Hlas ľudu 44/2021

Page 1

Máškove dni

Kovačické divadelné predstavenie Slúžky vyznelo presvedčivo ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

30. 10. 2021 | 44 /4983/

Uzávierka čísla: 27. 10. 2021

V sobotu 23. októbra v Kysáči prebiehalo pracovné zasadnutie ohľadom výstavby rýchlotrate, ktorá bude prevádzkovať aj cez Kysáč. Na zasadnutí sa zúčastnili odborníci, ktorí dôkladne prerokovali tento projekt, ako aj plán výstavby. Pracovné zasadnutie bežalo v plnom prúde, bolo návrhov a vysvetlení, ako bude vybudovaná rýchlotrať a nadjazdy v spomenutej slovenskej dedine. Vladimír Sabo

Spolok petrovských žien, s množstvom príkladných a obetavých aktivistiek, ale aj aktivistov, obnovený takmer pred dvadsiatimi rokmi, z príležitosti stého výročia spolkovej činnosti žien v Petrovci získal najvyššie obecné ocenenie – Cenu obce. V pondelok 18. októbra to ženy patrične oslávili a do daru sa im dostal aj ďalší darček – kuplet v audioa videopredvedení. J. Čiep

V Hložanoch v sobotu 23. októbra v Etnodome Ženský kútik boli usporiadané dve výstavy – 28. Hložianska paleta a druhé obnovené Bienále mladých slovenských výtvarníkov z Vojvodiny. Organizátormi podujatia boli MOMS Hložany a Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta. Hlavným cieľom oboch výstav bolo predovšetkým motivovať mladých umelcov ako budúcich nositeľov slovenského výtvarníctva vo Vojvodine. M. Pap

Takmer vo všetkých štátoch dochádza k obrovskému úhynu včiel a iných opeľovačov. Podľa odborníkov vymieranie včelstiev je spôsobené nedostatkom potravy, otravou pesticídmi, napadnutím inváznymi druhmi, či stratou ich prirodzeného prostredia pre intenzívne poľnohospodárstvo. Včelári v celej Európe rátajú prudké úbytky v počtoch svojich včelstiev. Negatívnym dôsledkom nie je len menej medu, ale aj to, že bez opeľovačov je ohrozená aj naša potravinová bezpečnosť. Ľ. Sýkorová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

Slová ako obrazy zo spoločnosti Olinka Glóziková-Jonášová

I

nformácia dnes predstavuje tú najsilnejšiu zbraň. Dnes je všeobecne uznávaným cieľom vyhýbať sa militaristickej terminológii, ktorá hoci aj len v prenesenom zmysle slova nazýva informáciu zbraňou. Avšak predsa sa dostaneme k tomu, že prúdenie správ a využívanie slova, či už napísaného, alebo vysloveného, sa cieľavedome používa na získanie určitých zámerov a presadenie záujmov, nielen politických a ekonomických, ale aj tých jednoduchých, interpersonálnych. S cieľom rozšíriť slovo o nás v našich lokálnych prostrediach je tu ďalší týždeň nášho a vášho spravodajstva, ako aj svedectva o kultúre, politike, športe, teda existencii spoločnosti, generálne spôsobe života dolnozemského Slováka vo Vojvodine dnes. Prinášame vám to všetko slovom jemným, ale nadostač silným – naše

Inzercia: Mária Obšustová

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

témy nie sú iba články v našich novinách. Naše slová sú aj obrazmi zo spoločnosti. Naše informácie nie sú zbraňou, ale prostriedkom, ktorý vám umožní, aby ste sa skutočne cítili byť časťou sveta, prostredia, spoločnosti, do ktorej patríte. Prajeme vám zážitok z každej správy. Prajeme vám úsmev na tvári zo všetkého, čo vás tu poteší. Prajeme vám, aby ste sa tuná mohli zamyslieť nad všetkým, čo vás trápi. Prajeme vám krásne obrazy, tie písané, rovnako ako aj tie, ktoré vám prinášame maľované. Nech číslo, ktoré je pred vami, ako aj všetky, ktoré budú nasledovať, nebude zbraňou, ale prostriedkom šťastia a spokojnosti z toho, čo si prečítate a v našich článkoch uvidíte. Budeme vaším oknom do každodenného života aj v tých vzdialených nádvoriach. Umožníme vám nazrieť aj o kus ďalej, nie iba „do susedov“. Pocestujme našou Vojvodinou ešte raz a nech nám je príjemné čítanie.

www.hl.rs

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Tlačovka o incidente v Begeči

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Dobrodružstvá učenia mimo materskej školy

KULTÚRA

36 Vzdelávanie ako hybná páka

ŠPORT

51 Príležitostí ešte bude...

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nižšia cena sóje

Na titulnej strane: V rámci tohtoročných Divadelných dní Tomáša Hriešika-Máška (ktoré trvali od 22. do 24. októbra) vystúpili aj členovia kovačického Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) s predstavením Slúžky podľa drámy francúzskeho autora Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka. Dve hlavné postavy – Solange a Claire – zahrali Darina Čechová a Ivana Čížiková. Foto: Stevan Lenhart

Belehrad

• •

44 /4983/ 30. 10. 2021

3


Týždeň

7 DNÍ

Srbsko ešte raz ukázalo svoju humánnosť Pripravila: Andrea Rojková

Z

dôvodu zvýšeného počtu nakazených vrchnosť nášho štátu schválila ďalšie epidemiologické opatrenia v boji proti Covid-19. Predsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová, minister vnútra Aleksandar Vulin, minister zdravotníctva Zlatibor Lončar a riaditeľ Bezpečnostno-informačnej agentúry Bratislav Gašić 21. októbra zasadali ohľadom uvádzania covid priepustiek. Na zasadnutí sa hovorilo o spôsobe kontrolovania covid priepustiek, rozpoznávania Digitálneho zeleného certifikátu, znemožňovania eventuálneho zneužívania, ako aj o začiatku uplatňovania tohto opatrenia. Rozhodnuté bolo, že sa od 25.

októbra začne s trestaním, čiže pokutovaním a podávaním priestupkových prihlášok právnickým a fyzickým osobám. Cieľom uplatnenia covid priepustiek je ochrana zdravia všetkých obyvateľov Srbska a ľahšie fungovanie na verejných miestach a v zatvorenom priestore, a nie peňažné trestanie občanov. V konzultácii s Krízovým štábom pre ochranu zdravia občanov pred Covid-19 schválené je rozhodnutie, že covid priepustky budú validné aj v prípade vlastníctva Digitálneho zeleného certifikátu a pozitívneho testu na protilátky nie staršieho ako tri mesiace a urobeného v laboratóriu vo verejnom vlastníctve, ktorým sa dokáže dostatočný stupeň ochrany v prípade prekonaného Covidu-19.

* Susednému Rumunsku Srbsko odoslalo pomoc, lieky a kyslík na liečenie chorých na koronavírus. Donáciu, ktorú vláda Srbska z iniciatívy prezidenta Aleksandra Vučića poslala Rumunsku, doručil minister zahraničných vecí Nikola Selaković a pri doručení sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Rumunska v Srbsku Silvia Davidoiu. Veľvyslankyňa sa poďakovala vláde Srbska a prezidentovi Vučićovi za pomoc a poukázala na to, že je to ešte jeden dôkaz priateľstva a solidarity dvoch štátov. * Počas situácie, ktorá nás neopúšťa skoro dva roky a týka sa koronavírusu, témy, ktoré nás spájajú s poľnohospodárstvom, nesmú ustúpiť do úzadia. Poľnohospodárstvo

NOVÝ SAD

Udelené Októbrová a Novembrová cena Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

P

rimátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević a námestníčka predsedníčky Zhromaždenia Mesta Nový Sad Kristina Karaićová odovzdali v sobotu 23. októbra Októbrovú a Novembrovú cenu Mesta Nový Sad na rok 2021. Technická škola Pavla Savića, stolnotenistka a paraolympijská športovkyňa Borislava Perićová-Rankovićová a fotoreportér Jaroslav Pap, posmrtne, sú laureáti tohtoročnej Októbrovej ceny Mesta Nový Sad, kým Novembrovú cenu dostali: Verejno-komunálny podnik Novosadska toplana, Predškolská ustanovizeň Radosno detinjstvo, Červený kríž Nový Sad, predseda, zakladateľ a aktivista Novosadskej cyklistickej iniciatívy Marko Trifković a Ustanovizeň na výrobu gobelínov Atelje 61.

4

www.hl.rs

Tohtoroční laureáti Októbrovej a Novembrovej ceny

„Dňa 23. októbra pred 77 rokmi, po fašistickej okupácii, v ktorej zostal bez 20-tisíc obyvateľov a bol celkom zdevastovaný, Nový Sad sa zobudil slobodný a naši hrdinovia zaspali večným snom. Všetko to je pevne zabudované do základov nášho Nového Sadu – mesta hrdinov a Európskeho hlavného mesta kultúry, mesta, v ktorom v harmónii žijú naše rozličnosti, kvôli čomu je on synonymom pre

Informačno-politický týždenník

najvyššie ľudské a civilizačné hodnoty. Pokrok takého mesta nikto a nič nemôže zastaviť,“ povedal primátor a dodal: „Dnes sú pred nami ľudia, ktorí Nový Sad robia výnimočným, a sú to jednotlivci a inštitúcie, vďaka práci ktorých sa povyšujeme ponad priemerné, ktorí všetkých nás motivujú byť lepšími, aby sme pracovali ešte viac a aby sme nikdy nezabudli na hodnoty, ktoré sú zabudova-

je spoločná črta, ktorá spája Obce Báčsky Petrovec a Báčska Palanka. V Hložanoch a Silbaši väčšia časť obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom a dobytkárstvom a dôvodom na návštevu ministra poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Branislava Nedimovića bola obchôdzka poľnohospodárskeho gazdovstva Ivković v Silbaši a gazdovstva Zahorec v Hložanoch. V návšteve sa zúčastnili aj Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, a Branislav Šušnica, predseda Obce Báčska Palanka, so svojimi spolupracovníkmi. Pre zaoberanie sa poľnohospodárstvom okrem subvencií a ostatnej podpory, ktorú poskytuje štát, dôležitá je vôľa a znalosť, zhodli sa domácnosť Ivana Zahorca a Vasilija Ivkovića.

né do základov slobody nášho mesta. Nespomínam si, že sme voľakedy mali toľko laureátov, ale nespomínam si, ani na toľko výsledkov a veľkých jubileí. Všetci oni sú hrdosťou Nového Sadu,“ podotkol primátor Vučević gratulujúc laureátom, ako aj všetkým Novosadčanom ku Dňu oslobodenia mesta. V mene odmenených sa prihovorila Borislava Perićová-Rankovićová. Poďakovala sa za toto prestížne ocenenie a podotkla, že je veľmi hrdá. Októbrová cena sa udeľuje pri príležitosti 23. októbra – Dňa oslobodenia Nového Sadu v druhej svetovej vojne, kým sa Novembrová cena udeľuje pri príležitosti pripomínania 9. novembra 1918, keď srbské vojsko oslobodilo Nový Sad, a 25. novembra 1918, keď Veľké národné zhromaždenie Srbov, Bunevcov a iných Slovanov v Banáte, Báčke a Baranji schválilo rozhodnutie o pristúpení Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska. Zdroj a foto: Mesto Nový Sad • TÝŽDEŇ •


NOVÝ SAD

Tlačovka o incidente v Begeči Danuška Berediová-Banovićová

me, kto robil takéto zoznamy na vysťahovanie, a to sa už nikdy nesmie udiať. Srbsko ako krajimiestnostiach Národna nikdy nebola na tej strane nostnej rady slovenskej a nebude ani dnes, ani v budúcnárodnostnej menšiny nosti,“ podčiarkol Jovanović. Pov Novom Sade v pondelok 25. vedal tiež, že dnes sa rozprával októbra bola zorganizovaná tlas farárom v Begeči, s predsedom čovka v súvislosti s výhražným Miestneho spoločenstva Begeč listom usmerneným Slovákom a odovzdal im identický odkaz, v Begeči, ktorý bol zaslaný na a že sa pousiluje porozprávať sa adresu slovenského evanjelicaj s občanmi, ktorí sú na tom kého zboru v Begeči. zozname. Dodal, že mal telefoSpomínaný list bol v polovici nický rozhovor s predstaviteľmi októbra nájdený v poštovej policajného oddelenia v Novom schránke slovenského evanjeSade a zahlásil, že bude iniciovať lického zboru v Begeči, v ktorom rozhovor s náčelníkom policajsa Slovákom, ktorí žijú v Begeči, ného oddelenia a že bude trvať dáva lehota v trvaní 2-3 mena tom, aby polícia a prokurasiacov, aby sa vysťahovali do túra reagovali čím skôr a aby Hložian. V liste, ktorý bol ručne sankcionovali páchateľa. napísaný na štyroch stranách, sa Keďže v médiách už odznelo, uvádzajú slovenské rodiny, ktože pred týmto incidentom na rým sa odkazuje, že im v Begeči adresu SCZ v Begeči v minulosti nie je miesto. Tento incident je prišli už 4 listy, biskup Javorník prihlásený na polícii a prebieha vysvetlil: „Tie 4 listy sa týkali vyšetrovanie. našej kurátorky a dostávala ich O tejto situácii hovorili na každých 4 – 5 rokov, ale ich predsedníčka NRSNM Libušobsah som videl. Obsah sa týka Lakatošová, biskup SEAVC kal jej, jej rodiny, a v nich bolo Jaroslav Javorník, predseda uvádzané, že prečo neodíde. Ale Matice slovenskej v Srbsku takýto tón nebol ani v jedBranislav Kulík a štátny tanom liste. Tie predchádzajomník v Ministerstve pre júce listy ona ani nechcela ľudské a menšinové práva spomínať, lebo chápala, že Ninoslav Jovanović. sa týkajú jej. Ale keď prišiel Lakatošová tento počin tento list, v ňom už bola iná nazvala neľudský a dodala: rétorika.“ Dodal, že kurátorka „Šírenie takýchto šovinistictie predchádzajúce listy nekých až fašistických ideí je prihlasovala polícii, ale že je neprípustné a neprimerané vďačný, že v tomto prípade ani tejto dobe, ani ľuďom. reagovala, lebo videla v ňom V Begeči Slováci žijú už stánebezpečenstvo. Zahlásil, ročia spolu s väčšinovým že všetky detaily o tomto národom, nieže žijú jedni prípade budú známe až po vedľa druhých, ale žijú jedni ukončení vyšetrenia. s druhými, a preto toto, čo Nakoniec sa prítomní sa stáva, je neprípustné.“ Prítomní sa zhodli, že veria, že sa tento incident rýchlo dorieši a nezopakuje zhodli, že zoznamy sú črty Odsúdila tento čin a poprosila fašizmu, že veria, že ide o jedpatričné orgány a apelovala, aby vrchu nášho štátu,“ povedal štátom všetkých jej občanov. notlivca a nie skupinu a že sa toto zastavili a aby páchateľa Javorník. Ako ďalej vysvetlil, „Počin blázna, ktorý urobil zo- tento incident rýchlo dorieši predviedli pred zákon. v polícii im bolo povedané, aby znamy, na základe ktorých sa a nezopakuje. Jaroslav Javorník vyhlásil, že o tomto nehovorili v médiách, niekto má vysťahovať. Nie. Vie-

V

• TÝŽDEŇ •

je Slovenská evanjelická cirkev vďačná štátnym orgánom, lebo včas reagovali. „Toho 14. októbra som dostal túto infor-

kým sa všetko nepreverí a kým kurátorka, ktorá dostala list, ako aj senior báčsky nedajú vyhlášku v polícii. Ako povedal Branislav Kulík, Matica slovenská v Srbsku bola hneď informovaná o tomto incidente. Vyjadril nádej, že čím skôr budeme mať konkrétne informácie a konkrétne vyriešenie tejto nemilej udalosti. „Ako Matica slovenská ponúkame nápomocnú ruku aj Slovákom v Begeči, aj všetkým Slovákom, ktorí majú podobné problémy,“ podotkol Kulík. Lakatošová dodala, že nechce, aby sa niečo podobné stalo aj ostatným národnostným menšinám, ktoré žijú vo Vojvodine, a je Ninoslav Jovanović, štátny tajomník ich takmer 30, a preto takéto v Ministerstve pre ľudské a menšinové prípady treba zastaviť. Vyjadpráva rila potešenie, že sa patričné máciu, tento list. Veľmi ma to orgány veľmi zaujímali o tento znepokojilo a hneď sme dali do incident, ako aj štátne. pohybu všetky možné subjekty. Štátny tajomník Jovanović Hlásili sme na políciu, počul som povedal, že je štát Srbsko bezsa s náčelníkom a ďalšími a ešte pečným domovom pre všetkých v ten večer to išlo k samotnému jej občanov a že je štát Srbsko

44 /4983/ 30. 10. 2021

5


Týždeň SRBSKO

Čukaru Peki baňa na ťaženie medi a zlata Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa zúčastnil slávnostného otvorenia bane na ťaženie medi a zlata Čukaru Peki, do ktorej spoločnosť ZiJin investovala 474 miliónov dolárov. Bude to inak prvá zelená baňa v zmysle využitia moderných technológií v ťažbe rúd a najvyšších štandardov v oblasti ochrany životného prostredia. Prezident Vučić vo svojom príhovore povedal, že otvorenie bane je pre Bor mimoriadne

občanom Boru a všetkým novým zamestnancom. Som presvedčený, že prinesie prosperitu a budúcnosť na východ Srbska. Pozývam všetkých ľudí, ktorí opustili Kladovo, Negotin, Majdanpek, Bor, Zaječar, Knjaževac, Boljevac a Sokobanju, aby sa vrátili do nášho Srbska. Tu budú môcť urobiť budúcnosť pre seba a svoje deti, na svojich koreňoch, na svojej pôde,“ povedal prezident Vučić a pripomenul, že prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching povedal, že história ukazuje, že otvorenosť

Prezident Srbska Aleksandar Vučić na slávnostnom otvorení bane na ťaženie medi a zlata Čukaru Peki a predstavitelia spoločnosti ZiJin

dôležité a že východné Srbsko má dobrú budúcnosť, pretože sa realizuje všetko, čo sa v tejto časti krajiny ešte pred niekoľkými rokmi zdalo byť nemožné. Poukázal na to, že na druhej strane Boru bola vystavaná úplne nová baňa, a to najmodernejším spôsobom, pričom sa rešpektujú environmentálne normy životného prostredia, ako aj to, že existujú všetky čističky odpadových vôd. „Fantastická flotácia je postavená podľa najvyšších svetových štandardov, a to je niečo, čo pre nás veľa znamená. Sme hrdí na naše priateľstvo s Čínskou ľudovou republikou a v partnerstve s našimi čínskymi priateľmi sme našli riešenie pre východné Srbsko. Gratulujeme 6

www.hl.rs

a spolupráca sú hybnou silou dynamických medzinárodných ekonomických aktivít, že otvorenosť a spolupráca budú naďalej nevyhnutné pre neustály ľudský pokrok. Dodal, že tieto slová sú

Príhovor prezidenta Srbska Aleksandra Vučića

víziou lepšieho sveta pre všetky národy a že nikoho nenechajú ľahostajným. Okrem iného prezident povedal, že pred deviatimi rokmi priemerná mzda v Bore bola 428 eur a dnes je to 647 eur, čo je nad priemerom v Srbsku. „Platy budú naďalej rásť, predovšetkým vďaka spoločnosti ZiJin,“ ozrejmil prezident Vučić a oznámil, že štát bude investovať do rekonštrukcie nemocnice v Bore až 11 miliónov eur a ďalších 10 miliónov do najmodernejšieho prístrojového vybavenia, a že sa práce v plnom rozsahu začnú v budúcom roku. Uviedol, že vodovodná sieť a kanalizácia budú vybudované okamžite, asi 120 kilometrov, čo bude stáť asi 80 miliónov eur.

Veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky Chen Bo povedala, že je rada, že táto baňa bude zelenou baňou, kde sa budú ťažiť rudy podľa všetkých srbských, čínskych a európskych noriem v oblasti ochrany životného prostredia. „Otvorenie bane Čukaru Peki v Bore má veľký význam pre hospodársky rozvoj Srbska, pre srbsko-čínsku spoluprácu a pre občanov mesta Bor a jeho okolia,“ uviedla čínska veľvyslankyňa Chen Bo, s tým, že sa podiel produkcie medi zvýši na 18 percent, čo v nasledujúcom období zaradí Srbsko na druhé miesto z hľadiska produkcie medi v Európe. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Prezident Srbska Aleksandar Vučić s čínskymi partnermi spoločnosti ZiJin

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


SRBSKO

Modlitby v Šumariciach Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa vo štvrtok 21. októbra zúčastnil modlitieb v Šumariciach v Kragujevci. Episkop šumadijský Jovan spolu s kňazom vzdali úctu obetiam druhej svetovej vojny a potom prezident Vučić položil veniec k pamätníku, ktorý bol postavený na mieste, kde 21. októbra 1941 nemecké okupačné sily zastrelili študentov a profesorov gymnázia v Kragujevci. V spomienkovom parku Kragujevački oktobar v Šumariciach sa pripomína Deň pamiatky na obete 2. svetovej vojny a 80. výročie masového strieľania civilistov v Kragujevci. Na pamiatku utrpenia nevinných civilistov sa konala tradičná Veľká školská hodina.. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Prezident Aleksandar Vučić položil vence k pamätníku

Prezident Aleksandar Vučić sa zúčastnil modlitieb v Kragujevci

Veľká školská hodina je tradičný program, ktorým si každoročne pripomínajú utrpenie žiakov, učiteľov a civilistov v Kragujevci

Početní prítomní vzdali hold nevinným obetiam vojny • TÝŽDEŇ •

44 /4983/ 30. 10. 2021

7


Týždeň STARÁ PAZOVA

Lokálny parlament schválil opravný rozpočet obce

V

Anna Lešťanová

poradí 13. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v piatok 22. októbra a na ňom sa zúčastnilo 43 výborníkov (z úhrnne 53). Pôvodne doručený materiál bol na schôdzi doplnený aj niekoľkými bodmi, a tak výborníci spolu prerokovali a schválili 18 bodov rokovacieho programu. Jedným z hlavných bodov bolo rozhodnutie o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2021, na základe ktorého je on zväčšený následkom zvýšených príjmov (o 100 miliónov dinárov) a teraz vynáša 3 miliardy a 182 miliónov dinárov. Namiesto Jeleny Ivančevićovej, ktorá podala demisiu, za nového výborníka v staropazovskom lokálnom parlamente

Z pracovnej časti zasadnutia v Starej Pazove

tribúnou vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy slávnostne zložil prísahu. Výborníci s uctievaním protipandemických opatrení bez rozpravy schválili aj zmeny

Aleksandar Tukelić počas skladania prísahy

vymenovali člena výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – pre naše deti Aleksandra Tulekića, odborného ekonóma z Krnješeviec, ktorý aj za rečníckou 8

www.hl.rs

plánov generálnej regulácie Nová Pazova a Krnješevci, ako aj rozhodnutie o výmenách a doplnkoch rozhodnutia o založení Ľudovej knižnice

Informačno-politický týždenník

Dositeja Obradovića. Tejto ustanovizni na piatkovom zasadnutí výborníci väčšinou hlasov schválili vypísanie súbehu na voľbu riaditeľa. Staropazovský lokálny parlament schválil aj rozhodnutie odpisu pohľadávok subjektov privatizácie a rozhodnutie o kúpe pozemku (rozlohy hektár a 5 árov) v Nových Bánovciach pre potreby výstavby nového cintorína v tejto dedine, lebo tam zápasia s veľkým problémom nedostatku hrobových miest. Predstavitelia rodičov a zakladateľ – lokálna samospráva vymenovali aj nových členov školských výborov v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića, Technickej škole a ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove, ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove a ZŠ 23. októbra v Golubincoch. Posledným bodom boli výbornícke otázky a odpovede, ktoré tentoraz výborníci podali v písomnej forme.

Z PRACOVNÉHO ZASADNUTIA

Rýchlotrať Vladimír Sabo

V

sobotu 23. októbra v Kysáči prebiehalo pracovné zasadnutie ohľadom výstavby rýchlotrate, ktorá bude prevádzkovať aj cez Kysáč. Na ňom sa zúčastnili odborníci, ktorí prerokovali tento projekt a plán výstavby. Zasadnutia sa zúčastnili Anita Dimoská, úradujúca námestníčka ministra železníc a intermodálneho transportu, Dušan Miladinović, riaditeľ VP Urbanizam, Dragan Jakovljević, vedúci Úseku pre investície – Mestská správa pre stavebné pozemky a investície, Lazar Đurošev, člen Rady Mestskej správy pre financie, Dragan Radić, predstaviteľ mesta, a Dejan Predojević, podpredseda Rady MS v Kysáči. Zasadnutie, ktoré otvoril predseda Rady MS Kysáč Ján Vozár, prebiehalo v plnom prúde, bolo návrhov a vysvetlení, ako budú vybudované rýchlotrať a nadjazdy. Anita Dimoská pri tejto príležitosti povedala: „Projekt výstavby vysokorýchlostnej železnice je projekt, ktorý znamená veľa pre celú krajinu, pre ekonomiku a hospodárstvo našej krajiny. Kľúčový dôvod, prečo som dnes tu v Kysáči, je ten, že by železnica mala umožniť lepší život občanom a že by mala prispieť k rozvoju všetkých obcí a miest, ktoré sú na trase železnice.“ Témou stretnutia boli aj návrhy, ako zrealizovať trasu rýchlej železnice cez Kysáč. Pre projekt sa určili dve riešenia. Stavajú sa dva nadjazdy, jeden pred dedinou a druhý po. „Prišli sme si vypočuť ob• TÝŽDEŇ •


v Kysáči

Pracovalo sa dôkladne a konštruktívne

čanov Kysáča a ich návrhy v časti dopravného riešenia a fungovania dvoch nadjazdov. Chceme to vyriešiť čo najlepšie. Mala by som spomenúť a poukázať, bez ohľadu na projekt, ktorý bol urobený, na všetky návrhy a pripomienky, ako aj na všetky návrhy, ktoré umožňujú, aby využitie tých dvoch nadjazdov bolo čo najlepšie, a bude sa konať. Občania Kysáča majú podporu kompetentného Ministerstva výstavby, dopravy a infraštruktúry, podporu primátora Nového Sadu a vášho predstaviteľa miestne-

ho spoločenstva,“ podotkla menovaná. Na záver pracovného stretnutia vyznelo, že účastníci boli spokojní s prezentovanými skutočnosťami a návrhmi, ktoré podali Kysáčania a predstavitelia poľnohospodárskeho klubu. „Z našej strany plne podporíme, aby bolo realizované všetko, čo občania požadujú,“ uzavrela. Všetci odborníci si dôkladne pozreli projekt aj plán Kysáča. Dobré rady im dávali poľnohospodári. Odborníci nad tým uvažovali a návrhy prijali.

Pracovné ovzdušie v plnom prúde • TÝŽDEŇ •

COVID-19

Nepriaznivá situácia aj naďalej pretrváva

Pripravila: Andrea Rojková

I

nformácie o štatistických údajoch Covid-19 sú uvedené zo dňa 26. októbra, z portálu Ministerstva zdravotníctva vlády Republiky Srbsko. Údaje boli nasledujúce: na prítomnosť koronavírusu testovaných bolo 26 498 osôb, z čoho prítomnosť koronavírusu bola aj potvrdená u 7 840 osôb. Hospitalizovaných s potvrdením ochorenia na Covid-19 bolo 6 789 pacientov, z čoho 267 bolo na respirátoroch. Za posledných 24 hodín na následky infikovania koronavírusom umrelo 63 osôb. Celkový počet testovaných od začiatku pandémie v Srbsku do 26. októbra t. r. bol 6 205 905 ľudí, z ktorých bolo 1 111 957 nakazených. Od začiatku pandémie počet zomretých je 9 634 a percento úmrtnosti vynáša 0,87 %. V Srbsku sú k dispozícii tieto druhy vakcín: čínska vakcína Sinopharm, ruská vakcína Sputnik V, ako aj vakcína výrobcu Pfizer-BioNTech a AstraZeneca. Obyvatelia sa môžu vakcinovať vo všetkých covid ambulanciách, ktoré sú počas pracovných dní otvorené od 7. do 20. hodiny a v sobotu od 8. do 18. hodiny a v domoch zdravia každý pracovný deň vrátane víkendu. 44 /4983/ 30. 10. 2021

9


Ľudia a udalosti PRI PRÍLEŽITOSTI 75. VÝROČIA PRÁCE A EXISTENCIE ZDRUŽENIA PENZISTOV MESTA NOVÝ SAD

Otvorený Dom penzistov v Kysáči Danuška Berediová-Banovićová

V

utorok 26. októbra v Kysáči bol otvorený Dom penzistov pri príležitosti 75. výročia práce a existencie Združenia penzistov Mesta Nový Sad.

mátora Mesta Nový Sad Milan Ðurić zagratuloval k 75. výročiu Združenia penzistov Mesta Nový Sad. „Mesto Nový Sad kontinuálne pomáha a pracuje na zlepšení systému služieb pre našich najstarších občanov prostredníctvom denného pobytu a klubov pre penzistov,

Slávnostné otvorenie Domu penzistov v Kysáči

Dom pre užívateľov penzií v Kysáči bol slávnostne otvorený a odovzdaný Miestnej organizácii penzistov v Kysáči. Pri tejto príležitosti zástupca pri-

pomoci a starostlivosti v dome, jednorazovej pomoci pre tých s najnižšími príjmami, privilégiami v mestskej doprave, ako aj plateného pobytu v kúpeľoch a letoviskách,“ vyhlásil Ðurić. Dodal, že Mesto Nový Sad si váži význam prínosu penzistov do spoločnosti a že spolupráca so Združením penzistov Mesta Nový Sad bude pokračovať. Predseda Združenia penzistov Mesta Nový Sad Momo Čolaković povedal, že niet lepšej príležitosti na oslavu Dňa Združenia penzistov Mesta Nový Sad od tejto dnešnej, keď sa otvára nový dom pre užívateľov penzií v Kysáči, ktorých je viac ako 800. Juraj Fabian, predseda Miestnej organizácie penzistov v Kysáči, vyhlásil, Privítanie zástupcu primátora Mesta že je mnoho úsilia a práce Nový Sad Milana Ðurića v Kysáči vložené do výstavby tohto 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

objektu, ale ako povedal, zvláštne zásluhy patria pánovi Momovi Čolakovićovi, ako aj primátorovi Mesta Nový Sad Milošovi Vučevićovi. V mene Rady Miestneho spoločenstva Kysáč všetkých prítomných privítal jeho predseda Ján Vozár. „Miestne spoločenstvo Kysáč v tomto mandáte okrem iných komunálnych úloh má záväzok zlepšiť spoluprácu so všetkými združeniami, organizáciami a klubmi vo svojom okruhu, podporiť ich a pomôcť im v súlade so svojimi skromnými Ðurić vyhlásil, že Mesto Nový Sad si možnosťami,“ vyhlásil váži prínos penzistov do spoločnosti. Na fotografii: (zľava) Ján Vozár, Momo Vozár. Čolaković, Milan Ðurić a Juraj Fabian. Pri otvorení odzneli aj hudobné body. Mladá denovićovú, členku Mestskej sólistka Katarina Popovićová rady pre majetok a majetkovozaspievala na začiatok hymnu právne veci, ochranu životného Bože, pravde a v pokračovaní prostredia, udržateľný rozvoj ešte jednu pesničku. Krátky a energetickú efektivitu, Mirumelecký program predvied- janu Markovićovú, náčelníčku li členovia Kultúrneho centra Mestskej správy pre majetok Kysáč. Žiak ZŠ Ľudovíta Štúra a majetkovoprávne veci, so spo-

Detská tanečná skupina Vienok

Alexander Asodi recitoval a členovia Detskej tanečnej skupiny Vienok tancovali. Na slávnostnom otvorení moderátorka programu Anna Asodiová privítala aj: Miru Ra-

lupracovníkmi, ako aj predstaviteľov miestnych organizácií penzistov a členov Združenia penzistov Mesta Nový Sad a prítomných penzistov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •


SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Získal najvyššie obecné ocenenie Jaroslav Čiep

„S

polok petrovských žien bol obnovený v roku 2002 (založený v roku 1921 ako Spolok československých žien). Prvoradým poslaním spolku je zachovať tradície, zvyky, obyčaje, jazyk, zhromažďovať ženy a podnecovať ich, aby sa aktívne zapojili do spoločenského života v Petrovci a tým pozdvihli prostredie na vyššiu úroveň. Ženy v spolku organizovali prednášky na rôzne témy, navštevovali divadelné predstavenia v Novom Sade, absolvovali kurzy angličtiny a počítačovej techniky, zbierali dokumentačný fotomateriál, vyhotovovali suveníry v spolupráci s Turistickou organizáciou obce. Pravidelne prispievajú ku Dňu Petrovca svojimi tortami. Posledný piatok v mesiaci majú zapísaný ako Deň otvorených dverí, keď predávajú koláče a ručné práce a občas aj pirohy a kapustu, ktoré sa stali ich poznávacou značkou. Pri rôznych príležitostiach usporadúvajú tematické výstavy vo svojich miestnostiach a doteraz ich bolo vyše šesťdesiat, prostredníctvom ktorých žiakom, občanom a spoluobčanom približujú minulosť našich predkov. Pozoruhodná je aj ich humanitná činnosť. Spoluprácu nadviazali so Strediskom pre sociálnu prácu, Maticou slovenskou v Srbsku, MOMS, so školami a škôlkou, združeniami a inštitúciami na území obce. Členky spolku sa aktívne zapájajú do početných pracovných a humanitárnych akcií a možno povedať, že žiadna akcia v Obci Báčsky Petrovec sa bez nich neuskutoční. Svedčia o tom mnohé uznania a diplomy. Svoje priestory využívajú na rôzne dielne a usporadúvajú v nich literárne večierky. Družbu a spoluprácu majú aj so spolkami z okolitých dedín, s ktorými • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa navzájom navštevujú. Pri svo- vítali aj hostí. Knihou z vlastnej jich návštevách dedín, kde žijú produkcie s tematikou dejín Slováci, podnecujú ženy, aby si Petrovca aktivistkám zdaru pozaložili vlastný spolok. Spolok priala spisovateľka Viera Benpetrovských žien ková a svojským do svojej činnosti spôsobom nielen si zapísal aj vydak jubileu, teda stonie dvoch kníh ročnici organizoreceptov a jedvanej činnosti žien nu publikáciu v Petrovci, zvlášť vo fotografiách. skupina ďalších A preto ich netvorivých ľudí sa únavná práca prihovorila slovom, nemôže zostať zvukom a obrazom. nepovšimnutá.“ Presnejšie inovovaHore uvedeným a znova nahrané slová odzneli ným kupletom, ku na slávnostnom ktorému natočili zasadnutí Zhroaj videoklip. Ten si maždenia obce možno pozrieť aj Báčsky Petrovec Plaketa a diplom pre SPŽ na internete. v piatok 15. okMnohí ani nevetóbra pri príležitosti Dňa obce dia, čo je to kuplet – je to žartovv sieni Slovenského vojvodin- ná pesnička, spevná vložka vo ského divadla vo chvíli, keď fraške, kedysi v operete. Pojem vyhlásili, že tohtoročným nosi- kuplet pochádza z francúzštiny, teľom prestížnej Ceny obce sa ktorý má význam spájať, skĺbiť. stal Spolok petrovských žien V medzivojnovom období sa v

Privítanie hostí na pondelkovom stretnutí petrovských žien

a v jeho mene ocenenie prebrala aktuálna predsedníčka Mária Gašparovská. Ďalší darček sa Spolku petrovských žien dostal v pondelok 18. októbra v rámci ich pravidelného pondelkového stretávania sa. Pri tejto príležitosti, teraz o to slávnostnejšej, že na stole mali aj plaketu a diplom, ženy

Petrovci kuplety v tvare dvojverší, spravidla s refrénom a aktuálnym, satirickým alebo žartovným obsahom spievali najmä z príležitosti Silvestra. Časom to zaniklo a pred piatimi rokmi kupletista Pavel Hansman okolo seba zoskupil skupinku spevákov a hudobníkov – Tatianu Cerovskú, Samuela

Kováča a Ondreja Pavčoka, a pokúsili sa obnoviť tradíciu spievania kupletov. Teraz to inovovali nielen o ďalšiu zvukovú nahrávku, ale aj videoprezentáciu, ktorá sa prítomným spolkárkam pozdávala a ktoré sa pritom dobre bavili. Kupletisti ženám na pamiatku odovzdali aj ich zväčšenú zarámovanú fotografiu, kde vážia kuplet. Pri tejto príležitosti sa Pavel Hansman prihovoril takto: „Americký generál, neskôr aj prezident Spojených štátov amerických Dwight Eisenhower počas druhej svetovej vojny od svojich podriadených žiadal, aby mu správy z bojísk nezasielali dlhšie ako päť viet. Nebol som generál a pravdepodobne nebudem ani americký prezident, ale krátku, čiže stručnú správu o niečom by som napísať chcel. V roku jubilejnom a v mesiaci októbrových cien my kupletisti sme Spolku petrovských žien do daru priniesli obraz, na ktorom je i netradičný kúsok z nás, aby ste vy, vážené dámy, počuli a videli tradičný kúsok z vás. Prijmite vďačne.“ Ženy sa kupletistom zavďačili spolkárskymi tričkami a všetkým popriali dobrú chuť a hostí ponúkli sármou a šamrolami. Na záver trefne odznel odkaz dlhoročnej aktivistky a niekdajšej predsedníčky Spolku petrovských žien Drahotíny Dorčovej, učiteľky na dôchodku: „Teším sa, že sa spolu s vami dnes môžem rozdeliť o túto radosť, ktorú sme si všetci zaslúžili a ktorú si zaslúžili aj iní, ktorí už tu medzi nami nie sú. Petrovčania sú ľudia, ktorí sa nechvália svojou prácou, ale sa dokazujú... My sme tu každý pondelok už 20 rokov. Nemáme ani sviatka, ani piatka, keď nám prichádza najväčší sviatok Slovákov, naše najväčšie podujatie: Slávnosti, keď máme možnosť stretnúť sa s našimi rodákmi, ktorí s radosťou prichádzajú sem až zo zámoria.“

44 /4983/ 30. 10. 2021

11


Ľudia a udalosti S ODMENENOU DOPISOVATEĽKOU HLASU ĽUDU BLAŽENKOU DIERČANOVOU

Žurnalistika si ma našla Anna Francistyová

V

ždy ochotná pomocná ruka v teréne. Nielen keď ide o sledovanie udalostí v Šíde alebo v bližšom okolí, ale i väčší text objednaný do Vianočnej alebo Veľkonočnej prílohy. Serióznosť, spoľahlivosť, kvalitná práca. To je to, čo krášli našu viacročnú dopisovateľku Blaženku Dierčanovú. V utorok 19. októbra 2021 na oslave Dňa Hlasu ľudu v redakčných priestoroch v Novom Sade sme sa mohli aj osobne stretnúť s ňou. Peknú príležitosť sme využili aj na to, aby sme ju trochu vyspovedali. Tento náš rozhovor začneme najaktuálnejšou správou, ktorá je do istej miery i podnet na toto stretnutie: stala si sa nositeľkou Ceny dopisovateľovi Hlasu ľudu na rok 2021. Si prekvapená, poctená, motivovaná? „Cena za dopisovateľskú činnosť ma milo prekvapila. Vnímam ju ako motiváciu do ďalšej práce a spolupráce. K tomu som aj poctená, lebo si vážim kolegov v Hlase ľudu. Milo ma prekvapil ich návrh, ocenenie mojich textov a pekne im ďakujem. Je to druhá cena, ktorú som dostala tohto roku. Koncom mája cenu za dobrú spoluprácu mi odovzdali v Múzeu insitného umenia v Šíde. Človeka poteší, keď si niekto všimne jeho úsilie. Nemám zakončenú školu žurnalistiky a o to viac si vážim ocenenie a gratulácie našich osvedčených slovenských novinárov.“ Spomínaš si, kedy začala tvoja spolupráca s redakciou Hlasu ľudu? „Do týždenníka Hlas ľudu som posielala texty aj skôr, začalo to asi roku 2017. Boli to kratšie texty, lebo vtedy informácie zo Šídu do Hlasu ľudu posielal Stanislav Stupavský. V roku 2019 12

www.hl.rs

nebola tvoja plánovaná životná profesia, však? „Nie, túžila som byť architektkou a ukončila som stavebnú školu. Nech poviem pravdu, práca žurnalistky si zvolila mňa. Začalo sa to celkom náhodou. V našom SKUS Jednota som roky (asi 20 rokov) bola moderátorkou a písala konferencierske prednesy. Keď raz na programe boli i zakladatelia Sriemskej televízie, dali návrh, aby sme začali s vysielaním v slovenskej reči. Zaujalo to Slovákov v Šíde – mať program po slovensky a správy z našej obce. Potrebovali hlásateľku a navrhli mňa. S návrhom som nesúhlasila a chcela som ich presvedčiť, že by to mal byť niekto iný. Vedomá si toho, že nie som odborBlaženka Dierčanová: Srdcovkami sú jej témy z kultúry a životné príbehy ná, úplne bez skúsenosti, odmietla som návrh. Znovu obyčajných ľudí zavolali z televízie, aby sme vinárka a že sa tlačené médium len na skúšku nahrali správy. predsa rozlišuje od elektronic- Pamätám sa aj dnes, aký som kého. Predsa som sa osmelila, mala strach pred kamerou, a lebo si myslím, že je dôležité in- povedala som si: Toto nepotreformovať verejnosť o tom, čo sa buješ! Presviedčali ma, aby som v našom prostredí deje. Keďže predsa skúsila. Zaujalo ma poaj tak sledujem udalosti, tak to tom nahrávanie v teréne, zvlášť potom napíšem aj v srbskej, aj v keď to boli témy z kultúry a slovenskej reči a spoľahnem sa potom aj životné príbehy našich na pomoc redaktorov a lektorov občanov. Jednoducho, ako keď vo vašej redakcii.“ sa na javisku rozprestrie opona, V ktorých médiách si do- tak som postupne uvidela tú teraz pracovala? Vyskúšala peknú stranu žurnalistiky. Z si sa aj v tlačených, aj v elek- môjho vysnívaného a vyškotronických? leného stavebníctva nemám „Ako novinárka som začala žiadnu skúsenosť.“ pracovať v Sriemskej televízii Zrejme si sa tu našla, lebo roku 2002. Neskoršie z Rádia Šíd si absolvovala aj niekoľko navrhli, aby som robila reláciu školení, kurzov. Ktoré to boli v slovenskej reči. S potešením a čo ti dali? som sa pripojila k novému ko„Veľkou pomocou pre mňa lektívu, pracovala som honorár- ako začiatočníčku v žurnalistike ne. Teda začala som v televízii, bola žur-škola, seminár, ktopotom som robila v rozhlase rý organizovala Národnostná a teraz píšem aj do tlačených rada slovenskej národnostnej médií.“ menšiny. Potom aj v televízii Teda žurnalistika pôvodne viackrát usporiadali školenia, prišiel návrh z vašej redakcie, aby som pokračovala, lebo pán Stupavský odišiel do výslužby. Mala som obavy, vedomá si toho, že nie som vyškolená no-

