zlata dôležité ako balans, ak príde k novej svetovej kríze, ale aj pre bezpečnosť našich verejných financií. Dodal aj, že devízové úspory počas pandemickej situácie boli viac ako 14 miliárd eur.

25 /4964/ 19. 6. 2021

5

Týždeň OBROVSKÉ VKLADY DO SRBSKÉHO HOSPODÁRSTVA

Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu (3) Miroslav Benka

N

ie tak dávno, pri príležitosti 140. výročia nadviazania srbsko-amerických diplomatických vzťahov ministerka obchodu USA Gina Raimondová uviedla: „Srbsko je ekonomickým motorom západného Balkánu,“ a dodala: „Tešíme sa na pokračovanie a rozširovanie bilaterálnej spolupráce, najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, infraštruktúry, zdravia a čistej energie,“ uviedla na Twitteri.

Svedkami sme, že Srbsko spolupracuje s najväčšími a pre nás veľmi dôležitými krajinami Európy a sveta: USA, Nemeckom, Francúzskom, Slovenskom, Ruskom, Poľskom, Českom, Čínou a štátmi nášho regiónu.

Prezident otvoril hranice spolupráce dokorán a Srbsko sa tak stalo najaktívnejšou krajinou v hospodárstve nášho regiónu, EÚ a sveta.

David de Falco, asistent ministerky obchodovania USA, prostredníctvom videozáznamu rokoval so srbskou premiérkou Anou Brnabićovou o zlepšení obojstrannej hospodárskej spolupráci, kým s ministerkou baníctva a energetiky prof. Dr. Zoranou Mihajlovićovou hovoril o spolupráci medzi týmito dvoma krajinami v energetickom a ťažobnom priemysle, s osobitným dôrazom na tzv. zelené hospodárstvo a obnoviteľné zdroje energie.

Nemecká spoločnosť Fischer (Fischer automotive systems) v priemyselnej zóne v Jagodine otvorila továreň na výrobu súčiastok a príslušenstva pre automobily vysokej triedy. V prenajatých priestoroch v továrni Fischer v Jagodine doteraz pracovalo 150 pracovníkov a v novej výrobnej 6

www.hl.rs

hale, rozlohy 8 000 štvorcových metrov, by malo pracovať ďalších 350 ľudí.

Slávnostného otvorenia továrne v Jagodine sa zúčastnil srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý vo svojom prejave uviedol: „Zástupcovia spoločnosti Fischer potvrdili, že uvažujú aj o otvorení

Klausovi Fischerovi a všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby táto továreň bola otvorená práve v Srbsku, teda v Jagodine. Osobitná vďaka patrí aj predsedovi Zhromaždenia mesta Jagodina Draganovi Markovićovi. Ďalej uviedol, že ešte lepšou správou je to, že ten istý investor

v Ćupriji. Musíme vyriešiť skláreň v Paraćine, a potom Despotovac a Sviljanac,“ uviedol.

Do Rekovca, podľa slov prezidenta, bude ťažké priviesť väčšieho investora, pretože toto mesto nielenže je malé, ale je tu aj nedostatok pracovnej sily.

Okrem iného uviedol údaj, že

Prezident Aleksandar Vučić so spolupracovníkmi na návšteve v Jagodine

továrne na výrobu hmoždiniek v Jagodine. V nemeckých továrňach v Srbsku v súčasnosti pracuje 70 000 ľudí a dúfam, že čoskoro ich bude ešte viac,“ poznamenal prezident.

Vučić potom vykonal obhliadku továrne a porozprával sa s pracovníkmi, zaželal im šťastnú prácu, pričom sa dozvedel, že zamestnaní nie sú iba z Jagodiny, ale aj z Paraćinu, Ćuprije, Despotovca, Kragujevca a ďalších okolitých miest.

Prezident vo svojom príhovore prezradil, že je veľmi šťastný, že sa im podarilo priviesť takého investora do Srbska, a poďakoval sa majiteľovi nemeckej spoločnosti

Informačno-politický týždenník

oznámil, že by mal otvoriť ďalšiu továreň v Jagodine. „Fischer uviedol, že v ďalšom období sa bude usilovať o umiestnenie novej továrne na výrobu hmoždiniek.

To je skvelá správa pre Jagodinu, Pomoravský obvod, ale aj celé Srbsko,“ uviedol Vučić a dodal, že investor bude mať v tejto súvislosti podporu štátu. „Štát chce zabezpečiť pracovné miesta pre všetkých občanov, ak chcú pracovať. Preto sa musíme naučiť nemeckej disciplíne, japonskej šetrnosti a so srbskou tvorivosťou budeme najlepší v Európe.

S pripomienkou, že budúcnosť je v rodinných firmách. Okrem Jagodiny potrebujeme aj továreň

keď nemecké spoločnosti prišli do Srbska, zamestnávali asi 17 000 pracovníkov, kým dnes v Srbsku zamestnávajú asi 70 000 ľudí, čo je ukazovateľom toho, aký veľký úspech Srbsko dosiahlo.

Dodal, že sú to všetky spoločnosti so 100 % vývozom a že Fischer bude vyvážať pre tie najlepšie značky, ako sú BMW, Mercedes, Audi a pod.

Zástupcovia spoločnosti predstavili Vučićovi výrobný proces, ktorý je úplne automatizovaný.

Fischerova investícia má hodnotu asi 40 miliónov eur. Výrobu v Jagodine otvoril koncom minulého roka v prenajatej hale spoločnosti Visokogradnja inženjering, kde • TÝŽDEŇ •

zamestnával 100 pracovníkov.

Spoločnosť má tiež továrne v Nemecku, Spojených štátoch, Číne a Českej republike, kde zamestnáva okolo 5 200 pracovníkov.

Uvedená spoločnosť vyváža do 120 krajín a jej sortiment

Fischerovi za to, že zamestnal 150 pracovníkov a že do konca roka zamestná ďalších 350. „Som si istý, že budete naším ekonomickým zástupcom a že pomôžete pánovi Fischerovi dostať továrne do ďalších miest, ktoré to potrebujú,“ uviedol Marković a ozrejmil, že mesto Jagodina udelí tituly čestného občana Fischerovi, pretože do tohto mesta investuje, a prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, pretože poskytuje podmienky na zamestnanie.

Na slávnostnom otvorení továrne majiPrezident Aleksandar Vučić počas príhovoru teľ spoločnosti v Jagodine Klaus Fischer je zameraný na automobilky vo svojom prejave povedal: „SrbMercedes, BMW a koncern Volk- sko je skvelá krajina s najlepšími swagen. Vlani dosiahla skupina investičnými podmienkami. SkuFischer obrat 872 miliónov eur. pina Fischer sa rozhodla otvoriť Je to štvrtá zahraničná továreň novú továreň v Jagodine, prev priemyselnej zóne v Jagodi- tože nenašla také mimoriadne ne, predtým tam svoje výrobné podmienky v žiadnej európskej závody postavili tri spoločnosti krajine ako v Srbsku, najmä v z Talianska. „Dnes je Deň Spasiteľa, veľký sviatok a skvelý deň pre Srbsko, pretože Fischer, ako piata spoločnosť z hľadiska ekonomickej sily, prišla do Srbska a najala pracovníkov,“ uviedol predseda Zhromaždenia mesta Jagodina Dragan Marković-Palma. „Nie je to malá vec, aby vás Nemecko uznalo, najväčšia ekonomická sila v Európe, a aby dnes pracovalo v nemeckých spoločnostiach viac ako 75 000 srbských občanov,“ podotkol a zdôraznil, že zahraničných investorov priťahuje eko- Továreň Fisher v Jagodine nomická bezpečnosť, politická stabilita a zdravotná bezpečnosť, 27 krajinách EÚ,“ a pokračoval: pretože Srbsko má okrem iného „Osobne som spokojný, že rozaj najviac zaočkovaných ľudí. hodnutie padlo na vašu krajinu.

Okrem spomenutého Mar- Srbsko ponúka našej spoločković sa poďakoval majiteľovi nosti tie najlepšie podmienky. skupiny Fischer Group Klausovi Investičné prostredie je veľmi • TÝŽDEŇ •

konkurenčné, neexistujú žiadne jazykové bariéry, úroveň špeciálnych znalostí v automobilovom priemysle je vynikajúca, internetová a mobilná. Telefonovanie je solídne. Poznám niektoré krajiny EÚ, ktoré tieto problémy až tak dobre nevyriešili, vrátane mojej krajiny Nemecka,“ uviedol Fischer. Pritom zdôraznil, že prezident Aleksandar Vučić a vláda Srbska poskytli jeho spoločnosti všetky optimálne obchodné podmienky. „Pán prezident, záleží vám na budúcnosti vašej krajiny rovnako ako nám záleží na budúcnosti našej spoločnosti,“ zdôraznil Fischer a oznámil, že počet zamestnancov v továrni v Jagodine by mal dosiahnuť 350 do konca roka, keď budú dané do prevádzky všetky stroje. „Tam sa budú vyrábať ventilačné dýzy pre Mercedes, BMW a Volkswagen.

Uvažujeme aj o založení nášho najväčšieho výrobného odvetvia – strojárstva v Jagodine alebo niekde inde v Srbsku,“ ozrejmil Fischer a zhodnotil, že Srbsko je veľká krajina s veľkou budúcnosťou, v ktorej majú zamestnanci najväčšiu hodnotu. „Jagodina a celý región Pomoravlje budú mať dobrú budúcnosť,“ povedal prezident Vučić neskrývajúc úsmev a spokojnosť, ako často býva

pri podobných príležitostiach, keď sa otvárajú nové továrne, pretože všetko, čo pre občanov robí, má podľa neho v týchto továrňach zmysel. Vučić poukázal aj na skutočnosť, že ako pred-

seda vlády priviedol do Srbska prvú nemeckú spoločnosť Dr. Oetker a že v tom čase dúfal, že to nebude posledný nemecký investor, ktorého do našej krajiny privedie. „Urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli hospodársky pokrok,“ poznamenal Vučić a vyjadril očakávanie, že dokážeme využiť výhody vysokých výrobných cien v mnohých západoeurópskych krajinách a že prilákame investorov z Nemecka pre stabilitu, ktorú máme, a dobrú pracovnú silu. „Takto sa podporujú investície, vývoz a spotreba, čo znamená väčší rast a úspech Srbska,“ povedal a vysvetlil ďalej, že MMF očakáva rast HDP Srbska o šesť percent a že očakáva, že tento rast bude vyšší ako sedem percent, a to aj napriek vysokej základni z predchádzajúceho roka. Povedal, že do Srbska by sa mali vrátiť remeselníci, tesári, zámočníci a že musíme mať viac detí, pretože bez detí nebudeme mať budúcnosť. Zaželal nemeckému investorovi veľký zisk a robotníkom dobrý plat a bezpečnú budúcnosť. „Čím viac nemeckých investorov, tým väčší úspech má Srbsko, pretože rastie export a zamestnanosť,“ uviedol srbský prezident.

Poukázal na to, že nemeckí investori sú zodpovední aj za to, že Srbsko bude mať tento rok rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmenej o šesť percent.

Pre hospodársky pokrok Srbska je podľa Vučića dôležité, aby sa do krajiny vrátili nielen ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ako sa to deje teraz, ale aj remeselníci a ďalší nedostatočný personál.

Vučić na otázky novinárov odpovedal o prípade Palma, a povedal, že Dragan Marković by zatiaľ nechránil „ani meno, ani priezvisko, ani funkciu strany“, ak by urobil niečo nezákonné. Okrem toho dotkli sa aj témy 20. výročia vraždy Milana Pantića v Jagodine a Vučić na to odpovedal krátko: „Všemožne sme sa snažili vyriešiť tento prípad.“ Foto: Tanjug / Kabinet prezidenta A. Vučića

25 /4964/ 19. 6. 2021

7

Týždeň VOĽBY DO RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

Presvedčivá podpora kandidátom Miroslava Ožvátová

P

o štyroch rokoch prišlo obdobie volieb do miestnych spoločenstiev. V nedeľu 13. júna boli organizované voľby do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Rozhodujúce boli výdobytky v uplynulých štyroch rokoch, a to, čo počas tohto obdobia bolo urobené pre Kysáč. Úplná podpora jedenástim kandidátom je dôkazom, že im občania dôverujú a že to sú ľudia, na ktorých sa nasledujúce štyri roky Kysáčania môžu spoľahnúť.

Ich program priamo nadväzuje na ten z predchádzajúceho obdobia, čiže mal by byť pokračovaním toho. Od roku 2017 v Kysáči sa pracuje na výstavbe atmosférickej kanalizácie, ako aj na asfaltovaní ulíc. Realizované sú rôzne akcie úpravy dediny a vôkol nej, ako aj výsadba stromov. Rekonštrukcia

Domu penzistov bola veľkým prínosom pre starších Kysáčanov.

Pracovalo sa na úprave parku, ako aj na novom vybavenom ihrisku v Tankosićeve.

Vedľa terénu FK Tatra bola postavená vonkajšia telocvičňa. Neboli zanedbané ani kultúrne aktivity.

Kysáčania si pripomenuli oslavy pri príležitosti 245 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča. Nechýbali ani spoločenské aktivity. Sem možno zaradiť turnaj Miestneho spoločenstva Kysáč vo futbale, Vianočný bazár, ako aj rôzne iné podujatia v Kysáči. S cieľom zastavenia šírenia pandémie, ktorú vyvolal koronavírus, bola viackrát

organizovaná vakcinácia obyvateľov Kysáča. Všetky tieto akcie boli zorganizované vďaka spolu-

práci Mesta Nový Sad, Miestneho spoločenstva Kysáč a ochotných Kysáčanov, ktorí sa aktívne zapájali do všetkých podujatí.

Obyvatelia Kysáča vyjadrili dôveru ľuďom na listine Srbskej pokrokovej strany. Tak v štvor-

ročnom mandáte v Miestnom spoločenstve budú pôsobiť: Sara Savićová, Dejan Predojević, Vladimír Sabo, Suzana Kalmárová, Ján Pálik, Ján Marčok, Bojan Filko, Mária Madacká, Ján Vozár, Juraj Fabian a Jaroslav Pixiades. Plán na nasledujúce štyri roky by mal zabezpečiť ďalší rozvoj Kysáča. V prvom rade sem patrí konečné vyriešenie otázky kanalizačnej siete a jej výstavba, ako aj pokračovanie asfaltovania ulíc. Naplánovaná je aj úprava budovy Miestneho spoločenstva Kysáč. Veľkým prínosom bude realizovanie urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania, ktoré je pomenované ako „urbani džep“ a je výsledkom spolupráce s Nadáciou Nový Sad 2021/22.

ARCHÍV VOJVODINY

Pracovné stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti slovenských velikánov Miroslava Ožvátová

V

velikánov.

Na stretnutí, na ktorom sa zúčastnili riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, námestník riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust, predseda združenia Spoločnosť slovenských velikánov Jozef

stredu 2. júna v Archíve Vojvodiny sa uskutočnila pracovná schôdza s predstaviteľmi občianskeho a mimovládneho združenia Spoločnosti slovenských velikánov zo Slovenska.

Stretnutie bolo realizované v rámci ukončenia medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan. Výstava k storočnici narodenia Alexandra Dubčeka bola oficiálne otvorená 12. mája a vznikla vďaka spolupráci Archívu Vojvodiny so Spoloč- Knižné dary Archívu Vojvodiny sa dostanú nosťou slovenských do slovenských knižníc 8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Škultéty a významný športový novinár Jozef Mazar, bola konkretizovaná forma budúcej spolupráce medzi Archívom Vojvodiny a Spoločnosťou slovenských velikánov.

P r o t o k o l Podstata je zveľaďovať spoločnú históriu Srbov o spolupráci a Slovákov bude slávnostdesiatok publikácií Archívu Vojne podpísaný v rodnom dome vodiny, ktoré sa prostrednícAlexandra Dubčeka koncom tvom Spoločnosti slovenských júna 2021. Ako jeden z aspekvelikánov dostanú do knižníc tov budúcej spolupráce je uvev Slovenskej republike. dená medziknižničná výmena.

Zdroj a foto: V tom kontexte riaditeľ Nebojša arhivvojvodine.org.rs Kuzmanović daroval niekoľko • TÝŽDEŇ •

BRÁNA ÚSPECHU ZA ROK 2020

Ocenenie za Komplex tradičnej architektúry a prispieť k podpore a rozvoju domáceho ospodárska komora Vojvo- cestovného ruchu diny už 29 rokov podporuje a pohostinstva. a každý rok udeľuje oceV dôsledku epidenenia za kvalitu služieb v oblasti miologickej situácie cestovného ruchu a pohostinstva. v Srbsku a s cieľom Ocenenie Brána úspechu sa udeľuje zabrániť a znížiť riziko za dosiahnutú kvalitu služieb v šírenia koronavírusu rôznych kategóriách pohostinstva, 29. slávnostné odohotelierstva a cestovného ruchu vzdávanie ocenení Rok 2020 bol výzvou pre cestovný ruch a pohostinstvo tým, ktorí najlepšie reprezentujú bolo organizované konopy. Za finančnej podpory ho turizmu a sálaš Stojšić Krčedin v multietnickú komunitu Vojvodiny v upravenej koncepcii.

Pokrajinského ústavu pre ochranu kategórii sálašov. Plakety tiež získali a prispievajú k formovaniu turisticSlávnostné udeľovanie cien bolo kultúrnych pamiatok mniač sme reštaurácia Veliki v Novom Sade v kých hodnôt Vojvodiny.

10. júna v amfiteátri Archívu Voj- presťahovali na nádvorie Najstar- kategórii reštaurácií s autentickou Okrem ocenenia Brána úspechu vodiny. Jedna sa dostala aj do rúk šieho domu v Báčskom Petrovci.“ gastronomickou ponukou, VinárHospodárska komora Vojvodiny Múzea vojvodinských O c e n e n i a stvo Veritas Sriemske Karlovce v udeľuje aj plakety za kvalitu služieb Slovákov v Báčskom Brána úspechu kategórii vinárstiev, ktoré prispieva tým, ktorí obsadili druhé miesto.

Petrovci. Múzeum vojdostali aj kúpele k rozvoju turistických cieľov, Dom Na základe rozhodnutia Správ- vodinských Slovákov Banja Kanjiža – Čupić Zmaj od noćaja 1804 Manej rady Hospodárskej komory – Komplex tradičnej Aquamarin za čvanska Mitrovica za autentickú Vojvodiny jednotlivci boli ocenení architektúry sa stalo prínos k rozvoju turistickú ponuku a prínos k rozvoaj Zlatým perom hospodárstva za nositeľom najvyššiekúpeľného ces- ju vidieckeho turizmu. Poľovnícky osobný prínos pri afirmácii turizmu ho uznania za kvalitu tovného ruchu, hrad Kaštel Ečka získal plaketu za vo Vojvodine. O udelení ocenenia služieb Hospodárskej Poľovníctvo 4 prínos k vývinu vidieckeho turizmu rozhodla trojčlenná komisia, pozo- komory Brána úspe- Cena Brána úspechu sa jelena v Kaći a sálaš Dedin salaš Čenej plaketu stávajúca z popredných profesio- chu a za prínos k za- dostala aj do rúk Múzea v kategórii po- v kategórii sálašov za prínos k zavojvodinských Slovákov nálnych pracovníkov cestovného chovaniu kultúrneho ľovníckych do- chovaniu tradície. Cenu Zlaté pero ruchu a pohostinstva z hospodár- a historického dedičstva Vojvodiny. mov a poľovníckej turistiky, reštau- hospodárstva tohto roku získal stva, predstaviteľov vzdelávacích Ocenenie prevzala riaditeľka tejto rácia Piknik Nový Sad v kategórii fotograf Martin Candir za prínos inštitúcií a profesijných združení. významnej slovenskej inštitúcie reštaurácií s lokálnou kuchyňou v oblasti propagácie kultúrneho Komisiu tvorili: predsedníčka komi- Anna Séčová-Pintírová, ktorá sa a Vinárstvo Mauerer Hajdukovo a historického dedičstva a prírodsie Nataša Pavlovićová, riaditeľka v mene laureátov v kategórii vinárstiev. ného potenciálu Vojvodiny. prihovorila predstaPlakety získali Spomienkový dom Ceny odovzdali pokrajinský sekviteľom médií: „Je Tajhaz Temerín za prínos k ochrane retár pre hospodárstvo a turizmus mi veľkou cťou pri- kultúrneho a historického dedič- Nenad Ivanišević, predseda Hospohovoriť sa všetkým stva Vojvodiny, etnopark Majkin dárskej komory Vojvodiny Boško prítomným v mene salaš Palić za autentickú turistickú Vučurević a riaditeľka Turistickej Múzea vojvodinských ponuku a prínos k rozvoju vidiecke- organizácie Nataša Pavlovićová.

Slovákov. Múzeum vojvodinských SloO Múzeu vojvodinských Slovákov vákov sa nachádza Múzeum vojvodinských Slovákov bolo založené v roku 2011. v Báčskom Petrovci Je nástupcom Národného múzea v Báčskom Petrovci.

Múzeum vojvodinských Slovákov medzi lau- a stará sa o kultúrne Patrí medzi významné inštitúcie v oblasti kultúry Slovákov v Srbdedičstvo vojvoreátmi za rok 2020 sku a predstavuje opravdivý poklad hmotnej a duchovnej kultúry dinských Slovákov.

Slovákov žijúcich vo Vojvodine, o čom svedčí i rozhodnutie NáTuristickej organizácie Vojvodiny, Okrem hlavnej múzejnej činnosti rodnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, že Múzeum Boris Eremić, riaditeľ Kompas tou- našou povinnosťou je chrániť a stavojvodinských Slovákov predstavuje inštitúciu osobitného výzrism&travel, a doc. Dr. Milan Ivkov rať sa o kultúrne majetky a tradičnú namu pre slovenskú národnostnú menšinu. Cieľom Múzea vojv mene Departmánu pre zemepis, architektúru. Do nášho okruhu vodinských Slovákov je skúmať, odborne spracovávať, zbierať, turizmus a hotelierstvo na Príro- práce patrí aj Galéria Zuzky Meddokumentovať, prezentovať a uschovávať etnologickú, histodovedno-matematickej fakulte veďovej. Minulý rok bol komplirickú a umeleckú pamiatku z minulosti vojvodinských Slovákov. v Novom Sade. Menovaná komisia kovaný, ale pre naše múzeum to V súčasnosti múzeum zastrešuje Galériu Zuzky Medveďovej a kuludelila ocenenia turisticko-pohos- bolo pracovné a tvorivé obdobie. túrno-historickú pamiatku in situ Najstarší dom v Petrovci. Spoluzatinským zariadeniam, ktorým sa aj Vďaka podpore Obce Báčsky Petkladatelia Múzea vojvodinských Slovákov sú Obec Báčsky Petrovec napriek početným obmedzeniam rovec od súkromného majiteľa sme a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. spôsobeným koronavírusom poda- kúpili mniač, technickú pamiatku, Zdroj: muzeumslovakov.rs rilo dosiahnuť výnimočné výsledky ktorá sa používala na zmäkčovanie Miroslava Ožvátová

H

• TÝŽDEŇ •

25 /4964/ 19. 6. 2021

9

Týždeň OBEC KOVAČICA ZÍSKALA 5 000 EUR ZA NAJLEPŠÍ PROJEKT

Senzorická miestnosť Olinka Glóziková-Jonášová

V

rámci politických a ekonomických reforiem v krajinách západného Balkánu venovanie prístupovému procesu EÚ dosiahlo značný pokrok prostredníctvom významných donácií a pomoci EÚ.

Predsa ale región západného Balkánu aj ďalej čelí sociálnym rizikám súvisiacim s chudobou, nerovnoprávnymi príjmami, nezamestnanosťou a inými formami sociálnej diskriminácie jednotlivcov.

Iniciatíva sociálnej dimenzie pre európske integrácie (SDI) štartovala s prácou v roku 2018 s cieľom poukázať na nevyhnutné zabezpečenie lepšej sociálnej politiky a politiky zamestnávania počas prístupového procesu krajín západného Balkánu a mimo hraníc sociálnej politiky Európskej únie.

Táto regionálna iniciatíva je výsledkom takmer 30-ročnej skúsenosti v humanitárnej práci organizácie ASB v regióne, prostredníctvom ktorej boli identifikované početné spoločné potenciály, ale aj prekážky v prekonávaní sociálnej diskriminácie, dosiahnutie sociálneho pokroku a blahobytu obyvateľov krajín západného Balkánu na ich ceste k členstvu v EÚ.

V rámci SDI bolo podporených zhruba 200 sociálnych projektov na financovanie 6 krajín regiónu západného Balkánu. Projekty sú vypracované v spolupráci odborných mentorov a 520 účastníkov zo 65 nerozvinutých lokálnych spoločenstiev, ktoré navrhli rezortné ministerstvá.

V tomto roku za najlepší projekt bol ocenený projekt Obce Kovačica pod názvom Senzorická miestnosť, na ktorý získali donáciu v hodnote 5 000 eur.

V utorok 8. júna Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, 10

www.hl.rs

privítal predstaviteľov nemeckej humanitárnej organizácie ASB pre Srbsko v čele s jej riaditeľom Gordanom Velevom. Dôvodom stretnutia bolo odovzdávanie finančnej odmeny za spomenutý najlepší projekt v rámci programu Iniciatíva sociálnej dimenzie

pol cesty (Kuće na pola puta). Vo všetkých projektoch Kovačická obec bola inovatívna. Badateľná je spolupráca lokálnej samosprávy s civilným sektorom, so Strediskom pre sociálnu prácu, a to veľmi aktívnym a dynamickým spôsobom, ktorý najviac

ré v úplnosti financuje lokálna samospráva Obce Kovačica,“ vysvetlila Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu, a vyzdvihla: „Senzorickú miestnosť budú okrem užívateľov služieb Denného pobytu používať aj ostatní občania Obce Kovačica.“ Na záver uviedla, že získané peniaze nepostačujú na celkové vybavenie tejto miestnosti a že sa budú snažiť zadovážiť ďalšie prostriedky na jej úplnú implementáciu.

Vo všetkých krajinách západného Balkánu organizované sú poradne s relevantnými nacionálnymi službami, v rámci ktorých sa rokovalo o špecifických témach s cieľom určiť priGordan Velev, riaditeľ nemeckej humanitárnej organizácie ASB pre Srbsko, odo- ority v sociálnom vzdáva symbolický šek v hodnote 5 000 eur Jaroslavovi Hrubíkovi, predsedovi sektore, súvisiace s Obce Kovačica (zľava) nacionálnymi stratégiami, prístupmi pre európske integrácie – SDI, prospieva, pravdaže, užívate- k rokovaniam a IPA programoktorý financuje a implementuje ľom služieb. Prostredníctvom vaním.

