Ľudia a udalosti MLADÁ RODINA Z KOVAČICE SA VENUJE POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBE
Komu sa nelení, tomu sa zelení Olinka Glóziková-Jonášová
S
taré ľudové porekadlo hovorí: Komu sa nelení, tomu sa zelení. Mladej rodine Lenhartovej z Kovačice sa v posledných týždňoch ozaj zelenilo, a to na úrodnej banátskej pôde vysiatej makom. Mak síce v týchto dňoch už dozrieva a mladý poľnohospodársky výrobca Ján Lenhart sa na jeho úrodu nesmierne teší. Kým bol však mak v kvete, na podnet jeho manželky Violety vyobliekali svoje ratolesti Andreja a Andrejku do kovačického ľudového kroja a zvečnili ich pred prestretým makovým poľom. Na tom im vraj veľmi záleží – vychovávať rodinu v tradičnom duchu, vštepovať lásku deťom k úrodnej pôde, ale aj k pôvodným slovenským krojom, k spevu a tancu, pritom nezabúdať na staré zvyky a obyčaje. Avšak na tom, aký bude ľudový kroj, im veľmi nezáleží. Veď Jánova manželka Violeta je pôvodom z Bieleho Blata. V podstate je dôležité iba to, aby tá láska k dedičstvu a kultúrnemu povedomiu, ktoré nám do vienka ponechali naši predkovia, žila a prenášala sa na budúce generácie, povedali nám obidvaja nahlas. Ján sa venuje výlučne poľnohospodárskej výrobe, a to vskutku od malička. Už ako malý chlapec prejavoval záujem o poľnohospodárstvo, ale aj o chov dobytka a domácej hydiny. Dodnes sa v jeho záľube nič nezmenilo, ibaže zo záľuby sa to stalo jeho prvoradým zdrojom zárobku a uživenia rodiny. Predsa sa nesťažuje a ako hovorí, sú roky, keď je zárobok z poľnohospodárskych plodín vyšší, niekedy zasa nižší. Avšak na základné životné potreby podmienky majú. Už ako mládenec sa venoval chovu dobytka. To mu umožnilo kúpiť si potrebnú poľnohospodársku techniku a časom si nakúpiť pôdu, pritom v posledných rokoch sa venuje aj obrábaniu prenajatej
12
www.hl.rs
pôdy. Vyskúšal sa v pestovaní takmer všetkých kultúr, ktoré sú príznačné pre toto podnebie. Najnovšie sa venuje výrobe maku a pukancovej kukurice. Momentálne sa mu pestovanie týchto obilnín najviac darí, a preto ich pestuje na väčších plochách, kým na menších plochách pestuje tradičné kultúry – kukuricu, pšenicu, sóju a podobné. Pritom však doma chová ošípané a hydinu a má bezmála 130 nosníc. Okrem toho majú vysadenú záhradu domácou zeleninou a ovocím, ako aj lieskami. Jedným slovom – typická Lenhartove ratolesti vyobliekané do kovačicsedliacka rodina. Avšak kého ľudového kroja v makovom poli – 6-ročný ani táto, ani žiadna iná Andrej a 2-ročná Andrea (foto: Foto štúdio centar) práca by nebola úspešná bez podpory a porozumenia vom živote sú jeho deti, 6-ročný rodiny. A tú Ján má. Najviac od Andrej a 2-ročná Andrea. Snaží manželky, ktorá aj sama prejavuje sa ich vychovávať tak, aby mali záujem o pestovanie plodín, pes- blízko k tradičnej kultúre. tovanie záhrady a chov domácich Keď ide konkrétne o výrobu zvierat, rovnako ako Ján. Nevy- maku, Ján hovorí, že prvý rok
Ján Lenhart (foto: z archívu spolubesedníka)
stala ani podpora rodičov, ktorí mu najmä na samom začiatku, uznáva Ján, nezištne pomohli, tak ako sa každý rodič snaží vyviesť dieťa na cestu životom. Rovnakou pohnútkou v Jáno-
Informačno-politický týždenník
vysial iba menšie plochy, ukázalo sa mu to ako prospešné, takže je bežný rok už štvrtý v poradí, čo sa venuje výrobe tejto plodiny. Keď ide o proces výroby, hovorí, že nie je až taký náročný a výnimočné
je to, že keď sa striedajú kultúry, po maku je veľmi dobrá pôda – prichystaná na sejbu iných kultúr. Vkladanie do maku si nevyžaduje obrovské sumy, avšak, ako hovorí náš spolubesedník, sú všelijaké roky. Všetko závisí predovšetkým od počasia. Pred sejbou maku pôdu treba náležite pripraviť, vyhnojiť v jeseni, kým sa sejba koná špeciálnou sejačkou (lebo je mak veľmi drobnučký). Potom nasleduje striekanie aj niekoľkokrát, a hlavne proti škodcom a jednotlivým chorobám. Výroba maku prebieha niekoľkými fázami. Kosba je rovnaká ako pri žite. Záujemcov o tento druh plodiny, teda o jej kúpu v našej krajine je, takže mak nemusí ani špeciálne skladovať. Predtým sa musí ale ručne vyselektovať, čo si vyžaduje dosť času, pritom mak musí byť úplne suchý. Žatvu očakáva v období žatvy žita. Ján je dôkazom toho, že keď je človek vytrvalý a z lásky vykonáva svoju prácu, zožína aj jej plody. Boli však aj dni rozčarovania, rozčúlenia, ale nepotrvali dlho a vždy ho nejaká sila naviedla vytrvať v ceste, ktorou si zaumienil ísť, lebo, ako hovorí, veľa úsilia vložil do toho, aby sa dostal tam, kde je dnes. Vytrval vo svojom záujme a považuje to za prvý úspech, všetko ostatné prišlo vďaka tomu. Údajne v Srbsku sa čoraz viac mladých venuje poľnohospodárskej výrobe a na záver nášho rozhovoru tridsiatnik Ján Lenhart dal radu mladým, možno začínajúcim poľnohospodárom: „Vždy musíme mať nejaký cieľ, musíme vedieť, čo chceme a koľko chceme. A ideme do toho. Človek sa nesmie rozčarovať ani vzdávať,“ a s úsmevom na tvári pridal: „A možno najlepšie na tom všetkom je skutočnosť, že som sám sebe gazdom. Načrtnem si plány a ciele a nasledujem ich. Je však ešte hodne plánov a obilnín, ktorým by som sa chcel v dohľadnom čase venovať, a verím, že sa mi podarí aj tie svoje ciele a túžby splniť.“. • ĽUDIA A UDALOSTI •