Informačno-politický týždenník

ktoré som absolvovala. V mojich začiatkoch podporou a pomocou pri lektorovaní bola farárka Olina Kolárová. Učím sa aj dnes a myslím si, že sa človek musí učiť každý deň. Prichádzajú mladšie generácie, ak sa človek nezdokonaľuje, zostane bokom, keď niečomu nerozumie, čo vo svojej práci potrebuje. Česť skúsenosti, pravdaže.“ Ktoré témy najradšej spracúvaš, prípadne vyhľadávaš? „Moje srdcovky sú témy z kultúry a životné príbehy obyčajných ľudí. S rešpektom si spomínam na moje dobré, síce trochu staršie kamarátky z Erdevíka, dve Katky: Šerféziovú a Frankovú. Žiaľ, už nie sú medzi nami. Boli nevyčerpateľnou studnicou, keď ide o príbehy a obyčaje z minulosti. Rada spracúvam témy o úspechu mladých ľudí, ktorí si zaslúžia, aby sa o nich vedelo. Ináč v RTV Kopernikus sledujeme všetky udalosti a nemám na výber: jednoducho – do terénu.“ Za témami chodíš aj mimo Šídu? „Áno. Do Obce Šíd patrí 18 dedín. Keď ide o informovanie v slovenskej reči, najčastejšie chodievam do Erdevíka, Bingule a Ľuby. Keďže som stále aktívna v SKUS Jednota, sledujem aj naše celomenšinové podujatia.“ Zostáva ti času na záľuby, koníčky? „Stáva sa, že mi neraz chýba tá 25. alebo aj tá 26. hodina... Som aktívnou v SKUS Jednota (ani nechcem povedať, koľko je to rokov, v spolku sa vždy cítim mladou), som členkou cirkevného zboru a okrem toho pri dobrej organizácii si nájdem chvíle na dekupáž, torty, kvety, učím sa nemčinu...“ Ako sa žije Slovákom v Šíde? Ktoré združenia momentálne dobre pôsobia? „Slováci v Šíde sa hlavne zo• ĽUDIA A UDALOSTI •


skupujú v Slovenskom dome – v SKUS Jednota. A nielen Slováci. Náš spolok vždy bol synonymom skvelej zábavy. Žiaľ, musím povedať, že je členov spolku stále menej. Mladí odchádzajú za prácou, školou... Aktívna je ženská spevácka skupina, ale aj tu nás ubúda. Na posledných podujatiach sme vystupovali spolu so speváčkami z Bingule a Erdevíka. Je to chvályhodné, že máme dobrú spoluprácu, ale na druhej strane je smutné, lebo je to potvrdením, že je v spolkoch menej ochotníkov.“ Ako spolupracujete s ostatnými spolkami? „Máme dobrú spoluprácu so všetkými spolkami, ktoré existujú v Šíde, a navzájom si

Z udeľovania výročných a jubilejných cien na Dni Hlasu ľudu 19. októbra 2021. Aj odmenená dopisovateľka ocenenie prijala od zástupcu predsedu Správnej rady Hlasu ľudu Miroslava Brnu.

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN

Bolo tých aktivít hodne Katarína Gažová

K

s našou bratskou Riečkou zo Slovenska. Sú to pre nás vzácne jubileá,“ povedala na úvod predsedníčka.

„Keďže máme 15. výročie našej svadby, chceme vydať knihu. Schválený nám bol projekt ohľadom publikácie o tomto podujatí. Teda kniha bude zahŕňať skrátka dejiny Kulpína, dejiny spolku žien a najväčšia jej časť bude venovaná svadbe

ulpínske spolkárky aj v roku 2021 mali rad akcií. Aj napriek neprajnej situácii s pandémiou, keď bolo možné, predsa sa stretávali a pracovali. Na podujatia spolku si v rozhovore spomenula predsedníčka Katarína Zorňanová. Ako aj roky predtým, prvé mesiace roka 2021 boli venované sumovaniu minuloročnej práce a príprave projektov na získanie potrebných prostriedkov. „Práve 4. februára sme mali výročné stretnutie, ktoré zároveň bolo aj volebným. Volili sme si predsedníčku a pokladníčku na nastávajúce štvorročné obdobie. Zvolená som bola za V lete spolkárky mali masovo navštívené dielne prípravy spodničiek, staronovú predsedníčku spolku ktoré otvorila predsedníčka Zorňanová (stojí) a za pokladníčku sme vymenovali Máriu Skalickú. Vtedy sme V marci oslávili Deň žien a ve- s textuálnou a tiež fotografickou si pripomenuli 18. výročie, čo novali sa dielňam prípravy a ob- časťou,“ vysvetlila Zorňanová. V ďalšej činnosti spolku sa náš spolok pôsobí pod menom liekania bábik do krojov. Keď Spolok kulpínskych žien, tiež bola v polovici marca realizovaná ženy zapojili do humanitárneho 18 rokov organizovania našej celodedinská akcia zriaďovania bazára v Kulpíne a venovali sa známej tortiády, potom 15. vý- Kulpína, ženy prispeli prípravou dielňam zdobenia fliaš techročie nášho najväčšieho pod- chutných rožkov pre účastníkov. nikou dekupáže, ktoré využili ujatia Svadba voľakedy a dnes Rožky napiekli spolkárky Anna ako darčeky pre hostí spolku. Úspešný projekt v tvare dielne v Kulpíne, ako aj 15 rokov družby Kozová a Katarína Zorňanová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

pomáhame. Zvlášť keď ide o členov orchestra. Spomínam si na koncert pred pandémiou, keď som v konferencierskom prednese práve to spomenula: basista zo srbského spolku, primáš z chorvátskeho, kontráš z rusínskeho, klarinetista a harmonikár Slováci... Okrem toho v sále SKUS Jednota sa často zoskupujú motorkári, poľovníci, futbalisti... proste vítaní sú všetci ľudia dobrej vôle.“ Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na ďalšiu profesionálnu spoluprácu. „Bolo mi cťou. Vám pekne ďakujem.“ Foto: D. Berediová-Banovićová

škrobenia, žehlenia a prípravy spodničiek realizovali spolkárky v júni, keď im hostkami boli spolkárky z Hložian a tiež mladé ženy z Kulpína, ktorých deti tancujú a spievajú v KUS Zvolen Kulpín. Záverečná časť projektu, čiže dielní žehlenia bude usporiadaná v novembri. „ V polovici júla sme účinkovali v realizácii literárneho večierka venovaného našim jubilantom (Pixiadesovi, Kišgecimu, Ďugovi a Babiakovi), potom sme pobudli v Hajdušici na výročnom stretnutí ASSŽ. V auguste a septembri sme nepracovali. Príčinou boli aj zdravotné záležitosti členiek. V októbri sme boli v Starej Pazove, pazovské ženy oslavovali storočnicu spolku a bola aj oslava 250 rokov príchodu Slovákov do Pazovy. A zasa 9. októbra sme boli v Kysáči, kde ASSŽ organizovala dielňu šitia čepcov a tiež výstavu čepcov, kde sme prezentovali aj našu svadobnú partu. Bolo to pri príležitosti storočnice tamojšieho spolku žien,“ doplnila súvahu spolubesedníčka. Do konca roka ešte budú mať dielne žehlenia krojov a obliekania aj do krojov, aj do tradičných sobášnych šiat, aj so svadobnou partou.

44 /4983/ 30. 10. 2021

13


Ľudia a udalosti PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI

Dobrodružstvá učenia mimo materskej školy Jaroslav Čiep

P

rojekt Dobrodr užstvá učenia mimo škôlky vznikol v rámci globálneho projektu Erazmus +. Nositeľom a koordinátorom projektu je Predškolská ustanovizeň Maštolend z Nového Sadu a strategickými partnermi sú aj ZŠ Dobje z mesta Dobje pri Planini v Slovinsku, Predškolská ustanovizeň Maslačak z Puly, Chorvátsko, Predškolská ustanovizeň Včielka z Báčskeho Petrovca a Galéria Matice srbskej v Novom Sade. Projekt je naplánovaný na obdobie 34 mesiacov, s jeho realizáciou začali pred dvoma rokmi – 15. októbra 2019 – a mal by potrvať až do 14. augusta 2022. Cieľom projektu je podporovanie vedomostí a spôsobilostí dospelých pri práci s deťmi predškolského a mladšieho školského veku prostredníctvom inovačného prístupu, ktorý dáva dôraz na hru a získavanie vedomostí, čiže

Pri mikroskopickom skúmaní

učenia sa mimo škôlky a školy: v prírode, v ustanovizniach kultúry, vedy, športu a na iných autentických miestach v spoločenskom prostredí. „V období 1. až 3. októbra 2021 sme absolvovali tretie medzinárodné stretnutie ustanovizní, ktoré pracujú na projekte. Stretnu-

14

www.hl.rs

Októbrové stretnutie účastníkov projektu v Pule

tie prebiehalo v Chorvátsku a na výlet do prírody, kde pomohostiteľmi boli naši projektoví cou týchto hračiek nahrávajú partneri z Puly. Keďže konečným a fotografujú svet rastlín a hmyz. produktom tohto projektu má byť elektronická príručka pre všetkých tých, ktorí pracujú s deťmi predškolského a základoškolského veku, hlavnou témou bolo, ako zosúladiť časti, ktoré každá krajina uplatňuje v praxi, a špecifiká, ktoré sú poznávacím bodom pre každú zo spo- Sú aj kamery prispôsobené veku dieťaťa menutých inštitúcií,“ prezradila nám riaditeľka PU Vo svojich pracovných izbách Včielka v Báčskom Petrovci Anna často používajú digitálne mikLaćarková. roskopy, pomocou ktorých Predškolská ustanovizeň Včiel- vidia i to, čo je voľným okom ka je známa vďaka tomu, že veľ- neviditeľné, a tak vznikajú nové mi úspešne a aktívne integruje a nezvyčajné nápady na pátranie do svojej práce digitálne hračky. Deti s nimi veľmi zručne narábajú a používajú ich ako prostriedok pri zveľaďovaní svojich vedomostí mimo priestorov škôlky. Najčastejšie používajú digitálne kamery a fotoaparáty, keď ich aktivity v škôlke podnietia Tvorivo s digitálnymi hračkami

Informačno-politický týždenník

a skúmanie. Najčastejšie používaná digitálna hračka je robotická včielka Bee bot, ktorú ovládajú i tí najmladší, a je opravdivým podnetom na prvé kroky programovania a tvorenia základov pre digitálnu gramotnosť. Hovoriace štipce sú taktiež zaujímavé v práci s deťmi, lebo je pomocou týchto hračiek možné nahrávať svoj hlas a počúvať ho. O všetkých týchto novinkách v petrovskej škôlke sme sa dozvedeli v rozhovore s riaditeľkou Laćarkovou. K tomu riaditeľka pridala aj tieto slová: „Naše vychovávateľky majú bohatú skúsenosť pri používaní digitálnych technológií pri práci s deťmi a aktivitami mimo priestorov škôlky, takže tá skúsenosť sa veľmi dobre dá využiť pri tvorbe projektu, do ktorého sme zapojení.“ V rozhovore s A. Laćarkovou sme sa dopodrobna oboznámili s aktuálnym medzinárodným projektom, v ktorom táto škôlka účinkuje. Ich časťou je vlastne poukázať, ako využívajú digitálne hračky v tzv. outdoor pedagogike, aký je prospech u detí pri narábaní s digitálnymi hračkami v prírode. Doteraz si zadovážili slušný počet takýchto hračiek a aktívne ich používajú. Na jednej strane digitalizáciu a na druhej návrat k prírode. Výsledkom projektu by mala byť aj príručka o outdoor pedagogike, ako sa deti učia mimo škôlky, ktorá je nóvum na týchto priestoroch. Foto: z archívu PU Včielka

• ĽUDIA A UDALOSTI •


STARÁ PAZOVA

Spolu sme silnejší Anna Lešťanová

K

ontinuovaná edukácia syndikátneho členstva vo Vojvodine pokračuje. Po úspešne realizovaných jednodňových seminároch vo viacerých mestských a obecných syndikátnych radách v rámci projektu Spolu sme silnejší seminár organizovaný v spolupráci so Zväzom samostatných syndikátov Vojvodiny sa uskutočnil i v Starej Pazove v piatok 22. októbra v malej zasadačke tzv. Bielej budovy. Hostí a početných predstaviteľov syndikátnych organizácií (v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, strojárstva...) z územia Staropazovskej obce v mene hostiteľa seminára – Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova privítal a pozdravil Svetislav Lazić. Na tému Zákon o práci

Z jednodňového edukačného seminára v Starej Pazove

a kolektívne rokovania hovoril Adam Šarić, právnik v službe ZSS Vojvodiny, kým o základoch úspešného sociálneho dialógu Zjednotení rokujeme, oddelení – prosíme Tomislav Stajić, tajomník Rady ZSS Vojvodiny. Seminár Spolu sme silnejší

JARMOK V ŠÍDE

Takmer po roku Blaženka Dierčanová

A

j keď si myslíme, že všetko to, čo sa dá nakúpiť na jarmoku, sa môže kúpiť aj v obchodoch, tí, čo pravidelne chodia na jarmoky, nás presvedčia o opaku – sú veci, ktoré sa dajú kúpiť iba na takomto trhu. Jarmok v Šíde bol známy zvlášť v 80. a 90. rokoch. Papriku a mak chodievali predávať Hložančania a Selenčania, remeselníci kolári z Pivnice ponúkali svoje výrobky, samozrejme, dali sa tu nakúpiť klobúky a čiapky známych výrobcov z Petrovca a zo Starej Pazovy. Po tom, čo sa bývalá Juhoslávia rozpadla, predavači a kupci z tej strany Dunaja chodievajú zriedkavejšie. Za posled• ĽUDIA A UDALOSTI •

né dve desaťročia jarmok viac navštevujú obyvatelia Sriemu, Mačvy a Chorvátska. Jarmok tak

spoločne realizujú Zväz samostatných syndikátov Vojvodiny a Syndikát LO Západné Švédsko za finančnej podpory Medzinárodného strediska Olof Palme. Seminár organizovali so zámerom zveľaďovať praktické vedomosti jeho samotných účast-

bola zakázaná. Takmer celý rok jarmočisko bolo bez predavačov a kupcov, až do augusta tohto roku. Jarmok sa potom konal aj v septembri a októbri. Návštevníci hlavne komentovali, že si takúto slabú návštevnosť nepamätajú. Pre opatrenia proti

Návštevníci komentovali, že si takúto slabú návštevnosť nepamätajú

svojím obsahom býval menší. Naposledy v dôsledku pandémie organizácia šídskeho jarmoku

šíreniu koronavírusu predavači svoje stánky mali na predpísanej vzdialenosti a rúška nosili

níkov v oblasti kolektívnych rokovaní, uzavrieť kolektívne zmluvy, propagovať konštruktívne prístupy pracovných vzťahov, kádrovo ich zdokonaľovať a podporiť, aby cez sociálny dialóg a rokovania našli najlepšie spôsoby, ktoré daným ustanovizniam či podnikom zabezpečia prosperitu a zamestnancom čím lepšie výsledky. Medzi dvomi uvedenými prednáškami či diskusnými príspevkami, do ktorých sa aktívne zapájali aj predstavitelia syndikátnych organizácií Staropazovskej obce, sa konalo 4. zasadnutie Rady Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, kde boli podané finančné správy medzi dvomi schôdzami, ako aj informácia o práci vyšších syndikátnych orgánov.

väčšinou staršie osoby. A čo sa dalo nakúpiť na poslednom jarmoku 15. októbra? Keďže je jeseň, aj ponuka bola spojená z týmto ročným obdobím. Najviac sa predávali sadenice kvetov, stromov, kríkov, kapusta na kvasenie. Na zimu sa treba pripraviť zavčasu, a preto sa dobre predávali aj kožuchy (pršniaky), pletené kapce, bundy, rukavice... Konečne si na svoje prišli aj poľnohospodári, ktorí potrebovali súčiastky na poľnohospodárske stroje, ktoré si za rozumnú cenu hlavne môžu nakúpiť – vyjednať od pašerákov na jarmoku. A už keď poobchádzajú všetky stánky a stretnú sa so známymi, návštevníci neodchádzajú z jarmoku, kým neochutnajú jahňacinu či prasacinu. Na záver treba deťom kúpiť capalov, cukríky, medovníky a lízanky, lebo ktovie, či organizácia nasledujúceho jarmoku bude povolená.

44 /4983/ 30. 10. 2021

15


Ľudia a udalosti S KULPÍNČANOM JÁNOM VRBOVSKÝM, NAJSTARŠÍM ŠPORTOVCOM ROKA 2020 OBCE BÁČSKY PETROVEC

Baví ma nielen rybárstvo a šach... Katarína Gažová

B

áči Janko Vrbovský je pôvodom z Petrovca, ale od roku 1968 žije v Kulpíne. Dlhé roky pracoval v predajni niekdajšej Jednoty. Okrem svojej práci venoval sa aj svojim koníčkom a za dve svoje záľuby – rybárstvo a šach – bol naposledy odmenený Športovým zväzom Obce Báčsky Petrovec. „Do Kulpína som prišiel v roku 1968 a tu som sa v roku 1969 aj oženil. Od malička som mal veľkú záľubu v rybolove. Tak už roku 1969 som zvolal ľudí, ktorí sa aktívne venovali rybolovu v Kulpíne, a navrhol, aby sme založili rybársky klub. Stretli sme sa vtedy v predajni, v ktorej som pracoval a ktorá bola, ako sme tomu hovorili – u Lomenov. Klub bol úradne založený v januári 1970 v miestnostiach Hasičského domu. Dnes z tých starých rybárov z vtedajšieho prvého výboru klubu okrem mňa je nažive ešte len báči Pavel Chlipec. Mávali sme aj vtedy súťaže v rybolove aj u nás na kanáli a chodievali sme aj na Dunaj. Neskoršie prišlo také búrlivé obdobie, takže do roku 1999 som zostal sám, ale uchránil som klub, bol som aj predsedom, aj pokladníkom, predával som povolenia rybárom. V tom roku 1999 sme znova registrovali klub a predsedom sa stal Samuel Zima. Keďže klub dobre stál finančne, lebo za tie roky sa nazbierali prostriedky z povolení pre rybárov, vtedy sme sa rozhodli vybudovať si rybársku chatku vedľa kanála, aby sme mali svoje miestnosti,“ povedal Ján Vrbovský. Pokladníkom v združení športových rybárov v Kulpíne bol báči Janko až 48 rokov. V roku 2018 odstúpil, ale ešte stále

16

www.hl.rs

chodí medzi kamarátov rybárov, rád si s nimi posedí, podebatuje. „Keď porovnáme, koľko bolo

mal niekoľko veľkých úlovkov. Najväčší kapor, ktorého sa mi podarilo uloviť, mal 26 kg a 20

Ján Vrbovský s obecným ocenením – soškou, ktorú dostal za dlhoročnú športovú činnosť v rybárstve a šachu. V úzadí sú jeho obrazy.

rýb v kanáli v minulosti a teraz, tak by som povedal, že teraz je viac. Voľakedy v kanáli nebola

dag. Potom som chytil sumca hmotnosti 23 kg a 15 dag a šťuku najväčšiu 11 kg a 20

Rybník Jána Vrbovského v záhrade poza dom

trstina, a teraz jej jesto. V tej trstine sa zdržiavajú mušle, raky, a tým sa ryby stravujú a aj tú tzv. drezgu, to zelené, čo pláva po vode, ryby jedia. Ja som

Informačno-politický týždenník

dag. A keď ide o kapry, po tieto roky, teda za tých 50 rokov, čo som sa venoval rybárstvu, som chytil aj do 800 kusov,“ povedal úprimne spolubesedník.

Rybárstvu sa Ján Vrbovský naučil od svojho otca. Nielenže rád lovil ryby, darilo sa mu to výborne, ale rád aj varieval rybacie kotlíky. Za tie bol šesťkrát odmenený Zlatým kotlíkom. Čo je veľmi zaujímavé, báči Janko má v záhrade vykopaný rybník už veľa rokov. „Najprv sme tam vykopali jamu, aby sme naviezli zeminu do dvora a záhrady. Potom z nej vznikol rybník dlhý 30 metrov a široký 10 metrov. Hĺbka rybníka je od jedného do dvoch metrov.“ Druhou veľkou jeho záľubou je šachovanie. Spomína si na detské časy, keď ako pionier obsadil druhé miesto v obci. Potom už po príchode do Kulpína, tiež roku 1969, sa zapojil medzi šachistov v tejto dedine a v Šachovom klube Kulpín bol pokladníkom až 18 rokov. Teraz sa už šachu venuje iba rekreačne. A keď má šachový klub výročné stretnutie, tradične varí paprikáš, čo je tiež jeho záľuba. Ďalším koníčkom, ktorému sa Ján Vrbovský venuje, je maľovanie. Spomína si na časy, keď v Kulpíne založili Výtvarnú skupinu KEBY... pri MOMS Kulpín. „Maľovať som začal v rokoch 1976/77, hoci ma ešte ako chlapca výtvarníctvo lákalo a rád som kreslil. No, a potom pred 27 rokmi sme v Kulpíne s evanjelickým farárom Vladimírom Grňom založili výtvarnú skupinu, ktorá pretrváva dodnes. Prvé výstavy sme mali na evanjelickej fare v Kulpíne,“ ukončil rozprávanie o svojich záľubách báči Janko Vrbovský. Hoci má už 74 rokov, o svojich koníčkoch rozpráva s oduševnením. Každá izba v dome je vyzdobená jeho početnými obrazmi, na ktoré je tiež hrdý.