ASB South East Europe v spolu- mentorského procesu, ktorý Nemecká humanitárna orgapráci so Strediskom pre sociálnu bol usporiadaný vlani, Obec nizácia ASB doposiaľ vykonala prácu Kovačica.

Kovačica mimoriadne dobre viac ako 350 charitatívnych akcií Okrem predsedu Hrubíka definovala tieto tri projekty.“ na Balkáne v hodnote 175 mis hosťami sa stretli aj Dušanka Časť získaných prostriedkov liónov eur, v ktorých účinkovalo Petráková, riaditeľka Strediska bude minutá na zlepšenie práce vyše 120 000 ľudí a ktorým popre sociálnu prácu Kovačica, Denného pobytu pre osoby so skytli jednotlivý druh sociálnej a Daniel Magdu, vedúci Odde- zdravotným postihnutím, ktorý alebo finančnej pomoci. lenia pre lokálno-ekonomický pôsobí v rámci Strediska pre Za posledných takmer 30 rozvoj Obce Kovačica. sociálnu prácu Kovačica. Vďa- rokov vďaka organizácii ASB Gordan Velev, riaditeľ ne- ka tejto donácii Denný pobyt viac ako 16 000 ľudí na Balkáne meckej humanitárnej organi- bude mať čoskoro k dispozícii dostalo domov, 3 000 rodín štarzácie ASB pre Srbsko, povedal: aj senzorickú miestnosť. tovalo vlastné podnikanie a viac „Kovačica je jedna zo 65 obcí, „Implementovaním senzo- ako 200 organizácií civilného ktorá sa uchádzala s najlepším rickej miestnosti v Dennom sektora bolo priam finančne projektom – projekt pre ďalší pobyte pre osoby so zdravot- podporených s cieľom zlepšenia rozvoj projektov, ktoré sa vzťa- ným postihnutím budú zlep- služieb, ktoré poskytujú svojim hujú na vybavenie senzorickej šené iba už jestvujúce služby, užívateľom. miestnosti, adaptáciu školských ktoré poskytuje Stredisko pre jedální a rozvoj služieb Domy na sociálnu prácu Kovačica a ktoFoto: z archívu Obce Kovačica

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti INŠTALÁCIA SENIORA BÁČSKEHO

S odhodlanosťou pre cirkev

P

Miroslav Pap

o inštaláciách seniora banátskeho Mgr. Slađana Daniela Srdića a seniora sriemskeho Mgr. Igora Feldyho do tretice sa v nedeľu 13. júna konala inštalácia seniora báčskeho Mgr. Jaroslava Kopčoka, ktorý na tomto poste vystriedal seniora Mgr. Vladimíra Valenta.

Inštalačné bohoslužby sa niesli aj v duchu osláv jubilujúceho dvadsaťročného pôsobenia Jaroslava Kopčoka v hložianskom cirkevnom zbore.

Inštalačné bohoslužby sa začali slávnostným vstupom evanjelických farárov do chrámu Božieho. Na začiatku prítomných privítal PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík, predseda Kňazských konferencií. Počas slávnostných

Promulgácia s odovzdaním volebnej zápisnice

kázeň Mgr. Vladimíra Valenta, čestného seniora v. v., inštalačný príhovor Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., biskupa SEAVC, ako aj samotná inštalácia spojená s otázkami a potvrdením sľubu či

Evanjelickí kňazi na inštalačných službách Božích

služieb Božích jednotlivé úkony boli rozdelené na všetkých prítomných farárov. Najdojímavejšou časťou bohoslužieb bola

promulgáciou (odovzdaním volebnej zápisnice s požehnaním).

Na svoje začiatky si zaspomínal novoinštalovaný senior

báčsky: „V tomto cirkevnom zbore som začínal pred dvadsiatimi rokmi. Tie začiatky boli pomerne ťažké, lebo som prišiel z menšieho cirkevného zboru do väčšieho a čakalo ma tu väčšie pole duchovnej práce. Privítal ma bývalý hložiansky farár a senior báčsky Samuel Hnilica, ktorý mi zdôraznil, že ani jeden farár neopustil hložiansky zbor. Bolo to celkom šokujúce pre mňa mladého farára. Ale dnes, keď sa obhliadnem a vidím Božiu milosť v mojom živote a v tomto zbore a ako rýchlo ubehlo dvadsať rokov, pevne verím, že aj v tejto novej službe budem slúžiť našej cirkvi a na slávu Božiu.“ V rámci slávnostných inštalačných bohoslužieb sa prihovorili aj Juraj Galamboš, dozorca hložianskeho CZ, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, Ján Jovankovič,

Počas 100 rokov od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi pôsobili nasledujúci báčski seniori: Samuel Starke (1920 – 1926), Gustáv Klobušický (1926 – 1932), Samuel Širka (1932 – 1944), Pavel Turčan (1944 – 1956), Juro Struhárik (1956 – 1957), Pavel Turčan (1957 – 1962). Od roku 1962 mal Báčsky seniorát dvoch seniorov. Pre Báčsky Petrovec, Kysáč, Kulpín, Nový Sad a Pivnicu seniorom bol Gustáv Babylon a pre Hložany, Selenču, Silbaš, Palanku, Laliť a Bajšu to bol senior Juraj Pagáč. Od roku 1968 Báčsky seniorát znovu viedol iba jeden senior, a to Juraj Pagáč (1968 – 1974). Po ňom bol seniorom Andrej Beredi (1974 – 1983), potom Samuel Hnilica (1983 – 1993), Samuel Vrbovský (1993 – 2002), Michal Kolár (2002 – 2009) a Vladimír Valent (2010 – 2020).

Zdroj: Evanjelický hlásnik

• ĽUDIA A UDALOSTI •

predseda Zhromaždenia obec Báčsky Petrovec, ktorí seniorovi popriali veľa síl v novej duchovnej službe. Od hložianskeho cirkevného zboru senior Kopčok dostal symbolicky nový luterák. „V športe je jedna disciplína v behu, kde športovci odovzdávajú štafetu jeden druhému a bežia k cieľu. Tak prišiel čas, že som ja tú moju seniorskú štafetu odovzdal bratovi Jaroslavovi a on už bude pokračovať na ďalšom úseku,“ povedal Vladimír Valent, senior v. v.

Svoj prejav mal aj biskup SEAVC v Srbsku Jaroslav Javorník: „Boli sme svedkami, že nás Duch Svätý zhromaždil do Hložian.

Mali sme veľký dôvod na to, lebo naši kňazi Báčskeho seniorátu navrhli, kto bude senior, a Synoda ho, samozrejme, schválila. Je to Jaroslav Kopčok, ktorý svojím úsilím, pedantnosťou a vytrvalosťou v hložianskom cirkevnom

Senior báčsky Jaroslav Kopčok

zbore dokázal, že môže takúto funkciu zastávať. Som rád, že dostal aj drvivú podporu väčšiny kňazov. Želám mu, aby v tejto funkcii všetky dary, ktoré dostal, mohol naplno využiť.“ Hudobno-spevácke body inštalácie mali na starosti Rastislav Dudáš, hložiansky kantor, Mgr. Miroslav Poničan – hrou na trúbke a Bc. Juraj Súdi ml. – hrou na husliach, ako aj hložiansky spevokol.

25 /4964/ 19. 6. 2021

11

Ľudia a udalosti MLADÁ RODINA Z KOVAČICE SA VENUJE POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBE

Komu sa nelení, tomu sa zelení Olinka Glóziková-Jonášová

S

taré ľudové porekadlo hovorí: Komu sa nelení, tomu sa zelení. Mladej rodine Lenhartovej z Kovačice sa v posledných týždňoch ozaj zelenilo, a to na úrodnej banátskej pôde vysiatej makom. Mak síce v týchto dňoch už dozrieva a mladý poľnohospodársky výrobca Ján Lenhart sa na jeho úrodu nesmierne teší.

Kým bol však mak v kvete, na podnet jeho manželky Violety vyobliekali svoje ratolesti Andreja a Andrejku do kovačického ľudového kroja a zvečnili ich pred prestretým makovým poľom. Na tom im vraj veľmi záleží – vychovávať rodinu v tradičnom duchu, vštepovať lásku deťom k úrodnej pôde, ale aj k pôvodným slovenským krojom, k spevu a tancu, pritom nezabúdať na staré zvyky a obyčaje.

Avšak na tom, aký bude ľudový kroj, im veľmi nezáleží. Veď Jánova manželka Violeta je pôvodom z Bieleho Blata. V podstate je dôležité iba to, aby tá láska k dedičstvu a kultúrnemu povedomiu, ktoré nám do vienka ponechali naši predkovia, žila a prenášala sa na budúce generácie, povedali nám obidvaja nahlas.

Ján sa venuje výlučne poľnohospodárskej výrobe, a to vskutku od malička. Už ako malý chlapec prejavoval záujem o poľnohospodárstvo, ale aj o chov dobytka a domácej hydiny. Dodnes sa v jeho záľube nič nezmenilo, ibaže zo záľuby sa to stalo jeho prvoradým zdrojom zárobku a uživenia rodiny.

Predsa sa nesťažuje a ako hovorí, sú roky, keď je zárobok z poľnohospodárskych plodín vyšší, niekedy zasa nižší. Avšak na základné životné potreby podmienky majú.

Už ako mládenec sa venoval chovu dobytka. To mu umožnilo kúpiť si potrebnú poľnohospodársku techniku a časom si nakúpiť pôdu, pritom v posledných rokoch sa venuje aj obrábaniu prenajatej

12

www.hl.rs

pôdy. Vyskúšal sa v pestovaní takmer všetkých kultúr, ktoré sú príznačné pre toto podnebie.

Najnovšie sa venuje výrobe maku a pukancovej kukurice. Momentálne sa mu pestovanie týchto obilnín najviac darí, a preto ich pestuje na väčších plochách, kým na menších plochách pestuje tradičné kultúry – kukuricu, pšenicu, sóju a podobné.

Pritom však doma chová ošípané a hydinu a má bezmála 130 nosníc. Okrem toho majú vysadenú záhradu domácou zeleninou a ovocím, ako aj lieskami. Jedným slovom – typická Lenhartove ratolesti vyobliekané do kovačicsedliacka rodina. Avšak kého ľudového kroja v makovom poli – 6-ročný ani táto, ani žiadna iná Andrej a 2-ročná Andrea (foto: Foto štúdio centar) práca by nebola úspešná bez podpory a porozumenia vom živote sú jeho deti, 6-ročný rodiny. A tú Ján má. Najviac od Andrej a 2-ročná Andrea. Snaží manželky, ktorá aj sama prejavuje sa ich vychovávať tak, aby mali záujem o pestovanie plodín, pes- blízko k tradičnej kultúre. tovanie záhrady a chov domácich Keď ide konkrétne o výrobu zvierat, rovnako ako Ján. Nevy- maku, Ján hovorí, že prvý rok

Ján Lenhart (foto: z archívu spolubesedníka)

stala ani podpora rodičov, ktorí mu najmä na samom začiatku, uznáva Ján, nezištne pomohli, tak ako sa každý rodič snaží vyviesť dieťa na cestu životom.

Rovnakou pohnútkou v Jáno-

Informačno-politický týždenník

vysial iba menšie plochy, ukázalo sa mu to ako prospešné, takže je bežný rok už štvrtý v poradí, čo sa venuje výrobe tejto plodiny. Keď ide o proces výroby, hovorí, že nie je až taký náročný a výnimočné

je to, že keď sa striedajú kultúry, po maku je veľmi dobrá pôda – prichystaná na sejbu iných kultúr.

Vkladanie do maku si nevyžaduje obrovské sumy, avšak, ako hovorí náš spolubesedník, sú všelijaké roky. Všetko závisí predovšetkým od počasia. Pred sejbou maku pôdu treba náležite pripraviť, vyhnojiť v jeseni, kým sa sejba koná špeciálnou sejačkou (lebo je mak veľmi drobnučký). Potom nasleduje striekanie aj niekoľkokrát, a hlavne proti škodcom a jednotlivým chorobám. Výroba maku prebieha niekoľkými fázami. Kosba je rovnaká ako pri žite.

Záujemcov o tento druh plodiny, teda o jej kúpu v našej krajine je, takže mak nemusí ani špeciálne skladovať. Predtým sa musí ale ručne vyselektovať, čo si vyžaduje dosť času, pritom mak musí byť úplne suchý. Žatvu očakáva v období žatvy žita.

Ján je dôkazom toho, že keď je človek vytrvalý a z lásky vykonáva svoju prácu, zožína aj jej plody.

Boli však aj dni rozčarovania, rozčúlenia, ale nepotrvali dlho a vždy ho nejaká sila naviedla vytrvať v ceste, ktorou si zaumienil ísť, lebo, ako hovorí, veľa úsilia vložil do toho, aby sa dostal tam, kde je dnes. Vytrval vo svojom záujme a považuje to za prvý úspech, všetko ostatné prišlo vďaka tomu. Údajne v Srbsku sa čoraz viac mladých venuje poľnohospodárskej výrobe a na záver nášho rozhovoru tridsiatnik Ján Lenhart dal radu mladým, možno začínajúcim poľnohospodárom: „Vždy musíme mať nejaký cieľ, musíme vedieť, čo chceme a koľko chceme. A ideme do toho. Človek sa nesmie rozčarovať ani vzdávať,“ a s úsmevom na tvári pridal: „A možno najlepšie na tom všetkom je skutočnosť, že som sám sebe gazdom. Načrtnem si plány a ciele a nasledujem ich. Je však ešte hodne plánov a obilnín, ktorým by som sa chcel v dohľadnom čase venovať, a verím, že sa mi podarí aj tie svoje ciele a túžby splniť.“.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ĎALŠIE AKTIVITY TÁBORNÍCKEHO ODDIELU JÁNOŠÍK

Dvojdňový pobyt v prírode Olinka Glóziková-Jonášová

V

edenie a členovia Táborníckeho oddielu Jánošík usporiadali dvojdňový kemping (5. a 6.) v prírode. Primeranou lokalitou na ich prvé táborenie v prírode po niekoľkých rokoch sa im zdala byť tzv. Višničková hôrka neďaleko Padiny. A zrejme nepo-

chybili. Užili si tam krásnu prírodu a aj počasie im viac-menej žičilo. „Na kempe sa zúčastnilo zhruba sedemdesiat členov Táborníckeho oddielu Jánošík, kde absolvovali okrem teoretických aj praktické skautské zručnosti. Nevystala však ani zábava a dobrodružstvá v prírode,“ informoval Jaroslav Toman, starosta spomínaného táborníc-

Vedieť zapáliť oheň v prírode patrí k základným zručnostiam každého skauta

primerané darčeky, pričom poznamenala: „Vedenie Obce Kovačica podporuje takéto aktivity a nakoľko bude možné, bude to realizovať aj do budúcna. Naším prianím je, aby tábornícky oddiel mal čoraz viac detí, lebo blízky vzťah k prírode má iba pozitívny

keho oddielu. „Toto dvojdňové táborenie nazývame Bivak, čo znamená pobyt v prírode, ktorý trvá menej ako päť dní,“ vysvetlil Toman, a dodal, že si zopakovali, ale aj získali nové skautské vedomosti a zručnosti. Činnosť Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici bola obnovená v roku 2019 a vtedy počítal iba Táborníci na ceste do tzv. Višničkovej hôrky dvadsať detí. Dnes neďaleko Padiny ich je 50 a dvadsiatka dospelých z Kovačice, vplyv na všetkých.“ Vedenie kovačického skautPadiny, Debeljače a Uzdina. Od ského tábora sa bude, podľa slov jesene údajne budú zapojené aj Tomana, snažiť takéto a podobné deti z ostatných dedín Kovačickej kempovanie usporiadať čím časobce.

Kemping v padinskej Višničko- tejšie, lebo na nich deti získajú vej hôrke navštívila aj Marijana najviac praktických zručností a Melišová, asistentka predsedu vedomostí.

Foto: z archívu Táborníckeho Obce Kovačica, ktorá účastníoddielu Jánošík kom odovzdala pozdravy, ako aj

Z KONFERENCIE BIZNIS NA OPÄTKOCH

Podpora ženského podnikania Danuška Berediová-Banovićová

V

Master stredisku Novosadského veľtrhu sa v utorok 15. mája uskutočnila 5. medzinárodná odborná konferencia podnikateliek. Určená je na podporu ženského podnikania, podnikateľkám a potenciálnym podnikateľkám. Aj tohto roku konferenciu moderoval televízny a rozhlasový moderátor Voja Nedeljković.

Na začiatku sa prítomným prihovorila predsedníčka klubu Biznis na opätkoch a zakladateľka konferencie Sofija Bajićová a konferenciu slávnostne otvorila ministerka hospodárstva Anđelka Atanaskovićová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Zakladateľka konferencie Sofija Bajićová a moderátor Voja Nedeljković

Konferenciu otvorila ministerka hospodárstva Anđelka Atanaskovićová (prvá zľava) a prihovoril sa aj pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Nenad Ivanišević (druhý zľava)

Medzi témami v rámci panelových diskusií našla aj tohto roku pandémia koronavírusu a výzvy

v podnikaní, ktoré priniesla.

Témou prvej panelovej diskusie boli finančné prostriedky,

bez ktorých nemožno začať podnikať. O marketingu, bez ktorého dnes podnikanie nie je možné, hovorili účastníci druhej panelovej diskusie.

Udelené boli aj ďakovné listiny lokálnym samosprávam a inštitúciám, ako aj uznanie Naj-opätok 2021.

25 /4964/ 19. 6. 2021

13

Ľudia a udalosti NA SLOVO S MIROSLAVOM CIBUĽOM Z ERDEVÍKA

Poštárska robota vôbec nie je ľahká Danuška Berediová-Banovićová

v Erdevíku budú na dovolenke. lebo som nemusel Rozhodol som sa skúsiť a pra- viac cestovať. Ale trcoval som 3 mesiace. Tak sa to valo to len do roku de poštár, ide... A čo nám začalo a poštár som bol celú 1994, keď zmenšili nesie? Telegram, pohľadni- pracovnú dobu. počet poštárov v Ercu, list, účty, alebo reklamy Stále ste pracovali v Erde- devíku z 3 na 2 a mňa a katalógy? Ako aj mnohé iné víku? zase vrátili späť do profesie, moderné technológie – Nie. Po tých troch odpra- Šídu. Tentoraz som zmenili aj prácu poštárov. covaných me- mal širší terén v Šíde siacoch v Šíde a nechodil som do bol zverejnený Gibarca. V roku 2001 súbeh na poštá- ešte jeden poštár ra. Keďže som sa z Erdevíka išiel do v Erdevíku dobre dôchodku, a potom ukázal, moja nad- som už do roku 2019, riadená navrhla, keď som aj ja odišiel aby som sa pri- do dôchodku, prahlásil na súbeh. coval v Erdevíku.

V tom momente Odpracoval som 43 sa mi tá práca, rokov a 7 mesiacov.

Už viac ako dva aj keď nebola ľahká, zapáčila, roky ste na dôchod- Miroslav Cibuľa je dlhoročným čitateľom a prihlásil som ku. nášho týždenníka – Áno. Poštári nisa. Boli to časy komunistického kdy nemali vysoký plat, ale a ja som stále pracoval a mal systému, keď sa plat sme dostávali vždy načas, pravidelný plat.

Nakoľko sa systém práce aspoň v našej fir- a tak je tomu aj dnes, takže me zamestnávalo z tej strany som vždy bol spo- zmenil za tých 43 rokov?

– Ten začiatok bol naozaj Jeden z príspevkov Miroslava Cibuľu v časopise podľa národnost- kojný. Keď som sa zamestnal, Vzlet z roku 1976 namáhavý.

Vtedy sa účty za nej príslušnosti mnohí sa mi vysmievali, že telefón, rádio a televíziu platili a práve vtedy po- som poštár a chodím ulicami E-maily a sociálne siete úplne trebovali Slováka. Podmien- s taškou. Všetci tí, ktorí sa mi poštárovi, takže bolo naozaj zmenili a urýchlili komunikáciu ky som spĺňal, prijali ma a 1. vysmievali, zostali bez roboty, mnoho roboty. A robota sa medzi ľuďmi. Ale niečo sa však septembra 1976 nezmenilo. Poštári aj dnes do- som začal pracovať. ručujú poštu každý deň, chodia Mojím terénom bola neúnavne z domu do domu, slovenská časť Šídu, bez ohľadu na ročné obdobie ale aj vedľajšia dea poveternostné podmienky. dina Gibarac. Každý O tom najlepšie vie náš spo- deň som o piatej lubesedník Miroslav Cibuľa cestoval autobusom z Erdevíka, ktorý pracoval ako do Šídu, a potom bipoštár celý svoj pracovný vek. cyklom do Gibarca.

Ako vyzerali vaše začiatky? Trvalo to do roku – Ako každému mladému, 1985. V tom roku aj mne bolo životným cieľom môj sused, ktorý ma zamestnať sa. Náhodou sa sta- aj zavolal pracovať, lo, že náš sused bol poštár. odišiel do výslužby Opýtal sa ma, či by som chcel a ja som prišiel na robiť na pošte, lebo potrebo- jeho miesto v Erdevali náhradníka, kým poštári víku. Bol som rád, Niekomu táto práca vyzerá tak, že poštár iba ide ulicou a doručuje poštu

I

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

musela urobiť v ten deň, bez Mohli ste si nejako uľahčiť sme pracovali v jednu sobotu.

Vošiel som do Masarykovej ohľadu na to, či pršalo, alebo robotu? snežilo. Dovolili nám robiť aj – Niekomu táto práca vy- ulice pri kostole a vedel som, mimo pracovného času a často zerá tak, že poštár iba ide uli- že v prvom dome je besný pes. som robil aj v sobotu a nedeľu. cou a doručuje. Príprava V tom zmysle bolo na začiatku je najdôležitejšia. Každý oveľa ťažšie. Vieme, že sa teraz deň sa musí pripraviť sled účty inak platia. Medzitým te- práce, a to podľa ulíc, poraz pribudli iné veci v práci, tom podľa domových číktorá ani teraz nie je ľahká. sel, aby doručovanie bolo Sú to rôzne reklamné mate- rýchlejšie. To si každé ráno riály a katalógy, ktoré treba vyžadovalo aj skoro dve doručiť do každého domu. hodiny. Ak sa dobre urobí Aj doručenie daňových tlačív príprava, polovica roboty je sa zmenilo, a to si vyžaduje urobená. Veľmi dôležité je veľa času. Stávalo sa, že okrem aj poznať dobre terén, čiže bežnej práce tieto veci mi za- poznať ulice, čo urýchľuje brali oveľa viac času. A nech robotu. Stávalo sa, že som nevravím, ak som v rovnakom mal ťažkosti, keď som začase musel vyplácať aj penzie. stupoval kolegu a nepoznal A navyše pre mnohé zásielky som jeho terén.

Táto práca určite priboli určené lehoty, dokedy sa musia doručiť. Predsa najväčší niesla aj mnoho zážitCelý svoj pracovný vek bol poštárom problém je počasie. Zima veľmi kov... a odpracoval 43 rokov a 7 mesiacov sťažuje túto prácu a každoden– Zážitkov bolo mnoho, né chodenie ulicami. Práve aj keď som začal robiť, aj rozmýšľam, že ako som ja na neskoršie. Keď som sa už zo- Bol pri dverách v momente, keď dôchodku, ani toľko snehu známil s terénom, ľudia ma som ich otváral, a prehryzol mi nie je. V minulosti bolo ove- už poznali, ako keby som bol malíček. Domáci hneď vyšli, dali ľa viac snehu. Ešte aj v roku ich príbuzný. Ak sa dieťa naro- mi pálené na dezinfekciu rany, 2018/2019, posledný rok pred dôchodkom, napadal veľký sneh.

Všeobecne, poštárska robota vôbec nie je ľahká.

Mladšie generácie možno už ani nevedia, čo sú pohľadnice. Tie sa voľakedy oveľa viac posielali. A to zvlášť pred sviatkami.

– Ako som už povedal, v Šíde som začal pracovať v septembri a pred Vianocami začali prichádzať pohľadnice, a to plné vrecia. Spomí- Ľudia ho poznali, ako keby bol ich príbuzný nam si, že v jeden deň prišlo až 7 vriec pohľadníc. Na nasledujúci deň zasa 2 – 3, a tak dilo, keď som začal pracovať, obviazali mi prst a ja som nemal do Božića. Posledné pohľadnice tak som ho pozeral aj 7 rokov, času ani odísť na pohotovosť. sme doručili aj 15. januára. Po- ako rastie. Je známe, že poštá- Našťastie, neskomplikovalo sa. hľadnice sa teraz neposielajú, ri majú problémy so psami. So psom som mal nepríjemnosť ako prišli nové technológie Spomínam si, ešte keď som raz, keď som zastupoval kolegu. počítačov a mobilov. pracoval v Šíde, mimoriadne Pred domom bolo upozornenie • ĽUDIA A UDALOSTI •

o nebezpečnom psovi. Ja som niekoľkokrát skríkol, ale nikto sa neohlásil, a nebolo ani psa.

Vošiel som do dvora a predo mnou sa objavil pes a začal na mňa vrčať. Pokúsil som sa prihovoriť mu, ale nereagoval, stále vrčal. Nesmel som ani krok urobiť. Zrazu si ľahol vedľa mňa a začal driemať. Myslel som si, že vtedy zutekám z dvora, ale ako som urobil krok, pes zase začal vrčať. Z dvora ma nepustil, tak som si nakoniec sadol na terasu. Trvalo to dve hodiny, kým domáci neprišli domov a mohol som pokračovať s prácou.

Mali ste času a vôle aj na nejaký koníček pri tejto vyčerpávajúcej práci?

– Bol som aktívny v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku v Erdevíku. Tancoval som vo folklóre a hral som aj v divadle. Chodili sme hrávať divadlo do mnohých dedín, čo znamenalo, že sme neskoro chodili domov. A vtedy som bol natrvalo zamestnaný, takže som mnohokrát aj nespal celú noc a ráno išiel do práce. Ale mladosť to všetko zniesla.

Na koniec nášho rozhovoru nemožno nespomenúť, že ste boli aj dopisovateľom časopisu Vzlet a že ste dlhoročný čitateľ Hlasu ľudu.