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ŠIKOVNÉ SILBAŠSKÉ ŽENY

Našli spôsob, ako zlepšiť finančnú situáciu Andrea Rojková

N

a silbašskom trhu vo štvrtok 21. októbra Aktív žien Silbaš po druhý raz uskutočnil predaj lepníkov, čaju a kávy. Predsedníčka Anna Lomenová nám na začiatok povedala: „Keďže je táto situácia, pandémia, ktorá trvá Silbašské ženy počas prípravy lepníkov skoro dva roky, nebolo realizované podujatie Čaro vi- bolo sto šesťdesiat lepníkov a šieň, a tiež takáto situácia vplý- mladšie členky sa rozbehli po va na našu finančnú situáciu, trhovisku predávať ich hneď po prišli sme na ideu zorganizovať upečení. Najlepšie chutili, keď akciu predaja lepníkov na trho- boli horúce. Okrem lepníkov visku. Občania boli oboznámení predavačom na trhovisku poprostredníctvom spoločenskej núknuté boli čaj a káva. Pochvasiete Facebook.“ ľovali si takúto akciu a všetci V rozhovore s členkami Aktívu chceli podporiť členky aktívu. žien sme sa dozvedeli, že si Vôňa prilákala aj ostatných rozdelili úlohy. Staršie členky obyvateľov Silbaša, aby si prišli najprv zamiesili cesto doma, kúpiť lepníky. Takto si ženy našli aby už mali včasráno prichys- spôsob, ako zlepšiť materiálnu tané na praženie. Vhod im prišli situáciu v aktíve. Aj po druhýich miestnosti, kde pôsobia. Od krát sa predaj vydaril a šťastné samého rána sa pražili lepníky. spolkárky túto akciu budú aj To štvrtkové ráno upražených naďalej organizovať.

Predaj sa darí

Spokojné členky Aktívu žien Silbaš s predsedníčkou Annou Lomenovou (druhá zľava)

VEĽVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU FEDOR ROSOCHA V LUGU. V utorok 19. októbra sriemsku dedinku Lug navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha. V rámci svojej návštevy si obzrel základnú školu, škôlku a evanjelický kostol a stretol sa aj s predstaviteľmi miestnych inštitúcií slovenskej národnostnej menšiny. Hovorili predovšetkým o aktuálnej situácii, ale aj o problémoch, na ktoré narážajú. Stretol sa aj s predsedom Rady Miestneho spoločenstva Kristiánom Urbanom. Mal záujem aj o hospodárske témy, takže navštívil tamojších včelárov a lokálnych podnikateľov. dbb Foto a zdroj: FB / Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku • ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4983/ 30. 10. 2021

17


Ľudia a udalosti 13. KOVAČICKÁ MOZAIKA

Úspešná podpora literárnej tvorby Anna-Andrea Holíková

Ď

alší úspešný ročník literárnej súťaže Kovačická mozaika 2021 bol vyhodnotený 21. októbra a odmeny najúspešnejším boli udelené vo veľkej sále miestneho spoločenstva. Prítomných pozdravil riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski, ktorý uviedol, že tento ročník bol veľmi úspešný, keďže bolo zaslaných 147 literárnych diel najviac v slovenskom a srbskom jazyku. Medzi prítomnými bol i predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš, ktorý sa ujal slova a podporil túto akciu, ktorá opätovne prispieva k rozvoju písaného slova. V kategórii žiakov nižších ročníkov základnej školy, ktorí boli najtvorivejší, bolo zaslaných 46

Na pamiatku spoločná fotografia

1. cenou boli Tea Poliaková, Damjan Meliš, Sára Mlynárčeková, Boban Mitevski a Tamara Kuľová. V rovnakej kategórii, v srbskom jazyku, prvú cenu získali Timea Tomanová a Naďa Vlčeková. Žiaci vyšších ročníkov zaslali 21 prác v slovenčine a 14 literárnych diel v srbčine. V kategórii textov po slovensky prvú cenu získali autori Hana Strehovská, Milan Hrk, Matej Hrk a Dominik Kizúr. Odmenené práce po srbsky zaslali Hana Strehovská a Marko Kratica, ktorým Gymnazistky úspešne súťažia v kategórii sa tiež dostala prvá cena. Ani dospelých v tejto kategórii, prác v slovenskom jazyku a 27 rovnako ako v prvej, neboli prác v srbčine. V danej kategórii, udelené ceny za druhé a tretie v slovenskom jazyku, odmenení miesto.

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prvé tri ceny boli udelené v skupine dospelých, kde sa súbehu zúčastnili sledovateľom tohto súbehu už známi autori, ako i kovačickí gymnazisti. V rámci konkurencie v slovenskom jazyku zaslaných bolo 17 textov. Víťazkami tejto skupiny sú Andrea Lomenová Sabová a Una Brtková. Druhá cena sa dostala Zuzane Čížikovej, Ružene Kraticovej a Elene Strakovej a 3. cenou boli odmenení autori Ján Valenta a Ján Farkaš. V srbčine bolo zaslaných 22 prác. Prvá cena sa dostala Nikolovi Petkovovi, práce Alexandry Husárikovej a Dušana Valentu boli odmenené 2. cenou a Darko Bošnjak, Nađa Lakičinová a

anonymný autor zakotvili na 3. mieste. Knižné odmeny sa dostali aj početným ďalším literátom zo všetkých kategórií za účasť, ako i profesorkám triednej výučby, profesorkám slovenčiny a srbčiny, ktoré podporili svojich žiakov v tvorivosti. Cieľom Kovačickej mozaiky je podporovať literárnu tvorbu u detí a v radoch mládeže, ale aj u starších ľudí, ktorým je písanie často balzamom na dušu. „Deti, mládež, nevzdávajte sa, a vy dospelí len tak ďalej,“ povedala na záver Anička Chrťanová, ktorá večierok moderovala.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V utorok 2. novembra o 19. hodine v malej sále Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika sa uskutoční premiéra knihy Miroslava Macháča Ešte len toto nak porozprávam. Správna rada MOMS Nový Sad

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ZÁKLADNÁ ŠKOLA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

Na slovíčko s novou riaditeľkou Miroslava Ožvátová

Z

ákladná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči po udalostiach, ktoré vyvolali nepokoje, má novú riaditeľku. V novembri minulého roka Mária Ožvátová, učiteľka základnej školy, bola zvolená na post úradujú-

Nová riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Mária Ožvátová

cej riaditeľky a v júni tohto roku bola zvolená na post riaditeľky na mandátne obdobie štyroch rokov. Ako nám povedala, v škole

pracuje od roku 1991 a svoju prácu má rada. Vyškolila mnoho žiakov, na ktorých je dnes hrdá. S riaditeľkou sme sa bavili na tému aktuálneho školského roku. Ako nám povedala, školský rok 2021/2022 sa začal klasickým modelom vyučovania a škola má úhrnne 354 žiakov a 59 zamestnancov, z čoho je 40 učiteľov. „Počet žiakov už roky klesá. Spomínam si, keď som začala pracovať na tejto škole, bolo takmer 1 000 žiakov,“ pripomenula riaditeľka. Žiaci v každom ročníku sú rozdelení do tried a výučba prebieha aj v slovenskom jazyku, ale aj v srbskom: „Tohto roku máme iba po dve triedy v každom ročníku, slovenskú a srbskú, aj to s menším počtom žiakov v každej triede,“ povedala Mária Ožvátová. V bežnom školskom roku pribudlo 44 prváčikov, z čoho 26 je v triede, kde sa vyučuje po slovensky, a 18 v triede, kde sa vyučuje po srbsky. Podľa slov riaditeľky pre pandemickú situáciu privítanie prvákov tohto roku bolo skromnejšie než v minulých rokoch. ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

spolupracuje aj so Školou pre základné a stredné vzdelávanie Dr. Milana Petrovića, ktorá má za cieľ vzdelávanie a rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutým a znevýhodnené deti. „Už

Škola v Kysáči spolupracuje aj so strešnými slovenskými inštitúciami, ako sú Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny: „Tohto roku Matica slovenská udelila darčeky prvákom a NRSNM piatakom. Prvákom darčeky zabezpečilo aj Mesto Nový Sad a učebnice Minister-

V tomto školskom roku škola má úhrnne 354 žiakov

dosť rokov máme vynikajúcu spoluprácu s touto školou, ktorá u nás má vysunuté oddelenie. Učitelia každý deň prichádzajú a venujú sa týmto žiakom. Spolu s týmto spôsobom výučby prebieha aj inkluzívne vzdelávanie, v ktorom deti navštevujú bežnú výučbu. Takým deťom sa učitelia prispôsobujú individuálne,“ vysvetlila M. Ožvátová.

stvo školstva, vedy a technologického rozvoja. Určité prostriedky poskytli aj Mestská správa pre vzdelávanie a Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež.“ Na záver riaditeľka Ožvátová uviedla, že plány do budúcna robí s veľkou chuťou a radosťou a bude sa snažiť, aby žiaci a zamestnanci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči mali lepšie podmienky

K o va č i c k ý c h r á m 193-ročný. Slovenský evanjelický chrám Boží v Kovačici bol posvätený 19. októbra 1828 a bol budovaný štyri roky (1824 – 1828). V nedeľu 17. októbra Kovačičania oslávili kirvaj slávnostnými službami Božími, na ktorých vystúpili všetky tri cirkevno-zborové spevokoly. V rámci služieb zboroví hodnostári pristúpili aj k slávnostnému prisluhovaniu Večere Pánovej. „Blíži sa dvojsté výročie začiatku výstavby, ako i posvätenia chrámu. Čakajú nás veľké a dôkladné opravy na celom kostole. Nebude to jednoduchá práca, ale je to záväzok našich generácií k budúcim, aby sa mohli rovnako tuná stretať ako my dnes,“ povedal vo svojej kázni farár zjednoteného cirkevného zboru v Kovačici Martin Bajza. aah • ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4983/ 30. 10. 2021

19


DETSKÝ KÚTIK

Október nám učaril A už sme, ajhľa, pri konci októbra. Tento jesenný mesiac priniesol zmeny v sfarbení prírody. O krásach októbrových slohové práce napísali kamaráti z Pivnice a pribudli k tomu aj pestrofarebné výkresy. Október mal svoje čaro, ktoré na nás prajne pôsobilo. Okrem krás rôznorodosti prírody nám priniesol aj teplo babieho leta. Mali z neho radosť i starší, i mladší. Dospelí mohli dokončovať práce na zbere úrody a deti si užili hru na sviežom vzduchu a mohli sa viac venovať aj svojim miláčikom, zvieratkám. To nám nakreslili žiaci z Kovačice a veršom sa vyjadrili bieloblatskí žiaci.

Sára Hajková, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Katuša

Domáci miláčik Mám domácich miláčikov, tie sú veľmi krásne. Očká im vždy svietia ako slnko jasné. Sú biele ako sneh, ako vysoký čistý breh. Keď k nim prídem, stadiaľ neodídem.

ová, 2. b, Anna Trusin ča llára, Selen ZŠ Jána Ko

S nimi sa každý deň hrám, na inú robotu času nemám. Keď zajačka do rúk vezmem, je rovnaký ako mačka. Je to moja najmilšia, najveselšia hračka!

Peter Činčurák, šiestak, Z Bratstva a jednoty, Biele Blat , 4. 1, Tea Poliaková ca kolení, Kovači Š Mladých po

Z 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •


Žiaci ZŠ 15. októbra, Pivnica

Čaro októbrových farieb

2. b, Jakob Petráš, ra, Selenča ZŠ Jána Kollá

ZŠ to

Desiaty mesiac v roku je október. Vtedy začínajú byť dni kratšie a chladnejšie. Večer nám treba čiapka. Október je bohatý rôznymi farbami. Červené jablká sú čerstvé, žlté hrušky sú šťavnaté, modré slivky nám chutia, zelené sú i figy. Kukurica žltá ako zlato. Paprika sa oblieka do troch farieb – do zelenej, žltej a červenej. Je sladká, ale i štipľavá. Keď v októbri stromom opadávajú listy, je to nádherná paleta farieb. Keď moja mama hrabe listy hrabličkami do priekopy, spraví veľkú hromadu. Brat a ja sa s radosťou rozbehneme a skočíme do tej hromady listov. Krásne listy zbieram do svojho herbára. Ostatné dávame do kompostu. Október je mesiac, keď usilovní ľudia zberajú úrodu zo záhrady a polí na celý rok. Milujem október. Hanka Funtíková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Ondr íková, ZŠ maršala Tita, Padin a • DETSKÝ KÚTIK •

44 /4983/ 30. 10. 2021

21

freepik.com

k


Z medicíny

syndróm tehotného otecka Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

J

e známym faktom, že tehotné ženy okrem nevyhnutných telesných zmien prežívajú rôzne emocionálne a životné zmeny. Avšak aj väčšina nastávajúcich oteckov má určité obavy, keď sa dozvie o tehotenstve svojej partnerky. Nie je neobvyklé cítiť sa šokovane, panicky, vystrašene, alebo akoby ste jednoducho neboli pripravení. Ako každá veľká zmena, aj tehotenstvo vašej partnerky si bude vyžadovať veľké prispôsobovanie sa daným podmienkam. Navyše, ak tehotenstvo nebolo plánované – a polovica všetkých tehotenstiev v čase nástupu je taká, žiaľ, aj bola – môžu byť tieto emócie ešte intenzívnejšie. Inak budúcich oteckov môže sužovať niekoľko starostí: Budem sa môcť starať o dieťa? Nikto sa nenarodil, aby vedel tieto veci, dokonca ani vaša tehotná partnerka – preto by mala existovať rodičovská škola, ktorá by zahŕňala oboch partnerov. Budem dobrým otcom? Úloha otca je podobná učeniu 22

www.hl.rs

sa ďalších nových úloh, ktoré sa v živote treba naučiť a prevziať. Ak ste ženatý, to neznamená, že automaticky viete, ako byť dobrým manželom. To sa postupne učí. Niekedy môže byť rozhovor s blízkymi priateľmi alebo príbuznými, ktorí sa už stali rodičmi, veľmi účinný. Budem schopný finančne zabezpečiť rodinu? Živenie, oblečenie a vzdelávanie dieťaťa si vyžadujú veľkú časť finančných prostriedkov, ktoré sa teraz vynakladajú na iné veci – o tom niet pochýb. Môžete však znížiť stres z financií hľadaním iných zdrojov či príjmov, alebo neskôr vytvorením účelových úspor na vzdelávanie vášho dieťaťa. Je to koniec môjho voľného času? Otcovstvo nemusí znamenať koniec „zábavného“ obdobia života. Je pravda, že počas prvých mesiacov nebudete mať dostatok spánku ani času pre seba, kým vaše dieťa nezačne spať celú noc. Ale keď dieťa viac spí, obaja partneri budú

Informačno-politický týždenník

mať viac času na veci, ktoré si užívajú, spoločne i jednotlivo. Aj keď sa boja straty voľného času, väčšina mamičiek a oteckov zisťuje, že keď sa im dieťa narodí, čas strávený s dieťaťom si vážia a užívajú si ho. Ako to zmení emocionálne prepojenie s partnerkou a sexuálny život? Tehotné ženy zažívajú veľké fyzické, hormonálne a emocionálne zmeny, zároveň bojujú s rovnakými životnými zmenami, rovnako ako budúci otcovia. S postupujúcim tehotenstvom to môže emocionálne ovplyvniť oboch partnerov. Ak sa vo vzťahu necítite stabilne alebo dobre, pokúste sa problémy vyriešiť čo najskôr. Mnoho párov si mylne myslí, že ich spojí dieťa. Dieťa však nedokáže vyriešiť problémový vzťah – je to úloha, ktorú musia vyriešiť životní partneri. Čím skôr sa nájde spôsob, ako spoločne vyriešiť súčasné problémy, tým sa obidvaja partneri budú cítiť pohodlnejšie a bezpečnejšie, pokiaľ ide o nadchádzajúce rodičovstvo. Môžete si užívať sexuálny styk počas tehotenstva, pokiaľ tehotenstvo nie je považované za rizikové, bez komplikácií potratu alebo predčasného pôrodu. Inak mali by ste navštíviť vášho lekára a porozprávať sa s ním o detai-

Foto: pixabay

Strach budúcich oteckov, alebo

loch súvisiacich s tehotenstvom vašej partnerky. Samozrejme, to, že je pohlavný styk možný počas tehotenstva, neznamená, že vaši partneri budú aj ochotní mať styk. Mnoho párov zistí, že sa ich sexuálna túžba – a úroveň pohodlia – líšia v rôznych fázach tehotenstva, pretože si obidvaja zvykajú na všetky zmeny. Z týchto dôvodov existuje kľúčová komunikácia medzi partnermi. Ako môžem pomôcť svojej partnerke? Tento problém je možné prekonať spoločnými návštevami lekára počas kontroly tehotenstva, keď môžete klásť otázky lekárovi, zisťovať informácie, počuť tlkot srdca dieťaťa a vidieť obrázok dieťaťa na ultrazvukovom vyšetrení. Ďalej môžete začať pripravovať svoj príbytok pre dieťa vykonaním akýchkoľvek potrebných zlepšení alebo rekonštrukcií. Je úplne bežné, že už nehovoríte iba o tehotnej žene, ale o tehotnom páre, pretože tehotenstvo, najmä prvé, je spoločnou skúsenosťou oboch partnerov. V tomto prostredí majú obaja partneri všetky špecifické úlohy a prechádzajú všetkými fázami tehotenstva, pôrodu a popôrodného obdobia. Mnoho mužov má počas tehotenstva syndróm „tehotného muža“ alebo syndróm couvade. • Z MEDICÍNY •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 30. 10. 2021 Číslo 20/ 2043

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Nižšia cena sóje Ľ. Sýkorová

Včela

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. do 22. 10. bola zaznamenaná stabilná cena kukurice, pokles ceny sóje a absencia obchodovania so pšenicou. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 29,31 % a finančný o 46,16 %. Ľubica Sýkorová Kukurica sa predávala v cenovom rozpätí od 26,50 do 27,50 din./kg bez DPH. Jej V posledných rokoch sa globálne po celom svete čoraz častejšie hovorí o priemerná cena bola 27,50 din./kg bez DPH. včelách, ale aj všeobecne o úbytku opeľovačov. Európska komisia ešte v roku Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, 2019 chcela návrhom obmedziť využívanie pesticídov, ktoré sú pre opeľovače kde bola pšenica dominantnou a vyhľadávaškodlivé z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska. Takmer vo všetkých štátoch nou komoditou, sa počas uplynulého týždňa dochádza k obrovskému úhynu včiel a iných opeľovačov. nerealizovala žiadna kúpnopredajná zmluva. odľa odborníkov vymieEurópska únia v roku 2018 vy- opeľovačov. Všetkým Príčinou je predovšetkým znížená aktivita ranie včelstiev je spô- tvorila Iniciatívu EÚ za ochranu druhom opeľovačov exportérov a obchodníkov, ako aj veľký sobené nedostatkom opeľovačov, v rámci ktorej mala je preto potrebné zacenový rozdiel medzi ponukou a dopytom. potravy, otravou pesticídmi, EÚ v pláne vytvoriť systém istiť dostatočnú ochraV závislosti od kvalitatívnych parametrov napadnutím inváznymi druh- monitorovania opeľovačov, nu, pretože až štyri boli ponuky v cenovom rozpätí od 30,00 mi, či stratou ich prirodzené- podporiť rozsiahlejší výskum o z piatich hospodárskych do 31,00 din./kg bez DPH s jednoznačnou ho prostredia pre intenzívne príčinách a dôsledkoch úbyt- plodín a lúčnych kvetov tendenciou poklesu ceny. poľnohospodárstvo. Včelári ku opeľovačov. V súčasnosti do istej miery závisí od Sója bola pri porovnaní s predchápo celej Európe rátajú prudké prebieha Európska iniciatíva opeľovania hmyzom. Sú to dzajúcim týždňom o 1,54 % lacnejšia úbytky v počtoch svojich včiel. občanov Zachráňme včely a napríklad jablká, jahody, faa jej priemerná cena bola 78,57 din./ Negatívnym dôsledkom nie je poľnohospodárov. Jej cieľom je zuľa, uhorky, tekvice, bylinky. kg bez DPH. len menej medu, ale aj to, že postupné ukončenie používa- Pri produkcii potravín je funkNákup minerálnych hnojív bez opeľovačov je ohrozená aj nia syntetických pesticídov do cia opeľovačov nenahraditeľná. zostáva hlavnou starosťou farnaša potravinová bezpečnosť. roku 2035, vďaka čomu sa má V dôsledku klimatickej zmeny márov, pričom neustály rast Na nepriaznivý stav opeľovačov obnoviť biodiverzita a zvýši sa však dochádza k zhoršeniu ich cien je zaznamenaný na upozorňujú vedci dlhodobo. podpora pre poľnohospodárov imunitnej odolnosti a celkovédennej báze. Zmluvy na Celosvetová hodnotiaca správa v procese transformácie. ho zdravia. NPK 16:16:16, 25/1 boli o hmyze z roku 2019 potvrdila, Medzi opeľovače nepatrí len Spoločná poľnohospodáruzatvorené za cenu že počty hmyzu rýchlo klesajú, domestikovaná a najznámejšia ska politika (SPP) EÚ sa snaží 71,35 din./kg bez pričom viac než 40 percent včela medonosná, ale aj divo rôznymi opatreniami zlepšiť DPH. druhov hmyzu je ohrozené žijúce opeľovače, akými sú stav opeľovačov. Medzi ne vyhynutím. Najviac postihnu- divoké včely, motýle či rôzne patrí aj Intervenčná stratégia bezpečiť účinná tými druhmi hmyzu sú motýle, druhy múch. Len v Európe je a Strategický plán SPP na roky ochrana všetkých mory, včely a chrobáky. známych okolo dvetisíc druhov 2023 až 2027, ktorou sa má za- opeľovačov.

nie je iba cisterna na med

P

Z obsahu Ochrana záhradníckych rastlín v novembri s. 4 a 5

Kukučka – hniezdny parazit

Nepáľte, ale kompostujte! s. 6

s. 7

I

23


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JESENNÁ ORBA

Čo vplýva na kvalitnú orbu? Ľ. Sýkorová Orba je najstaršou a najčastejšie vykonávanou pracovnou operáciou základnej prípravy pôdy. Poslednou orbou pred príchodom zimy je hlboká – jesenná orba a obyčajne sa robí do zamrznutia pôdy. Orú sa všetky dovtedy nepoorané plochy, ktoré sa na jar budú osievať jarinami. Robí sa do hĺbky 0,24 – 0,30 m a viac. Pod obilniny a jarné strukoviny je postačujúca hĺbka 0,24 m, pre hlboko zakoreňujúce rastliny a okopaniny sa vyžaduje 0,30 – 0,35 m. Hĺbku orby limituje aj pôdny druh.