– Hlas ľudu dlhé roky čítam a vždy som bol prekvapený, že náš časopis tak málo Slovákov v Erdevíku odoberá a že mnohé slovenské rodiny o to nemajú záujem. Do Vzletu som ako mládežník posielal príspevky o dianiach v Erdevíku, ale aj v Binguli, Ľube a Šíde. Boli to krátke príspevky o mládeži, tancoch, divadelných predstaveniach a iných dianiach. Vždy som sa snažil k textu zabezpečiť aj fotografiu. A potom som chcel, aby sa Vzlet dostal k čím väčšiemu počtu ľudí a noviny som posielal aj do Zenice tete a švagrovi, aby čítali.

25 /4964/ 19. 6. 2021

15

Ľudia a udalosti HUMANITA ŽIAKOV KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Príklad, ako u detí prebudiť empatiu Katarína Gažová

Ch

vályhodný príklad, ako byť humánny, dali iným žiakom a občanom Kulpína žiaci kulpínskej školy, a to dvoch tried: 3. b a 6. a. Vo štvrtok 10. júna počas sviatku Nanebovstúpenia – Spasovdanu ako dedinskej slavy Kulpína, v strede Kulpína medzi inými klasickými stánkami boli aj nezvyčajné stánky žiakov základnej školy. Boli humanitárneho charakteru, lebo sa žiaci spomenutých dvoch tried dobrovoľne zapojili do humanitárnej akcie zbierania prostriedkov usmernených na liečenie malého chlapčeka Boška. „Deti sa veľmi potešili, že mali možnosť zapojiť sa do tejto humanitárnej akcie. Takýmto spôsobom sa u nich prejavila tá humanita a empatia voči iným deťom a môžem povedať, že ich ten prípad tak dojal, že aj zaplakali od toho šťastia a tých emócií, keď sme im vysvetlili, že v čom budú účinkovať a komu budú pritom pomáhať,“ vysvet-

Žiaci a rodičia, ktorí spoločne realizovali humanitárnu akciu v Kulpíne

lila Kristina Novakov, učiteľka Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne a mama, ktorá spolu s ďalšími mamami žiakov bola zapojená do organizácie detí a zapájania sa do humanitárnej akcie pomoci malému Boškovi.

Rodičia pomohli deťom schystať dobroty, ktoré predávali na stánkoch. Boli to slané a sladké koláče domácej výroby, citronáda a podobné pochúťky. Na stánkoch stáli krabičky, do ktorých návštevníci dávali dobrovoľne peňažné

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Udelené autosedačky Anna Horvátová

S

talo sa už tradičnou akciou, že vedenie Obce Báčsky Petrovec poskytuje homologačné autosedačky rodičom novorodencov. Je to zároveň aj veľkou pomocou pre rodičov, keďže výdavkov je aj bez toho neúrekom.

Tak bolo aj 14. júna t. r., keď vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec udelili 39 homologačných autosedačiek a tiež edukačné príručky pre rodičov v rámci kampane 16

www.hl.rs

použitia detských ochranných systémov, resp. autosedačiek Rady pre bezpečnosť cestnej premávky v čele s predsedníč-

Informačno-politický týždenník

im podarí nazbierať dobrovoľných príspevkov, ako to, že sa do akcie zapojili, a tak sa od mala začali učiť humanite a dobrým skutkom pomáhať niekomu, kto tú pomoc nevyhnutne potrebuje. Žiakov 3. b a 6. a triedy kulpínskej základnej školy možno pochváliť, že ich úsilie a ochota nezostanú nepovšimnuté.

Ako nás dodatočne poinformovala Kristina Novakov, na tejto humanitárnej akcii nazbierali vyše 43-tisíc dinárov pre malého Boška a jeho liečenie.

Preto sú veľmi povďační všetkým štedrým ľuďom.

príspevky. Za to si zo stánkov zobrali pobalené koláčiky alebo si tam vypili za pohár citronády. Počasie bolo priaznivé a návštevníkov hodne, takže sa deťom akcia vydarila. Ľudia pristupovali aj s deťmi a nebolo im ťažko dať ten-ktorý dinár pre dobrú vec. Pre deti zo školy nebolo Vedľa stánku sa často pristavovali okoloidúci dôležité, koľko sa kou obce Jasnou Šprochovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou rady. Hosťom bol aj Slaven Manović, predseda Inštitútu pre bezpečnosť cestnej premávky, z Nového Sadu.

Prostriedky na realizáciu takéhoto programu sú určené uznesením o rozpočte Obce

Báčsky Petrovec na rok 2021 hodnoty 5.500.00,00 dinárov a usmernia sa na uskutočnenie opatrení a aktivít v rámci kľúčových oblastí práce, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto programu.

Foto: z archívu Obce B. Petrovec

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Humanitárny bazár pre Boška Jaroslav Čiep

V

Potom sme sa k tomu pridali aj my ostatní, aby sme pomohli koľko môžeme. Sme tu ako jednotlivci, bez zvláštneho zoskupenia, aj z Petrovca, aj z Kulpína, aj z Maglića. Cez sociálne siete sme to dali do verejnosti a každý, kto sa mohol nejakým spôsobom pričiniť, pripojil sa. Máme tu aj ženu z Rumenky, ktorá vyrába mydlá.

Spontánne sme sa tu zoskupili viac desiatok žien, aj s deťmi, ktoré nám pomáhajú.“ A aby bolo aj počuť a vidieť, že sa niečo deje, vybrali si práve trhovisko a do akcie zapojili aj skupinu hudobníkov Lego duo a DJ Beat Sense (Stanislava Cerovského), ktorí hrali a spievali

nedeľu 13. júna popoludní na trhovisku v Báčskom Petrovci uskutočnil sa humanitárny bazár pre Boška Gugletu. Zastavili sme sa tam a oslovili jednu z organizátoriek bazáru Jasminu Zimovú, ktorá nám bližšie ozrejmila podstatu organizovaného podujatia: „Tento humanitárny bazár sme zorganizovali pre Boška Gugletu, rodom z Ratkova, ktorý vlastné má aj príbuzných v Petrovci, takže aj táto skutočnosť Jasmina Zimová pri predaji sviečok nás motivovala k činu. Teraz je chlapec sotva poldruharočný zorganizovali takpovediac aj v septembri bol jeden, takže a ako trojmesačnému mu diag- trochu verejnejšie.“ sme tým podnietení a motivonostikovali spinálnu svalovú Na otázku organizácie bazá- vaní videli, že to dokážeme aj atrofiu typu 1 (SMA typ 1) a preňho je východiskom k uzdraveniu liečba, genetická terapia Zolgensma.

Bohužiaľ, táto terapia je v súčasnosti najdrahšia na svete, stojí 2,5 milióna eur, čo je enormná suma pre hocikoho z nás. Je vlastne už siedme bábätko v Srbsku s takouto diagnózou a takouto potrebou liečby, ktorá sa ukázala ako mimoriadne účinná. Už vyše roka Rôzne sladké pochúťky sa rýchlo rozpredali V predaji pomáhali aj deti sa ako spoločnosť a jednotlivci usilujeme pre tieto deti so rov Jasmina sa vyjadrila takto: tuná. Dali sme sa dokopy spolu na dobrú náladu návštevníkov spinálnou svalovou atrofiou „Všeobecne sa humanitárne s Andreou Latinovićovou, čiže bazáru. zozbierať prostriedky na ich bazáre v Srbsku organizujú už s Latinovićovcami ako príbuz„Podbali sme na to, aby sa liečbu. Dnes sme túto zbierku vyše roka, aj v Petrovci vlani nými, ktorí boli aj iniciátormi. čo najviac napieklo, lebo sme vedeli, že je po tom najväčší dopyt, ale sú tu aj iné výrobky, ako aj odev, nový a zánovný za výhodné ceny.

Ohlas sme mali aj u podnikateľov z Petrovca, ktorí nám darovali poukazy (vaučery) pre ich kozmetické služby a kožené výrobky, či spodnú bielizeň a iné ručné práce. Všetky zozbierané peniaze budú zaplatené na účelový žírový účet, ako Na dobrú náladu hrali hudobníci Bazár bol úspešný a prilákal väčšie množstvo náv- pomoc rodine Gugletovej,“ ukončila rozhovor Zimová. števníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4964/ 19. 6. 2021

17

Ľudia a udalosti Z MINULOSTI HAJDUŠICE (1)

Zakúpenie pustatiny Pirindža Pripravil: Vladimír Hudec

V

yháňanie dobytka na pastvu je dnes už dáv­ nou minulosťou v mno­ hých dedinách, a tak aj v Haj­ dušici. Aj dobytka je omnoho menej ako skôr a drží sa výlučne v maštaliach, na reťazi a po­ trebné krmivo, vrátane aj sena, dobytkár si dopestuje. Skôr tomu nebolo tak. Pasienky ale­ bo ako ich sedliaci menovali – pustatiny, na ktorých pásli svoj dobytok, boli veľmi významné v živote občanov na dedinách.

Nie náhodou Emil Koléni, ktorý okrem toho, že bol farárom, bol aj opravdivým kronikárom života v Hajdušici, a v Dolno­ zemskom Slovákovi v roku 1902 napísal obsiahly článok o tom, ako hajdušickí sedliaci prišli po svoj pasienok a čo on pre nich znamenal. Tento článok je zverejnený aj v zbierke článkov tohto kňaza Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorý spoločne vydali SVC a MOMS Hajdušica roku 2015. V tomto článku Emil Koléni uvádza: „Hajdušica až po rok 1877 bola kontraktuálna obec, akých v Torontále až done­dávna pek­ ný počet bol. Totiž ani v obci, ani mimo obce, ona nič vlastného nemala, všetka nemovitosť pat­ rila hajdušickému „zemskému pánovi“, pánu Damaszkýnovi.

Ak kto z Damaszkýnovho ma­ jetku chcel niečo užívať, musel v zmysle, celou obcou podpísa­ ného kontraktu, od toho ročne árendu platiť – každý numer ročne 24 zlatých, pár kureniec, niekoľko va­jec a istý počet dní ručnej, abo ťažnej práce. Za toto mal v úžitku 800 kvadrát­ nych siah veľký domový grunt, pol jutra „ďateliniska“ a jedno kat. jutro pasoviska, v spol­ ku s celou obcou. Odtiaľ aj to 18

www.hl.rs

pomenovanie: „kontraktuálna obec“. Kontrakt nebýval vždy ten istý. Viacerým premenám on podliehal.

Snemom prinesený bol zákon o expropriácii (vyvlastnení.)

Na základe tohoto zákona aj Hajdušičania na tom boli, aby uvedený kontraktuálny pomer

villanu musí prepustiť. Po viac­ ročnom sem a tam sa naťahova­ ní, dostavil sa pre nás pamätný rok 1877. Obec mala svojho pravotára a panstvo tiež svojho, a títo s našim uzrozumením a privolením na tom sa ustálili, aby nám za cenu 150 zlatých „domové pľace“ prepustené boli, nadto obci všetky dlhé a niektoré krížne ulice, rýnok (ve­rejné ná­ mestie), v prostred obce a tie grunty, na ktorých postavené boli: dedinský dom, fara, kostol, školy (slov. evanjelická, nemec­ ká, rímskokatolícka) a pod obecnú štepnicu, konce jednej krížnej uličky. Tieto verejné miesta bez výme­ ny. Patričným dovolené bolo dlžný obnos za 10 rokov vyplácať, rátajúc 6 % od pozostalej kúpnej ceny. Prevažná väčšina spoluob­čanov po uply­ nutí desiatich rokov mala svoju po­dlžnosť vyplate­ nú, prípadne odrobenú.

Asi 30-ti ale po­čúvajúc Bez článkov Emila Koléniho vo vtefalošných prorokov, zostali dajšej slovenskej tlači by sa o živote Slovákov v Hajdušici v 18. storočí ne- s celým obno­som v reštan­ vedelo takmer nič cii. Pán Damaszkýn nijak sa nedal prehovoriť, aby mimo dediny aj niekoľko medzi ními a pánom Damasz­ jutár orá­činy a pasienku, za kýnom prestal, a na večné veky slušnú cenu nám prepustil. Role od tohto sa odkúpili. Ako to dajú sa po susedných chotároch už vo svete obyčaj, patričný opatriť, a týchto si Hajdušičania zákon na rozličný spôsob sme si od 50 rokov vyše 2 000 jutrov vykladali, platenie kontraktom pokupovali. Ako ale žiť bez ustálenej árendy bý­valému pasienku? Kam dojky na pašu zemskému pánovi odopreli, a vyháňať? Od tejto starosti neraz preto s ním aj ustavičné pravoty nás hlava zabolela. O docho­ viedli. Reštancie sa nakopili vávaní mladého podrostu, t. j. a ľudia od všelijakých k tomu jaloviny, bý­vala vždy možnosť nepovolaných radcov v tom boli postarať sa, lebo s Hajdušicou utvrdzovaní, že im Damaszkýn susediaci neuzinský chotár vždy za veľmi chatrnú cenu toľko a vládnul pustatinami, takreče­ toľko rolí, pasienku a gruntu nými slatinami, obsahujúcimi pod dom, teda intra – a extra­ viac sto jutrov plochy. To ale

Informačno-politický týždenník

pre dojky bolo priďaleko, aj na 10 kilometrov. Pre iné ani priďaleko, ani pridraho – od kusa málokedy viac, ako po 5 zl.

Roku 1884 ponúknutá nám bola príležitosť, aby sme sa tejto starosti navždy pozbavili, a v dostatočnej miere aj mliečkom boli opatrení. Istý Filip Basch, obyvateľ pešťanský, predtým ale v našej blízkosti zaoberal sa s poľným hospodárstvom, − cieľom zakúpenia, ponúkol nám začiatkom otázneho roku, svoju neuzinskú od Hajdušice len 4‘/2 km. vzdialenú pustati­ nu, udierajúcu bokom celkom do nášho chotára. Že vraj dľa katastra je jej 308 ju­trov, aj 1041 štvorcových siah, dľa pozemnej knihy ale 301 j. a 1040 štvorco­ vých siah. Po mnohom sem a tam do­pisovaní, na tom sme sa ustálili, že sa dňa 25. apr. roku rečeného v Módoši ustanovíme, s jeho stránky Michal Fritz, ako plnomocník, a s našej z desia­ tich mužov utvorivšie sa konsor­ tium, lebo Basch s celou obcou nič nechcel mat do činenia.

Dajúc sa v ten deň nájsť v Mó­ doši, po krátkom vyjednávaní, hneď bol aj kontrakt napísaný a podpísaný a 28. t. istého me­ siaca boli sme, ako majitelia tak peknej reality, už v pozemnej knihe zaznačení, pri čom tomu sa treba diviť, že všetci desia­ ti dovedna pre tento cieľ ani krajciara sme vo vačku nemali.

Teda ako? K za­praveniu kúpnej ceny, ktorá bola na 21.060 zl. r. č. odhadnutá, prejali sme bankový požiadavok, v ob­nose 13.000 zl., ktorý bol na túto hypotheku intabulovaný a na ostatné musela byt zmenková pôžička v Dette vyzdvihnutá a potom popri 5% srážke, každý štvrť rok obnovovaná.

Tým nemalú chrastu sme si na hlavu položili! Veď v ten čas ne­ • ĽUDIA A UDALOSTI •

jedon z nás, ani len to nevedel, pravda, prirátajúc k tomu spra­ v lone konsortiuma, utvorili aj 200 zl. že čo je zmenka, a táto ako má venú trovu, ochotní zo zakú­ nové konsortium a ako takí, aj Ako že sme v našom hospo­ byť dľa zákonných predpisov peného toľko prepustiť, koľko do pozemnej knihy uvedení sú. dárení ďalej pokračovali? podpísaná. Za bankový dlh si kto želá. Teraz ale započali My desiati s ostatkom na rovné Na čele, akoby družstva, stojí nestála dobre, len zakúpená dejstvovať falošní proroci, tak čiastky podelili sme sa. predseda, nateraz v jednej oso­ hypotheka, ale všetok pohnu­ rečení priatelia ľudu chudobné­ Dnes mnohý banuje, čo sa v be aj kassír a tajomník, majúc teľný a nepohnutelný pri ruke jednoho správcu majetok nás desiatich. od pustatiny spravuje a Medzi nami niekoľkí až zastupuje celý spoločný veľmi slabí hospodári majetok pomocou širšieho boli. Nech sa jednomys­ a užšieho výboru. Riadny lnosť medzi nami naruší, ročitý pokladničný praeli­ k obávaniu bolo, že ma­ minár obsahuje asi 3 000 jetnejší z nás budú na korún. Všetky dávky a ťar­ majetku až veľmi uško­ chy znáša spoločná kassa. dení. Následkom mno­ Posiaľ tak šťastní sme boli, hých podvodných rokov že sme v stave boli všetko z pre­došlého desatročia, načas vyplácať a s exequ­ zakúpená realita tak bola entom nikdy sme do styku vycivená, že nielen, že neprišli. žiadnu úrodu priniesť ne­ Koncom roku 1891 úver­ mohla, ale prvé roky, len kový a sporiteľničný spolok kde tu, kde trávička na v Dette nemal viac, čo od nej sa chytila. Pri tak ne­ Rodina Vŕbová sa v minulosti pri odchode do poľa a návrate domov často nášho konsortium – jehož priaznivých okolnostiach pristavovala pri studni na pustatine Pirindža, aby sa oni a aj kone občerstvili firma je: Wilhelm Schiffler studenou vodou nemalá to bola úloha, tak & Consorten – požadovať značné podlžnosti riadne – 10 tisíc zlatých spolu aj s vyplá­cať, nadto pamätať na ho, írečití naši ne­priatelia, po­ ten čas dal od­strašiť, odhovoriť, pripádajúcimi úrokami behom rak. uh. banku, všeliaké dane, tvárajúc, osočujúc, znevažujúc lebo podnes majiteľ nielen že 7 rokov do Detty odvedeno. obecnú trovu v Horv. Neuzinej, nás, dá­vajúc nás aj do novín a 36 zlatovú kúpnu cenu aspoň Naša spoločná pustatina na požiadavok temešskej každým rokom vždy viac regulačnej spoločnosti. a viac sa trávičkou pokrý­ To div, že sme sa prvé vala. Z počiatku len, len že roky nerozutekali. živila rožný náš statok, a Ale milý Pán Boh bol v r. 1891 už aj hajdušické nám na pomoci. Ne­ kone našly tam dostatočnej opustil nás. Dedinský poživnosti. Poneváč ale pre statok brali sme za sluš­ kone a guľu aj inde sa našla nú cenu na pašu, dojky, dobrá a lacná paša a pre kone a aj guľu. Prijatý ob­ dojky dosť bolo aj 130 jutár nos dobre nám prispieval pasienku. R. 1892 za dobré k poľahčeniu prevzaté­ sme uznali, aby sme polo­ ho bre­mena. Majitelia vičku z pustatiny rozorali komplexu zaviazali sa a na role obrátili a 28 jutár v trojročných čiasticach do árendy dá­vali – jutro po 12 zl. skladať; teda od po l0 zl. a ten zvyšok pre jutra titulo kúpnej ceny dojky a svine ponechali. po 36 zl.

Majitelia kráv od kusa 8 zl.

Poneváč ale pri kupo­ platia. Za svine ale od kusa vaní nebol ten cieľ, aby 1 zl. Jednu studňu s dobrou sme sa len my desiati ope­ Namiesto pasienku a stáda kráv na Pirindži sú dnes neprehľadné pšeničné polia. pitnou vo­dou a bohatými V úzadí je zámok Kapetanovo, ktorý vo chvíli kúpi pustatiny ešte nebol vystavaný. rili, poťažne zničili, ale aby žriedlami už r. 1884 sme tým všetkým hajdušickým tam našli: druhú pozdejšie spoluobčanom spomoženo ľud odvádzajúc od nás. Nových triráz zpät prijal, ale za svoje dali sme na tom mieste vyko­ bolo, dali sme ostatným na kupcov hlásilo sa len pre 116 jutro hoc kedy môže 150 zl. pať, kde sa svine váľajú. Aj tuná vedomie, že sme pri tých is­ kat. jutrov a naskoro aj z týchto v hotovosti do­siahnuť, a keď sme na dobrú vodu natrafili.“ tých platebných podmienkach, nejeden odpadol. Títo noví, bude banka celkom namierená,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4964/ 19. 6. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Príroda inšpiruje

K

rása záberov z prírody vôkol nás je priam fascinujúca. Keď uvidíme v prírode niektorú jej časť, ktorá nás osloví, nemôžeme na to zabudnúť. Aby to zostalo natrvalo zaznamenané, môžeme také niečo namaľovať a natrvalo zachovať.

Prírodu ako inšpiráciu si zvolili aj naši kamaráti z Kysáča, Kulpína a zo Selenče, ktorí do tohto kútika prispeli. Inšpirovalo ich slnko, kvety, odraz oblohy vo vode, dúha, stromy a všeličo iné z prírody, ktorá je nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie, a preto to treba využiť a zachytiť aspoň niektorú jej časť na ilustrácii alebo vo veršoch a v niektorej inej vhodnej podobe.

Katuša

Milan Pivardži, 7. 2 Kysáči ZŠ Ľudovíta Štúra v

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mateja Marčoková, 8. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

1 Lucia Macáková, 7. či sá Ky v ZŠ Ľudovíta Štúra

• DETSKÝ KÚTIK •

3. a Tatiana Klinovská, nči ele v S ra ZŠ Jána Kollá

Zoe Častvanová, 3. a Kollára v Selenči Jána ZŠ

a, Tibor Martuliak, 2. o éh sk en ZŠ Jána Amosa Kom v Kulpíne

varská, 4. a Taňa Medo v Kulpíne menského o K sa o m A ZŠ Jána

• DETSKÝ KÚTIK •

25 /4964/ 19. 6. 2021

21

pixabay.com

, 3. a rčianska či Zina Ďu e S len Kollára v ZŠ Jána

Ľudia a udalosti BoľovCE

Smerujú k urbanizácii Jaroslav Čiep

P

a etnické menšiny.

Blízkosť veľkomesta a výhodné dopravné spojenie im umožňuje aj pestrú ponuku pracovných príležitostí. Starší obyvatelia Boľoviec sa ešte vždy zaoberajú poľnohospodárstvom a v menšej miere chovom dobytka. V novom storočí sa aj Boľovce začali modernizovať, a tak prebrodili obdobie, keď boli akýmsi„slepým črevom“ s nedostatočne vyvinutou infraštruktúrou. V posledných rokoch sa navidomoči modernizujú a rozrastajú. Cez Boľovce

re dedinku opretú o ľavé pobrežie rieky Sávy – Boľovce sa hovorí, že je svojráznou slovenskou južnou hranicou v Srbsku. Kedysi patrila do územia Vojvodiny, ale ako sa hlavné mesto rapídne zväčšovalo, a Boľovce sú len 35 kilometrov vzdialené od Belehradu, patrí pod tento obvod a samým tým do ústredného Srbska. Od šesťdesiatych rokov Boľovce patrili k Obci Zemun, a tak to bolo až do roku 2004, keď bola rozhodnutím Zhromaždenia mesta Belehrad dedina znovu priradená k Obci Surčín.

Dnešné meno dediny sa prvýkrát spomína roku 1702 po oslobodení Sriemu od Turkov.

Počas panovania Vydláždený a upravený center dediny Márie Terézie sa táto oblasť Vojenskej hranice roz- v súčasnosti tiahne aj regionálna širuje, budujú sa nové domy, for- cesta do Obrenovca, kde v ich mujú ulice a zúrodňuje boľovský blízkosti vystavali aj most cez chotár. Už koncom 18. storočia Sávu. V ich okolí je aj ďalší obchvat osídľujú dedinu okrem Srbov aj Slováci. Údaje o príchode prvých Slovákov do Boľoviec sa viažu až na koniec štyridsiatych rokov 19. storočia, keď sa odsťahovalo veľa ľudí zo Starej Pazovy, neskôr aj z viacerých dedín z Báčky a Vedľa Sávy pribúdajú aj viacposchodové chaty Banátu. Podľa posledného sčítania A1 diaľnice E-75 okolo Belehradu, občanov z roku 2011 v Boľovciach ako aj prednedávnom ukončená žije 4 094 obyvateľov, z toho je diaľnica A2 a ďalší most cez Sávu, 1 001, čiže 24,45 % Slovákov. V cez ktorý, keď cestujete, vidieť Boľovciach žijú aj iné národnosti aj Boľovce. Dlhé roky cesta do 22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Boľoviec bola sama „záplata na záplate“ a teraz je cestná infraštruktúra celkom obnovená, a smerom od Surčínu, cez dedinku Jakovo pri Boľovciach, nemož- Boľovčania dopestovanú úrodu ľahko odpredno nespozorovať ajú v meste mnohé nové veľké objekty, alebo vynohé iné podniky. V lete na tejto vené, ktoré dlho rokov chátrali, lokalite svojráznou dominantou tiež množstvo objektov súkrom- je rieka Sáva, kde sa Boľovčania ných podnikateľov. v horúcich letných mesiacoch Vkladá sa aj do samotnej de- prichádzali ochladiť a osviežiť.

Ve d ľ a r i e k y v poslednom čase ako huby po daždi vyrastajú chatky, pravdepodobne bez stavebného povolenia. Iba za posledný rok ich pribudlo viac desiatok.

Ako sme sa aj sami presvedPri pamätníku padlých v národno-oslobodzovacom boji čili, nestavajú ich domáci, ale diny. Stred dediny je teraz už tí spoza chotára, z mesta. Niet v úplnosti urbanizovaný a okraj sa čomu diviť, lebo aj pobrežie vozovky je lemovaný obrubníkmi. je pekne upravené a sem často Nové ošatenie dostali aj viaceré prichádzajú aj cestovné zájazdy a množstvo Belehradčanov na oddych v prírode. Celé desaťročie tu funguje aj krásne upravená nautická dedina Perla. Ide o prvú dedinku tohto druhu na vode v Srbsku.

V „dedinke na vode“ sa možno občerstviť Prechádzka po nautickej dedine Perla aj chladenými objekty, akými sú Dom kultúry, nápojmi a chutným jedlom. Aj lekáreň, pošta, ale aj iné objekty. organizovať rôzne podujatia, V súčasnosti tuná nechýbajú ani ale aj dovolenkovať pri zakúpení súkromné predajne, supermar- klimatizovaných chatiek na vode, ket, funguje aj etno dom a mno- s parkoviskom pre loďky a člny.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 19. 6. 2021 Číslo 11/ 2034 Z PRODUKČNEJ BURZY

Mierny pokles ceny kukurice

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v období od 7. do 11. júna bola zaznamenaná znížená aktivita účastníkov na komoditnej burze a mierny pokles ceny kukurice. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom Ľubica Sýkorová tovarový obrat bol nižší až o 51,50 %, fi nančný obrat o 14,33 %.

Zber pšenice sa v tomto roku v Srbsku oneskorí v porovnaní s predchádzajúcimi Cena kukurice na začiatku týždňa bola rokmi a podľa odhadov odborníkov by sa žatva mala začať až okolo 10. júla. Pše26,30 din./kg, na konci týždňa 26,00 din./ nica s vegetáciou mešká kvôli chladnému počasiu na jar a teplotám nižším ako je kg bez DPH. Priemerná cena bola 26,02 päťročný priemer. din./kg bez DPH (28,62 din./kg s DPH), Kvôli vysokej cene sóje ju nohospodárskych ri porovnaní s minulým čo je pokles o 0,51 %. Keď porovnáme rokom v tomto roku poľnohospodári v tomto roku rodinných gazdovcenu tejto obilniny s rovnakým obdobím máme pod pšenicou pestujú na 250 000 hektároch. stiev majú jedného minulého roka, bol zaznamenaný nárast zhruba o 25 000 hektárov viac a To je skok o 4,17 % v porovnaní alebo dvoch členov. o 66,67 %. priemerná úroda sa predpokla- s predchádzajúcim rokom, Odkedy štát začal Cena sóje sa pohybovala v cenovom dá okolo 4,5 – 5 ton z hektára. alebo o 18 % v porovnaní s poskytovať subvenrozpätí od 75,00 do 78,00 din./kg bez DPH. Porasty sú v dobrej kondícii, päťročným priemerom. cie pre mladých poľNa trhu so pšenicou k veľkým zmenám pšenica je vo fáze nalievania Na menších plochách sa v nohospodárov, za nedošlo. Burzové zmluvy boli uzatvárané zrna, a táto fáza by mala byť tomto roku pestuje jačmeň – o posledné štyri roky v cenovom rozpätí od 22,90 din./kg do 23,00 din./kg bez DPH. Na konci týždňa ukončená do konca týždňa.

5 000 ha menej ako v roku mi- sa počet mladých ľudí, vzrástol záujem domácich mlynárov a Jačmeň má všetky predpo- nulom a taktiež slnečnica – o 10 ktorí sa rozhodli pre poľspracovateľov o túto obilninu. klady dobrej úrody, pri repke 000 hektárov menej (4, 59 %) v nohospodársku výrobu, Na novosadskej burze bol zaznaolejnej sa očakáva úroda asi porovnaní s predchádzajúcim zvýšil trojnásobne, o čom menaný rast ceny repky olejnej.

3,5 tony z hektára. Zber tejto rokom. svedčí aj počet podaných Kúpna zmluva na repku olejnú olejniny by sa mohol začať ... žiadostí o dotácie určených s klauzulou zálohy 10 %, s plázhruba o dvadsať dní.

Podľa dostupných údajov v pre nich. Investujú hlavne do novanou dodávkou tovaru od Vysoká cena obilnín na sve- posledných niekoľkých rokoch strojov a prídavných zariadení 15. júna do 20. júla 2021 bola tovom a domácom trhu počas v Srbsku pribúdajú mladí poľ- a menej do chovu hospodárzaregistrovaná v množstve pandémie povzbudila poľno- nohospodári, ktorí sa rozhodnú skych zvierat.

1 000 ton za cenu 525,00 hospodárov, aby zväčšili plochy zostať na vidieku a venovať sa Aby sa mladí ľudia rozhodli €/t. pod niektorými plodinami. poľnohospodárstvu. Až 70 % pre život na vidieku, okrem Kukurica bola v tomto roku poľnohospodárov je starších priamej podpory poľnohosposiata na väčších plochách ako 55 rokov a medzi nimi je podárstva zo strany štátu je – takmer o 20 000 ha viac ako väčšina z nich nad 65 rokov. potrebné zabezpečiť aj ďalšie ke a vzdeláv roku minulom. Pri porovnaní Viac ako milión ľudí žije v 570 podmienky na normálny život vacie služby, s päťročným priemerom je to 000 vidieckych domácnostiach na dedine – cesty, kanalizáciu, kultúrne zariadeviac o 5, 37 %. v Srbsku a až dve tretiny poľ- telekomunikačné, zdravotníc- nia...

Oneskorená žatva pšenice

P

Z obsahu Hlučný spev zo stebiel tŕstia s. 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v júni s 4 a 5

Slizniaky dokážu narobiť veľké škody s6

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (32)

Hlučný spev zo stebiel tŕstia DrSc. Ján Babiak

Rozsiahla superčeľaď peníc (Sylvidae) je na našich priestoroch reprezentovaná až šiestimi rodmi operencov. Okrem rodu Sylvia, po ktorom dostala aj meno, ďalší najpočetnejší rod sú trsteniariky (Acrocephalus). Okrem výnimiek sú to malé vtáky, najčastejšie drobčeky, skromného nenápadného béžovo-hnedého sfarbenia. Žijú v húštinách trstiny, po čom dostali aj meno. Aj ich spôsob života je prispôsobený tomuto prostrediu.

S

ú štíhle, s dlhým špicatým zobákom a so širokým tupo zaobleným chvostom. Šikovne sa hýbu tŕstím a na seba upútajú spevom silného znenia, najčastejšie na samom vrchu stebiel. Nevyznačujú sa pohlavným dimorfizmom, sú sťahovavé, živia sa hmyzom a niektoré z nich aj semiačkami. Na našich priestoroch rod je reprezentovaný: trsteniarikom škriekavým, pásikovým, bahenným, spevavým a tamariškovým.

Všetci u nás aj hniezdia.

Trsteniarik škriekavý TRSTENIARIK ŠKRIEKAVÝ (VEĽKÝ) – ACROCEPHALUS ARUNDINACEUS, Linné 1758 Je najväčší a najznámejší trsteniarik. Pri vode, v oblastiach vysokej hustej trstiny, ho počuť, občas aj vidieť od polovice apríla do konca septembra, od včasného rána do neskorej noci.

S hniezdením ani neponáhľa, zato sa samček neustále predvádza a v tom je asi najzaujímavejší.

Vysoko sa vypne, spustí krídla, rozšíri chvost, ale aj perie na hlave a hrdle a spieva, spieva… Ten

24

II

škrekot nie je ani taký pôvabný, ale predvádzanie áno. Aj to, keď zboku pozerá, ako zapôsobí na samičky. Podľa správania vyzerá smelý vták, ale pri stálom vyrušovaní radšej odletí.

Rozšírenie: Je to vták nížinných oblastí v strednej a južnej Európe, od 35 do 60 º s. z. š. (nie však aj v Anglicku a Írsku), ale aj na Blízkom východe a v južných častiach Ruska až po Bajkal. Je sťahovavý a v jeseni prelieta celú severnú Afriku. Zimuje v rovníkových a južných častiach tohto kontinentu. U nás je najčastejší z trsteniarikov aj ako hniezdič a možno ho nájsť v povodí všetkých vojvodinských riek.

Prichádza v polovici apríla a je tu do konca septembra.

Biotop: Hniezdi v porastoch trstiny a pálky nížinných vodných tokov, močarísk a rybníkov, kanálov a vodných depresií, ale len tam, kde je trstina a iný hustý porast.

Rozlíšenie: Je najväčší z trsteniarikov (takmer veľkosti drozda). Na hornej časti tela perie má tmavohnedé, kým bruško a krk je špinavobiele. Bočná časť bruška je hrdzavožltá. Mláďatá sa vyliahnu nahé, ale rýchle získajú páperčekový šat. S operením sú viac špinavo-popolavej farby a len neskoršie cez hnedosivú farbu chrbta sa začnú podobať na svojich rodičov.

Hniezdenie: Hneď po návrate do hniezdneho areálu samček začína so svojím rituálom spevu sediac na najvyššom steble trstiny, rozhodne aj predvádzajúc sa. Keď na to odpovie samička, začne nový rodinný zväzok na spôsob tohto druhu. Ale ten sa odohráva až v húští trstiny. Na

stavaní hniezda sa angažuje len samička. Vypletie ho medzi steblami trstiny, zriedkavejšie v kríkoch, obyčajne nad vodou. Do dosť hlbokého hniezda znesie 4 – 6 vajec zelenkavej alebo modravej farby s bledými a tmavohnedými škvrnami.

V zohrievaní násadu účinkuje aj samec. Inkubácia trvá 14 – 15 dní. Hniezdna starostlivosť trvá trochu menej (12 dní), a potom sa mláďatá, aj keď ešte nevedia lietať, rozlezú po trstine. Frekvencia hniezdenia je dvakrát

Trsteniarik pásikový v roku (máj a júl). Do hniezda tohto druhu sa často vkradne kukučka a znesie v ňom svoje vajce. Aj autor tohto príspevku bol svedkom tejto drzosti, aj faktu, keď mladá, škaredá kukučka jedno po jedno mláďa trsteniarika vyhadzovala von z hniezda. Rodičovský pud akoby bol slepý a tak vychovali votrelca ako svoje mláďa. Je to čudný fakt, lebo je známe, že keď sa pár pri hniezdení často vyrušuje, vie opustiť svoju znášku.

Potrava: Konzumuje hmyz a jeho larvy, pavúky, ale aj bezstavovce.

Hlas: Spieva prenikavo hlasno, aj v noci, typickým „karra-karra-ti-ti“. Varovný znak je drčivé „krrr“. Hlas je viac škriekavý a najčastejšie kombinácie sú – „trr trr karra-karra-karra krie-krie-krie trr trr kie-kie“. Mláďatá žobrú potravu s „kväk“.

TRSTENIARIK PÁSIKOVÝ (MALÝ) – ACROCEPHALUS SCHOENOBAENUS, Linné 1758 Je eurázijský vtáčik. Jeho areál siaha viac na sever, takže s ohľadom na predchádzajúceho rodáka hniezdi aj v Anglicku a v Škandinávsku, ale nie v južnej Európe. Je sťahovavý a zimuje v centrálnej a južnej Afrike. Vojvodina predstavuje južný segment jeho hniezdenia, a tak je u nás dosť častý, zvlášť v údolí Tisy a Tamiša. Preferuje husté porasty močaristých oblastí, vrbiny na brehoch riek, zamokrené trávne a kríkové priestranstvá, hlohové zákrpky a živé ploty okolo priekop. Je malý (menší od vrabca), výrazne vzorkovaný žlto-hnedou farbou na chrbte v tvare hrubých pásov, s krídelnými letkami lemovanými žlto-bielym okrajom. Dolná časť tela je špinavobiela, krk a kostrč žltohnedá. Nad okom má výrazný pás bielej farby.

Mladé jedince po operení sú farbou peria menej kontrastné.

V krovinách, v hlbokom hniezde nízko pri zemi, vypletenom trávou a vystlatom machom samička znesie 4 – 5 (6) vajíčok,

25 /4964/ 19. 6. 2021 žlto-hnedavej farby s tmavšou hnedou a sivou textúrou. V priebehu roka to budú 1 – 2 znášky.

Prvá je začiatkom mája, druhá v polovici júna. Konzumuje hmyz, pavúky, ale aj semiačka trsti, ostríc, žihľavy a podobných kríkov.

Spieva rozsiahlu zmes rýchlych pískavých tónov, popretkávaných klikaním a trilkovaním (napr. „crycry-trett cry-cry-cry-trett crycry-cry psit tru-tru-tru pyrrrrrrrrrurrrr vi-vi-vi ly-ly-ly cetre cetre...“). Pri vyrušení sa hlási opakovaným drsným „črrr“ a ostrejším „tsek“.

TRSTENIARIK BAHENNÝ (MOČIARNY) – ACROCEPHALUS SCIRPACEUS, Hermann 1804 Hniezdny areál má na eurázijskom kontinente v pásme 35 – 60 º s. z. š. od Anglicka po Mongolsko. Vo Vojvodine je dosť častý, zvlášť v údolí Tisy. Je sťahovavý a zimuje v rovníkovej a južnej Afrike. Jeho biotop sú nížinné močaristé trstinové porasty, ale aj vlhké polia s ostrovčekmi tŕstia alebo aj vysokej hustej kultúry.

Chrbát má skoro jednofarebný, ale sivé až červenohnedé odtienky sú prítomné. Hrdlo je sivobiele, spodná strana tela krémovo-biela a boky okrové.

S ohľadom na ročné obdobia toto sfarbenie sa len minimálne

Trsteniarik bahenný mení. Aj mláďatá pomerne rýchlo získavajú šat dospelých. Pri hniezdení si bahniak vypletie zo stebielok trávy navesený pevný košíček s hlbokou jamkou a vystelie ho listami, aj kvetenstvom

tŕstia. Hniezdi 1- – 2-krát v roku (začiatok mája, koniec júna), keď samička znesie 4 – 5 (6) zelenkavých vajec s hustou sivozelenou textúrou. Na znáške sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 10 – 12 dní a mláďatá po dvoch týždňoch opúšťajú hniezdo, keď ešte nevedia lietať. Narýchlo potom zdolajú aj ten problém. Na jedálnom lístku druh preferuje drobný hmyz z bahna, pavúky a malé ulitníky, občas aj mladé výhonky a semiačka. Hlási sa krátko nevýrazným „če“ alebo „čik“, varovný znak je škrípavé „karr“ alebo „gre“. Inak spieva rytmicky vŕzgavými, drsnými, často opakovanými tónmi, napr. „trett tredtt... tyri-tyri-tyr-cek-cek-cek-cerr-cerr-cerr“.

TRSTENIARIK SPEVAVÝ (OBYČAJNÝ) – ACROCEPHALUS PALUSTRIS, Bechstein 1798 Je pravý európsky vták. Hniezdny areál má v strednej a východnej Európe (niet ho v západnej a južnej časti kontinentu, v severnej časti Škandinávska a v severozápadnom Rusku).

Je sťahovavý a migračný ťah smeruje údolím Nílu a ďalej až do juhovýchodnej Afriky, kde zimuje. Preferuje biotop mokradí, okraje kanálov a zamokrených polí, s porastom vrbice, hustého krovia, žihľavy a trstiny. Vo Vojvodine ho nájdeme tam, kde má vlhké stanovište, ale je u nás prítomný v menšom počte ako predchádzajúci druh.

Horná časť tela tohto spevavca je hnedá, so zelenkavým nádychom a sivožltou spodnou časťou tela. Mláďatá majú jemnejšie sfarbený chrbát a hrdzavo-žltú kostrč. Od svojich rodákov sa líši aj kvalitnejším spevom.

Hniezdo si robí z trávy zavesené vo vegetácii. Znáška je dvakrát v roku. Samička znesie 4 – 5

Trsteniarik spevavý

vodných plôch (Palić, Senta, Cárska bara, Vršac). Vyberá si húštiny s polámanou trstinou alebo porasty pálok, v susedstve s malými voľnými priestranstvami alebo otvorenou vodnou hladinou.

Tento trsteniarik má hrdzavohnedý, jemne pásavý chrbát, s tmavšou čapicou, jasne vyhranené biele hrdlo, ako i biely pás nad očami. Aj na bokoch je hrdzavo-červenkavý, kým bruško má béžovo-žlto-biele. Často vie zdvihnúť chvost vysoko hore alebo ním potriasať.

Hniezdi nízko v tŕstí a preto nemusí toľko prihliadať na viazanie hniezda o steblá. Vajíčka sú jemne okrovej farby s hustou hnedavou textúrou. Znáška je dvakrát v roku, počet vajec 5 – 6, resp. 4 – 5. Liahnutie a hniezdna starostlivosť je skoro identická ako pri už spomenutých trsteniarikoch.

Konzumuje vodný hmyz, pavúky…

Bežne sa ozýva drsnou dvojhláskou „trr-trr“, kratšie „t-trrt“.

Volá cvákavým „trek“. Pri vyrušení hlasno opakuje „tk-tk-tk...“, „trčet“, čt“ alebo „čak-čak-čak“ a varovný znak je dlhé „tr-trrrr“.

vajec (v druhej znáške 3 – 4).

Vajíčka sú skoro bielej farby, s väčšími a menšími škvrnami sivej a hnedavej farby. Ostatné reprodukčné vlastnosti sú ako u trsteniarika bahenného.

Dominantná potrava je hmyz a bezstavovce, ako i semiačka.

Hlási sa melodickým prúdom cvrlikavých a pískavých tónov, s napodobneninami niektorých iných spevavcov. V speve často opakuje motív „prri-prri-prry-prri...“, alebo drsnejšie „ti-ceii, ti-ceii“. Výstražný znak je tvrdé „ček“.

TRSTENIARIK TAMARIŠKOVÝ – ACROCEPHALUS MELANOPOGON, Temminck 1823 Je to eurázijský vtáčik. Celoročne hniezdi na južnom prímorí Kaspického mora a na severozápadnom pobreží Stredozemného mora (binárny areál). Letný hniezdny areál má len trochu na sever, v širšom okolí Kaspického, ale aj v severnej časti Čierneho mora. Odtiaľ sa areál šíri úzkym pásom údolím Dunaja až do Ma- Trsteniarik tamariškový ďarska, zriedkavejšie aj na Slovensko (ale len už ako ostrovčekovitý Spev má melodickejší, bez drsareál). Je sťahovavý a zimuje ných slabík, s tichým úvodom na pobreží Stredomoria. U nás flautových tónov:„hüj, hüj, hüj“, ho na hniezdení v malom po- alebo „lü lü lü“.

Fotografie: z internetu čte možno nájsť vedľa väčších

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v júni Ing. Ján Tancik, PhD.

OBAĽOVAČ JABLČNÝ – 1. GENERÁCIA Obaľovač jablčný Cydia pomonella je najvýznamnejší škodca jabloní. Prezimuje húsenica v bielom kokóne v rôznych úkrytoch. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní.

Motýle sa začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli.

Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody alebo okolité listy alebo letorasty.

Po 6 až 12 dňoch, v závislosti od teploty, sa liahnu húsenice.

Vyliahnutá larva sa zavŕta do jablka a vyhrýza do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu, a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk. Napadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody napadnuté prvou generáciou škodcu opadávajú.

OCHRANA Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj druhej metóde dôležitý je ter-

26

IV

mín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov.

Najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoja nakladených vajíčok obaľovača v ovocnom sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok môže sa precízne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín.

Z chemických insekticídov sa využívajú prípravky z rôznych skupín. Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú na začiatku Kolónia vlnačky krvavej prekrytá voskovými vláknami znášania vajíčok, insekticídy zo skupiny pyretroidov sú celé hnedé. Rozpätie krídiel v čase pred liahnutím húseníc. je 40 – 45 mm. Larvy sú svetPri intenzívnom napadnutí sa lozelené, riedko ochlpené, na musí aplikácia opakovať. Z bio- chrbte majú čierne pruhy, hlava logických prípravkov sa najviac je čierna a lesklá. Dorastajú do využívajú prípravky na báze dĺžky až 4 cm. Má 2 – 3 generábaktérie Bacillus thuringiensis cie za rok. Húsenice prezimujú a prípravky na báze vírusu medzi listami v zámotkoch. granulózy obaľovača jablčného. Kuklia sa v zámotkoch na kroch.

Samičky žijú približne 8 dní a VIJAČKA KRUŠPÁNOVÁ Vijačka krušpánová Cydalima vajíčka kladú na listy krušpánu. perspectalis je motýľ, ktorý má Húsenice konzumujú listy a dve farebné formy. Obvykle má mladé letorasty krušpánov až biele krídla s hnedým lemom, po silnejšie konáre. Poškodené ale existujú aj jedince, ktoré listy odumierajú a schnú, rastlina

často pôsobí suchým dojmom, po čase ale obrastá. Primárne poškodenie je estetické, v prípade výrazného premnoženia môže doviesť k holožeru.

OCHRANA Kľúčovým krokom v efektívnej ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Preto je dôležitá pravidelná kontrola a prehliadanie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín, zistenie výskytu mladých lariev a vykonanie ochrany v správnom termíne. V podstate už po dvoch postrekoch v 10-dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán (buxus) zachrániť pred vijačkou krušpánovou.

Z chemických prípravkov sa používajú pyretroidy (deltamethrin, cypermethrin), alternatívou sú prípravky – inhibítor tvorby chitínu účinný iba proti mladým larvám. Z biologických prípravkov sa môžu využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki (Lepinox plus) a parazitické háďatká – Steinernema carpocapsae.

PLESEŇ UHORKOVÁ Pleseň uhorková je najobávanejšou hubovou chorobou uho-

25 /4964/ 19. 6. 2021 riek. Pôvodcom choroby je huba Peronoplasmopara cubensis. Na vrchnej strane listov sa vytvárajú najprv bledozelené až žltozelené škvrny ohraničené žilnatinou. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje tmavohnedý povlak reprodukčných orgánov patogéna. Počet škvŕn narastá, škvrny sa rozrastajú a splývajú.

Postihnuté listy neskôr zhnednú a celá rastlina usychá.

Výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. Pestovanie uhoriek v tieni vysokých stromov alebo budov je tiež faktorom podporujúcim šírenie ochorenia.

OCHRANA Z agrotechnických metód sa odporúča skorá sejba s použitím netkanej textílie na urýchlenie rastu a tiež kvalitná výživa a zálievka. Taktiež treba využiť opatrenia, ktoré obmedzia trvanie ovlhčenia rastlín, ako sú: slnečné a vzdušné lokality, vertikálne pestovanie, šetrná závlaha. Ak sú koncom mája výdatné zrážky, na začiatku júna môžeme preventívne aplikovať kontaktné meďnaté prípravky, čo opakujeme v 5- až 10-dňových intervaloch. Pri silnom tlaku choroby a objavení sa prvých príznakov treba použiť systémové prípravky.

PLESEŇ ZEMIAKOVÁ – NA ZEMIAKOCH A RAJČIAKOCH Pleseň zemiaková je najvýznamnejšie ochorenie zemiakov a rajčín. Pôvodcom choroby je huba Phytophthora infestans.

Patogén napadá nadzemné časti a hľuzy. Na okraji starších listov rajčín vznikajú neohraničené, najprv sivozelené, neskôr hnedé škvrny, ktoré sa rýchlo šíria na celú plochu lista. Napadnuté listy rýchlo vädnú, tmavnú, zasychajú a odumierajú. Pri prepuknutí ochorenia môže v krátkom čase zničiť celú rastlinu a pri zemiakoch môže silno infikovať aj hľuzy, ktoré sa nedajú skladovať. Výskyt ochorenia podporujú časté a výdatné zrážky.

ochranu. Keď roztlačíme túto OCHRANA Základom ochrany proti ples- vošku medzi prstami, zostane ni zemiakovej je používanie nám na prstoch červená hmozdravej sadby. Zemiaky a raj- ta pripomínajúca krv – preto činy treba pestovať na lokali- v názve krvavá. tách s dostatočným prúdením Vlnačka krvavá neškodí na vzduchu a slnečným žiarením listoch, ale škodí vyciciavaním najmä ráno. Rajčiny netreba štiav na konároch a spôsobuje pestovať v tieni budov a vysokých plodín. Fungicídna ochrana sa začína preventívnymi postrekmi, ktoré vykonávame ešte pred prepuknutím infekcie.

Používame meďnaté fungicídy. Postreky Larva vijačky krušpánovej vykonávame v závislosti od počasia.

V daždivom počasí vykonávame vznik kambiálnych nádorov. Koprvý postrek pred zapojením náre na napadnutých miestach porastov, približne v polovici sa deformujú a vytvárajú sa na júna. Ošetrenie zopakujeme v nich nádory, ktoré praskajú, čo je 7 až 10 dňových intervaloch. to vstupná brána pre mnohé Odporúčame každý postrek patogény. Silne napadnuté stropoužívať maximálne dvakrát po my zaostávajú v raste a môžu

Listy krušpánu silne poškodené larvami vijačky krušpánovej

sebe, striedať prípravky, aby sme sa vyhli vytváraniu rezistencie.

VLNAČKA KRVAVÁ Vlnačka krvavá Eriosoma lanigera je voška, ktorej bezkrídle samičky sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, ktoré sa podobajú na vlnu – preto názov vlnačka. Tieto vlákna prekrývajú kolónie týchto vošiek a tak ich chránia od prírodných nepriateľov, ale aj od insekticídnych postrekov, a komplikujú

aj uhynúť. Ohrozené sú najmä mladé stromy.

Najčastejšie prezimujú larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeňoch jabloní, na jar migrujú do koruny a cicajú na konároch. Nymfy sa vyvinú v dospelé neokrídlené samičky, ktoré rodia živé larvy.

Jedna samička narodí 100 – 150 lariev. Kolónie sa tvoria najmä na mladých vetvičkách v blízkosti pukov. Najvyššia početnosť je

v máji a júni, potom sa početnosť znižuje, ale v septembri znovu stúpa. V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek, ktoré preletujú na susediace stromy.

Takto sa v priebehu roka vyvinie 10 – 15 generácií.

OCHRANA Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Napadnutiu sa môžeme vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym sponom rastlín a znížením poškodení na stromoch. Väčší výskyt tohto škodcu je na silne orezaných ovocných sadoch.

Z nepriamych opatrení veľký význam má ošetrenie rán po reze stromov. Je potrebné napadnuté konáre odrezať a spáliť.

Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky, a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónií na 100 letorastoch.

V ochrane proti vlnačke krvavej sa používajú rovnaké prípravky ako proti iným voškám.

Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom a s vyšším množstvom vody, aby sa postrek dostal pod voskovú ochrannú vrstvu. Veľmi dôležité je dodať zmáčadlo.

Z chemických insekticídov sú u nás registrované prípravky na báze spirotetramatu a acetamipridu.

Pri ochrane ekologických porastov proti tomuto škodcovi sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien.

Aplikuje sa pri vyššom tlaku a s väčším množstvom vody.

Dávka je 50 – 60 ml/10 l vody.

Po obschnutí je vhodné najviac do 24 hodín použiť biologický prípravok proti voškám (Rock Effect – 300 ml/ 10 l vody), alebo prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal T/S).

Ilustračné foto: Ľ. Sýkorová

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Listová výživa ovocných stromov a krov

Ľ. Sýkorová

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo ich počas vegetácie aplikovať pomocou tekutých hnojív.