H

lavnými úlohami jesennej orby je otvorenie pôdy na prijatie jesenných i zimných zrážok a zaorávka pozberových zvyškov, aby sa pri ich rozklade uhlík nestratil do ovzdušia. Podľa názoru viacerých odborníkov je dôležité nezamieňať jesennú orbu s letnou, inými slovami – čím je jesenná orba hlbšia, tým lepšie. Pravdaže, v rámci určitých pravidiel a obmedzení, ktoré sú dané hlavne pôdnymi podmienkami. Za vlahu šetriaci prístup sa hodnotí i časovanie orby a spôsob ošetrenia povrchu oráčiny. Ošetrovanie hlbokej orby sa robí len pod plodiny vyžadujúce špeciálnu prípravu pôdy a dostatok vody v jarných mesiacoch pri vzchádzaní. Vtedy sa oráčina ošetruje ihneď po orbe ešte počas jesene smykovaním, ktoré zabezpečuje vyrovnanú pôdnu vlahu na jar v celom pôdnom profile, najmä vo vrchných vrstvách ornice. Pre väčšinu jarín sa hlboká orba neošetruje a ponecháva sa v hrubej brázde. Vytvára sa tým veľká hrebeňovitosť povrchu, čo umožňuje na pozemku zachytiť v brázdach viac zimných zrážok. Tieto prenikajú do väčších hrúd, ktoré sa pod vplyvom mrazu rozpadávajú. TERMÍN, HĹBKA A SPÔSOB OŠETRENIA Podľa odborníkov medzi najdôležitejšie parametre patrí termín vykonania a spôsob ošetrenia, ktoré určujú druh plodiny a pôdne pomery. S výnimkou letnej (strniskovej) orby, ktorá

24

II

sa vykonáva v júni až v auguste, orie sa prevažne od konca augusta do konca novembra, resp. do zamrznutia pôdy. Pri jednotlivých termínoch je však potrebné zohľadňovať pôdny druh a obsah vody v pôde. Ľahké pôdy je možné orať za vlhších aj suchších podmienok, za sucha

vom zlého orbového pomeru je vytŕčanie pozberových zvyškov na povrchu oráčiny. Dôležitým parametrom je aj nakyprenosť ornicovej vrstvy, ktorá má vplyv na dobrý rozvoj koreňov a vzájomný pomer vody a vzduchu v pôde. Podľa druhu pôdy sa nakyprenosť zvyšuje po

sa však veľmi rozpadávajú. V prípade ťažších pôd sa za sucha vytvárajú veľké hrudy a pri vyššej vlhkosti sa pôda silne lepí na náradie. Optimálna vlhkosť má zodpovedať obsahu ílovitých a piesočnatých častíc tak, aby sa primerane drobila, nelepila a nevytvárala hrudy. Ďalším dôležitým parametrom kvalitnej orby je hĺbka orby, ktorú v jednotlivých rokoch meníme, aby sa nevytvorilo nepriepustné dno brázdy. Stupeň obrátenia brázdového odvalu závisí od vhodného nastavenia pluhu a orbového pomeru. Orbový pomer je pomer medzi hĺbkou orby a šírkou záberu orbového telesa (radlice) a nemal by byť menší ako 1 : 2,7. Znamená to, že šírka brázdového odvalu má byť väčšia ako hĺbka orby. Preja-

kvalitne vykonanej orbe až o 75 %. Pri ťažších pôdach sa nakyprenosť orbou zvyšuje viac ako pri ľahších pôdach. S nakyprenosťou súvisí hrebeňovitosť a hrudkovitosť povrchu. Pri kvalitne vykonanej orbe nesmie byť viditeľný prechod medzi jednotlivými zábermi pluhu. Hrebeňovitosť sa vyžaduje hlavne pri jesennej hlbokej orbe na zachytenie zimnej vlahy. Stupeň zapracovania organických zvyškov je výsledkom vhodného nastavenia pluhu. Pri jeho správnom nastavení sa všetky organické zvyšky dostávajú do pôdy a naplno ich prekrývajú brázdové odvaly. Musia sa zapracovať do dostatočnej hĺbky. Medzi dôležité parametre kvalitnej orby určite patrí dodržanie agrotechnického termínu, čo je

dôležité hlavne pri predsejbovej orbe, ktorú je potrebné vykonať aspoň 4 – 6 týždňov pred sejbou. RÝCHLOSŤ ORBY Rýchlosť orby ovplyvňuje kvalitu a racionalizáciu práce. Pri malej rýchlosti orby (0,5 – 0,8 m/s) sa brázdové odvaly obracajú pomaly a preto sa slabo drobia. Zvýšením rýchlosti na 2 m/s, t.j. 7,2 km/h sa zlepšuje drobenie pôdy, odstraňuje sa hrebeňovitosť a nadmerná nakyprenosť oráčiny. Pri rýchlosti orby nad 10 km/h sa odhadzujú brázdové odvaly na príliš veľkú vzdialenosť, v dôsledku čoho dochádza k triedeniu pôdy. Väčšie hrudy padajú bližšie, menšie sú odhadzované ďalej a prikrývajú naspodku uložené väčšie hrudy. Tým sa rozpad väčších hrúd spomaľuje, hlavne v suchších oblastiach. ORBA ALEBO HLBOKÉ KYPRENIE? Vhodný technologický postup obrábania pôdy by mal zabezpečiť vysokú výkonnosť pri nízkej energetickej náročnosti. Z tohto hľadiska mnohí poľnohospodári preferujú rôzne varianty minimalizačných technológií hlavne z dôvodov úspory nafty, času práce a nákladov spojených s predsejbovou prípravou pôdy. Základom minimalizačných technológií sa v mnohých prípadoch stalo plytké kyprenie pôdy. Postupom času sa však ukazuje, že hlavne počas mokrých rokov je potrebné pôdu spracovávať do väčšej hĺbky, aby sa vytvorili lepšie predpoklady na infiltráciu vody do pôdy. Nemusí to byť nevyhnutne orba, ale pôda si bude vyžadovať hlbšie kyprenie. V priebehu posledných desaťročí sa pod vplyvom viacerých faktorov začali názory na orbu meniť. Poľnohospodári majú k dispozícii čoraz výkonnejšie traktory a okrem pluhov aj vhodné kypriče schopné vykonať nakyprenie pôdy bez obracania celej orničnej vrstvy. Súčasný trend smeruje skôr ku kombinovanému využívaniu konvenčnej (klasickej) technológie aj bezorbových systémov.


44 /4983/ 30. 10. 2021

VINÁRSTVO

Chyby pri výrobe vína Ľubica Sýkorová

Pri príprave ovocných a hroznových vín alebo počas ich skladovania môžu vzniknúť rozličné chyby a choroby, ktoré zhoršujú akosť vína. Choroby vína zapríčiňujú škodlivé mikroorganizmy, ktoré sa do vína dostávajú z hrozna, prípadne počas spracovania hrozna. Ochorenie vína sa môže preniesť zo suda do suda znečisteným náradím, prípadne vzduchom.

„Vyliečiť“ choré víno sa dá len ťažko a často bezúspešne. Najúčinnejšie je chorobám vína predchádzať, predovšetkým dodržiavaním všetkých pravidiel pri výrobnom procese a udržovaním maximálnej čistoty. NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI VÝROBE VÍNA Medzi najčastejšie chyby pri výrobe vína patrí: – pomalé kvasenie alebo predčasné zastavenie kvasenia: nízka teplota, nedostatok kvasiniek a živín, zoctovatená šťava alebo zákvas, spracovanie nezdravého ovocia, prípadne vysoký obsah cukru; – birzovatenie vína: prístup vzduchu, nízky obsah alkoholu, nedostatočné sírenie a infekcia birzotvornými kvasinkami; – naoctovatenie zákvasu alebo vína: pomalé kvasenie, prístup vzduchu, infekcia baktériami octového kvasenia, nedostatočné sírenie, nízky obsah alkoholu vo víne a uskladňovanie vína v teple; – mliečne kvasenie: nízky obsah kyselín, pozvoľné kvasenie, nedostatočné sírenie a nedostatok ušľachtilých kvasiniek; – zápach po myšiach (myšina): pozvoľné kvasenie alebo naopak rýchle kvasenie pri vysokej teplote, rozklad kvasníc v dôsledku oneskoreného stáčania a infekcie; – vláčkovatenie vína: predčasné zastavenie kvasenia, nízky obsah kyselín, vysoká infekcia slizovitými baktériami. Slizovité víno sa musí prevzdušniť prelievaním cez ružicu alebo vyšľahať metličkou, aby sa rozbili slizovité zhluky, a víno sa zasíri; – hnednutie vína: prístup vzduchu, nedostatočné sírenie, nízky obsah kyselín, spracovanie na-

hnitého ovocia alebo hrozna a neodkalenie muštu; – príchuť po skazených vajciach: príčiny nie sú úplne jasné, chybné víno sa dá napraviť niekoľkonásobným prevzdušnením a zasírením; – zákaly vína: vysoký obsah železa a iných kovov, ktoré prešli do

vína zo strojov a zariadení, nízky obsah kyselín a prezreté ovocie; – príchuť po sudovine: nový nedostatočne navínený sud, nahnitá voda v neodkvapkanom sude, nedokonalé ošetrovanie prázdnych sudov. Čiastočne je možné chybám a chorobám predchádzať dodržiavaním čistoty pri príprave, použitím zdravého, čistého ovocia a tiež výrobou vína s vyšším obsahom alkoholu, ktoré je odolnejšie. Víno sa musí pravidelne kontrolovať, ochutnávať a dobre ošetrovať, aby sa uvedené choroby a chyby podchytili už na začiatku.

OCTOVATENIE VÍNA Zoctovatené vína sa prakticky nedajú vyliečiť. Je najrozšírenejšou a azda najčastejšou chorobou vína. Octovatenie sa prejavuje typickou octovou arómou. Ochorenie spôsobujú baktérie rodu Acetobacter, ktoré pre svoj metabolizmus potrebujú dostatočný prístup kyslíka a vyššie teploty (okolo 30 – 35 °C). Prenášačom octových baktérií je najčastejšie vínna muška Drosophila melanogaster. Náprava takto chorých vín už nie je možná a zoctovatené víno nie je vhodné ani na destiláciu. Niektorí vinári odporúčajú víno s malým obsahom kyseliny octovej a náchylné k ďalšiemu octovateniu pretočiť do silne zasíreného demižónu, alebo pasterizovať na teplotu 60 – 65 °C, aby sa octové baktérie zničili. Potom sa víno zmieša s iným zdravým vínom a v čo najkratšom čase ho treba skonzumovať. Ak je víno silne zoctovatené a nedá sa už zachrániť, môže sa spracovať na ocot, alebo vypáliť na ovocné brandy. Octovateniu vína predchádzame používaním čistých pomôcok a robením vína iba zo zdravého ovocia. BIRZOVATENIE VÍNA Birza je choroba vína spôsobená aerobnými kvasinkami, ktoré pri dostatočnom prístupe vzduchu (nedoplnená nádoba) vytvárajú na povrchu vína súvislý sivobiely až sivý povlak (kožku). Povlak postupne hrubne, trhá sa a klesá na dno, čím spôsobuje zakalenie vína. Na birzovatenie

sú náchylné najmä mladé, nízkoalkoholické a nedostatočne zasírené biele i červené vína. Vína, ktoré obsahujú 12 obj. % alkoholu birza nenapáda. Víno, ktoré je napadnuté birzou dolejeme, pričom vyplavíme birzu. Ak je víno už zakalené, treba ho silnejšie zasíriť, prefiltrovať a sceliť s vínom, ktoré obsahuje viac alkoholu. MYŠINA Je bakteriálne ochorenie vína. Ľahko napadnuteľné sú vína, ktoré majú nízku koncentráciu kyselín, sú zle uskladňované (pri vyšších teplotách) a neboli dostatočne ošetrované oxidom siričitým. Myšina je choroba, ktorá vínu dodáva typickú pachuť pripomínajúcu myšací moč. Predchádzať tejto chorobe môžeme včasným stočením vína z kvasných kalov a sírením. V ľahkých prípadoch ochorenia je možné víno ošetriť aktívnym uhlím a filtráciou. V ťažších prípadoch je náprava nemožná. MLIEČNE A MANITOVÉ KVASENIE Najčastejšie sa objavuje u sladkých vín s malým obsahom kyselín a trieslovín. Víno dostáva nepríjemnú sladko-kyslú príchuť pripomínajúcu chuť kyslej kapusty. Náchylnosť vína k tejto chorobe závisí na tom, ako pokročilo vlastné liehové kvasenie. Vyšší obsah etanolu, kyselín, sírenie a nižšia teplota brzdí rozmnožovanie mliečnych baktérií. Prevencia je sírenie vína, úprava kyslosti a podpora liehového kvasenia. Napadnuté vína je nutné hneď na začiatku pasterizovať a potom zasíriť dávkou najmenej 20 g pyrosiričitanu draselného na 100 l vína, či sceliť s dobre kvasiacim vínom.

III

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradných rastlín v novembri Ing. Ján Tancik, PhD.

Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, no najväčší význam majú základné preventívne opatrenia. Škody môžeme nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch drôtovcami niekoľko rokov nebudeme pestovať náchylné plodiny, ako je mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Medzi ohrozené plochy patria rozorané lúky alebo polia po oziminách, preto ani tu nie je vhodné pestovať náchylné plodiny.

do pôdy, a to jednotlivo alebo nebrionis. Larvy rôznych ďalších v kope. Po dvoch týždňoch sa chrobákov (Coleoptera) a rovnoPÔDNYCH ŠKODCOV liahnu larvy, ktoré začínajú in- krídlovcov (Orthopthera, napr. MÔŽEME ELIMINOVAŤ tenzívne žrať. Prezimujú mladé medvedík obyčajný – Gryllotalpa AJ V JESENI larvy, ktoré na jar opäť intenzívne gryllotalpa). Larvy chrústov, pandravy, larvy žerú; zakukľujú sa v júli – auguskováčikov, drôtovce a tiež larvy te. Tento druh má za rok jednu V JESENI ZABOJUJTE PROTI tipúľ sú nebezpečnými škodcami generáciu. Škodia iba larvy, ktoré DRÔTOVCOM záhradných rastlín vrátane aj žijú vo vlhkých pôdach bohatých Drôtovce pozná hádam každý trávnika. Jeseň je vhodné ob- na organické látky. Najprv sa záhradkár. Sú to larvy chrobádobie na ich elimináciu, lebo sa živia klíčiacimi semenami, neskôr kov z čeľade kováčikovitých nachádzajú vo vrchných vrstvách jemnými alebo hrubšími korien- (Elateridae), ktoré poškodzujú pôdy. Proti nim môžeme použiť kami. V noci vyliezajú na povrch podzemné časti rasveľmi účinné biologické prípravky pôdy a obžierajú nadzemné časti tlín – naklíčené osivo, na báze entomopatogénnych rastliniek alebo ich klíčky. Do korene a časti stonky háďatiek. pôdy často vťahujú pod povrch pod úrovňou pôdy. celé rastliny, kde ich potom Tieto škodce konTIPUĽA BAHENNÁ – zumujú stravu iba v skonzumujú. VÝZNAMNÝ ŠKODCA Najúčinnejšou preventívnou tekutej forme, preto TRÁVNIKA ochranou je vysušenie pôdy, musia rozžuť väčšie Dospelý jedinec tipule pri- pretože larvy sú veľmi citlivé na množstvo potravy, pomína veľkého komára. Ti- nízku vlhkosť. Vhodné je obmed- než by v skutočnosti puľa bahenná Tipula paludosa zovať výskyt burín. Proti larvám potrebovali. Sú veľmi sa ochrana robí buď na pažravé a uprednost- Hľuzy zemiaka poškodené drôtovcami jeseň alebo na jar apli- ňujú tiež mladé časti káciou parazitických rastlín s vysokým obsahom vody. Z agrotechnických opatrení sú hlístic Steinernema car- Vývin kováčikov trvá 3 až 5 rokov. významné: jesenná orba, obrápocapsa – prípravok Prezimujú larvy, s výnimkou banie počas vegetácie, rozumné Capsanem. posledného roku vývinu, keď používanie hnojív, vápnenie Parazitické hlístice prezimuje imágo. Oplodnené kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý rodu Steinernema sú samičky kladú vajíčka do pôdy, je pre škodcu vhodnou živnou veľké 0,7 – 1 mm. Larvy na ktorej rastie hustá vegetácia, rastlinou. Zaburinenie inými invázneho štádia sa v teda napríklad pod trávniky alebo druhmi teoreticky môže mierne pôde aktívne pohybujú vysiate ďatelinoviny. Najväčší znížiť škodlivosť drôtovcov, prea čuchom vyhľadávajú vplyv na výskyt a dynamiku po- tože sa živia aj korienkami burín. hostiteľa. Do nej sa pulácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka Práve na jeseň sa drôtovce v Dospelý jedinec tipule – veľký komár dostávajú tráviacim pôde nachádzajú veľmi je najviac vyskytujúci sa druh alebo dýchacím traktom a plytko, preto možno z čeľade tipuľovité Tipulidae u napadnutý jedinec do niekoľregulovať ich výskyt nás. Dospelý jedinec je žltkas- kých dní zahynie. V uhynutých použitím návnad. Kúsky to-sivý alebo svetlohnedý, má larvách sa hlístice ďalej množia. zemiakov, repy či mrkvy tenké nohy hrdzavej farby, 14 Celý vývoj trvá 2 – 3 týždne. zakopte v hriadke asi -článkové nitkovité tykadlá a Tým je zaistená dlhodobá 5 cm hlboko v 1- – až jeden pár blanitých krídel s ochrana. 2-metrových rozstuhrdzavým predným okrajom. Tieto háďatká sa používajú aj poch. Návnady treba po Vzhľadom pripomína komára, je proti ďalším škodcom – larvám 3 až 5 dňoch kontrolovšak oveľa väčšia (telo má dlhé motýľov z čeľade morovité vať a nájdené drôtovce 22 – 27 mm). Larva je valcovitá, Noctuidae, napr. siatica oziničiť. dlhá 40 mm, priečne vráskavá, minová (Agrotis segetum), Larvy tipule bahennej Nielen na jeseň, ale beznohá, sivej farby, vybavená vijačkovité (Pyralidae), obaaj na jar možno pouústnym hryzavým ústrojom. ľovačovité (Tortricidae), larvám nakladené do suchej zeminy žiť prípravky na báze baktérií Dospelé tipule vyletujú v augus- chrobákov tvrdoňa smrekového rýchlo strácajú vodu a mladé a entomopatogénnych húb, te – septembri a kladú vajíčka (Hylobius abietis) a Capnodis te- larvy sa sušia a hynú. napríklad bakteriálne hnojivo