S

účasťou moderných pestovateľských technológií je okrem iného aj listová výživa. Stáva sa tak dôležitou a často celkom nevyhnutnou aplikáciou, prispievajúcou k dosiahnutiu nielen vysokých úrod, ale aj vysokej kvality ovocia. Základom pestovateľského úspechu okrem správnej ochrany rastlín je aj to, aby sme listovou výživou každoročne podporovali rast a rodivosť ovocných stromov. Každý ovocný druh potrebuje základné a stopové prvky, ktorých príjem môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi.

V tomto mesiaci sa naše záhrady nachádzajú v plnej vegetácii.

Dozrievajú rôzne druhy drobného

ovocia, ostatné ovocné druhy sú vo fáze intenzívneho rastu plodov.

Práve v tomto období sú ovocné stromy a kry veľmi náročné na doplnkovú výživu. Základné hnojenie sa robí v jarnom období a pri ňom treba dbať na požiadavky jednotlivých ovocných druhov, ich kondíciu, vek, pôdne pomery a pod. Aj pri letnom prihnojovaní musíme mať na zreteli tieto požiadavky. Často na našich ovocných stromoch spozorujeme vizuálne symptómy – najčastejšie farebné zmeny na listoch. Príčinou týchto prejavov môžu byť poruchy z nedostatku či nadbytku makroprvkov, ale i mikroprvkov (bór, chlór,

molybdén, meď, železo, mangán, zinok). Na základe diagnostiky môžeme nedostatok týchto prvkov doplniť aplikáciou špeciálnych hnojív počas vegetácie hnojením na list, tzv. foliárnou výživou. Obyčajne si kladieme otázku, či našim stromom chýbajú živiny, alebo ich majú prebytok. To môžeme zbadať pri kontrole listov a výhonov. Pokiaľ sú veľké, vitálne a bez pigmentových zmien, stromy sú zdravé a výživa je dostatočná. Ak listy už na prvý pohľad nevyzerajú zdravo, určite im niečo chýba.

Nedostatok živín môžeme vidieť aj na letorastoch. Pokiaľ je ich rast slabý, nedostatočný, potrebné je stromy prihnojiť. Ich nadmerný

rast zase signalizuje prehnojenie.

Mikroelementy (železo, zinok, bór, mangán, selén, meď) majú v komplexe rastu a rodivosti stromu svoju významnú funkciu.

Najčastejšie ich dodávame formou listovej výživy. Z listového hnojiva pripravíme roztok, ktorým postriekame listovú plochu ovocných drevín. Postrek opakujeme 2-krát, pričom prihnojovanie ukončíme do konca júna. Súčasne do postrekovača môžeme pridať aj vhodné prípravky proti hubovým chorobám a škodcom. Každý list má prieduchy a tie dokážu rozpustené hnojivo ihneď prijať a podporiť rast, rodivosť a celkovú kondíciu stromov. 

NEVÍTANÍ HOSTIA V NAŠEJ ZÁHRADE

Slizniaky dokážu narobiť veľké škody Ľubica Sýkorová

Mnohí zo záhradných škodcov pri premnožení dokážu spôsobiť na našej zelenine a ovocí obrovské škody. Medzi ne určite patria slizniaky – slimáky bez ulity. Slizniaky sa pred horúcim slnkom skrývajú v tienistých a vlhkých zákutiach záhrady. Večer vyliezajú z úkrytov a smerujú priamo k pestovanej zelenine a iným zdrojom potravy.

P

ožer na nadzemných častiach rastlín sa prejavuje prehryznutím stonky alebo vyhrýzaním okrajov a dier v listoch.

Jasným znakom, že poškodenie je od slizniakov, je sliz na listoch.

Za potravou vyliezajú hlavne navečer a v noci a významné škody spôsobujú za vlhkého počasia.

Niektorí pestovatelia používajú proti nim rozsypanie popola okolo hriadok so zeleninou, pilín alebo dokonca soli. No soliť pôdu nie je najlepší nápad – na rozdiel od popola a pilín soľ poškodzuje pôdu.

Najjednoduchším spôsobom boja proti nim je ich manuálne zbieranie a odstránenie zo záhrady alebo likvidácia.

Najlepšou cestou eliminácie je podporiť prítomnosť ich prirodzených nepriateľov. Slizniak, zvlášť

28

VI

v prvých dňoch po vyliahnutí, sa nachádza na jedálnom lístku mnohých predátorov. Kŕmia sa nimi niektoré vtáky (vrátane niektorých druhov hydiny), jašterice, žaby, ježkovia... Mimoriadnym lovcom a konzumentom slizniakov je tzv. indický bežec – plemeno veľmi štíhlych kačíc so vzpriameným postojom. Dokonca aj slimák záhradný (s ulitou) konzumuje

okrem inej potravy aj vajíčka slizniaka.

Vajíčka je pomerne ťažko objaviť, nájdeme ich ukryté na vlhkých miestach. Počet slizniakov zredukujeme tak, že záhradu budeme udržiavať bez buriny, pravidelne kosiť trávnik, odstránime z pozemku rôzny odpad zo stavebného materiálu a staré dosky. Mulčovanie zeleniny alebo jahôd vo vlhšej mikroklíme záhrady skosenou trávou a vytrhanými rastlinami je tiež dobrým úkrytom a množiarňou pre slizovce, preto uprednostňujeme mulčovanie kompostom, rašelinou, a kde sa dá, aj kôrou a štiepkou. Ďalšou možnosťou boja proti slizniakom je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysa-

denia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu.

Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad nevädza, aksamietnica (srb. kadifa, mala ruža), alchemilka, flox...

Okrem týchto rastlín môžeme využiť aj odpudivú silu niektorých zelenín a korenín, ako sú cesnak, pamajorán, špargľa, valeriána, tymian, rozmarín, saturejka, jazmín, levanduľa, ľubovník (kantarion), vres, vresovec. Slimáky odrádza aj pichľavé ihličie zo smrekov a jedlí, kávová usadenina či rozbité škrupiny z vajec. Môžeme dať aj na vlhkú starú plachtu zeleninové zvyšky, nakrájané jablká a iné rastlinné dobroty. Slizniaky v noci nalezú na „prestretý stôl“ a my ich ráno pozbierame a odstránime. 

25 /4964/ 19. 6. 2021

IZBOVÉ RASTLINY V LETE

Vyberme pre kvety vhodné miesto na letnenie

Ľubica Sýkorová

Vonku majú naše izbové rastliny viac svetla a vzduchu a často sa im darí oveľa lepšie aj vďaka tomu, že sú v prirodzenejšom prostredí. Vyneste preto svoje izbové kvety von, aby načerpali svetlo a čerstvý vzduch.

V

POČASIE

19. 6. – 25. 6. 2021

äčšine izbových rastlín pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Aj typicky izbové rastliny môžeme pokojne letniť na balkónoch, terasách, vonkajších schodištiach alebo na záhonoch pod stromami, jednoducho všade tam, kde budú chránené pred priamym slnečným žiarením, silným vetrom a dažďom.

Väčšina našich izboviek sa v letnom období nachádza v plnej vegetácii. Práve preto im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky na ich zdravý rast. Izbové prostredie nie je pre mnohé rastliny pôvodom z trópov a subtrópov úplne ideálne a často je to aj na nich vidieť. Sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná. Práve v lete im možno vytvoriť to, čo je pre ne akýmsi zázračným balzamom. Takmer všetky izbové rastliny sa lepšie cítia na čerstvom vzduchu, v prijateľných teplotných podmienkach, pri dostatku svetla a vyššej vzdušnej vlhkosti.

Prvé dni po prenesení z miestnosti sú na poškodenie slnečnými lúčmi citlivé všetky izbové rastliny.

Rastliny umiestnime najskôr do tieňa alebo polotieňa a až potom na priame slnko. Pravidelne musíme kontrolovať aj výskyt škodcov.

Izbovky môžeme letniť približne

do konca septembra.

Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z deprimujúcich, uzatvorených, málo svetlých priestorov bytu, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou.

Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené. Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, voskovky, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Rastliny pôvodom z trópov a subtrópov, kde rastú väčšinou v zatienenom podraste (figovník lesklý a kaučukový, monstera), musíme chrániť pred priamym slnkom.

Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén, difenbachií alebo kordyliniek, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné

lúče. Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, fikus, agávu.

V polotieni stromov sa dobre darí azalkám, fuksii...

Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu.

Kvetinám na balkóne postačí asi 20 cm hlboká debnička. Do nej postavíme rastliny a priestor medzi črepníkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami.

POLIEVANIE Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie.

Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho.

Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia dažďová a mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda,

ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza.

Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď.

VÝŽIVA V období intenzívneho rastu izbové rastliny vyžadujú aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá.

Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne.

Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým sa dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme.

Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von.

Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom. Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody po obvode nádoby, kde pôda najskôr presychá.

Niektorým druhom môže vonkajší pobyt uškodiť. Napríklad africkú fialku nedávame na vonkajšie stanovisko za žiadnych okolností, nakoľko sa môžu jej zelené listy zmočiť a zhnednúť.  Foto: pixabay

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

28˚ | 19˚

28˚ | 20˚

30˚| 21˚

29˚ | 20˚

29˚ | 19˚

27˚ | 18˚

28˚ | 19˚

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Kakaová bábovka s krémovou plnkou

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie kapsy s krémovo-špenátovou plnkou Suroviny: 3 kuracie prsia (bez kože), 120 g nátierkového masla, 1 PL majonézy, 1/2 KL soli, 2 strúčiky cesnaku, 100 g čerstvého špenátu, 80 g tvrdého syra, trochu oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá paprika Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 220 °C. V miske vymiešame nátierkové maslo, majonézu, soľ a pretlačený cesnak. Do syrovej plnky pridáme nadrobno nasekaný špenát, tiež strúhaný tvrdý syr a všetko spolu premiešame. Kuracie prsia položíme na dosku a opatrne narežeme zhruba v polovici hrúbky, pričom ich neprerežeme úplne, čím vytvoríme kapsu na plnku.

Plnku rozdelíme medzi tri kuracie kapsy, ktoré uzavrieme pomocou špáradiel. Na panvici vhodnej aj

do rúry zahrejeme olej na strednom plameni a kuracie kapsy na ňom opečieme z oboch strán do zlatohneda (zhruba 4 minúty na stranu). Potom kura premiestnime na panvici do rúry a pečieme pri 220 °C zhruba 10 až 15 minút v závislosti od hrúbky kuracích pŕs. Po upečení necháme kuracie prsia krátko postáť pri izbovej teplote a vytiahneme z nich špáradlá. Upečené kuracie kapsy podávame so zemiakmi alebo čerstvým zeleninovým šalátom.

Cheesecake s malinovou omáčkou Suroviny: Na korpus: 300 g maslových sušienok alebo mletej plazmy, 150 g masla; Na krém: 500 g mascarpone, 150 g práškového cukru, 1 KL vanilkového cukru, 1,5 PL hladkej múky, 400 g kyslej smotany, 3 vajcia; Na malinovú omáčku: 300 g malín, 150 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 50 ml vody, 1 KL kukuričného škrobu Takto sa to podarí: Omáčka: maliny, cukor a citrónovú šťavu vložíme do rajnice a na strednom plameni privedieme k varu. Keď sa maliny úplne rozpadnú, prilejeme do omáčky škrob rozmiešaný vo vode a spoločne povaríme ešte zhruba 3 minútky. Horúcu omáčku precedíme cez sitko a necháme odpočívať bokom. Korpus: sušienky rozdrvíme na prach, zalejeme roztopeným maslom, premiešame a vzniknutú zmes utlačíme na dno a boky tortovej formy (25 cm), ktorej dno sme vystlali papierom na pečenie. Krém: mascarpone vyšľaháme s práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a múkou. Pridáme kyslú smotanu a opäť dobre vyšľaháme.

Suroviny: Na cesto: 250 g hladkej múky, 40 g kakaa, 1,5 KL kypriaceho prášku, 1/4 KL soli, 200 g masla, 200 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 4 vajcia, 50 ml mlieka; Na plnku: 250 g mascarpone, 1 PL kukuričného škrobu, 1 žĺtok, 50 ml smotany na šľahanie, 100 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru; Ešte potrebujeme: trochu masla, 2 KL hladkej múky, 2 KL kakaa, 100 g čokoládovej polevy Takto sa to podarí: Maslom vymastenú bábovkovú formu vysypeme múkou, ktorú sme premiešali s kakaom. Na cesto si do misky preosejeme suché suroviny: múku, kakao, kypriaci prášok a soľ a premiešame. V inej veľkej miske spolu vyšľaháme zmäknuté maslo, kryštálový a vanilkový cukor do krémova. Potom po jednom zašľahávame celé vajíčka, mlieko a po častiach aj našu sypkú kakaovú zmes. Hotové cesto odložíme bo-

Malinovo-čokoládový pohár

Nakoniec po jednom zašľaháme celé vajíčka na menších obrátkach a zmes nalejeme na sušienkový korpus. Na povrch krému vytvoríme pomocou kávovej lyžičky rôzne čiary a kruhy z malinovej omáčky (minieme na ne zhruba tretinu omáčky), ktoré potom krúživými pohybmi špáradla rozbijeme do mramorového vzoru. Koláč vložíme do rúry vyhriatej na 165 °C a pečieme zhruba 30 minút, kým nebudú okraje pri potrasení formou pevné a stred sa bude jemne triasť. Koláč necháme vychladnúť pri izbovej teplote a neskôr ho presunieme do chladničky na minimálne 12 hodín. Cheesecake krájame na trojuholníky a polievame jemne zahriatou malinovou omáčkou.

Suroviny: Na čokoládovú penu: 150 g horkej čokolády (50 % kakaa), 250 ml smotany na šľahanie; Na malinový krém: 100 g malín, 2 PL kryštálového cukru, 250 g jemného tvarohu, 3 PL práškového cukru, 200 ml smotany na šľahanie; Ešte potrebujeme: maslové sušienky alebo mletú plazmu Takto sa to podarí: Čokoládová pena: čokoládu nasekáme a vložíme do misky. Do menšej misky nalejeme vriacu vodu z kanvice, priložíme misku s čokoládou a prilejeme zhruba 100 ml smotany.

Vymiešame ganache. Do veľkej misky dáme ľad, položíme stredne veľkú misku so zvyšnou smotanou (150 ml) a šľaháme do šľahačky.

Potom k šľahačke po častiach primiešavame čokoládový ganache.

Hotovú penu rozložíme medzi 3 až 4 poháre, zasypeme drvenými sušienkami a uložíme do chladničky.

Malinový krém: maliny nasypeme do malej rajnice a spolu s kryš-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 534 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

kom. Na plnku spolu rozmixujeme: mascarpone, škrob, cukor, žĺtok a vanilku. Do bábovkovej formy navrstvíme polovicu kakaového cesta a špachtľou cesto povyťahujeme po okrajoch formy, aby vytvorilo akúsi vaničku, do ktorej lyžicou rozložíme krémovú plnku, zarovnáme, zakryjeme druhou polovicou cesta a opäť zarovnáme.

Bábovku pečieme v rúre vyhriatej na 175 °C 55 až 65 minút. Necháme vychladnúť zhruba 15 minút vo forme, a potom ju opatrne vyklopíme na mriežku. Úplne vychladnutú bábovku polejeme čokoládovou polevou.

tálovým cukrom ich popučíme, privedieme k varu, povaríme zhruba 3 minúty, scedíme cez husté sitko a omáčku necháme vychladnúť.

Tvaroh vyšľaháme s práškovým cukrom, prilejeme vychladenú smotanu a šľaháme do krému.

Nakoniec zapracujeme malinovú omáčku. Hotový krém vrstvíme na sušienky v pohároch a necháme vychladiť zhruba hodinu až dve. Malinovo-čokoládové poháre podávame vyzdobené čerstvými malinami.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra komorný zbor musica viva BÁČSKY PetrovEc

venského vojvodinského divadla na slávnostnom matičnom zhromaždení pri pripomínaní tridsať rokov obnovenia MSJ / MSS. „Do Vlaňajší rok bol kvôli protivíru- vytlačili plagáty, pozvánky a afiše. zboru pribudli tri nové členky Edita Jaroslav Čiep sovým opatreniam v krajine veľmi Koncert sme realizovali 4. októbra Povolná-Kmeťková, Nataša Zimaomorný zbor Musica viva špecifický. Po výročnom zhromaž- v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána nová a Anna Čapeľová. Pre všetky v Báčskom Petrovci sústavne dení v piatok 11. júna v miestnosti Kollára. Na koncert sme pozvali členky sme dali ušiť nové doplnky pracuje už dvadsať rokov. Spolku petrovských žien, kam sa predstaviteľov obce a našich inšti- úborov. Koncom roka sme začali Nielen vo svojom prostredí, ale aj naposledy po uvoľnení opatrení túcií, sponzorov a bývalých členov na príprave publikácie o dvadsaťza chotárom, ako aj za hranicami uchýlili skúšať, vedúca zboru nám zboru. Na koncerte sa okrem zboru ročnej činnosti zboru, ktorú sme Srbska zbor rozosieva svoje spevác- prezradila o uplynulom roku aj zúčastnili i sólisti – speváčky Bo- naplánovali vydať v roku 2021,“ ke zručnosti a za sebou zanecháva toto: „Komorný zbor Musica viva žena Bažíková, Anna Bovdišová doplnila ešte k činnosti v minulom trvalé stopy. v roku 2020 nemohol sústavne a Elena Demrovská a klavírne sólo roku vedúca zboru.

Keď ide o plán práce, s aktivitami Aj napriek tomu, že majú vlast- pracovať pre opatrenia podmie- mal Vladimír Kováč. Všetkým člezboru chcú pokračovať aj v tomto ný rozpoznateľný repertoár, roku, pravda podľa daných že každý rok sústavne mali podmienok. Tie v prvej polopo dvadsať a viac vystúpení vici roka nie veľmi žičili zboru, v Petrovci, v bližšom a širlebo platnosť nadobudla vyšom vojvodinskom okolí, či hlásená mimoriadna situácia na viacerých festivaloch na v Báčskopetrovskej obci, ktorá Slovensku, Rumunsku, Matrvala presne šesť mesiacov. Za ďarsku a Bulharsku, celé dve ten čas členovia však nesedeli desaťročia zbor vlastne len nečinne, ale pracovali na zostaživorí. Nemá ani trvalý stánok, vení publikácie Dvadsať rokov ani svoje miestnosti. Najprv, Komorného zboru Musica viva, kým v prvom desaťročí svojej ktorá potom aj vyšla tlačou. činnosti pôsobil ako matičný Predsedníčka zboru Mariena zbor, používal miestnosti petStankovićová-Kriváková vyrovského MOMS na poschodí matičného domu. Neskôr zbo- Aktuálna zostava Komorného zboru Musica viva, ktorá spievala vlani v októbri jadrila nádej, že sa im podarí publikáciu aj prezentovať širšej ristky a zboristi nacvičovali na jubilejnom koncerte verejnosti, spolu aj s knihou v učebni hudobnej výchovy skladieb Vladimíra Kováča Cesta v miestnej základnej škole, kde diri- nené vírusovou pandémiou a nom zboru boli udelené ďakovné vydláždená hudbou. V aktuálnom gentka a vedúca zboru pracovala aj celkovou zdravotnou situáciou diplomy za účasť v práci zboru. roku, ak bude prajná situácia, budú so žiakmi ako profesorka hudobnej v štáte. Na začiatku roka sme pra- Ďakovné diplomy boli odovzdavýchovy. Ale teraz naposledy, od covali intenzívne na nacvičovaní né i predstaviteľom obce a iným pokračovať so skúškami a už dostali vlani, je vo výslužbe, tak zbor zostal nového repertoára inštitúciám, ktoré pod- pozvanie aj na verejné vystupovaprakticky na ulici. Práca v zbore a plánovali sme sa porujú prácu zboru. Na nie v programe Spolku petrovských je volontérska, ani vedúca zboru zúčastniť i seminára záver koncertu sa k čle- žien v júli a na Predslávnosťové nemá nároky na finančnú úhradu, Nová pieseň v Pivninom súčasnej zostavy dni v Kulpíne. Prichystali aj nový lebo zborové príjmy sú viac než ci. Vo februári sme zboru pridali i bývalí detský festival populárnej hudby skromné. Aj napriek tomu, že vo ešte mali výročné členovia a zaspievali Na krídlach piesní. Ten by mal odsvojich radoch majú len hŕstku zasadnutie, a pospoločne hymnickú znieť už v sobotu 19. júna vo veľkej vytrvalcov, ktorým je spev a kultúra tom sa naša činnosť pieseň slovenského sieni SVD v Petrovci. Predbežne pri srdci a že sa v Petrovci nepo- zastavila.“ skladateľa Aká si mi mali v pláne pre jún vycestovať darilo osloviť hudobne nadaných O tom, čo sa krásna a ľudovú pieseň na Slovensko. Tento zájazd bol Mariena Stankovićová ľudí vo väčšom množstve, Mariena dialo po nútenej Po nábreží, koník beží. Po plánovaný už na minulý rok, ale -Kriváková Stankovićová-Kriváková predsa prestávke, Mariena koncerte bolo pohoste- sa nemohol realizovať. Ak budú nezahodila flintu do žita, hoci jej, Stankovićová-Kriváková povedala: nie pre účastníkov koncertu a hostí podmienky, realizujú ho v tomto roku. Ide o pozvanie zboru Chryako nám to prezradila, viackrát „Pokračovali sme s prácou v júli v zborovni školy.“ zišlo na um. Preto si rady neraz a nacvičili sme program pre jubiOkrem tohto ústredného pod- sostomos z Vranova nad Topľou doplnili speváčkami a spevákmi aj lejný koncert, ktorým sme chceli ujatia Komornému zboru Musica na ich Vranovské zborové slávnosti. „Ak bude možné, v tomto roku z okolia, predovšetkým z Kulpína, zaznamenať dvadsať rokov ne- viva sa v čase letného a podjeby sme chceli uskutočniť ďalšie ale aj Báčskej Palanky a Nového pretržitej činnosti zboru. Za dve senného vírusového uvoľnenia 12.

Stretnutie slovenských zborov Sadu. Nadovšetko podarilo sa im desaťročia pôsobenia zboru sme vlani podarilo nakrútiť dve piesne jedenásť rokov za sebou sústavne uskutočnili vyše 400 vystúpení pre slovenskú redakciu TV Nový a hostí v októbri,“ prízvukovala organizovať Koncert slovenských na rôznych kultúrnych poduja- Sad pre reláciu suplujúcu SNS Stankovićová-Kriváková a uzavrela, zborov z Vojvodiny a každý rok tiach v našom štáte a v zahraničí a 275. výročie príchodu Slovákov že okrem napočítaných väčších akuhostiť takmer dvesto účastníkov a zrealizovali sme 11 zájazdov na do Petrovca a tiež v októbri aj cií zúčastnia sa programov a osláv, podujatia.

Slovensko. Z tejto príležitosti sme verejne vystupovať na javisku Slo- kde budú pozvaní.

Dvadsať rokov trvalej stopy

K

• KULTÚRA •

25 /4964/ 19. 6. 2021

31

Kultúra DIVADLO JE ZAČAROVANÝ KRUH

Jozef Novák plechotický Jozef Kroner „Totálne sa mýli, kto si myslí, že profesionál je niečo viac, ako ochotník. Profesionál so svojou technickou vybavenosťou nás prestane zaujímať, pokiaľ nemá to, čo má ochotník – srdce...“ Jozef Kroner

T

Juraj Pucovský

ieto slová známeho slovenského herca si dovolíme uplatniť aj v prípade Jozefa Nováka, dlhoročného ochotníckeho herca, režiséra, scenára, dramaturga a hádam vykonávateľa všetkých robôt a úloh, ktoré súvisia s jednou divadelnou hrou! Nemáme úmysel porovnávať ho podľa výkonov s filmovým majstrom Kronerom, ale tvrdíme, že Novák má ozaj veľké divadelné srdce zanieteného ochotníka.

Pôsobí v Divadelnom súbore Janka Borodáča v slovenskej obci Plechotice, Okres Trebišov, ktorý v budúcom roku oslávi 60. výročie nepretržitého pôsobenia.

Ako sme sa s ním zoznámili?

Nuž, bolo to tak, že členovia lalitského Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču v rámci KUS Štefánik prijali pozvanie v roku 2015, aby sa zúčastnili Celoštátneho festivalu divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove. Zahrali tam hru Byko sa pustil, autora Jana Hrubíka. Povšimli si to divadelníci z neďalekých Plechotíc, pozvali Laliťanov, aby predstavenie zahrali aj pred ich obecenstvom.

Tak sa začala spolupráca medzi dvomi súbormi zo Srbska a Slovenska. Potom Plechotičania trikrát hosťovali v Laliti, kde vznikol aj tento rozhovor.

Pán Novák, predpokladáme, že sa divadlo vo vašej obci hralo aj pred tým rokom 1962? „Máte pravdu. Ako som aj v publikácii o päťdesiatročnej činnosti napísal, v roku 1929 do našej obce prišiel pán Šte32

www.hl.rs

covať. Jeho príchodom sa divadelná práca skvalitňuje a začína pracovať aj s mládežou. Dobrý fundament ochotníckeho divadla v Plechoticiach bol položený. Hneď sa veru začalo aj budovať. Striedali sa režiséri, herci, miesta, kde sa hralo.“ Čo sa stávalo ďalej? „V roku 1950 svoju režisérsku prácu začína maturant michalovského gymnázia Štefan Pálfi, dlhoročný režisér, učiteľ, hoci niDráma Cesta, ktorú režíroval Jozef Novák, kdy neučil v škole, a Laliťania ju videli v roku 2014 (Foto: A. lebo bol náboženTamašiová) sky založený. Pán Pálfi bol kultúrnym fan Čurila nielen ako učiteľ, a divadelným duchom v Pleorganista, ale aj zanietený choticiach, a prečo nepovedať, ochotník. Hneď zvolil správnu aj mojím vzorom. Nacvičené metódu, ako s ochotníkmi pra- hry mali úspech, striedali sa

Jozef Novák v role sluhu Ďura v hre Záveje roku 2016 v Laliti

Informačno-politický týždenník

veselohry, drámy. Obklopený nadšencami, ktorým veril a oni jemu, v roku l962 navrhol, aby náš súbor dostal meno Janka Borodáča, zakladateľa slovenského profesionálneho divadla. Divadelné hry nacvičovali a uvádzali v malom staručkom kultúrnom dome. No aj tak boli úspechy na prehliadkach. Ceny za ženský a mužský herecký výkon, cena za réžiu, scénu...

Môžem sa pochváliť, že ochotnícky súbor v Plechoticiach patrí k najstarším v Trebišovskom okrese, ktorý nepretržite pracuje.“ Ako ste sa vy „zoznámili“ s divadelným umením? „Začínal som ako mladý herec v Plechoticiach ešte pred vojenčinou, za bývalého režimu. Musím prezradiť, že som bol najprv tanečníkom v Trebišove, v podnikoch Potravinár, Železiarne Košice a ako vojak v Martine, až potom som sa venoval divadlu.

Prišiel rok 1979, keď sa splnil sen nielen občanom Plechotíc, ale aj súboru. V novom preplnenom Kultúrnom dome mala premiéru divadelná hra Bačova žena.

Hrou Matka sme zvíťazili na okresnej i krajskej prehliadke a náš súbor bol prvýkrát na prehliadke v Šuranoch. Pritom sme boli dvaja – Milan Pálfi a ja.

No, bohužiaľ, môj kamarát Milan odišiel a ja ,klampiar, šofér’ ostávam na všetko sám. A tu má svoj začiatok ten začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.“ Ani vám sa nepodarilo uniknúť z toho začarovaného kruhu... „Trvá to už zhruba štyridsať rokov. Odkedy vediem súbor ako režisér, volím si klasické hry

• KULTÚRA •

slovenských autorov. Pritom sa snažím o iné spracovanie, ako mal pán Štefan Pálfi, najmä keď

vec a druhá je tá, že ja nemám nič proti týmto novodobým hrám, ktoré zobrazujú náš život

Herec a režisér Novák v role mešťana v predlohe Rysavá jalovica na lalitskom javisku v roku 2019

ide o scénické vybavenie, ale aj iné segmenty hry. Scéna je v novom ponímaní, scenár spravidla veľmi škrtám, upravujem...

V hrách, ktoré som nacvičil, nikdy nehrá mladý človek starého alebo opačne. Každú rolu prispôsobujem veku herca.“ Prečo je na repertoári práve klasika? „Klasike sa držím preto, lebo je mne veľmi blízka. To je jedna

Režisér Jozef Novák v šatni

• KULTÚRA •

v súčasnosti. My to dobre vieme, aj pociťujeme. Radšej chcem pripomenúť to, čo a ako bolo v minulosti. Keď sa naplní čas, nech tí, ktorí prídu po nás, hrajú dobre napísané hry o tom, čo teraz žijeme.“ Dráma alebo veselohra? „Dráma sa hrá ľahšie, čo sme videli v hre Cesta autora Karola Horáka a Záveje od Vladimíra Hurbana Vladimírova, ale v poslednej dobe sme siahli aj po veselohre, najmä ide o Rysavú jalovicu Martina Kukučína. Je pravda, že národ na dedinách viac má rád veselohry. S týmto súborom som nacvičil už štvrtú hru. Sú to mladí ľudia, herci, ktorí začínali ako študenti. Dnes sú to ľudia vzdelaní, zamestnaní, majú svoje tituly, s nimi sa ľahko a dobre robí. Raz-dva sa naučia text, a potom sa už môžeme venovať nacvičovaniu všetkých divadelných prvkov. Máme

aj problémy, lebo je ťažko na dlhšiu dobu mať pokope stály herecký súbor. Herec sa ožení, herečka vydá, tretí odíde z obce do škôl, niekomu zakážu rodičia ďalej vystupovať na doskách, ktoré svet znamenajú... Prídu však noví ľudia, herci a začíname od začiatku.“ V Laliti ste boli trikrát, najprv s hrou Cesta, druhýkrát so Závejmi a na konci prišla na rad Rysavá jalovica. Ako sa vám tu vedie? „Pre nás ako ochotníkov je to veľká česť a odmena za našu robotu a námahu, že môžeme prísť sem a na to sa vždy tešíme.

Keď sme prvýkrát hosťovali, všetci sme boli milo prekvapení, ako nás Laliťania prijali, ako nás hostili, starali sa o nás na každom kroku. Tak potom bolo ešte dvakrát. Tu nič nie je zlé, ani tie skromnejšie podmienky ako v našom zrenovovanom KD. Veď som ja začínal v ešte horších

tu KFOR z kosovskej Prištiny pri maďarskej obci Hejce 19. januára 2006 havarovalo vojenské lietadlo AN-24. Vtedy o život prišiel aj váš syn Rastislav, vojak, ktorý tiež predtým vykročil cestou herca? „Syn hral divadlo, snažil sa mi pomáhať vo všetkom, veľmi mu záležalo, aby všetko bolo na úrovni po tej organizačnej stránke. Hral aj v Lurdskej pastierke, to je hra s náboženskou tematikou.

S týmto predstavením sme boli na Zochovej divadelnej Revúcej 1995, kde môj syn dostal ocenenie za herecký výkon, keď stvárnil rolu slepého chlapčeka.

Neskoršie som mu dal šancu aj v Závejoch. V roku 2016 pri 10. výročí veľkej tragédie sme obnovili túto hru VHV, aby sme si tak pripomenuli na obete havárie. Na premiére sme najprv zapálili 42 sviečok, pri každej bolo napísané meno zahynutého vojaka, a urobili sme z toho

Pri rozlúčke pred nástupom do minibusu

časoch a okolnostiach. Mne je len ľúto, že lalitskí divadelníci u nás boli iba raz, v tom roku 2015, keď zahrali hru Byko sa pustil a pekne pobavili naše obecenstvo. Pozývali sme ich, ale oni vedia, prečo nemohli oplatiť naše návštevy.“ Nakoniec jedna tragická, na celý život pre vás boľavá otázka. Pri návrate slovenských príslušníkov kontingen-

svojrázny symbol počtu obetí v podobe kríža. Potom sme s tou hrou prišli k vám. Čo sa dá robiť? Život je taký...“ Veru, život je taký. Možno jedného dňa niekto napíše drámu o tejto tragédii, plechotickí ochotníci ju nacvičia, predvedú pred obecenstvom. Ako svojráznu spomienku na nevinné obete, vojakov, ktorí boli vykonávať šľachetnú a mierovú misiu.

25 /4964/ 19. 6. 2021

33

Kultúra HRA A TANEC NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE

Zdrojový materiál ako základ práce Miroslav Pap

O

ddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade 3. júna v rámci programu mobility ERASMUS + zrealizovalo online prednášku Mgr. art. Martina Urbana, PhD., z Katedry hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pod názvom Hra a tanec. Na začiatku sa prítomným prihovorila vedúca Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková, ktorá prednášajúceho privítala a predstavila.

Mgr. art. Martin Urban, PhD., je vysokoškolský pedagóg na UMB a umelecký vedúci a choreograf Univerzitného folklórneho súboru Mladosť a Centra pre hudobno-tanečnú kultúru Tančiarieň PF UMB. V našom prostredí je známy ako vedúci seminárov pre choreografov, tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorý sa prvýkrát organizoval v roku 2002 v Báčskom Petrovci.

Patrí medzi odborníkov, ktorí sa upriamujú na výskum a prezentovanie krajanskej kultúry doma a v zahraničí. V jeho prípade ide o hudobno-tanečnú oblasť Slovákov žijúcich na Dolnej zemi.

V rámci prednášky Martin Urban hovoril o význame menšinových spolkov, ktoré sa podieľajú na zachovávaní, udržiavaní a rozvíjaní minoritnej kultúry. Definoval rozdiely medzi fungovaním spolkov v rurálnom a urbánnom prostredí, tvrdiac, že práve rurálne prostredie si dokáže zachovať a poznať zdrojový materiál, ktorý majú možnosť efektívne využiť choreografi, ale aj odborníci, ktorí sa zaoberajú tradičnou kultúrou. Akcentoval práve význam choreografov, ktorí sú povinní detailne poznať zdrojový materiál, s ktorým pracujú a následne ho využívajú na scéne. „V minulosti bolo bežné vidieť v repertoári súborov z Vojvodiny tance z regiónov Slovenska.

34

www.hl.rs

Často sa stalo, že sa práve tanečné prvky zo Slovenska choreografi vmiešali do pôvodného, zdrojového materiálu z Vojvodiny. To však vytváralo pokrivené videnie.

stva. V prednáške sa pritom viac orientoval práve na nehmotné kultúrne dedičstvo a prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je potrebné skúmať a vytvoriť si vzťah s prostredím, v ktorom v minulosti ľudia žili. Vyzval preto aj účastníkov, aby počas prednášky posielali pre zaujímavosť vypočítanky, riekanky a piesne, tvrdiac, že práve detská tradičná kultúra je dobrým zdrojom pre edukačné prostredie.

Krajanská kultúra je na slovenských javiskách obľúbená, hoci sa o nej ešte veľmi málo vie. Martin Urban sa preto roky snaží prezentovať kultúru zahraničných Slovákov rôznymi formami. O kultúre vojvodinských Slovákov, ako sám tvrdí, sa veľa dozvedel od Ľuboslava Majeru Tatiana Urbanová a Martin Urban na Akadémii umenia v BB. Dlhodobo zapája naše spolky Tá čistota v pôvodnej forme má a ľudí z Dolnej zeme do rôznych svoju veľkú hodnotu, a potom projektov a motivuje jednotlivo to umelecké spracovanie, tá in- vystupovať na folklórnych fesšpirácia tou čistotou by mala tivaloch na Slovenku, čím šíri

Obrazy z Dolnej zeme vo Východnej 2018

prinášať úctu voči zdrojovému materiálu a v tomto kontexte sme svoj postoj prezentovali aj na seminároch v Báčskom Petrovci,“ tvrdí Urban.

Hovoril o pôvodných tancoch, ktoré sú iné v každom prostredí, a preto by si ich mali ľudia uchovávať a v autentickej forme ich predstavovať. Zdôraznil na význam tak hmotného, ako i nehmotného kultúrneho dedič-

Informačno-politický týždenník

vedomie o zahraničných Slovákoch. Jedným z jeho hudobno-tanečných projektov sú aj Obrazy z Dolnej zeme, ktorý bol predstavený aj na Folklórnom festivale Východná v roku 2018. Ide o projekt, do ktorého sú zahrnuté jednotlivé prostredia z priestoru Dolnej zeme a ich autentický hudobno-tanečný repertoár, ako aj tradičný odev, ktorý reprezentujú členovia Univerzitného

folklórneho súboru Mladosť, ako aj jednotlivci – choreografi, tanečníci a speváci z Dolnej zeme.

V dohľadnej dobe Martin Urban bude prezentovať ďalší projekt, ktorý je spätý s tematikou roku 1918, keď sa Slováci z Dolnej zeme stali súčasťou odlišných štátnych útvarov. Projekty tohto druhu sú výstupom dobrých kontaktov Martina Urbana so slovenskými spolkami na Dolnej zemi, početných terénnych výskumov a dobrých medziľudských vzťahov.

Počas prednášky predstavil aj knižné vydania, ktoré sa venujú hudobno-tanečnej kultúre a medzi nimi je publikácia Hra v tanci – špecifiká hudobno-tanečnej kultúry v krajanskom prostredí, v ktorej sumarizoval spôsoby práce výskumu a tiež uvádzal, ako pracoval s tým materiálom. Táto publikácia sa však zaoberá iba okrajovo vojvodinskou kultúrou. „Výskum aktuálneho stavu hudobno-tanečnej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí je našou témou pomerne dlho. Jedna z tých záležitostí, ktoré riešime, je aj aké sú potreby spolkov, ktoré sa zaoberajú tradičnou ľudovou kultúrou Slovákov a edukačným prostredím. To znamená, akým spôsobom sa tradičná kultúra prejavuje vo výchove detí a mládeže v školách, krúžkoch, detských súboroch, v prípade v záujmových oblastiach,“ spresnil Martin Urban a informoval, že sa tejto téme bude venovať ešte dlhší čas. Do cieľov výskumu je zaradené aj mapovanie súčasného hudobno-tanečného repertoáru vojvodinských Slovákov V rámci prednášky Martin Urban spolu s manželkou, tiež choreografkou a odborníčkou tradičnej ľudovej kultúry, pôsobiacou v Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici, predstavili jednotlivé tanečné prvky z projektu Obrazy z Dolnej zeme.

• KULTÚRA •

SPOMIENKY MARTINA JONÁŠA

Stretnutia so svetovými celebritami Olinka Glóziková-Jonášová

bol chorý a jeho zážitky bolo potrebné sobotu 12. júna na nádvorí zdokumentovať. PoSpomienkového domu hnútkou na vydanie Martina Jonáša v Kovačici publikácie v roku 2020 sa konala prezentácia – premiéra bolo to, že si v bežnom knihy Spomienky Martina Jo- roku pripomíname na náša na stretnutia so svetovými 25. výročie úmrtia Marcelebritami autora Vladimíra Va- tina Jonáša a blíži sa lentíka, vo vydaní Slovenského aj 100. výročie jeho vydavateľského centra. A práve narodenia, pričom sa to všetko aj začalo v júni, ibaže autorovi Valentíkovi to bolo v roku 1994, keď bola zdalo, že je zvrchovazo strany autora knihy Valentíka ný čas zverejniť dané urobená nahrávka o Jonášových príbehy, lebo by bolo príbehoch na magnetofóno- veľmi nekonštruktívvom páse v maliarovom ateliéri ne, aby uvedené prí- Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, na v Kovačici. behy neuvideli svetlo úvod privítala prítomných Cieľom bolo reprodukovať sveta. galérie Spomienky v rámoch. maestrovu Jonášovu maliarsku „Knižná premiéra sa uskuNiektoré z týchto príbehov púť a zaznamenať jeho spomien- boli uverejnené v magazíne točnila v Jonášovej Kovačici, ky na stretnutia so svetovými Rovina, a to hneď v prvom čís- v jeho dome, ktorý predstavuje le, ktoré vyšlo práve v roku to správne miesto na jej premié1994. Ako prvý bol zverej- ru, lebo Jonášove spomienky, nený príbeh s Ursulou An- domnievam sa, sem aj patria, dressovou. Neskoršie boli a táto premiéra symbolizovala uverejnené aj spomienky na prinavrátenie ducha Martina stretnutia s inými hercami. Jonáša do jeho domu. Pritom si „Vtedy som sa zameriaval iba na hercov a teraz po vyše 20 rokoch som spracoval aj ďalšie,“ hovorí Valentík a pokračuje: „A nebolo to ľahké.

Dnes je už ťažké zadovážiť si napríklad aj magnetofón.

Mal som obrovské obavy, či je ten rozhovor na magnetovej páske ešte použiteľný a zrozumiteľný. Našťastie bol a výsledok je tu. Kniha Autor knihy Vladimír Valentík si zaspomínal na stretnutia s maestrom je doplnená reprodukciaJonášom počas nahrávania jeho spo- mi obrazov Martina Jonáša mienok na stretnutia so svetovými z fondu GIU.“ celebritami Na úvod sobotňajšej precelebritami. A nebolo ich málo. miéry, ktorá bola symbolicky Symbolický krst knihy vykonali V knihe je spracovaných však iba realizovaná na nádvorí domu Vladimír Valentík a Ján Čech deväť, i keď ich bolo omnoho Martina Jonáša v Kovačici, viac. Zaradené sú tie, na ktoré prítomných pozdravila Anna aj prítomní na dvore, ale aj v sasi sám Jonáš zaspomínal počas Žolnajová-Barcová, riaditeľka motnom dome, kde maestro Jorozhovoru s autorom publikácie. Galérie insitného umenia, kým náš tvoril a žil, oživili spomienky Jednou zo základných pohnútok o samotnej knihe hovoril jej na neho,“ skonštatoval Valentík. pre autora v roku 1994 bol sku- autor. Prezentáciu sprevádzala O spolupráci, tvorbe, ale aj tok, že vo chvíli zaznamenávania aj výstava Jonášových grafík, návštevách svetových celebrít príbehov svetoznámy maliar už ktoré poskytol Ján Čech, majiteľ v dome Martina Jonáša hovoril aj

V

• KULTÚRA •

jeho dlhoročný spolupracovník, kultúrny dejateľ, bývalý riaditeľ kovačického Domu kultúry, zberateľ insitnej tvorby a majiteľ Galérie Spomienky v rámoch Ján Čech, ktorý prítomným interpretoval príbeh o návšteve posádky Apollo 11 a anekdotu s prvým človekom na mesiaci Neilom Armstrongom. Prítomní sa na chvíľku ozaj mohli premietnuť do sedemdesiatych či osemdesiatych rokov minulého storočia a zaspomínať si na svojho svetoznámeho spoluobčana, ale aj na vtedajší život v Kovačici.

Zhrnutie spomienok Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami v jednej knihe je svojráznym svedectvom o tom, kto bol a čo na umeleckej scéne, nie iba kovačickej či juhoslovanskej, ale aj na svetovej predstavoval Martin Jonáš a akú úctu k tomuto umeniu prejavoval svet.

Premiéru sprevádzali hudobné body harmonikára Emila Nemčeka. Kniha bola symbolicky kukuričným zrnom uvedená do života, a tým vyprevadená na cestu k čitateľom.

Na premiére boli prítomní ctitelia Jonášovho diela a tzv. druhá generácia kovačických insitných maliarov, členov Galérie insitného umenia, o ktorých členstve a o tom, či si zasluhujú byť prijatí do tejto renomovanej galérie, v 80. rokoch minulého storočia z postu predsedu Rady maliarov rozhodoval okrem iných sám Jonáš.

Kniha bude prezentovaná vo všetkých prostrediach, kde žijú Slováci vo Vojvodine, a je záujem aj o to, aby bola vydaná aj na Slovensku. Spomienky v rámoch sú vydaním tejto publikácie doplnené spomienkami na papieri. Nech meno veľkého maestra žije aj v riadkoch tohto textu.

25 /4964/ 19. 6. 2021

35

Kultúra NOVÝ SAD – MESTO KULTÚRY SA PRIPRAVUJE NA TOHTOROČNÝ EXIT

Opäť EXIT festival?!

Miroslav Benka

E

XIT festival je znovu medzi nami, všetky brány pevnosti sa otvárajú. Presne pred 20 rokmi sa na prvom medzinárodnom festivale EXIT po búrlivých deväťdesiatych rokoch zhromaždilo na jednom mieste veľké množstvo mladých ľudí z celého regiónu – Srbska, Chorvátska, Slovinska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.

V tom čase sa obnovilo veľa priateľstiev, ale nadviazalo sa veľké množstvo nových, ktoré sa v nasledujúcich rokoch pravidelne v júli rituálne prehlbovali na Petrovaradínskej pevnosti.

EXIT sa tak stal východiskom pre všetkých, ktorí chceli v regióne vybudovať nové vzťahy. Toto leto, po viac ako 15 mesiacoch pandemických obmedzení, zákazu zhromažďovania, obmedzeného cestovania, vzájomného odcudzenia, opäť hľadáme východisko, tentoraz však na globálnej úrovni. Snažíme sa byť

EXIT opäť vo svojej pôvodnej forme

znovu spolu, pretože ľudský kontakt je prvotná ľudská potreba, bez ktorej si nemožno predstaviť život. Vďaka úspešnému programu hromadného očkovania v Srbsku a drastickému zlepšeniu epidemiologickej situácie sa EXIT pripojí k veľkým udalostiam, ktoré sa toto leto opäť konajú v celom svete. Pri tejto príležitosti spoločnosť EXIT spustila video určené pre ľudí z nášho regiónu, ktoré vyzýva všetkých, aby vrátili život do spoločného života a ukázali posvätnú moc

všetkého, čo nás spája – silu slobody, radosti, lásky a jednoty. „Je isté, že na tohtoročnom EXIT festivale, ako aj na prvom medzinárodnom pred dvadsiatimi rokmi, dôjde ku katarzii energie nahromadenej za predošlý viac ako rok, čo otvorí niektoré nové dimenzie zážitku z festivalu. Tohtoročné vydanie preto určite zostane vpísané ako jedinečné a jedno z najzvláštnejších v celej histórii festivalu,“ uviedol Sanjin Đukić, člen predstavenstva festivalu.

Veľká oslava 20. výročia festivalu EXIT sa bude konať od 8. do 11. júla 2021 na Petrovaradínskej pevnosti. Svoju účasť potvrdili niektoré z najväčších svetových a regionálnych mien, ako sú: David Guetta, Eric Prydz b2b Four Tet, DJ Snake, Sabaton, Nina Kraviz, Paul Kalkbrenner, Tyga, Solomon, Amelie Lens, Maceo Plex, Denis Sulta, DJ Topic, Robin Schulz, Asaf Avidan, Satori, Boris Brejcha, Honey Dijon, Medusa, Paul van Dyk, Artbat, Sheck Wes a iní. Limitovaná skupina vstupeniek na festival EXIT 2021 je práve v predaji za promočnú cenu 6 990 dinárov a so 40-percentnou úsporou v porovnaní s konečnou cenou.

Všetky vstupenky zakúpené na vydanie 2020 sú platné pre vstup na tohtoročný festival. Limitovaná skupina jednodňových vstupeniek v darčekovej cene 1 990 dinárov s 50-percentnou zľavou sa začne predávať v utorok 8. júna, presne napoludnie.

Vstupenky je možné zakúpiť si na oficiálnych webových stránkach festivalu, ako aj v predajnej sieti Gigs Tix. Držme organizátorom palce – nech sa im darí!

Foto: Exit

BÁČSKY PETROVEC

Aktuality v Slovenskom vojvodinskom divadle Jaroslav Čiep

V

utorok 8. júna Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci s predstavením Kebab v réžii Svetlany Gaškovej sa predstavilo v Sonte na siedmom divadelnom festivale Týždeň divadla. Pre domáce publikum toto predstavenie bolo titulované do srbčiny a v ňom si zahrali Shaili Ponigerová-Forero, Ivan Privizer a Alexander Kolár. Porota obecenstva pri tejto príležitosti ako najlepšieho herca odmenila Ivana Privizera za úlohu Vajsa.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V utorok 15. júna na domácom javisku v Báčskom Petrovci bola derniéra, čiže posledné predvedenie hry z vlastného repertoára pre deti Tilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Touto reprízou sa lúčili s predstavením Tilda, ktoré SVD v Petrovci malo na repertoári od roku 2017 a hrali ju do roku 2019. Reprízy tohto predstavenia boli aj v aktuálnom roku. SVD vo svojich aktivitách malo aj hosťovanie v iných prostrediach. Najprv Tildu v stredu 16. júna zahrali v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a vo štvrtok 17. júna na festivale Zvolenské

dni zámocké vo Zvolene sa predstavili online.

V sobotu 19. júna o 18. hodine vo veľkej sieni SVD bude detský hudobný festival Na krídlach piesní. Vystúpia domáce spevácke a hudobné talenty, ako aj hostia z Báčky a Banátu.

V nedeľu 20. júna o 20.00 h bude v Petrovci hosťovať herečka Anđelka Prpićová s predstavením Šta me snađe?, ktoré vzniklo podľa predlohy Nebojšu Romčevića a v réžii Branka Đurića-Đura.

Foto: z archívu SVD

• KULTÚRA •

ROZLÚČKA V PETROVSKEJ ZŠ JÁNA ČAJAKA

Na rázcestí po ôsmich rokoch Anna Horvátová

O

sem rokov strávených spolu uplynulo rýchlo.

Akoby včera bolo, keď si do školských lavíc posadali terajší ôsmaci. A tak po spoločne strávených chvíľach za osemročného spolunažívania petrovskí ôsmaci Základnej školy Jána Čajaka sa rozpŕchli každý svojou cestou.

Rozlúčka bola dojímavá, citové rozrušenie silné, predsa po toľkých spoločných chvíľach sa rozchádzajú. Aby tú osemročnú súdržnosť predsa zaznamenali, korunovali to spoločným poba-

Spoločná fotografia ôsmakov s profesormi

vením v utorok 8. júna. Niekomu celkom všedný deň, avšak pre ôsmakov v Báčskom Petrovci a vôbec v Srbsku ani nie. Zostane im v pamäti ako posledný

vyučovací – nevyučovací deň, lebo prišli do školy poslednýkrát v tomto školskom roku ako žiaci tejto školy. Od toho dňa budú mať už len prípravy, a potom

Z GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA

Výborne aj napriek sťaženým podmienkam výučby A. Horvátová

J

únové dni pre žiakov záverečných ročníkov sú plné rozličných pocitov. Buď si treba zvoliť zodpovedajúci stredoškolský odbor, alebo ten správny študijný odbor. Predtým úspešne zdolať maturitnú skúšku, ešte nejako opraviť známky, zlepšiť prospech. Pre tých, ktorí celý rok húževnate pracovali, stresové situácie sú neznámou. A úsilie sa vždy oplatí.

V duchu toho na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci v utorok 8. júna najúspešnejším gymnazistom odovzdali zaslúžené odmeny. Žiakom generácie po štvorročnom vzdelávaní v školskom roku 2020/2021 sa stal Daniel Miháľ, ktorý mal najväčší počet bodov zo súťaží. Diplom Vuka Karadžića získali spolu ôsmi gymnazisti a okrem Miháľa • KULTÚRA •

Nositelia Vukovho diplomu Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Kuchárom nech sa darí vo svojom remesle

ešte: Xénia Medovarská, Sára Obuchová, Miloslav Denďúr, Valentína Hudecová, Martin Ján Javorník, Katarína Ďurčianska a Martin Pavčok. Špeciálny diplom za úspech na republikovej súťaži zo slovenského jazyka získali: Valentína Hudecová, Sára Obuchová, Xénia Medovarská a Daniel Miháľ.

K maturitnej skúške pristúpilo úhrnne 60 maturantov z troch tried a 13 žiakov trojročného odboru kuchár malo záverečné skúšky. Maturitné skúšky

záverečné skúšky. Od septembra sa stávajú stredoškolákmi. Ôsmaci sa zišli vo vestibule školy napoludnie. Keďže posledný školský rok boli rozdelení do skupín a každý v učebni na opačnom konci školy, rozhodli sa svoju krátku performanciu štartovať z učebne, v ktorej strávili spoločné chvíle. Začali defilovať v pároch a sprevádzala ich výrazná hudba. Všetci sa stretli v aule, zaspievali zopár piesní, zarecitovali a na záver si zatancovali. Hudba a tanec ich vyprevadili aj cez dvere školy von – symbolicky. Ešte sa vrátili zamávať a vyfotografovať. Trvalo to necelých dvadsať minút, ale zostane silne vryté v spomienkach.

Foto: z archívu ZŠ Jána Čajaka úspešne ukončilo 58 žiakov, kým sú dvaja žiaci ponechaní na opakovanie domácej maturitnej práce v augustovom skúškovom období. Priemerná známka na triede je 4,11 a na maturitných skúškach 4,41.