26

IV


44 /4983/ 30. 10. 2021

obr.1, 2 a 3 Drôtovce – larvy kováčikov

POČASIE

30. 10. – 5. 11. 2021

Novaferm Viva. Aplikuje sa na kých podmienok a trvá 2 alebo OCHRANA povrch pôdy na jeseň a následne 3 roky, čiže 3 alebo 4 vegetačné Úspešná ochrana proti pandrazapracuje rotalvátorovaním alebo obdobia. Počas života sa dvakrát vám je ako aj pri iných pôdnych rýľovaním. zvliekajú. Koncom jesene larvy škodcoch možná iba kombináciCHRÚST OBYČAJNÝ migrujú do hlbších vrstiev pôdy ou agrotechnických, biologických Chrúst obyčajný – Melolontha a na jar sa vracajú. Dospelé larvy a chemických opatrení. Najväčší melolontha, je jeden z najväčších sa sťahujú do hlbších vrstiev, kde význam majú preventívne zásahy: škodcov z radu chrobákov u nás. vytvárajú komôrku, v ktorej sa správny osevný postup, včasná Imágo má telo dlhé 24 – sejba, obrábanie pôdy, vyvá30 mm, čierne so sivými žené hnojenie, ničenie burín. chĺpkami, krovky sú žltoNa jar, v lete a začiatkom hnedé, tykadlá a nohy sú jesene sa odporúča plytká hnedočervené. Larva je orba so strojmi, ktoré pôdu typická pandrava. V dodôkladne rozmrvia. Pomáha spelosti je dlhá 65 mm, aj podpora prirodzených telo je ohnuté v podobe nepriateľov. Najvýznamnejšie písmena C. Larvy presú entomopatogénne huby, zimujú v pôde rovnako najmä druh Beauveria bassiaako imága posledný rok. na (Bora) a entomopatogénne Po dosiahnutí dospelosti háďatká. Biologická ochrana chrobáky pôdu hromad- Chrúst obyčajný patrí medzi najväčších proti pandravám je možná ne opúšťajú (priemerná škodcov v našich záhradách (foto: Ľ. Sýkorová) tak na hriadkach a záhonoch, teplota vzduchu musí byť ako aj v nádobách použitím 15 °C) a nalietavajú na stromy. zakuklia. Vývin kukly trvá 3 – 4 háďatiek rodu Heterorhabditis Živia sa listami a úživný žer trvá týždne. Vyliahnuté chrústy neo- (Larvanem) ešte aj v septembri. 4 – 5 týždňov. Po pohlavnom púšťajú pôdu, ale v nej prezimujú. Aplikujú sa zálievkou alebo podospievaní sa pária a samičky ŠKODLIVOSŤ strekom na dobre prevlhčenú počas úživného žeru 3- až 4-krát Chrúst obyčajný je polyfág, pôdu. Obsah balenia sa rozmieša kladú do pôdy vajíčka. Samičky pričom škodia nielen dospelé v 5 litroch vody s teplotou 15 – zaliezajú do pôdy do hĺbky 10 jedince, ale aj larvy. Imága škodia 20 °C a vytvorí sa homogénna – 60 cm v závislosti od jej typu. na slivke, čerešni a na viniči. suspenzia, ktorá sa nechá odstáť Embryonálny vývin trvá 30 – 50 Larvy zapríčiňujú väčšie škody, 5 minút. Suspenzia sa následne dní a závisí od teploty pôdy. Larvy lebo obdobie žeru je dlhšie. Živia opäť premieša a nechá odstáť sa liahnu v júni a júli. Najskôr žijú sa koreňmi a inými podzemnými 20 – 30 minút. Takto vzniknutá pohromade, živia sa humusom, orgánmi rastlín, zo záhradných suspenzia sa následne zriedi drobnými korienkami, neskôr sa plodín poškodzujú zemiaky a inú vodou na potrebné množstvo rozliezajú a živia sa len koreňmi. zeleninu. Najnebezpečnejšie sú kvapaliny (1 – 2 litre suspenzie Dĺžka vývinu závisí od klimatic- larvy 3. instaru. na m2). Počas riedenia a aplikácie

suspenziu neustále miešajte, aby nedošlo k usadeniu hlístic. OBAĽOVAČ JABLČNÝ Obaľovač jablčný je najnebezpečnejším škodcom jabloní. Škodí larva tohto motýľa vyhrýzaním chodieb do plodov, spôsobuje tzv. červivosť jabĺk. Ochranné opatrenia s cieľom zníženia populácie tohto škodcu môžeme robiť aj v jesennom období aplikáciou entomopatogénnych háďatiek na pôdu pod stromami a na kmene. Larvy týchto háďatiek prenikajú do tela húseníc, ktoré sa nachádzajú v kokónoch ukrytých v rôznych úkrytoch v pôde alebo v kôre stromov. Využíva sa nasledujúci druh háďatiek Steinernema feltiae – prípravok ENTONEM. Ideálne podmienky na efektívnosť tejto metódy sú daždivé obdobie v jeseni a v predjarnom období a teploty nad 8 °C v trvaní aspoň niekoľko hodín po aplikácii. Na aplikáciu treba použiť vysoký objem vody. V mladých sadoch treba aplikovať na kmeň do výšky 1 metra. V starších výsadbách treba zasiahnuť celý kmeň a korunu, aj oporu z bambusu alebo iného materiálu. Otvory na tryskách musia byť minimálne 0,8 mm a tlak nesmie byť väčší od 5 barov, tiež treba vybrať sitká a filtre. Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 8˚

16˚ | 9˚

18˚| 9˚

15˚ | 8˚

17˚ | 7˚

12˚ | 8˚

11˚ | 7˚

V

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (41)

Kukučka

– hniezdny parazit DrSc. Ján Babiak

Rad kukučkotvorých (Cuculiformes) a najmä čeľaď kukučkovitých (Cuculidae) má jednu charakteristiku, ktorou sa odlišuje od všetkých iných operencov. Je to ich zvláštne riešenie v spôsobe ich rozmnožovania. Nestavajú si hniezdo a vajce po vajce podhadzujú do hniezd hmyzožravých spevavcov. Tento spôsob, známy ako hniezdny parazitizmus, je získaný evolúciou a väčšina druhov je tým poznačená.

A

le niektoré druhy z tejto čeľade jasne naznačujú, že spomínaný odklon sa u niektorých nedokončil v úplnosti. A. Brehm uvádza, že pri americkej kukučke (Coccysus amerikanus) si skupina samičiek narýchlo postaví hniezdo, do ktorého každá znesie vajíčko a liahnutie riešia vzájomným striedaním. Z druhej strany kukučka jastrabia (Cuculus sparverioides) v Indii aj hniezdi, ale ten istý druh v Číne už praktikuje parazitizmus. Aj teórií na túto tému je dosť, ale sú ešte stále dosť nedopovedané. V našich priestoroch kukučka obyčajná je častá, kým kukučka z rodu Clamator sa u nás môže vidieť len na svojich potulkách. KUKUČKA OBYČAJNÁ (JARABÁ) – CUCULUS CANORUS, Linné 1758 Naša kukučka je nepokojný vták, čo sa stále naháňa za potravou, ale pritom sa správa dosť bojazlivo. To preto, že na ňu menšie vtáčiky stále kolektívne útočia v snahe vzdialiť ju od svojich hniezd. Preto sa najčastejšie skrýva v húšti a ťažšie ju je vidieť, viac počuť, ba občas aj v noci. Len v honbe za potravou ju možno vidieť aj na čistinách, na lúkach a poliach. Inak samičky sú povestné svojím ľahostajným potulným životom, ale keď niekde znesie vajíčko, tak sa dlhšie zdrží v okolí a vždy si nájde spôsob preveriť, ako je to s hniezdom, kde ho ukradomky zniesla. V princípe teritórium

28

VI

samičky je asi päťkrát väčšie od teritória jedného samčeka, ale stačí si ho celé obzrieť aj vyprovokovať nápadníkov. Okrem toho – je dobrý letec a tak to všetko môže zdolať, a konečne nápadníci pri novej láske vedia stratiť hlavu, a tak je na rade nový ľúbostný zápal. Môže sa im, veď sú celkom pozbavení starostlivosti o svoje potomstvo, takže aj čas na novú lásku zostane.

Kukučka obyčajná

Rozšírenie: Je to eurázijský vták. V Afrike sa nájde len v predsaharskom Maroku, Alžírsku a Tunise. Na starom kontinente ju niet iba na Islande a v Rusku za polárnym kruhom. V Ázii chýba na severe (sibírska časť Ruska), v oblasti púští v strede, ale aj na samom juhu tohto kontinentu (Arabsko, Stredný východ, India, Indočína a Indonézia). Je sťahovavá a európska populácia prezimuje v rovníkovej a juhovýchodnej Afrike. Do našich krajov prichádza začiatkom apríla a na juh sa sťahuje koncom

septembra. Biotop: Obýva dosť široký typ biotopov od priestranných nížin, všetky druhy lesov, zvlášť ich okraje, až po ich hranicu v horách (okolo 1 000 m nad morom). Vyskytuje sa v parkoch, hájoch, ale aj na lúkach a pastviskách s hustým porastom, vedľa vodných plôch s porastom trstiny, v porastenej kultúrnej krajine, ale aj v krovinatých slatinách. V skutočnosti svoj areál si vyberá podľa vtáctva, ktoré môže využiť na rozmnožovanie svojho druhu. Rozlíšenie: Je stredne veľká (trochu väčšia od hrdličky), štíhla, s dlhými špicatými krídlami a ešte dlhším zaobleným chvostom. Poznať ju aj po tom, že v posede vie krídla opustiť a chvost zdvihnúť, alebo aj jemne rozšíriť. Vrchná časť tela je monotónne hnedavo-sivej farby, krk má jemne sivý, brucho a boky sivkasto-biele a pásavé. Veď aj svoje druhové meno dostala podľa toho. Očný krúžok a báza zobáka, ako i nohy, sú žlté. Konce krídel a chvosta sú tmavé. Mláďatá v páperčeku nemajú toho mnoho krásneho, operením sú skoro celé jarabé, aby potom prešli fázu väčšej hnedožltej farby na chrbte a hlave a potom konečne získali operenie ich rodičov. „Hniezdenie“: V segmente reprodukcie je príkladom parazitizmu. Nepozná život v pároch a je polygamická. Ani hniezdo si nestavia, ale svoje vajíčka, o niečo menšie ako by sa to očakávalo pre jej korpulentnosť, podhodí po jednom do cudzieho hniezda. Vskutku celý jej reprodukčný život je osobitná rozprávka. Hneď po príchode včas na jar samce, ktorých je viac, vysedávajú na vysunutých konároch a hlásia sa s “ku-kuk“, po ktorom druh aj dostal meno. Keď sa zjaví

samička, nastáva pravá honba za ňou, aj každý chce byť prvý. Vtedy aj na tú mužskú smelosť pobiť sa o samičku niet času, veď kým by sa dvaja bili, zatiaľ by tretí zvíťazil. Po kopulácii akoby sa nič nestalo, každý odletí svojou stranou. Samička už dovtedy vyhliadla, kde si niektoré z hmyzožravých spevavcov vystavali hniezdo, a potom len čaká na ich prvú znášku. Keď sa to stane, ukradomky znesie svoje vajce do hniezda pestúnov svojho budúceho mláďaťa a svoju prácu si vykonala. V ďalšej kratochvíli nájde si ďalší „flert“ a znovu sa všetko točí do kruhu. V období od začiatku apríla do polovice júna tak znesie 10 – 16 a viac vajec. Je priam podivuhodná vec, ako to podhodené vajce obstane v cudzom hniezde. Tá „sleposť“ nových rodičov odchovať si svojich potomkov a nerozlíšiť svoje vajíčka od kukučieho, sa dá vysvetliť pudom o zotrvanie druhu, ale aj zručnosť kukučky vybrať hniezdo takého druhu, kde sa rozdiel vajíčok ťažko zbadá, je evidentná. Aj ďalšia adaptácia na tento parazitizmus priam prekvapuje, lebo obdobie inkubácie kukučieho vajca je kratšie (trvá 11 – 13 dní) a aj rozvoj malej kukučky od svojich hniezdnych súperov je rýchlejší. Preto mláďa kukučky stačí už v prvé dni niektoré z vajíčok svojho hostiteľa vyhodiť von a potom ako silnejšie vyhodí ešte citlivé ďalšie mláďatá (autor príspevku to sledoval v hniezde trsteniarika v Jame na Viničkách ešte v roku 1965, keď sledoval avifaunu petrovského chotára pre svoju maturitnú prácu písanú na tému Jarný prelet vtákov). Potom už ako jediné mláďa v hniezde zotrvá ďalších 19 – 24 dní a nakoniec nasleduje niekoľkotýždňové dokrmovanie mimo hniezda. Ešte aj vtedy tá pudová zotrvačnosť rodičov odchovať si svojich potomkov pretrváva aj vtedy, keď je celkom jasné, že ide o podvod, keď vidno, že je ich mláďa odlišné od nich aj veľkosťou, aj sfarbením. Nako-


44 /4983/ 30. 10. 2021 niec to mláďa celú ich námahu korunuje jednoduchým odletom do voľnej prírody. Potrava: Aj napriek všetkému kukučku treba vyzdvihnúť, že je osožná. Stravuje sa väčším hmyzom (vážky, kobylky, chrobáky), ale predovšetkým vyrastenými chlpatými húsenicami, ktoré sa mnohé z vtákov vyhýbajú konzumovať. Spev: Hlási sa už včas na jar so svojím chýrečným „kuk-ku-ku...“. Pri nebezpečenstve sa hlási výstražným „koč-če-če“. Pri párení celkom mení svoj repertoár, keď neustálym, hlasným, rýchlym bublavým trilkovaním „pyhyhyhyhyhy...“ vie nalákať niekoľko samcov. Samec v ľú-

bostnom zápale odpovedá „ji-ki-ki-ki...“, alebo ešte rýchlejšie „kvikkvikkvik...“ a ešte hlasnejšie „kvava-kvava-crrr...“. Mláďatá prosia o stravu s opakovaným chrapľavým „psrii“. KUKUČKA CHOCHLATÁ – CLAMATOR GLANDARIUS, Linné 1758 Je to vták, ktorý celoročne žije v centrálnej Afrike. Letné obdobie trávi na teplom Mediteráne (v Španielsku a Turecku). Pomedzi tieto dva areály má prerušované pásma v južnom Francúzsku, na Apeninskom a Balkánskom polostrove. Táto severná populácia je sťahovavá a zimuje v centrálnej Afrike. U nás ju možno vidieť len ako za-

Kukučka chochlatá

túlanca (videná v okolí Kanjiže). Zdržiava sa v sadoch, hôrkach, aj na trávnatých plochách a na obhospodárených poliach. Je trochu väčšia od svojej rodáčky a počas letu vidno,

že má konce krídel tupšie a chvost tenší a dlhší od nej. Vrchná strana tela je tmavá s bielymi škvrnami. Na hlave má striebristo-šedý chochol. Spodná časť tela je jemne sivá až biela, prsia žltavobiele. Dospievajúce jedince sú nápadnejšie sfarbené, ale majú aj hnedé krídlové letky a červený krúžok okolo očí. Stravuje sa hmyzom. Je dosť hlučná, ba hlasitá. Výstražný znak je nízke nosové „čeh“ a obvyklá konverzácia je: „čerr-čerr-če-če-če-če“, ale aj chichotavé „ki-ki-ki krie-krie-krie“, ako aj vrčavo-pískavé „br-ju br-ju brr-ju-ú...“. Foto: z internetu

JESENNÁ TÉMA

Nepáľte, ale kompostujte! Ľubica Sýkorová V jesenných mesiacoch ešte stále patrí hustý biely dym k typickým úkazom najmä na našich dedinách. Ľudia v tomto období spaľujú lístie, trávu a odrezky zo stromov či živých plotov. Prichádzajú tak o kvalitné organické hnojivo a menia ho na škodlivé splodiny. Stačí nízky tlak ovzdušia a naše ulice a domy sú zahalené závojom štipľavého dymu. PREČO RASTLINNÉ ZVYŠKY NETREBA SPAĽOVAŤ? Vysoká vlhkosť vzduchu, nízka teplota horenia a nedostatok kyslíka spôsobujú, že spaľovanie bioodpadov nie je dokonalé. Spaľovaný odpad nehorí, ale

uhľovodíky, dechty a mnohé ďalšie zdraviu škodlivé plyny, ktoré v prostredí pretrvávajú dlhý čas. Nepríjemne zapáchajú, dráždia sliznice dýchacích ciest, spôsobujú bolesti hlavy a môžu pôsobiť ako nervové jedy. Ľudia neraz do spaľovaného bioodpadu pridávajú aj iné odpady, napríklad PET fľaše, rôzne gumy, obaly, ktoré obsahujú mnohé zdraviu nebezpečné látky. Veľmi nebezpečné splodiny Ježko je pre naše záhrady veľmi užitočný spaľovania sú dioxíny, ktoré patria tlie a dymí, a tým sa do ovzdušia medzi najsilnejšie syntetické uvoľňujú toxické látky. Patria k jedy. Spaľovaním bioodpadu nim napríklad oxid uhoľnatý, tak nielen znepríjemňujeme

Jednoduché kompostovisko si nájde miesto v každej záhrade

život susedom a zamorujeme ich životné prostredie a domácnosti, ale škodíme najmä vlastnému zdraviu. Preto je logické, že tento spôsob zbavovania sa odpadov je už dnes v mnohých krajinách zakázaný. AKO SA ZBAVIŤ ODPADU ZO ZÁHRADY? Výhodnou a jednoduchou alternatívou je kompostovanie, o ktorom sme už viac ráz písali. Lístie, trávu, kôru a konáre môžeme spoločne s bioodpadom z kuchyne (zvyšky z jedál, odpad z čistenia ovocia a zeleniny) použiť na výrobu kvalitného kompostu. Pri správnom kompostovaní prebieha celý proces kompostovania rýchlo. Kombináciou

pôsobenia rozkladných mikroorganizmov a húb, zmenou kyslosti prostredia, správnou vlhkosťou a zvýšenou teplotou kompostu (v niektorých prípadoch až 65 °C) sa ničí väčšina choroboplodných zárodkov a semien burín. Bioodpad sa časom rozloží a premení na výživné hnojivo, ktoré sa výborne uplatní v každej záhrade. Ak je kompost plný a máme stále veľa lístia, môžeme z neho a rôznych vetvičiek vytvoriť hniezdo pre ježka. Vďaka trendu dokonale upravených a čistých záhrad, žiaľ, toto užitočné zvieratko postupne mizne z európskych krajín. Odvďačí sa nám pojedaním slimákov, lariev a pavúkov.

VII

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Gaštanové tiramisu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečené kuracie stehná na cibuľovej omáčke a figách Suroviny: 6 kuracích horných stehien (s kožou a kosťou), 2 PL olivového oleja, 4 PL masla, 4 červené cibule, 2 PL balzamikového octu, 2 PL dijonskej horčice, 3 dl kuracieho vývaru, 5 zrelých fíg, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, sušený tymian Takto sa to podarí: Na panvici vhodnej do rúry rozpálime olej a sprudka a krátko opražíme nasolené kuracie stehná z oboch strán, potom stehná vyberieme. Do panvice k výpeku pridáme maslo, na plátky pokrájanú cibuľu, ktorú zľahka osolíme a krátko restujeme. Dochutíme čiernym korením, prilejeme ocot a horčicu. Všetko spolu premiešame

a podlejeme vývarom. Dusíme asi 5 minút. Potom do omáčky vrátime opečené stehná, pridáme napoly prerezané figy, tymian a všetko ešte zľahka pokvapkáme olejom. Zakrytú panvicu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme zhruba 45 minút až hodinu (podľa veľkosti stehien), posledných 10 – 15 minút pečieme odokryté. Podávame s dusenou ryžou alebo opekanými zemiakmi.

Kávové rezy s čokoládovým korpusom Suroviny: Na čokoládový korpus: 150 g čokolády na varenie (nad 50 % kakaa), 80 g masla, 5 vajec, 150 g kryštálového cukru, 5 PL vody, 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na kávový krém: 2 PL instantnej kávy (najlepšie krémová), 30 ml vriacej vody, 250 g mascarpone, 50 g kryštálového cukru, 250 ml smotany na šľahanie; Ešte potrebujeme: 5 PL marhuľového džemu, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Korpus: čokoládu roztopíme spolu s maslom nad vodným kúpeľom a necháme vychladnúť. Žĺtky oddelíme od bielkov. Z bielkov ušľaháme jemný sneh a žĺtky vyšľaháme s cukrom vo veľkej miske. K žĺtkovej pene potom prišľaháme čokoládu, vodu, hladkú múku, kypriaci prášok a soľ. Nakoniec zľahka zapracujeme bielkový sneh. Cesto rozotrieme na menší,

hlbší plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie, vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C na zhruba 35 minút. Na ešte horúci korpus rozotrieme marhuľový džem a necháme v plechu chladnúť pri izbovej teplote. Kávový krém: kávu vymiešame v troške vriacej vody. V miske spolu premiešame mascarpone, cukor, rozpustenú kávu, prilejeme vychladenú smotanu a všetko spolu krátko vyšľaháme do hladkého, tuhšieho krému. Krém rozotrieme na vychladnutý korpus a koláč uložíme do chladu na zhruba dve hodiny. Neskôr krájame a servírujeme poprášeným preosiatym kakaom.