V kuchárskom odbore po trojročnom vzdelávaní všetci, ktorí boli pripustení na záverečnú skúšku, 13 kuchárov (jedna žiačka opakuje triedu) zo 14 v triede, úspešne ukončili svoje záverečné skúšky. Slávnostné udeľovanie diplomu kuchárom sa konalo 11. júna a priemerná známka je 4,23.

A ako sa na tento školský rok pozerá riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Jarmila Vrbovská: „Rôzne školské uznania za úspechy a účasť v športe, kultúre, umení a hudbe získali mnohí žiaci. Nebyť sťaženej situácie, online vyučovaniu, ktoré nám nanútil koronavírus, úspechov by bolo nekonečne. Aj napriek sťaženým podmienkam vyučovania naši maturanti boli veľmi aktívni a získali mnohé uznania na súťaženiach, a to všetko je ocenené aj z našej strany.“ Foto: z archívu GJK

25 /4964/ 19. 6. 2021

37

Kultúra KOVAČICA

Etno značka roka po druhýkrát v rukách GIU Olinka Glóziková-Jonášová

spôsobom a v ktorej miere maliari – členovia GIU prezentujú ďaka úspešnej umeleckej Srbsko, Vojvodinu a Kovačicu činnosti svojich maliarov doma a vo svete, rozhodol sa – členov Galéria insitnépráve galérii odovzdať oceneho umenia v Kovačici nie z oblasti kultúry už druhýkrát získala a umenia. Tak sme prestížne ocenenie teda už druhýkrát Etno značka za rok najlepšou etno 2020 v organizácii značkou v Srbsku,“ Hospodárskeho porvysvetľuje a pokratálu privredni.rs v spočuje: „V minulom lupráci s Družstevným roku sme prácu svozväzom Srbska a za jich členov GIU prepodpory Ministerstva zentovali iba online, poľnohospodárstva, najmä prostrednícvodohospodárstva tvom facebookovej a lesníctva RS. Galéa webovej stránky ria insitného umenia galérie. Organizátori bola ocenená v oblas- Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, pri slávnostpodujatia Etno značnom prevzatí ocenenia Etno značka roka ti umenia a kultúry. ka roka si povšimli Slávnostné odonašu činnosť a snavzdávanie cien sa uskutočnilo 8. samostatná výstava je aktuálne hu priblížiť umenie k ľuďom júna v Belehrade a cenu v mene nainštalovaná v Galérii insitného v neprajnej pandemickej dobe umenia z príležitosti 50. výročia jeho maliarskej kariéry. „Prezentáciou jeho obrazov v centre Belehradu predstavili sme iba čiastku toho, čo v skutočnosti naša kultúrna ustanovizeň ponúka. Bola to svojrázna reklama, ktorou sme upútali pozornosť na seba a pozývali milovníkov umenia, aby navštívili GIU a pozreli si tvorbu aj ostatných členov, a, samozrejme, aby navštívili aj Spomienkový dom Martina Jonáša,“ hovorí Žolnajová-Barcová.

Uvedené ocenenie sa teda do rúk vedeniu galérie dostalo už po druhýkrát. Podľa slov riadi- Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľky prvé uznanie dostali v júli teľka GIU, s ocenením v rukách Anna Žolnajová-Barcová s insitminulého roku. ným maliarom Pavlom Hajkom „Pred rokom GIU navštívil aj takým spôsobom. PosudzoDrago Delić, redaktor časopisu vacia komisia zhodnotila našu GIU prijala Anna Žolnajová-Bar- privredni.rs, ktorý sa podpisuje prácu a rozhodla sa nám udeliť cová, riaditeľka tejto renomova- pod organizáciu podujatia Etno toto ocenenie aj po druhýkrát. nej ustanovizne. značka roka. Keď uvidel, akým Pre Galériu insitného umenia,

V

38

www.hl.rs

Okrem udelení cien prebiehal aj kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého GIU predstavila tvorbu dlhoročného člena a jubilanta Pavla Hajku, ktorého

Informačno-politický týždenník

Ocenenie Etno značka roka za rok 2020

a zvlášť pre maliarov, odmena Etno značka roka znamená mnoho. Je to v prvom rade vďaka za dlhodobé zachovávanie svetoznámeho insitného umenia, ktoré v Kovačici pretrváva už 70 rokov.“ Cieľom udelenia týchto cien je predovšetkým afirmovať kvalitné, jedinečné domáce výrobky a služby, ktoré sú súčasťou bohatej hospodárskej ponuky Srbska. Slovom, je to svojrázna propagácia domácich výrobcov z takmer všetkých oblastí, vďaka ktorým je Srbsko rozpoznateľné.

Ceny sú udelené v niekoľkých kategóriách za prítomnosti predstaviteľov podnikateľského sektora a rezortných ministerstiev. Odmenených je 28 kompánií, poľnohospodárskych družstiev, ustanovizní, poľnohospodárskych gazdovstiev, podnikateľov a jednotlivcov. V rámci slávnostného odovzdávania cien predstavené je aj špeciálne vydanie Najlepšie etno značky venované podujatiu a oceneniu Etno značka roka.

Foto: z archívu GIU

• KULTÚRA •

AKTIVITY ČERVENÉHO KRÍŽA KOVAČICA

Čo vieš o zdraví?

Olinka Glóziková-Jonášová

Č

ervený kríž Kovačica na sklonku mája usporiadal vedomostnú súťaž menom Čo vieš o zdraví? Túto súťaž už roky spomenutý Červený kríž organizuje v spolupráci so všetkými školami v Obci Kovačica spravidla v polovici marca a v ústrety Svetovému dňu zdravia. V tomto roku kvôli neprajnej epidemiologickej situácii bola súťaž odročená a konala sa teda až v máji.

V súlade s epidemiologickými opatreniami sa v tomto roku do súťaže mohli prihlásiť najviac dvaja žiaci z každej školy na území

Obce Kovačica. „Tohtoročná súťaž sa uskutočnila v kovačickej základnej škole a svoje vedomosti si v tejto oblasti overilo iba 9 žiakov zo šiestich škôl – Samoša, Padiny, Debeljače, Idvoru, Uzdinu a Kovačice,“ informovala Milinka Záhorcová, tajomníčka Červeného kríža Kovačica, a pridala: „Pokrajinská súťaž v tomto roku nebude uskutočnená, ale aj napriek tomu nás teší skutočnosť, že sa aspoň tradícia obecnej súťaže neprerušila.“ Žiaci prejavujú záujem o tento druh súťaže, hovorí menovaná.

Pripravujú ich odborní učitelia z biológie podľa odbornej lite-

GRATULÁCIA Z príležitosti ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave pani doktorke TAMARE ČINČURÁKOVEJ z Kulpína srdečne blahoželajú baba Marija a apko Ján Činčurákovci.

Účastníci súťaže Čo vieš o zdraví?

ratúry, ktorú vydal Červený kríž Vojvodiny a ktorú pre všetky školy zabezpečil Červený kríž Kovačica.

Témy tohtoročnej súťaže boli zdravie a faktory, ktoré naň vplývajú, pravidelná výživa, poruchy výživy a obezita, fyzická aktivita a šport v rozvoji adolescentov, ako aj niekoľko otázok týkajúcich sa

histórie organizácie Červeného kríža. Komisia, ktorá zostavila a hodnotila testy, pracovala v zložení Vesna Garajová, Anka Poliaková a Mária Brankovićová, ktoré sú inak dlhoročnými spolupracovníčkami a volontérkami Červeného kríža Kovačica.

Cieľom súťaže je prehĺbiť všeobecné vedomosti žiakov o zdraví, ale aj pripomínanie si Svetového dňa zdravia, ktorý si pripomíname 7. apríla.

Na tohtoročnej obecnej súťaži najlepší boli títo žiaci: Kristina Todorov, žiačka idvorskej školy obsadila prvé miesto, Duško Galát z Kovačice obsadil druhé miesto a tretie Aleksandra Živanović z Debeljače.

Foto: z archívu Červeného kríža Kovačica

GRATULÁCIA Na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry úspešne štúdiá ukončil a titul Ing. arch. získal náš syn a brat IGOR ČERVENÝ z Kulpína.

K úspechu mu blahoželajú a všetko najlepšie v živote a v budúcej práci prajú rodičia a brat Boris.

GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Dňa 8. júna 2021 na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry diplomovú prácu obhájil IGOR ČERVENÝ z Kulpína a získal titul Ing. arch.

Dňa 8. júna 2021 na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry diplomovú prácu obhájil IGOR ČERVENÝ z Kulpína a získal titul Ing. arch.

Mnoho úspechov a Božieho požehnania mu prajú

Mnoho úspechov a Božieho požehnania mu praje

starí rodičia Červenovci z Kulpína.

starká Benková z Petrovca.

GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

K úspešnému ukončeniu štúdia architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave IGOROVI ČERVENÉMU z Kulpína blahoželá a mnoho úspechov do budúcna praje

K úspešnému ukončeniu štúdia architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave IGOROVI ČERVENÉMU z Kulpína blahoželajú a mnoho úspechov do budúcna prajú

teta Milina Milovanovićová s rodinou.

teta Natália, Martin, Maja a Darko.

• KULTÚRA· OZNAMY •

25 /4964/ 19. 6. 2021

39

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25 V tajničke je meno a priezvisko autora monografie Jánošík z môjho uhla.

autor: JÁN BAŽÍK

má vyššiu hodnosť

autoškola

spojka

štvorkolesové vozidlo

na inom mieste

linaj

krík

aktínium

hlava (zdrob.)

ostrov

zakončenie 2. časť tajničky úspech

bývalá nemecká marka

2. časť tajničky

darček erbium pohyb vo vzduchu

predložka ponad

liter zatínalo azda, hádam

obrábať pôdu

hrdlo einsteinium

vystrieknutie

spojka krídlo budovy

titán

rituál klamstvo

súhlas

hádka rubeľ

vpíšte BV

Elena

predložka

háčik

spodok AS U dreveného L H D otvoru ĽU bróm

citoslovce vpíšte ČT Španielsko

bradatý muž

kyslík

člen redakcie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: pohodlie, ap, sváko, lom, aval, Irán, ari, Ca, ih, ot, a, otras, pekár, g, so, AČ, KO, trh, idol, rola, dni, otava, Ce, pasažier TAJNIČKA: PALICA MÁ DVA KONCE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 12. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MILUŠKA BENKOVÁ, Ul. novosadská č. 75, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• KULTÚRA· OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4604 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-6/2021-05 DÁTUM: 9. júna 2021 Podľa článku 15 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017, 24/2019 a 66/2020), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 54/2018) a článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje výzvu všetkým zainteresovaným právnickým a fyzickým osobám so sídlom v Autonómnej pokrajine Vojvodine na angažovanosť a výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, zveľadenia tolerancie, rovnosti a rovnoprávnosti – Ocenenie Ľudovíta Mičátka, ktoré sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2020.

Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv majú právnické a fyzické osoby.

Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Návrh sa predkladá písomne s vysvetlením, údajmi o kandidátovi a výsledkami jeho práce dosiahnutej v roku 2020.

K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania žiadateľovi nevracia.

Rozhodnutie o udelení pokrajinského ocenenia schvaľuje Komisia pre udelenie pokrajinského ocenenia a pokrajinských vyznamenaní.

Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU: 1. tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v oblasti ľudských a menšinových práv – sa preberá z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný osobný preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra pre právnickú osobu, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti ľudských a menšinových práv v roku 2020, 5. profesionálnu biografiu a 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH ocenení a uznaní.

Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka trvá do 31. októbra 2021.

Návrhy sa predkladajú poštou doporučene s označením: Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka sa udeľuje 10. novembra 2021.

Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky: 021/487-46-04 alebo e-mailom: bojan.greguric@vojvodina.gov.rs.

Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 40 35, +381 21 487 43 30 ounz@vojvodina.gov.rs vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-8/2021-01 DÁTUM: 31. 5. 2021 Podľa článku 15 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), záveru Komisie pre udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní, číslo: 137-404-87/2019-04, z 30. októbra 2019, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje VEREJNÚ VÝZVU na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským zariadeniam, základným a stredným školám, učiteľom predškolských zariadení, učiteľom v základných a stredných školách a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach v Autonómnej pokrajine Vojvodine, aby sa uchádzali o Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v roku 2020 vo výchovno-vzdelávacej práci.

Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby.

Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Návrh sa predkladá písomne s vysvetlením, údajmi o kandidátovi a výsledkami jeho práce dosiahnutej v roku 2020.

K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania žiadateľovi nevracia.

Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania schvaľuje Komisia pre udelenie ocenenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní.

Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU: 1. tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacej práci – treba stiahnuť z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2020, 5. profesionálnu biografiu, 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH ocenení a uznaní.

Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA trvá do 31. októbra 2021. Návrhy sa podávajú odporučenou poštou s poznámkou: Verejná výzva na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđa Natoševića, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania Đorđa Natoševića sa udelí 25. novembra 2021.

Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky: 021/487-4035, 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs.

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

• KULTÚRA· OZNAMY •

25 /4964/ 19. 6. 2021

41

Oznamy

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

IN MEMORIAM

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Drina Vuković z Nového Sadu, Ulica atar číslo 2, podala žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, Ul. novosadski put číslo 106, na katastrálnych parcelách číslo 3485/20 a 3485/21, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Komplex pozostáva z budovy na maloobchod a veľkoobchod, striešky a zakopaných nádrží na tekuté palivo rozsahu 2 x 60 m3 a na tekutý ropný plyn rozsahu 10 m3.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-309/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton, v Ul. Andraša Polgara 1, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a 21 000 Nový Sad tel.: 021/421-109 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad Pracovné miesta: pomocník náčelníka pre ochranu a zlepšenie prírody a prírodných zdrojov, ktorý je roztriedený v hodnosť samostatný poradca 1 – 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre ochranu a zlepšenie prírody, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas a vykonávateľ pre právnické a normatívne práce v hodnosti 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

Adam Markuš 22. 11. 1936 – 14. 6. 2021

V

o veku 85 rokov v pondelok 14. 6. 2021 v Zreňanine umrel Adam Markuš, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Zreňanine a dozorca slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v tomto meste.

Adam Markuš sa narodil 22. novembra 1936 v Bielom Blate.

V rodisku skončil základnú školu a vo vzdelávaní pokračoval v Zreňanine a Novom Sade, kde získal titul inžiniera technológie výroby jedlého oleja. Pracoval v zreňaninskej továrni na spracovanie kukurice, tzv.

Skrobare, a plnú odbornú afirmáciu dožil v zreňaninskej olejárni Dijamant, kde ako inžinier a neskoršie aj ako technický riaditeľ pracoval na modernizácii výroby.

Po odchode do dôchodku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa aktívne

zapojil do práce na národa roli dedičnej. Je jedným z iniciátorov obnovenia činnosti MOMS Zreňanin. Na obnovujúcom zhromaždení v zreňaninskej barokovej sieni roku 2002 za prítomnosti viac ako 50 zreňaninských Slovákov a početných hostí zo Srbska a Slovenska zvolený bol za predsedu tohto MOMS. Túto funkciu zastával do smrti, teda bezmála 20 rokov. Pod jeho vedením ako dozorcu je rozprúdená aj činnosť slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Zreňanine, ktorý podobne ako aj MOMS začal zhŕňať roztrúsených a asimiláciou podlomených zreňaninských Slovákov a zobúdzať v nich národnostné povedomie.

Adam Markuš bol pochovaný na zreňaninskom cintoríne Gradnulica v utorok 15. júna. Česť jeho pamiatke. vlh

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN URAM

6. 8. 1968 – 12. 6.

2011 – 2021 z Hložian

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

S láskou si na Teba spomína navždy zarmútená mama 25 /4964/ 19. 6. 2021

43

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich najmilších

na manželku

ALŽBETU DOLENCOVÚ

rod. Hodoličovú 19. 5. 1947 – 15. 6.

2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

PAVEL ČELOVSKÝ 1947 – 2016

Trvalú spomienku na Teba si s láskou zachováva

MÁRIA ČELOVSKÁ

PAVEL ČELOVSKÝ

rod. Zelenáková 1923 – 2015

1925 – 2001 z Kulpína

manžel Ján

OTO FILIP

1954 – 2018 zo Starej Pazovy

Roky sa míňajú, ale Vašu lásku a dobrotu si chránime v našich srdciach.

Marka, Filip a Dávid Filipovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tohto roku uplynie 25 rokov, čo nás navždy opustili

ANNA ELIÁŠOVÁ

ANNA ŠRANKOVÁ

SAMUEL ŠRANKA

ŠTEFAN ELIÁŠ

rod. Šranková rod. Šprochová 24. 2. 1948 – 16. 6. 1996 1. 4. 1934 – 30. 12. 1996 28. 2. 1937 – 8. 5. 1996 27. 3. 1915 – 14. 5. 1996 „Preto v žiali nezúfame, aj pri hroboch nádej máme, Boh smrti osteň premôže, On dopustil, On pomôže.“ (ES 109, 1) Zuzana Šranková s rodinou z Hložian

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA

na moju drahú mamu

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším otcom, starkým a bratom

ANNU LEGÍŇOVÚ

rod. Agársku 18. 1. 1935 – 17. 6. 2019 – 17. 6. 2021 z Kysáča ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola 19. 6. 2019.

Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie, za podporu a požehnanie. Dva roky rýchlo ubehli, ale bôľ zostáva!

Po ťažkom kríži odpočívaš tíško v pokoji!

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí?

Kto zotrie slzy horké v plači?

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia, pečú?

Na Teba si spomínajú: Tvoja jediná dcéra Anička, manžel Štefan a Kvetoslav

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SAMUELOM KRAJČIM 11. 10. 1932 – 7. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu a obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme.

Navždy zostaneš s nami.

S láskou a úctou

Tvoji: dcéra Anna s manželom Milem, vnúčatá Milan a Milana s rodinami a brat Pavel • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. mája 2021 nás opustil náš člen

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so spolužiačkou z gymnázia

MICHAL SÉČ

21. 9. 1944 – 15. 5.

2021 z Pivnice

ONDREJ KOLÁR 1958 – 2021 z Pivnice

Na pekné prežitie s Tebou si budú spomínať členovia Poľovníckeho spolku Bažant Pivnica

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela

ONDREJA AGARSKÉHO

23. 5. 1945 – 18. 6.

2020 – 2021 z Kulpína Utíchlo srdce, utíchol bôľ, bol to osud, nemoci sila.

Mal si rád život a všetkých nás.

Len kyticu kvetov Ti môžem na hrob dať a za všetko krásne ďakovať.

Manželka Anna Agarská

SPOMIENKA

ĎURO CICKA

18. 5. 1950 – 22. 6.

2018 z Kovačice

MÁRIOU KOLÁROVOU rod. Balážovou 1953 – 2021 z Hložian

Pokorne, tíško, milá duša, znášaj ťažký kríž, bolesti, pamätaj, že to Boh dopúšťa, dá však i pomoc z výsosti! Preto nech sa, čo chce, deje, len v Bohu skladaj nádeje.

EF 113, 1

Spolužiaci z generácie maturantov petrovského gymnázia 1971/1972

Posledný pozdrav od manželky, synov a príbuzných

BOĽAVÁ SPOMIENKA na ociho

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a apka

ONDREJA AGARSKÉHO

IVANA ČÁNIHO 1948 – 2018 – 2021

23. 5. 1945 – 18. 6.

2020 – 2021 z Kulpína

V bolesti si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si rád mal.

Len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať a pokojný spánok Ti, oci môj, priať.

Syn Kvetoslav s Annou

TICHÁ SPOMIENKA na našu milovanú

Zostali nám už len pekné spomienky na krásne chvíle v našej rodine, ktorej si rozdával lásku a oporu.

Tvoji: manželka Zuzana a dcéry Alexandra a Vesna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na matku a starú matku

MARKU ŠIPICKYŠÁGIOVÚ

ZUZANU VLČEKOVÚ

rod. Povolnú 11. 3. 1937 – 20. 6.

1991 z Padiny

rod. Machovú 1. 3. 1937 – 20. 6.

2019 – 2021 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj, dcéra Alžbeta a vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci • OZNAMY •

S úctou a láskou si na Teba spomínajú dcéra Marica a syn Pavel s rodinami

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Syn Michal a dcéra Anička Juricová s rodinami 25 /4964/ 19. 6. 2021

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 10.30

11.00 11.30

21.00

Nedeľa 20. júna Festival Zlatá brána z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 22. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka – Polstoročná slovakistika. Keďže si zamestnanci na Oddelení slovakistiky pôsobiaceho na novosadskej Filozofickej fakulte toho roku pripomínajú 60. výročie, vysielanie je venované profesorom a odchovancom tejto inštitúcie. O význame pri príprave generácií študentov vyučovať slovenčinu v našich základných a stredných školách v dokumente spred 10 rokov hovorili početní aktuálni či bývalí, teraz už aj zosnulí profesori a študenti, istý čas pôsobiaci na tomto oddelení.

Dotyky. Tohto roku si dobanovskí Slováci pripomínajú 160 rokov od organizovaného a trvalého osídľovania dediny slovenskými rodinami. Pred 6 rokmi, keď tamojší SKOS Šafárik jubiloval, nahraný bol rodinný magazín. Bola v ňom predstavená životná každodennosť čoraz menšieho počtu Slovákov obývajúcich túto dedinu v juhovýchodnom Srieme. Pri tejto príležitosti bude odvysielaná repríza.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. júna – Ťažší ako život Sobota 19. júna – Profesionálny lovec Pondelok 21. júna – Ako sa ten život zahráva Utorok 22. júna – Krvavý príliv Streda 23. júna – Nesmrteľné zlo Štvrtok 24. júna – Špinaví, prekliati grázli

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. júna Film: Môj kamoš obor Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Gunblast vodka Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 20. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici prezentovali knihu o Martinovi Jonášovi Škôlkari preukázali dobré vedomosti z pravidiel cestnej premávky Utorok 22. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený film: Rút

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 23. júna

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 25. júna Film: Pippi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

DETSKÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Pestovať športový duch futbalového dorastu Katarína Gažová

F

utbalový klub Kulpín v čele s predsedom Nenadom Zamfirovićom, tajomníkom Andrejom Ďugom a trénerom Momčilom Jovanovićom v sobotu 12. júna usporiadal na vlastnom trávniku masový a úspešný celodenný futbalový turnaj pre deti ročníka 2011. Zúčastnilo sa ho až 12 detských futbalových družstiev, čiže zo 200 detí.

Kulpínsky futbalový klub v po-

Na turnaj do Kulpína prišli deti zo Zmajeva, Stepanovićeva, Sombora (dve družstvá), Kysáča, Gospođiniec, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Maglića, Pivnice, Gajdobry a domáci z Kulpína. Organizátori boli spokojní s ohlasom, tým skôr, že v ten deň bolo organizovaných viac turnajov pre deti a medzi inými aj v Novom Sade, kde účasť malo okolo sto detských skupín. Pre účastníkov v Kulpíne pripravili osvieženie, stravu a odmeny v

Účastníci turnaja pred začiatkom súťaže

v Kulpíne nebol. Vyjadril potešenie, že hrať futbal do Kulpína prišlo okolo 200 detí z rôznych prostredí. Za podporu poďakoval Obci Báčsky Petrovec a členom klubu, ktorí prispeli k organizácii turnaja.

Osobitne sa poďakoval predsedníčke obce Jasne Šprochovej, ktorej v mene klubu a na znak vďaky za pomoc pri príprave

prvoligového trénera Radoslava Bataka, a potom turnaj aj otvoril, vyjadriac nádej, že sa určite stane tradičným.

Turnaj bol organizovaný tak, že tímy boli rozdelené do dvoch skupín, v každom po šesť mužstiev. Po eliminačných, semifinálových zápasoch a finálovom zápase najúspešnejšie bolo mužstvo FK Omladinac zo Stepano-

V chládku vedľa ihriska sa deti pripravovali na súťaž

slednom čase čoraz viac dáva dôraz na prácu s deťmi, lebo je to, ako povedal predseda Zamfirović, budúcnosť klubu. Po minulé roky sa s deťmi toľko nepracovalo a z toho dôvodu v prvom mužstve mali málo domácich hráčov.

Práve preto sa rozhodli pestovať vlastné kádre, aby sa klub viac nedostal do takej situácie.

tvare víťazných pohárov, tiež poukážky pre Petroland. Turnaj podporila Obec Báčsky Petrovec a súkromní podnikatelia.

V otváracom ceremoniáli prítomných rodičov, trénerov, hostí a návštevníkov turnaja privítal predseda FK Kulpín Nenad Zamfirović. Pripomenul, že takýto turnaj s toľkými účastníkmi ešte

Z otváracieho ceremoniálu detského turnaja, domáci a hostia • ŠPORT •

Zápas medzi pioniermi domáceho Kulpína (v červených dresoch) a hosťami zo susedného Báčskeho Petrovca

turnaja odovzdal kyticu kvetov a primeraný darček. Predsedníčka pozdravila prítomných a zdôraznila, že lokálna samospráva podporuje aj športové podujatia, akým je tento turnaj, a deťom – účastníkom tohto športového podujatia popriala, aby boli šťastní, spokojní a aby zvíťazilo najlepšie mužstvo.

Predseda Zamfirović na turnaji privítal aj futbalového reprezentanta Čiernej Hory a teraz už

vićeva, druhý bol FK Hercegovac z Gajdobry, na treťom mieste skončilo družstvo FK Maglić a hostitelia turnaja, najmladší kulpínski futbalisti, zakotvili na štvrtom mieste.

Deti s radosťou hrali futbal, súťažili a zažili veľa pekných zážitkov, získali nových kamarátov a bol to pre nich krásny zážitok a pekne strávený športový deň v kamarátení s rovesníkmi z viacerých dedín.

25 /4964/ 19. 6. 2021

47

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Päťka na rozlúčku

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Remíza pre obstátie MLADOST (L) – AŠK 0 : 0

OFK SIRIG – TATRA 1 : 5 (0 : 1) Pavel Kocka

M

Zukića a Živojinovića tento druhý ľahko prekonal brankára pre konečných 1 : 5.

inulú stredu v predposlednom mimoriadnom kole kysáčska Tatra doma vyhrala nad novosadskou Sláviou gólmi Živojinova, Vetehu a Požareva, nuž v poslednom kole v Sirigu vysokou výhrou korunovali úspešnú jar.

Totižto keby sa počítali iba výsledky v jarnej časti majstrovstiev, Tatra by bola na prvom mieste so 42 bodmi a majster súťaže Vrdnik na druhom mieste s bodom menej. V ko- Srđan Popin podľa mienky mnohých bol nečnom však zakotvila najlepším brankárom v lige na piatom mieste s 54 bodmi.

TATRA: Munjaz, MrđeNa trávniku v Sirigu domino- nović, Petrović, Živojinović, vali hostia. Už v 3. min. Svitić Duvnjak (Radić), Požarev, strieľal do brankára. Trochu Đorđević, Grahovac (Perić), neskoršie Zukić strieľal ved- Živojinov (Ožvát), Svitić (Veľa. V 11. min. rozhodca Stanić teha), Zukić neodpískal očividnú penaltu Foto: z archívu S. Popina nad Požarevom. Po1. Veternik 34 27 4 3 140 : 24 85 kúsili sa aj hostia 34 25 4 5 85 : 25 79 2.

TSK prihroziť, ale 34 17 7 10 53 : 32 58 3. Slavija obrana Tatry dobre fungo4. Fruškogorac 34 16 7 11 70 : 50 55 vala. V 32. min.

5. Tatra 34 16 6 12 59 : 48 54 po protiútoku 6. OFK Futog 34 15 6 13 53 : 52 51 Požarev strelil vedľa brány a už 7. Jedinstvo 34 13 10 11 68 : 55 49 v nasledujúcom útoku trafil do 34 14 7 13 52 : 53 49 8.

Omladinac ľavého rohu a priniesol pred34 13 9 12 56 : 61 48 9. ŽSK nosť svojmu celku.

34 11 11 11 60 : 56 47 10.Bačka 1923 Po zmene strán Tatra neustále 11.Šajkaš 1908 34 14 5 15 56 : 52 47 útočila a vytvárala si početné šance. Najprv náskok zvýšil 12.Fr.partizan 34 14 5 15 60 : 60 47 Svitić, trochu neskoršie druhý- 13. Petrovaradin 34 13 7 14 55 : 61 46 krát skóroval Požarev, v polovi- 14.OFK Sirig 34 12 5 17 41 : 60 41 ci polčasu Živojinov prekonal 15.Titel 34 11 5 18 53 : 85 38 domáceho brankára priamo 34 11 4 19 41 : 64 37 16.Bačka z rohu. V 82. min. domáci využili 34 3 6 25 37 : 112 15 17.Susek neobozretnosť obrany hostí a 18.Hajduk 34 3 6 25 22 : 111 15 dali čestný gól, ale v samom finiši zápasu po školskej akcii 48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vladimír Hudec

K

alkulácie pred týmto posledným zápasom boli príliš jasné – nerozhodný výsledok obom celkom prinesie obstátie v lige, kým prehra toho-ktorého mužstva by ho priviedla do nepríjemnej situácie, že by museli čakať výsledok dohrávania o postup do vyššej ligy. V súlade s tým výsledok veľmi neprekvapuje. Futbalisti oboch celkov pravdepodobne nechtiac vyvolať nepotrebnú nervozitu a riskovať prípadný incident hrali nezaujato, medzi dvomi šestnástkami, bez veľkej vôle dať gól, akoby šlo o priateľský a nie rozhodujúci majstrovský zápas.

Nakoniec dosiahli výsledok, ktorý obom klubom umožnil, aby aj na rok súťažili v Zreňaninskej oblastnej lige. Do vyššej ligy postúpila Crvena zvezda z Ruského Sela a do nižšej sa

presťahuje až 6 klubov – Potisje, Radnički, 2. oktobar, Tamiš, OFK Klek a Lehel. Ak Mladost z Banátskeho Despotovca v dohrávaní s vicemajstrom Prvej juhobanátskej ligy Polet z Idvora vybojuje postup, MSK zostane v lige. V opačnom prípade sa aj tento klub presťahuje do Mestskej ligy Zreňanin.

1. C. zvezda 32 26 6 0 101 : 22 84 2. Mladost (BD) (-1) 32 19 4 9 67 : 37 60 32 18 3 11 73 : 41 57 3. Polet 32 16 6 10 68 : 45 54 4. Borac 32 15 5 12 57 : 60 50 5. Delija 6. Rusanda 32 15 4 13 71 : 57 49 7. Vojvodina (NM) 32 13 10 9 55 : 49 49 8. Vojvodina (B) 32 15 3 14 73 : 61 48 32 13 9 10 62 : 52 48 9. AŠK 10. Mladost (L) 32 14 6 12 56 : 53 48 32 13 8 11 61 : 42 47 11. MSK 12. Potisje 32 14 5 13 62 : 51 47 13. Radnički 1911 (-1) 32 12 7 13 53 : 47 42 14. 2. oktobar 32 11 6 15 52 : 64 39 32 6 4 22 30 : 79 22 15. Tamiš 16. OFK Klek (-1) 32 6 2 24 38 : 88 19 17. Lehel 32 1 2 29 24 : 155 5

IN MEMORIAM

Ján Kováč-Kole 1952 – 2021

V

o štvrtok 27. mája sa na silbašskom cintoríne rodina, spoluobčania, ale aj športová verejnosť rozlúčila s futbalistom Jánom Kováčom, ktorý hrával aj v petrovskej Mladosti.

Ján Kováč do Petrovca zo silbašskej Našej hviezdy prišiel roku 1975 spolu s Ondrejom Lepórisom a bratrancami Budišom a Miladinom Pajićovcami. Budiša koncom osemdesiatych rokov bol v Petrovci kratšie aj trénerom.

Kole, ako ho mnohí oslovova-

li, najčastejšie hrával na poste ľavého stredopoliara, dokonca aj stredného útočníka. Zotrval v Petrovci asi šesť rokov.

Na ceste k večnému odpočinku ho vyprevadila aj skupinka jeho bývalých petrovských spoluhráčov, ktorá k jeho rakve priložila príležitostný veniec. Pohrebnú počestnosť vykonávala silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Česť jeho pamiatke. sm • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dva rozličné polčasy RUSÍN – SLÁVIA 1 : 4 (0 : 0) Ján Šuster

V

poslednom majstrovskom kole v rámci Somborskej oblastnej ligy pivnická Slávia si v susednom Ruskom Kerestúre zmerala sily s domácim Rusínom. Bolo to stretnutie dvoch rozličných polčasov. V prvom polčase hra bola rovnocenná, akcie na oboch stranách pomalé a prihrávky nepresné. Útoky sa končili hlavne pred trestnými územiami a bolo málo šancí. Prvú mali domáci v 17. min., keď Kulić po ľavej strane prešiel svojho strážcu a vybehol pred brankára Brňu, ktorý jeho strelu kryl. Na druhej strane dve šance zmárnil Davidović, najprv v 26. min. po dobrej

prihrávke Juškovića jeho strelu domáci brankár kryl, a potom v 35. min., keď po prihrávke B. Petrovića prešiel aj brankára, ale strieľal slabo, takže obranca domácich Toma loptu pred bránovou čiarou vyrazil do ihriska.

Dobre urobil tréner hostí, keď v druhom polčase na trávnik vyviedol najprv Kuchtu, Šustera a M. Petrovića a neskoršie aj Záskalického a Zejaka. Teraz to už bolo omnoho lepšie vydanie hostí, ktorí hneď prevzali hru, a pred bránou súpera sa striedal útok za útokom. V 53. minúte došlo k zmene výsledku. B. Petrović dlhou prihrávkou uvoľnil Kuchtu, ktorý je rýchlejší od svojho strážcu a vedľa vybiehajúceho

Ivan Kotiv ukončil úspešnú športovú kariéru

brankára zaslal loptu do siete. V 57. minúte Davidović po sólovom úniku zvýšil náskok. V 61. min. gól aj na opačnej strane. Po sólovom úniku Brňu prekonal Kulić. V 68. minúte Zejak ideálne odcentroval na opačnú stranu, kde voľný Šuster dobre hlavičkoval a lopta sa ocitla v sieti. V poslednej minúte stretnutia rýchly protiútok Davidovića, B. Petrovića a Šustera, a tento posledný dobre strelil, brankár jeho strelu iba krátko odrazil a Šuster ju

Divné kalkulácie rozhodcov BUDÚCNOSŤ – POLET 1 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

V

záverečnom zápase sezóny 2020/21 Hložančania sa ťažko vybojovanou, ale zaslúženou výhrou rozlúčili s fanúšikmi.

Starý rival bol tvrdým orieškom. Už v prvej minúte sa mohlo tušiť, že to bude vzrušujúci zápas pre viac ako 200 divákov, keď Adámek zbehol do prázdneho priestoru, no slabou

strelou prakticky dodal loptu do rúk veteránovi Ivanovićovi. Ten dlhým výkopom prihral Stojkovićovi, ktorý po kľučkách z asi 17 – 18 metrov mieril do ľavého rohu, no Dukić skvele intervenoval. V 9., 13. a 19. min. nepresnú mušku mali Đokić a Carić a Adámek zoči-voči s brankárom zlyhal. V 29. min. rozhodca Kuzmanović poškodil domácich o jedenástku, keď Aleksić v šestnástke očividne fauloval Adámeka. Nervozita vyvrcholila v 33. min. po faule Milunovića nad Bučíkom, keď prišlo k menšiemu incidentu.

V druhom polčase domáci začali hrať krátkymi prihrávkami po zemi. Đokić, Adámek, Jovanov

Kolár presne hlavičkoval pre víťazný gól • ŠPORT •

a zvlášť naladení Ljubičić a Kolár ľahko prechádzali cez zadné rady panicky sa brániacich hostí. Po jednom z mnohých útokov v 53. min. Adámek ideálne z rohu odcentroval a najlepší hráč zápasu Kolár hlavou trafil ľavý roh. Domáci potom ponechali iniciatívu hosťom a obrana zaťažená žltými kartami, ktoré dostali Bučík, Kolár, Damjanović, Đokić a brankár Dukić, hrdinsky odolávala. Na druhej strane z protiútokov hrozili Đilas a Adámek, nad ktorým hostia urobili ťažší faul v trestnom území, ako ten v prvom polčase, ale sa píšťala znovu neozvala, čo vyvolalo veľkú revoltu v radoch domácich. Zdalo sa, že rozhodcovia mali svoje kalkulácie, lebo pomocník Vujić z Kuly dvakrát odmával nejestvujúce ofsajdy Adámekovi a Đilasovi v sľubných útokoch a rozhodca vo finiši pískal vymyslené fauly v nebezpečnej zóne. Kulmináciou bolo až 7 minút nadčasu a keď aj ten vypršal, pískal

potom dorazil do siete a uzavrel výsledok zápasu.

SLÁVIA: Brňa, Bolehradský (Šuster), Blažek, Jušković (Kuchta), Roganović, Šmit, Čobrda (M. Petrović), Kotiv (Záskalický), Plavšić (Zejak), Davidović a B. Petrović Rozhodca Mitrović z Odžakov dobre viedol zápas, v čom mu pomohli hráči oboch mužstiev svojím slušným správaním. Na tomto zápase sa s aktívnym hraním rozlúčil dlhoročný hráč Slávie Ivan Kotiv.

Výsledky 34. kola: ŽAK – Stanišić 2 : 3, Budućnost (P) – BSK 3 : 1, Kordun – Tvrđava 3 : 1, Borac (O) – Budućnost (M) 3 : 0, Budúcnosť (H) – Polet 1 : 0, Rusín – Slávia 1 : 4, Omladinac – Kulpín 3 : 1, Borac (BG) – Maglić 3 : 0 (kontumačne).

Na budúci víkend Slávia na svojom ihrisku zorganizuje tradičný turnaj pionierov vo veku l0 až 12 rokov a o týždeň neskoršie, čiže 26. a 27. júna aj turnaj pionierov vo veku 9 až 11 rokov.

ešte jeden faul na 20 metrov, ale aj ten bol nevyužitý, takže predsa zostalo 1 : 0.

BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Ljubičić, Kolár, Bučík (Katiak), Popović, Damjanović, Jovanov (Đilas), Carić (Jakuš), Đokić, Adámek (Čipkár) Foto: J. Pucovský

1. Stanišić 1920 34 25 3 6 2. Budućnost (P) 34 20 4 10 3. Budućnost (M) 34 15 11 8 34 15 5 14 4. ŽAK 5. Budúcnosť (H) 34 14 8 12 34 15 5 14 6. Kordun 7. Borac 46 (O) 34 15 5 14 8. Radnički 1918 34 15 5 14 34 15 4 15 9. Rusín 10. Borac (BG) 34 14 7 13 11. Polet 34 15 3 16 34 14 4 16 12. Slávia 34 14 4 16 13. Kulpín 14. Omladinac (-1) 34 12 8 14 34 11 8 15 15. Tvrđava 16. Zadrugar 34 11 7 16 34 10 9 15 17. BSK 18. Maglić 34 4 4 26

25 /4964/ 19. 6. 2021

90 : 35 78 69 : 40 64 63 : 31 56 58 : 47 50 57 : 59 50 56 : 59 50 56 : 58 50 53 : 58 50 67 : 61 49 56 : 58 49 48 : 41 48 37 : 47 46 65 : 78 46 69 : 70 43 43 : 57 41 50 : 70 40 37 : 51 39 37 : 90 16 49

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Pekný koniec majstrovstiev Posledné kolo majstrovstiev prinieslo iba jedno väčšie prekvapenie, keď predposledný Banat vyhral v Pavliši. Na ostatných zápasoch zaznamenané boli očakávané výsledky. Belocrkvania získali titul majstra a postúpili do Vojvodinskej ligy. Po remíze v Padine Idvorčania získali právo hrať v baráži o postup do vyššej súťaže. Hráči z Barandy zachovali lampáš a presťahujú sa do nižšej súťaže, kde sa im pravdepodobne pripoja Banat a Partizan Uljma, čo sa bude vedieť po baráži.

Výsledky 30. kola: Jugoslavija – Stari Tamiš 3 : 3, BAK – Sloga 4 : 0, Budućnost – Potporanj 4 : 0, Dolina – Polet 2 : 2, Strela – Partizan (G) 4 : 2, Radnički – Spartak 1911 0 : 3, Crvena zvezda – Banat 2 : 3, Hajdušica – Partizan (U) 2 : 1.

DOLINA – POLET 2 : 2 (1 : 1) Ján Bokor

S

usedské derby oduševnilo milovníkov futbalu. Súperi sa snažili ospravedlniť vysoké postavenie v tabuľke. Viedol sa tvrdý, ale veľmi korektný zápas naladených súperov. Obaja tréneri dobre pripravili taktiku a

využili všetky schopnosti svojich zverencov. Hráči hrali naplno a dôkladne uskutočnili zadané úlohy.

Hostia z rohových kopov robili opravdivý zmätok v obrane Doliny. Už prvý rohový kop v 3. minúte premenili, keď Simonović loptu priamo z rohu

poslal do opačného rohu brány nepozorného Katanića. Rýchle vedenie hostí nezmýlilo domácich, ktorí organizovali premyslené útoky a snažili sa vyrovnať, ale peknú šancu zdvojnásobniť vedenie mali hostia, ibaže Katanić teraz bol pozornejší. Tesne pred odchodom na oddych Dolina vyrovnala. Kelečević využil neobozretnosť brankára hostí Radivojeva, ukradol mu loptu a previedol do nebránenej siete.

Po prestávke sa hra ešte väčšmi rozvírila. Hostia v 52. min. znovu viedli gólom bývalého hráča Doliny M. Radivojeva. Gól bol podobný prvému. Zase lopta z rohového kopu zletela do skrumáže pred branou Katanića, kde ju najlepší strelec hostí upravil do siete. Po tomto góle

Výsledok nič nezmenil HAJDUŠICA – PARTIZAN (U) 2 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

N

edeľňajší zápas posledného kola v Hajdušici nič nemohol zmeniť v postavení v tabuľke súperov, takže sa hralo uvoľnene, bez veľkej vôle získať prednosť. Prvá vážnejšia strela na zápase letela na bránu hostí až v 35. minúte, ale N. Ružić strieľal nad. Ihneď potom však hostia z rýchleho protiútoku preko-

nali vybiehajúceho Stojanovského pre 0 : 1. Do konca polčasu domáci prevzali iniciatívu.

V 37. min. strelu Kneževića brankár Cvijić kryl. V 40. min. podozrivý štart brankára hostí na N. Ružićovi v šestnástke, ale sa píšťala rozhodcu Markovića z Vršca neozvala.

Po zmene strán domáci boli agilnejší. Bolo vidieť, že im teraz už viac záleží na tom, aby majstrovstvá skončili výhrou. Už v 47. min.

pekne kombinujú bratia Ružićovci a Nikola z asi 7 metrov presnou strelou prekonal mladého brankára Cvijića. V 56. min. N. Ružić znovu bol presný z okraja šestnástky – 2 : 1. V pokračovaní si domáci vytvorili ešte niekoľko pološancí, kým sa hostia hlavne bránili, ale sa výsledok viac nemenil.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, P. Mršić (Ðukić), Maliar, Beriša (Folťan), Pejčić, Knežević, Brezičanin (Ćulum), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

Dolina prebrala hru a viac útočila.

Hybná sila domácich, usilovný Kelečević viedol spoluhráčov k vyrovnaniu. Vytrvalí hostia dlho odolávali, v čom vynikal obranca Nikolajev, ktorý prudkú strelu Kelečevića, a potom aj Jovanova vyhodil z bránkovej čiary. Snaha domácich bola odmenená v 82. min., keď Kelečević zo skrumáže vyrovnal na 2 : 2. Výsledok sa viac nemenil a kvalitný zápas sa skončil spravodlivou remízou, s čím boli všetci spokojní. Nemohli však byť spokojní s rozhodcom Igorom Jajićom z Pančeva, ktorého divné rozhodnutia našťastie nevplývali na výsledok. I teraz sa potvrdilo, že stretnutia susedovcov prinášajú opravdivý futbalový požitok. Lepší koniec majstrovstiev sa nemohol ani poželať.

DOLINA: Katanić, Trajčevski, Kolak, Janjović (Hlavča), Chrťan (Jovanov), Mitkovski, Kolárik, Kelečević, Radenković, Josimovski, Bančov (Ilić)

1. BAK 2. Polet 3. Crvena zvezda 4. Budućnost 5. Partizan (G) 6. Strela 7. Dolina 8. Hajdušica 9. Sloga 10. Stari Tamiš 11. Spartak 1911 12. Potporanj 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

30 18 7 5 70 : 32 61 30 17 7 6 54 : 27 58 30 16 6 8 48 : 35 54 30 15 5 10 53 : 38 50 30 14 7 9 69 : 43 49 30 15 3 12 63 : 62 48 30 13 8 9 63 : 45 47 30 13 5 12 54 : 47 44 30 11 9 10 45 : 37 42 30 10 8 12 53 : 60 38 30 11 5 14 48 : 59 38 30 10 7 13 41 : 51 37 30 10 6 14 36 : 48 36 30 9 5 16 41 : 58 32 30 7 9 14 43 : 55 30 30 1 3 26 16 : 101 5

NAJMLADŠÍ JÁNOŠÍCKI RYBÁRI, žiaci Základnej školy T. G. Masaryka, v týchto dňoch dosiahli pozoruhodný úspech. Najprv na obecnej súťaži v chytaní rýb udicou na plavák, ktorá prebiehala 3. júna 2021 v Ilandži, obsadili prvé miesto, a tak získali právo účasti na obvodnej súťaži. O titul majstra južného Banátu sa súťažilo 11. júna v Opove a jánošícki malí rybári obsadili tretie miesto. Tím jánošíckej základnej školy tvorili Daniel Kotuľač, Davor Buzáš a Ondrej Urban (na fotografii zľava). Okrem toho Davor Buzáš s úlovkom 930 gramov bol prvý vo svojom úseku a tretí na súťaži, kým Daniel Kotuľač nachytal 800 gramov rýb, bol druhý v úseku, a Ondrej Urban s úlovkom 710 gramov bol štvrtý v úseku. Nacvičili ich učitelia Jaroslav Halabrín a Ondrej Urban a finančne ich podporilo ZŠR Babuška v Jánošíku. vlh Foto: z archívu jánošíckej školy

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÝ TRÉNING MLÁDEŽNÍCKEJ ŠKOLY ILIJU PANTELIĆA FK VOJVODINA V HLOŽANOCH

Mladí hráči z deviatich klubov s trénermi Vojvodiny pred tréningom v Hložanoch

Voša ťa volá Juraj Pucovský

P

odvečer 27. mája 2021, len niekoľko hodín po podpísaní zmluvy o spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a novosadského superligistu FK Vojvodina, v Hložanoch prebiehal verejný tréning.

Výzvu Mládežníckej školy Iliju Pantelića, nášho najstaršieho superligistu, prijalo deväť futbalových škôl klubov z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Maglića, Gajdobry, Novej Gajdobry, Kysáča, Báča a Silbaša. Po dohovore a rozdelení mladých hráčov podľa ročníkov (2009, 2010, 2011 a 1912/13) na mimoriadny trávnik hložianskej Budúcnosti vybehlo zo 80 chlapcov a niekoľko dievčat.

Tréning viedli desiati tréneri MŠ Iliju Pantelića, hádam každý krok a ťah najmladších futbalistov sledovali traja koordinátori akcie, riaditeľ školy Dušan Grujić, tréneri spomenutých klubov a, pravdaže, starostliví a zvedaví rodičia, ako i predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna Šprochová.

Robme správne rozcvičku...

Jeden z koordinátorov tejto akcie Veselin vykročením na trávnik, že tréning nesmú Vilotijević nám povedal, že je to prvý takýto pochopiť ako záväzok, ale predovšetkým zraz najmladších futbalistov, ktorým chcú sa majú hrať a zabávať. priblížiť FK Vojvodinu tomuto regiónu, čiže obciam Báčsky Petrovec, Báč, Báčska Palanka a Nový Sad. Ako priblížiť?

Predovšetkým tak, aby najmladší futbalisti videli, ako sa trénuje vo FK Vojvodina, aby sa zoznámili s trénermi, aby získali niektoré inovácie v práci, a ich tréneri v kluboch možno uplatnili niečo nové, užitočné, čo videli v Hložanoch. Vilotijević neskrýval ani úmysel, že Vojvodina takto chce získať najtalentovanejRiaditeľ Dušan Grujić v rozhovore s Jánom Čanim a Jánom šie deti pre svoje pionierske, Trabakom, trénermi FŠ petrovskej Mladosti (sprava) mládežnícke, mladšie a staršie dorastenecké mužstvá, z ktorých by niektorý hráč jedného dňa možno Tak sa aj správali. Svedomite spĺňali všetko zahral aj v prvom tíme. to, čo im tréneri pripravili a k tomu pred Potom sa v skupinách hemžili na ihrisku začatím práce názorne aj ukázali. Ak niečo malí futbalisti v rôznofarebných tričkách. neurobili dobre, len sa usmiali a školitelia Správne uplatňovali pokyny trénerov pred im ochotne a taktne poukázali na chybu.

Tréneri sa zamerali na správnu rozcvičku, rôzne cviky na aktivovanie celého svalstva, zdolávanie rôznych prekážok, potom žonglovanie s loptou, zbavenie sa súpera driblovaním a prihratie spoluhráčovi, presné strely na bránu... Brankárov zasa učili, ako prijať loptu nohou a vrátiť ju najbližšiemu spoluhráčovi, správne chytať koženú, viesť ju rukami pred vykopnutím... Samozrejme, že sa všetci potešili hre zápasov dvoch mužstiev na pripravenom ihrisku.

Takmer dve hodiny rýchlo ubehli, a neveríme, že niekto odišiel nespokojný z tejto prvej futbalovej akcie. Predstavitelia FK Vojvodina vyhlásili, že podobné tréningy usporiadajú aj inde, a potom bude krásne finále. O peknom Aj toto dievča vie dobre žonglovať hlavou prekvapení sa zmienime inokedy.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Silbaši Anna Lomenová, predsedníčka

M

iestny odbor Matice slovenskej v Silbaši bol založený, vlastne obnovený už medzi poslednými, a to v poradí ako 19. miestny matičný odbor. Bolo to 20. mája 1991. Z tejto príleži-

tosti bola utvorená folklórna skupina, ktorá Silbašanov predstavovala aj na Slovensku.

Konkrétne ide o nadviazanú i cirkevnú družbu medzi Maškovou a Silbašom.

Po zmene generácie pomaly folklór začal upádať, až kým nezanikol. Podľa

potrieb pre vystúpenia na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána sa deti, resp. mládež chystali, aby sa cez Maticu aj o silbašských Slovákoch vedelo a počulo, ale to boli iba príležitostne pripravené folklórne vystúpenia.

Matica ako taká nebola činná, nič sa nedialo, čakalo sa na nové vedenie, ale ani tomu sa nedarilo rozprúdiť matičnú činnosť. Hŕstky nadšencov sa však stále zasadzovali o to, aby všetko to, čo naši predkovia priniesli sebou na túto našu rovinu, nezaniklo a predovšetkým slovenská reč, viera a kultúra. Aj v škole sa silbašskí matičiari snažia udržať slovenčinu, hoci je detí čoraz menej. Celé rodiny odchádzajú na Slovensko alebo inde do zahraničia.

Matica slovenská v Srbsku umožnila i silbašským matičiarom odchod na Slovensko na podujatie Varenie a jedenie bryndzových halušiek, ako i na Krajanský dvor na Detve. Nedávno, po zmene vedenia, matičiari sa spojili s Aktívom žien Silbaša, aby sa pokúsili spolu viac urobiť pre matičnú činnosť. Sú to ve-

čierky s knihou, prednášky či pomoc zo zdravotníctva, tiež večierky s biblickou tematikou, lebo Matica a cirkev by mali pôsobiť spolu. Tohto roku na matičnú činnosť už prispela aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, lebo doteraz sa tento miestny matičný odbor financoval len z členského. Pripomeňme,

že v doterajšom 30-ročnom období od obnovenia vo funkcii predsedov MOMS Silbaš boli: Juraj Kopčok, Juraj Demiter, Ján Širka, Samuel Žiak a aktuálnou predsedníčkou je Anna Lomenová.

Na záver silbašskí matičiari odkazujú: „Dúfame, že sa nám podarí oživiť ,spiacich’ Slovákov a všetkých tých, ktorým záleží na rodnom slovenskom jazyku, ktorý nám nikto nemôže vziať. Preto buďme hrdí na to, čo nám naši predkovia zanechali a to sú reč, viera a tradícia.