Suroviny: 12 cukrárskych piškót (dlhé), 1 šálka espressa, 1 KL rumu, 2 čerstvé vajcia, 2 PL práškového cukru, 4 PL gaštanového pyré, 200 g mascarpone, 70 g nasekanej tmavej čokolády, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Uvaríme kávu, prilejeme do nej rum a necháme vychladnúť. Medzitým v miske spolu vyšľaháme žĺtky (2) s cukrom a gaštanovým pyré do peny. Potom pridáme mascarpone a ďalej šľaháme do hladkého krému. Nakoniec do krému opatrne zapracujeme bielkový sneh (z 2 bielkov) tak, aby

Krehký jablkový koláč Suroviny: Na krehké cesto: 350 g hladkej múky, štipka soli, 130 g práškového cukru, 180 g studeného masla, 1 vajce; Na plnku: 8 jabĺk, 2 PL masla, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 KL škorice, 1/2 balíčka vanilkového pudingu Takto sa to podarí: Cesto: v miske spolu premiešame múku, soľ a práškový cukor. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a končekmi prstov vypracujeme mrveničku. K mrveničke rozklepneme celé vajíčko a rukami vypracujeme celistvé cesto, ktoré zabalíme do fólie a uložíme na 30 minút do chladničky. Plnka: jablká postrúhame na hrubšom strúhadle (aj so šupkou). V hrnci alebo panvici s pokrievkou rozpustíme maslo, pridáme jablká, cukor, citrónovú šťavu, škoricu a všetko spolu privedieme za stáleho miešania k varu. Stíšime plameň a zakryté za občasného miešania dusíme asi 15 minút. Potom prisypeme pudingový prášok, premiešame a povaríme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 543 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

v nich ostalo čo najviac vzduchu. Na dno priehľadných pohárov nanesieme trochu krému, trochu nasekanej čokolády, pridáme časť polámaných piškót, ktoré sme krátko namočili v rumovej káve a postupne skladáme, kým nenaplníme poháre, pričom posledná vrstva bude krém. Na vrch ešte pridáme nasekanú čokoládu a všetko zľahka poprášime preosiatym kakaom.

ešte 3 minútky. Odstavíme. Dve tretiny cesta rozvaľkáme na dobre pomúčenej doske alebo medzi dvoma plátmi papiera na pečenie do kruhu s priemerom o 3 cm väčším ako je dno našej koláčovej formy. Cesto prenesieme do formy, dobre ho utlačíme na dno i boky, kraje zrežeme a do stredu navrstvíme a zarovnáme jablkovú plnku. Zo zvyšku cesta vyvaľkáme plát a vykrajujeme vzory (napríklad jabĺčka), ktoré poukladáme na plnku uprostred pečenia (asi po 20 minútach). Jablkový koláč pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 35 minút. Koláč môžeme servírovať s čerstvo vyšľahanou šľahačkou alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová


Kultúra DVE VÝSTAVY V HLOŽANOCH

V znamení bohatej budúcnosti Miroslav Pap

V

ýtvarné umenie vojvodinských Slovákov má bohatú históriu, no ako sa to v sobotu 23. októbra v Hložanoch ukázalo, aj potenciálnu budúcnosť. V Združení Etnodomu Ženský kútik sa totiž usporiadali dve výstavy: Bienále mladých slovenských výtvarníkov a Hložianska paleta. Hložiansku paletu zorganizovalo po 28-krát Združenie hložianskych výtvarníkov – v netradičnom termíne, nakoľko sa tradične Hložianska paleta organizovala v máji, v rámci Dňa Hložian. Na výstave si mohli návštevníci pozrieť diela

Veľký záujem o výtvarné umenie

Prítomných účastníkov dvoch výstav, ako aj početných návštevníkov na začiatku privítala

Budúce generácie slovenských vojvodinských výtvarníkov

už osvedčených hložianskych Tatiana Miškovicová, predsedumelcov, ktorí tvoria jadro zdru- níčka Združenia Etnodomu ženia už takmer 30 rokov. Čle- Ženský kútik, ktorá pritom prinovia uvedeného združenia medzi seba každoročne prijímajú nových členov, ktorí svojím talentom prispievajú k rozvoju výtvarného umenia. Diela týchto výtvarníkov sú čoraz hodnotnejšie, nakoľko ich permanentnou prácou sú aj výsledky viditeľné. Diela mladých umelcov

• KULTÚRA •

Tohto roku sa na bienále zúčastnilo až 42 účastníkov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Nového Sadu, zo Selenče a Starej Pazovy. Sú to najčastejšie žiaci základných a stredných škôl, mladí umelci amatéri, ale aj niekoľko akademických výtvarníčok, ktoré už v školách pracujú s mladými výtvarníkmi a pravdepodobne ich účasť na druhom obnovenom bienále je aj posledná. Návštevníci mali možnosť vidieť práce venované najčastejšie zátišiu, ktorému sa venujú žiaci stredných škôl, kým starší sa venovali viac vlastnému ideovému vedeniu. Využili techniky: olejomaľbu, potom maľbu

pomenula, že prácu účastníkov je potrebné aj kriticky zhodnotiť, lebo sa tým výtvarníci budú posúvať dopredu. Následne slovo patrilo Ondrejovi Zahorcovi, predsedovi MOMS Hložany. Ten medziiným zdôraznil, že Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta má potenciálnych umelcov, ktorí sa stretajú každý štvrtok a pracujú s osvedčenými hložianskymi umelcami. O výstave sa zmienil aj Vladimír Valentík, riaditeľ SVC a výtvarný kritik: „Toto obnovené bienále, ktoré sa po druhýkrát organizuje, zoskupilo až impozantný počet mladých talentovaných v ý t v a r n í k o v . Aj starších zaujala tvorivosť mladých Do budúcna by bolo potrebné Bienále akrylovými farbami, akvarel, mladých výtvarníkov grafiku a kresby ceruzkou. „Organizátorovi treba gravyprofilovať, zmenšiť počet účinkujúcich tulovať k tomuto počínaniu výtvarníkov a zväčšiť a predpokladám, že do budúcna počet vystavených toto podujatie, ktoré sa snaží prác v tom smere, že vyprofilovať a etablovať, o dva si treba dovoliť zma- roky bude ešte viac spĺňať popovať a sledovať prácu žiadavky svojho predsavzatia,“ žiakov predovšetkým uzavrel Valentík. stredných škôl.“ 44 /4983/ 30. 10. 2021

31


Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Siedmy výtvarný tábor pre dospelých Jaroslav Čiep

N

a záver jesennej časti aktivít, po uskutočnenom tábore pre deti – spravidla o dva týždne – Združenie petrovských výtvarných umelcov už viac rokov pravidelne organizuje výtvarný tábor i pre dospelých. Tak v sobotu mali členovia petrovského umeleckého združenia angažovanú sobotu. Najprv všetko prichystali a potom aj privítali hostí – kolegov z viacerých prostredí. Okrem domácich do Petrovca pricestovali aj viacerí cezpoľní umelci a bolo vidno aj početné nové tváre, ktoré sme doposiaľ nezaregistrovali na tom-

Pri deľbe materiálu na maľovanie

nebolo také príjemné, aby sa mohlo tvoriť v prírode. Zvyčajne sa doteraz umiestnili v Parku Zuzky Medveďovej. Prítomní účastníci tábora – zo 30 výtvarníkov – boli z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, aj z Kysáča, Nového Sadu, Báčskej Palanky, Báča, zo Selenče, z Gajdobry, Paragov. OrganizáČasť táborníkov tvorila a bavila sa v sieni KUS tori ich rozdelili Petrovská družina: Anna Babiaková, Samuel do dvoch skupín Legíň a Anna Nosálová a do dvoch väčto podujatí. Aj mládežníkov, ktorí ších siení – miestností Turistickej sa čoraz viac zapájajú do práce organizácie Obce Báčsky Petzdruženia umelcov. rovec a Kultúrno-umeleckého V sobotu 23. októbra bolo síce spolku Petrovská družina, obe na o štipku krajšie počasie ako deň nádvorí Kultúrneho centra, kde predtým, keď sa lialo, ale predsa potom umelci tvorili. Téma bola

Nechýbala ani skupina z Kysáča

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Obraz, ktorý vznikol, zostáva združeniu a na záver ho treba podpísať a označkovať: Ján Vrbovský z Kulpína

voľná a každý tvoril technikou, v ktorej je najzručnejší. Organizátor pre všetkých zabezpečil nielen plátna, farby a iné náčinie

ktorý v tejto forme organizujú v Báčskom Petrovci od roku 2014, aj tentoraz vznikli nové známosti, pri aktívnom celo-

Aj mladí umelci strávili príjemné chvíle pri spoločnom maľovaní

pre tvorbu, ale aj pohostenie, dennom kontakte si vymenili a pousiloval sa, aby sa všetci skúsenosti a dohovorili sa navštíviť aj iné prostredia, s ktorýv Petrovci dobre cítili. Na úvod 7. výtvarného tábora mi Petrovčania doteraz nemali pre dospelých sa prítomným spoluprácu. prihovorila predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová a popriala im zdar v práci. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá podujatie aj finančne podporila, sa prihovoril Ján Makan. Ako aj na minulých ročníkoch tábora, Dohovory o spolupráci • KULTÚRA •


MÁŠKOVE DNI 2021

Víkend v kovačickom divadle Stevan Lenhart

S

účasťou programu tohtoročných októbrových osláv v Kovačici boli aj Máškove divadelné dni, ktoré prebiehali od 22. do 24. októbra a obecenstvo malo príležitosť pozrieť si tri predstavenia. Tento divadelný víkend sa každoročne organizuje vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra a nesie meno predčasne zosnulého kultúrneho dejateľa, divadelného herca a režiséra Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993). Do dejín divadelného umenia vojvodinských Slovákov sa zapísal invenčným prístupom

Kovačické Slúžky

Pocta Máškovi na kovačickom cintoríne

amatérov (KOKRAM) s predstavením Slúžky podľa drámy francúzskeho autora Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka. V hre ide o dve slúžky, Solange (hrá ju Darina Čechová) a Claire (Ivana Čížiková), ktoré plánujú vraždu svojej bohatej panej (hrá ju Alexandra Čížiková), pričom v dialógoch medzi postavami na povrch vychádzajú skryté časti ich emočného a psychického sveta v podobe vyjadrených snov, citov a túžob. Vzhľadom na úspešnú premiéru tejto hry, ktorú kovačické herečky predviedli zhruba pred mesiacom, možno povedať, že toto ich druhé vystúpenie vyznelo ešte presvedčivejšie. Súvisí to určite aj so zložitosťou textu, ktorého interpretáciu možno sledovať aj viackrát a zakaždým v ňom objavovať nové a iné veci.

k divadelnej hre a dramaturgii, ako aj na tunajšie pomery neobvyklým výberom textov avantgardných autorov. Na začiatok Máškových dní členovia rodiny a niekoľkí priatelia priniesli kvety na jeho hrob a spomenuli si na niektoré divadelné hry, ktoré on režíroval. V prvý večer na kovačickom javisku vystúpili členovia domáceho Kolektívu kreatívnych Stále aktuálny Profesionál • KULTÚRA •

Sobotňajší večer patril hercom Slovenského vojvodinského divadla, ktorí zahrali Profesio-

Aktéri kysáčskej hry Bozky

nála podľa Dušana Kovačevića v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku. Hlavní dvaja protagonisti tejto „smutnej komédie“ sú Zdenko Kožík a Branislav Čeman – ich súhra na javisku po určitom čase (premiéra bola koncom augusta 2020) nadobudla novú hereckú kvalitu, čo sa vlastne aj mohlo očakávať po ich dlhšom zaoberaní sa takým kultovým textom, akým je Kovačevićov Profesionál. A je zaujímavé, že táto inscenácia už bola zahraná (ako jediná) v rámci vlaňajších Máš-

kových dní, ktorých program bol zredukovaný pre sprísnené epidemiologické opatrenia… „Pred rokom to možno bolo technicky a mizanscénicky dokonalejšie realizované než dnes, ale na druhej strane sa mi zdá, že toto predstavenie časom dozrelo a emočne je hlbšie podané než bolo vtedy. Bude mi vlastne ľúto, keď raz prestaneme hrať Profesionála,“ povedal nám herec Branislav Čeman. V záverečný deň – v nedeľu predvečerom – sa predstavili mladí členovia Ochotníckeho divadla, ktoré pôsobí v rámci Kultúrneho centra Kysáč. Zahrali ich aktuálne predstavenie Bozky autora a režiséra Jána Privizera. Ide o text na tínedžerské témy, takže súčasťou hry sú počítačové hry, Youtube, pizza, hudba a tanec, a mladí herci predviedli celý kus s osobitnou náladou. Ústrednú tematiku predstavujú bozky a spôsoby bozkávania sa ako večná a lákavá záhada, ale aj súčasť života tínedžerov. Program tohtoročných Máškových dní pôvodne mal byť bohatší o dve predstavenia. Avizovaná bola totiž aj monodráma Istorija velikana Mihajla Pupina v podaní herca Fuada Tabučića a očakávalo sa i predstavenie Kabaret 2 z produkcie padinského Fedor teátra. Hosťovania týchto dvoch súborov však boli zrušené pre zdravotný stav hercov. Organizáciu Máškových dní mali na starosti Divadlo VHV, scéna v Kovačici, a tamojší Dom kultúry 3. októbra.

44 /4983/ 30. 10. 2021

33


Kultúra STARÁ PAZOVA

Medzinárodný deň školských knižníc Anna Lešťanová

svojich profesorov poukázali na prínos knižníc vo vzdelávaní žiakov. Program mala na starosti

U

ž tradične si v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka pripomínajú Medzinárodný deň školských knižníc. Tento deň vyhlásila Dr. Blanche Woollsová, predsedníčka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva, a pripomína sa od roku 1999. Odvtedy sa uskutočňuje každoročne štvrtý októbrový pondelok. Deň je oslavou školských knižníc a v tejto staropazovskej škole knižničný fond počíta 14-tisíc kníh. Príležitostný program k tomuto dňu usporiadali v pondelok 25. októbra (v popoludňajších hodinách – na druhej školskej hodine) v aule tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne, keď žiaci vyšších ročníkov za pomoci

nici tejto základnej školy. Na tomto podujatí, ktorým si pripomenuli Medzinárodný

deň školských knižníc 2021, sa zúčastnilo 26 žiakov. Kratšie úryvky z kníh prečítali v šty-

roch jazykoch (po slovensky, srbsky, anglicky a nemecky), ktoré sa vyučujú v škole. V rámci programu odznelo i vyhodnotenie súťaže o najkrajšiu záložku do knihy, v ktorej sa zúčastnili všetci žiaci školy a odmenení boli najúspešnejší žiaci tak nižších, ako aj vyšších ročníkov. Zo žiakov nižších ročníkov najkrajšiu záložku do knihy vyrobil tretiak Andrej Čmelík, kým zo žiakov vyšších ročníkov najúspešnejšia so svojou záložkou bola ôsmačka Emanuela Šipicky-Šagiová. Najúspešnejší žiaci dostali knižné darčeky a ostatní odmenení žiaci školské potreby. Tentoraz odznel aj kratší hudobný program v podaní žiakov školy. Hlavnou myšlienkou pripomínania si tohto dňa je podpora vzťahu ku knihám, k školskej knižnici a čítaniu.

Od roku 2010 je na dôchodku, jeho fenomenologickej metódy. ale ešte stále je literárne činný Druhú časť publikácie tvoria a tvorivý. Obsahom zbierky bás- tri edičné poznámky z pera ní Sonety sú celky Medzi dvoma autora a týkajú sa samotných ohňami, Nasvietiť do sonetov, ako VÍŤAZOSLAV HRONEC tiem a Z preletu vtáaj výtvarných kov napísaných po príloh, a celslovensky a báseň kom na záver Pesma zaradená do je aj biograficčasti Inorečovo, teda ká poznámka vznikla po srbsky o autorovi. Knia Hronec ju uverejnil ha Víťazoslava pod pseudonymom Hronca Sonety Branislav Hristić v čaje bohato kolosopise Preobraženrovane ilustroja roku 1991. Táto vaná prácami zbierka obsahuje doslovenských kopy 19 básní v sovojvodinských netovom znení, z 21, koľko ich akademických umelcov Anny Hronec doteraz uverejnil. Tie, Pixiadesovej (na obálke), Marnajmä napísané po roku 1974, tina Kizúra, Michala Madackévznikli pod vplyvom nemecké- ho, Anny Andrejićovej, Milana ho filozofa Edmunda Husserla a Súdiho, Jany Viergovej, Miry

Brtkovej, Michala Ďurovku, Márie Galátovej-Ćirovićovej, Pavla Čániho, Marijana Karavlu, Miloslava Pavelku, Aleny Klátikovej, Márie Gaškovej, Pavla Popa, Vesny Opavskej, Viery Fajndovićovej-Súdiovej, Milana Grňu, Katice Pavelkovej-Vukajlovićovej, Svetlany Miháľovej, Pavla Pavelku, Jaroslava Supka a Martiny Karavlovej-Hlodovej. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 3. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 285. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zošitá do mäkkej väzby, v rozsahu 72 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Žiaci k oslave prispeli prečítaním úryvkov z kníh

Jarmilka Dolinajová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, ktorá pracuje aj v školskej kniž-

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Víťazoslav Hronec: Sonety (ISBN 978-86-7103-570-5)

Ď

alší, v poradí tretí zväzok v novozaloženej edícii Predsa koľaj v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, ktorý sa nám dostal do rúk, je kniha Víťazoslava Hronca (1944) Sonety. Náš afirmovaný básnik, prozaik, redaktor a kritik má na svojom konte vydaných kníh vyše dvadsať básnických zbierok, k tomu aj početné knihy prózy, esejí, literatúry a publicistiky. Aj výberov z tvorby iných autorov, niekoľko antológií, chrestomatií. K tomu v rokoch 1999 až 2018 vyšlo osem zväzkov jeho Výberu z diela. O ňom, resp. jeho tvorbe syntetické monografie vydali Dr. Adam Svetlík a Dr. Marína Šimáková-Speváková. 34

www.hl.rs

Sonety

VÍŤAZOSLAV HRONEC SONETY

Jaroslav Čiep

ISBN 978-86-7103-570-5

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


VYHODNOTENIE 11. ROČNÍKA FOTOSÚBEHU ÚKVS

Školský život Slovákov vo Vojvodine Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

V

stredu 20. októbra sa v Novom Sade uskutočnilo vyhodnotenie 11. ročníka fotosúbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tento ročník bol zameraný na školský život Slovákov vo Vojvodine v minulosti. Na tohtoročnú súťaž sa prihlásilo 19 uchádzačov, ktorí spolu zaslali 338 fotografií. Svoje fotky zaslali: Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Tárnociová z Pivnice, Anna Čásarová z Pivnice, Anna Galambošová z Hložian, Anna Kucháriková-Brezinová z Vojlovice, Anna Ostojinová z Nového Sadu, Janko Čérný z Čelareva, Anna Chrťanová z Kysáča, Ján Kolárik z Padiny, Ján Pavela z Vojlovice, Ján Špringeľ z Kovačice, Jaroslava Belániová z Pivnice, Juraj Pucovský z Lali-

te, Ružena Kraticová z Padiny, Martin Listmajer z Jánošíka, Miroslav Sabo z Kovačice, Rastislav

torik zo Starej Pazovy. Komisia skonštatovala, že z veľkého počtu došlých fotografií nie je možné vybrať iba jednu najlepšiu, a tak sa rozhodla oceniť Zuzanu Ďurovkovú z Kysáča, ktorá zaslala veľký počet z historického a kulturologického aspektu veľmi kvalitných a vzácnych fotiek, a podľa názoru komisie viaceré fotografie, ktoré Zuzana poslala, patrili medzi tie najvzácnejšie. Pri tejto príležitosti v ÚKVS bola nainštalovaná retrospektívna výstava predchádzajúcich ročníkov, ktorá je len malým výberom z veľkého počtu fotografií, ktoré v uplynulom období získal ústav. V umeleckej časti programu Slovenskí žiaci, Kysáč, začiatok 20. storočia. Fotografiu poskytla vystúpila mladá husľová virtuZuzana Ďurovková. ózka Lana Zorjanová. Zorňan z Nového Sadu, Zuzana etnológ z Báčskeho Petrovca, Dudková z Hložian a Zuzana Ján Valo, fotograf z Nového Zdroj a foto: ÚKVS Ďurovková z Kysáča. Sadu, a Jaroslav Miklovic, hisFotografie zaslané na súbeh hodnotila trojčlenná komisia v zložení: Marijan Pavlov,

KULTÚRNA STANICA SVILARA V NOVOM SADE

Práce Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša Pripravila: D.Berediová-Banovićová

V

utorok 19. októbra v Kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade bola otvorená výstava Z dvoch uhlov, ktorú tvoria práce Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša. Na počesť 20. výročia smrti Zuzany Chalupovej, najznámejšej ženy insitného maliarstva vo svete a ambasádorky UNICEF, a 25. výročia smrti Martina Jonáša, najznámejšieho a najváženejšieho insitného maliara v Kovačici, práve výstava v Svilare predstavila obecenstvu početné reprezentatívne diela týchto dvoch umelcov, ktoré pochádzajú zo súkromných • KULTÚRA •

zbierok a zbierok zberateľov a ustanovizní. Výstavu otvoril veľvyslanec

Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha. Prítomným sa prihovorila aj koordinátorka sie-

te kultúrnych staníc Violeta Ðerkovićová a predseda Združenia občanov Naiva Art Kult Boško Nedeljkov. Otvorenie spestrila ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika za sprievodu Ondreja Maglovského a Ðorđa Petriška. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Veľvyslanec Fedor Rosocha a biskup SEAVC Jaroslav Javorník so ženskou speváckou skupinou SKC P. J. Šafárika, ktorá spievala za sprievodu Ondreja Maglovského a Ðorđa Petriška 44 /4983/ 30. 10. 2021

Zdroj: Kultúrna stanica Svilara Foto: FB/Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku 35


Kultúra UČITEĽSKÝ MANŽELSKÝ PÁR Z KOVAČICE

Vzdelávanie ako hybná páka Olinka Glóziková-Jonášová

D

ňa 28. septembra sa spoločenskými sieťami rozšírilo nekaždodenné video, ktoré hádam len málokomu nepadlo do očí. Video bolo nahraté v ten uvedený deň a zaznamenaný bol na ňom odchod do penzie Joža Farkaša, dlhoročného profesora ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Skutočne krásne a nanajvýš dojímavé video hneď prebudilo v nás zvedavosť, ktorá nás viedla k zisteniu, prečo a čím si tento navonok skromný a statočný profesor zaslúžil, aby ho potleskom do dôchodku vyprevadili nie iba kolegovia a vedenie školy, ale aj samotní žiaci.

a modelárskom krúžku. Dosiahol som pozoruhodné výsledky na súťaži Čo vieš o doprave?. Žiaci si z týchto súťaží priniesli bicykle a získali mnohé poznatky o doprave.“ Zaujímalo nás, pravdaže, ako čerstvý dôchodca trávi prvé dni na dôchodku. Na túto otázku menovaný však odpovedal iba krátko: „Prvé dni na dôchodku sú výnimočné a pracovné. Doháňam to, čo som nestihol, pokým som bol v pracovnom pomere.“ Jožo Farkaš odpracoval bezmála štyridsať rokov, a ako hovorí, veľmi rýchlo ubehli. Pritom si spomína na svoje začiatky a konštatuje, že niekdajší žiaci boli inakší ako dnes. „Žiaci s chuťou prichádzali do školy a vážili si profesora,“ pozname-

Profesor Jožo Farkaš bol do dôchodku vyprevadený tak, ako si to zaslúži každý osvetový pracovník

Jožo Farkaš z Kovačice v úvode rozhovoru seba predstavil takto: „Som Jožo Farkaš, narodil som sa v Kovačici, kde som ukončil základné a stredné vzdelávanie. Ukončil som Pedagogicko-technickú fakultu v Zreňanine. Pracoval som v kovačickom cukrovare, v Spoločných základoch stredoškolského vzdelávania v Kovačici, v Základnej škole maršala Tita v Padine a v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Vyučoval som technické a informatické predmety. Pracoval som so žiakmi v dopravnom 36

www.hl.rs

nal a dodal: „Spomínam si na generácie žiakov, ale ešte viac si oni spomínajú na mňa. Vždy sa pozdravujú na ulici a spytujú sa ma, ako sa mám.“ I keď je na dôchodku už celý mesiac, hovorí, že si ešte stále neuvedomuje, že je na dôchodku. Sčasti aj preto, že bývajú blízko školy a kolegovia ho ešte stále oslovujú o pomoc či radu a on im s ochotou pomáha. Zatiaľ neuvažuje o zapojení sa do dôchodcovského združenia, keďže mu to povinnosti v rodine nedovoľujú.

Informačno-politický týždenník

Menovaný profesor bol do byť profesorom, a s úsmevom dôchodku vyprevadený tak, ako na tvári dodal: „Samozrejme. si to skutočne zaslúži každý osve- Milujem deti a ľudí si vážim.“ tový pracovník, ale aké pocity on Jožova manželka Anna Čipprežíval v ten deň, prezradil nám kárová-Farkašová sa v tomto on sám. „Vyprevadený som bol roku dožila pozoruhodného ako ani jeden učiteľ doteraz. Žiaci jubilea – 40 rokov pôsobenia v mi pripravili dojímavú rozlúčku. Tento deň bol viac než emocionálny. Rozlúčka, ktorú mi všetci žiaci a zamestnanci pripravili, skutočne mi spôsobila plač a narástla mi knedľa v hrdle. Neexistuje pre človeka väčšie šťastie, pochvala a odmena, ako keď ho na konci pracovného veku vyprevádzajú do dôchodku potleskom všetci kolegovia a toľko detí. Ťažko som vydržal tieto emocionálne chvíle a obrovské množstvo lásky, vďačnosti a rešpektu, ale som si istý, Riaditeľka školy Anička Bírešová mu že tento 28. september odovzdala aj špeciálny darček a moje narodeniny mi navždy zostanú v pamäti,“ vy- ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. svetlil profesor s výraznými emó- Je skutočne jedna z mála, ktorá ciami na tvári a ďalej povedal: takmer celý svoj pracovný vek „Riaditeľka školy mi odovzdala odpracovala v jednej základnej aj špeciálny darček so slovami, škole. že som jedným z mála učiteľov, Učiteľka Čipkárová-Farkašová ktorý si odo dnes už nemusí lá- je pôvodom z Hložian. V Hlomať hlavu nad tým, či sa niekde žanoch ukončila aj základné vo svojej kariére pomýlil, či sa vzdelanie, kým stredoškolské proti niekomu prehrešil, či pre- vzdelanie absolvovala na Gymvinil, či bol dosť dobrý človek a či náziu Jána Kollára v Báčskom svojim žiakom preniesol všetky Petrovci ako prvá generácia najdôležitejšie životné znalos- Spoločných základov stredoti. Na všetky tieto otázky v ten školského vzdelávania. V treťom deň som dostal jednoznačnú ročníku si zvolila osvetový odbor odpoveď. Všetci mi gratulovali, a diplom získala na Pedagogickej tlieskali a priali šťastné dni na akadémii v Sombore, následne dôchodku.“ ukončila Učiteľskú fakultu tiež Na záver nášho rozhovoru na v Sombore s najvyššou známkou otázku, či mu už chýba škola a nakoniec master štúdium. V koa žiaci, jednoznačne a krátko vačickej základnej škole pracuje odpovedal: „Absolútne nie! Ešte od roku 1980. Získala osobné som sviežim dôchodcom.“ Avšak uznanie za zásluhy a úspechy keby si mal opäť vyberať povo- na poli vzdelávania, výchovy lanie, neváhal by, opäť by chcel a zveľaďovania slovenského ja• KULTÚRA •


verejne blahoželala k jubileu, a iba vtedy sa odhalilo, že práve 1. septembra mám to jubileum. Cítila som sa nadšene, že som vydržala toľko rokov pracovať v jednej škole. Čas veľmi rýchlo ubehol, ako keby to bolo včera, keď som začala s pôsobením,“ poznamenala Najkrajšie, na čo si spomína zo 40-ročnej učiteľ- a pokračovala: skej činnosti, sú rôzne zaujímavosti so žiakmi, spomienky zo žiackych výletov, z čias strávených „Pri príležitosti jubilea kolektív v Škole v prírode Základnej školy zyka, jazykovej kultúry, umenia Mladých pokolení sa mi za moju a národných tradícií od Matice štyridsaťročnú skvelú prácu poslovenskej v Srbsku, ako i po- ďakoval a pripomenul si týmto chvalné uznania školy, v ktorej dňom moju tvorivú činnosť, ktopodnes pracuje. rou som stovkám žiakov otvárala V škole so žiakmi nacvičovala oči a pohľad do sveta, učila ich žiacky chór, pracovala s mlá- prvým písmenkám, vštepovala dežou, ale najväčšie úspechy základy poznania sveta, ododosiahla ako vedúca literárneho vzdávala im vedomosti a učila krúžku, keď so žiakom získala slušnému správaniu. V škole som Zlaté pásmo na súbehu Hodžov skutočne zanechala kus svojho novinový článok a hlavnú cenu osobného života.“ na súbehu Prečo mám rád sloNaša spolubesedníčka si zavenčinu, prečo mám rád Sloven- spomínala aj na ten prvý rok sko, cenu na súbehu Račiansky svojho pôsobenia v škole a na jahodový kvet, ako i ceny na prvú generáciu žiakov. „S veľkým súbehoch Čo dokáže pekné slo- nadšením som začínala prvé vo a Kovačická mozaika. Má za kroky, ale každý začiatok, ako to sebou pozoruhodné úspechy i už býva, nebol ľahký, lebo to, čo na vojvodinskej recitačnej súťaži sa študent naučí na univerzite, sú Pesniče naroda mog v Sečnji. iba teoretické poznatky, a prax Dňa 1. septembra t. r. uplynulo je niečo iné. Do praxe ma veľmi presne 40 rokov od začiatku jej zaúčala moja mentorka, kolepôsobenia, teda vyučovania v gyňa Mária Brajanovská. Ona ZŠ Mladých pokolení v Kova- ma naučila vyučovať a zvlášť čici. O tom, ako oslávili v škole vychovávať žiakov. Žiačky mojej toto úctyhodné jubileum a aké prvej generácie sú moje kolegypocity priniesol tento deň, nám ne a dobré spolupracovníčky. porozprávala ona sama: „Áno, 1. Moje prvé pocity boli však zvláštseptembra uplynulo presne 40 ne, lebo som sa ocitla v novom rokov môjho pôsobenia v tejto prostredí, v novom meste, medzi základnej škole. Toto jubileum novými ľuďmi, a musela som sa som si pripomenula pracovne. adaptovať. Kovačická škola bola Prichystala som s mojimi kole- vždy pokročilá, v nej sa vždy gyňami príležitostný program pestovala slovenčina a kultúra, privítania prvákov v našej škole. hrdá som, že som celý pracovný Dovolila som riaditeľke, aby mi vek strávila práve v základnej • KULTÚRA •

škole v Kovačici.“ Do sveta vyprevadila mnohé generácie a vštepila im základy vzdelania. Na otázku, čo je to najkrajšie, na čo si spomína z obdobia 40-ročnej učiteľskej činnosti, poznamenala: „Najkrajšie, na čo si spomínam z obdobia 40-ročnej učiteľskej činnosti, sú rôzne zaujímavosti so žiakmi, spomienky zo žiackych výletov, z čias strávených v Škole prírode. Pre mňa je najdôležitejšie to, že som z malých detí vypestovala dobrých a múdrych ľudí, dnes i doktorov vied.“ Za týchto 40 rokov škola, ale aj samotný proces výučby prešiel mnohými zmenami, zvlášť v posledných dvoch koronavírusových rokoch, a na túto skutočnosť sa naša spolube-

nám pandémia namietla. Rýchlo som zdolala dištančné vyučovanie a zaučila sa do počítačových vymožeností. Každodenne sa ešte stále zdokonaľujem na kurzoch a seminároch a získané vedomosti uplatňujem v praxi. So žiakmi pracujem moderne, pomocou múdrej tabule a počítača, ale počítač ešte stále nemôže zameniť učiteľa a jeho slovo.“ Kolektív sa tiež menil. Zaujímalo nás, čo je to dôležité, aby jeden učiteľ alebo vôbec pracovník zotrval na jednom pracovnom mieste takmer celý pracovný vek. Naša spolubesedníčka nám odvetila, že je predovšetkým dôležité, aby si prácu vykonával veľmi zodpovedne, načas, vytrvalo, s chuťou, presne, aby bol dobrý spolupracovník, pomáhal radami, ale i uctieval mienky iných. Čipkárová-Farkašová v kovačickej škole momentálne vyučuje žiakov 4. ročníka a po vyprevadení tejto generácie plánuje, nakoľko jej, ako hovorí, zdravie a sily postačia, aj ďalej pokračovať v práci, lebo tak nakladá zákon. „Ja som začala s prácou ako dvadsaťročná. Na dôchodcovské dni mám ešte čas.“ V stopách učiteľského páru z Kovačice sa uberá aj ich syn Janko, ktorý na Univerzite v Novom Sade študuKolektív Základnej školy Mladých po- je dejepis. Je to jeho, kolení jubilantke prichystal primeraný ako hovoria, obľúbený darček a oslavu predmet a počas školenia z tejto oblasti získal sedníčka pozerá iba pozitívne. aj pozoruhodné ceny na repub„Vždy som sa snažila do výučby likovej súťaži. Naša spolubesedvnášať moderný spôsob vyučo- níčka na záver nášho rozhovoru vania, rôznymi metódami som poznamenala, že je hrdá, že celý lákala a podnecovala žiakov na pracovný vek strávila v základnej učenie, ale aj dodržiavala prísny škole v Kovačici. Voľný čas trávi vzťah so žiakmi, aby uctievali so svojou rodinou, svedomite sa pravidlá správania sa v škole. stará o ňu a vždy je plná elánu Zvlášť v posledných dvoch ko- a energie. ronavírusových rokoch som sa Foto: z archívu prispôsobila podmienkam, ktoré rodiny Farkašovej 44 /4983/ 30. 10. 2021

37


Kultúra STARÁ PAZOVA

K 200. výročiu narodenia skladateľa Giovanniho Bottesiniho Anna Lešťanová

A

j októbrový koncert vážnej hudby v Starej Pazove priniesol pre tamojšie obecenstvo skutočný umelecký zážitok. Už štvrtý rok organizátormi cyklu koncertov vážnej hudby sú Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Mr. kontrabasu Ljubinko Lazić z Vojky, majiteľ a zakladateľ rovnomennej hudobnej školy. Na stredajšom koncerte (20. októbra) v aule staropazovskej divadelnej sály vystúpili dvaja skvelí hudobníci: kontrabasista Ljubinko Lazić za sprievodu pianistky Ivany Todorovićovej zo Zemunu. Hodinový koncert s vystúpením na bis venovali 200. výročiu narodenia talianskeho skladateľa, kontrabasistu a dirigenta Giovanniho Bottesiniho

(22. december 1821 – 7. júl 1889). O jeho živote a diele hovoril Lj. Lazić, takže početné domáce obecenstvo okrem krásneho umeleckého zážitku malo možnosť sa i viac dozvedieť o tomto virtuózovi, ktorý je jedným z tvorcov kontrabasu ako sólistického inštrumentu. Obecenstvo pred koncertom dostalo v tlačenej forme program koncertu a dvaja hudobní umelci zahrali i diela Johana Sebastiana Bacha (1685 –1759) a Johannesa Matthiasa Spergera (1750 –1812). Ljubinko Lazić je mimoriadnym profesorom na Univerzite umenia v Niši a sólový kontrabasista Belehradskej filharmónie. Školil sa v Novom Sade, na Cetinji (Čierna Hora), v Mníchove (Nemecko) a Zürichu (Švajčiarsko). Toho času je na doktorandských štúdiách Fakulty hudobných ume-

ní v Belehrade v triede prof. Slobodana Gerića. Lazić je od roku 2001 stálym členom kvarteta Bassiona Amorosa a ďalších domácich a zahraničných Z koncertu dvoch skvelých hudobníkov Ivany skupín. Todorovićovej a Ljubinka Lazića Ivana Todorovićová je akademická pianistka neraz vystupuje i v zahraničí. Hostkami koncertu boli mladučzo Zemunu, kde je profesorkou klavíra v Hudobnej škole Kostu Ma- ké hudobníčky sestry Nastasija a nojlovića. Okrem toho je vedúcou Isidora Miletićové zo Šimanoviec, oddelenia klavíra vo vojčianskej ktoré zahrali na klavíri a flaute. hudobnej škole. Vzdelanie získala Obe sú žiačkami Hudobnej školy i vo Francúzsku a jej mentorom bol Ljubinka Lazića vo Vojke. Ďalší známy pianista Philippe Entremont. koncert vážnej hudby naplánovali Je viacnásobnou víťazkou interna- koncom novembra a venovaný cionálnych hudobných súťažení a bude flaute.

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Dedringer Stevan Lenhart

A

ngličania Dedringer patrili medzi tie bandy, ktoré mali solídne piesne, intenzívne koncertovali a zdieľali javiská s mnohými známymi menami (ako napr. Gillan, Def Leppard, Thin Lizzy alebo Whitesnake), ale z určitých dôvodov sa im nikdy nepodarilo postúpiť do tej prvej hardrockovej ligy. Skupina bola založená roku 1977 v meste Leeds (najprv pod

38

www.hl.rs

menom Deadringer, neskoršie ho zredukovali v Dedringer), spočiatku pôsobili ako coverband, kvalitnými vystúpeniami si získali lokálnu popularitu a začali tvoriť autorské piesne. Záujem o tento band na začiatku jeho kariéry prejavilo aj veľké vydavateľstvo Virgin Records, avšak Dedringer nakoniec predsa uzavreli zmluvu s labelom Dindisc (bola to vlastne pobočka Virgin Rec.). Pod touto etiketou im roku 1981 vyšiel debutový album Direct Line, z ktorého vynikli singly Sun-

Informačno-politický týždenník

day Drivers, Maxine a titulný kus Direct Line (táto skladba bola zaradená aj na kompiláciu Hammer, kde Dedringer boli v spoločnosti Motörhead, UFO, Krokus, Girlschool, Angel Witch a iných). Bol to sľubný začiatok, avšak medzi členmi skupiny a vydavateľom vznikli určité nesúhlasy a situácia sa zhoršila po dopravnej nehode, v ktorej gitaristi Neil Hudson a Al Scott utrpeli zranenia, takže činnosť bandu dočasne zanikla. Po obnovení činnosti roku 1982 Dedringer začali spolupracovať s nezávislým vydavateľstvom Neat Records, v ktorom im najprv vyšiel singel Hot Lady a potom aj druhá

platňa Second Arising (1983). Po vydaní tohto albumu niektorí hudobní kritici skupinu štýlovo zaraďovali do vtedy aktuálnej Novej vlny britského heavy metalu – najmä preto, lebo vydavateľstvo Neat Records v tom období prezentovalo práve taký zvuk a vydávalo platne skupín, akými boli Tygers of Pan Tang, Fist, White Spirit alebo Blitzkrieg. Prejav Dedringer bol však uhladenejší vzhľadom na väčšinu skupín z danej vlny a možno ho do určitej miery porovnávať s melodickým zvukom Def Leppard. Roku 1985 skupina prestala s činnosťou, ale jej meno dodnes vzbudzuje záujem zasvätenejších fanúšikov hardrocku. • KULTÚRA •


Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje výzvu na účasť na workshope Slovenčina a srbčina v kontexte audiovizuálneho prekladu Prekladateľský workshop sa uskutoční v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS), Njegošova 16/II/7, 21 000 Nový Sad v piatok 19. novembra 2021 (o 10.00 h). Prihlášku na workshop treba zaslať maximálne do 17. novembra 2021 na mail: ustavprekulturu@gmail.com / saminokoruniak@gmail.com a môžete si ju stiahnuť z portálu ústavu Výzva na účasť na workshope Slovenčina a srbčina v kontexte audiovizuálneho prekladu | slovackizavod.org.rs. Počet miest na workshope je obmedzený. Na workshop potrebujete vlastný notebook + slúchadlá (prípadne nás o danej nemožnosti priniesť si vlastný notebook a slúchadlá informujte, aby sme Vám zabezpečili technické vybavenie). Cestovné náklady hradí ÚKVS. Pre každého účastníka bude počas prestávok pripravené občerstvenie, taktiež bude zabezpečený obed, prípadne večera. Za účasť na workshope sa neplatí žiaden poplatok. Po ukončení workshopu budú udelené certifikáty o absolvovaní workshopu.

PROGRAM workshopu:

9.00 – 10.00 Príchod + registrácia účastníkov 10.00 – 10.15 Privítanie účastníkov – príhovor riaditeľa ÚKVS a organizátorov workshopu 10.15 – 11.30 Samuel Koruniak: Dva typy slovenčín ako obraz pluricentrickosti jazykov (prednáška + diskusia) 11.30 – 11.45 Prestávka + občerstvenie 11.45 – 13.00 Juliana Beňová: Slovenčina v slovenských vojvodinských printových médiách – dobrý sluha, ale zlý pán (prednáška + diskusia) 13.00 – 14.00 Obedňajšia prestávka 14.00 – 15.15 Miroslava Kadlečík: Preklad a špecifiká audiovizuálneho prekladu a titulkovania 15.15 – 15.30 Prestávka + občerstvenie

• OZNAMY •

15.30 – 17.00 Miroslava Kadlečík: Preklad a titulkovanie AV obsahu – praktická časť 17.00 – 17.30 Diskusia + udeľovanie certifikátov 17.30 – 19.00 Ukončenie workshopu + občerstvenie (prípadne večera) Na workshope pre pretrvávajúcu pandémiu treba dodržiavať všetky opatrenia! V prípade akýchkoľvek otázok neváhajte kontaktovať na číslo telefónu: 021/54 55 70. Tešíme sa na Vašu účasť. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov + Miroslava Kadlečík a Samuel Koruniak

44 /4983/ 30. 10. 2021

39


Oznamy

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

stredomorský strom

západ

postskriptum

hrob (kniž.)

korálový zmyslové ostrov klamy

riečni rybári

debata, diskusia

Potrebujeme predavača prudko postrčil predložka v

ulica

zázrak, čudo

prírodná kvapalina hrádza na rieke

druh obilniny solmizačná slabika fluór

AS HL DU ĽU rovnaké spoluhlásky

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.

útlo, tenko rachot, treskot

časti stromov ostarieval

pikofarad kiloliter

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

stroj na lisovanie 2. časť tajničky Niš ukazovacie zámeno vydavateľ

Smederevo elektrický

vlastnoručne hŕba

vodný živočích grécky boh lásky nosný hlien

snežný človek na toto miesto

elektrón časť stavby, múr

pohyb vo vzduchu vpíšte ĽP nobélium Taliansko

hlasludu.info

opravár plechových nádob

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 – VODOROVNE: zbojstvo, UR, korok, zať, kolo, Adam, pil, Na, IK, čo, a, vlani, kvart, k, so, na, No, tlo, snár, repa, zlý, agáva, et, Chalupová TAJNIČKA: ZUZANA CHALUPOVÁ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 23. októbra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: EMA TURANOVÁ, Ul. žitná č. 5a, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

44 /4983/ 30. 10. 2021

41


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295 NSO295 NS – KLISA 5

Nositeľ projektu DSC2000, s. s r. o., Petrovaradín, Ul. Rade Končara 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výroba kovových konštrukcií v rámci komplexu Pobeda, na katastrálnej parcele číslo 496/10, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-671/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295 NSO295 NS – KLISA 5, v Ul. Svetozara Markovića Toze číslo 6, na katastrálnej parcele číslo 124/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-669/21, ktorým sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295 NSO295 NS – KLISA 5. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188, FUTOG 4 NOVI SAD

Nositeľ projektu INNOVATIVE PACKAGING COMPANY, s. s r. o., Nový Sad, Ul. kosovska č. 31, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej budovy – dielne na výrobu papiera, výšky časťou prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P+1), na katastrálnej parcele číslo 2950/2, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Predmetový projekt je určený na výrobu a spracovanie papierových obalov – spracovanie kartónu a výrobu kartónových obalov (škatúľ). Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-667/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188, FUTOG 4 NOVI SAD, v Ul. Gavrila Principa 82, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-416/21, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-812 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ pre pracovné vzťahy na Oddelení pre pracovné vzťahy, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: pomocník náčelníka pre finančné práce v oblasti sociálnej a detskej ochrany, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ. Pracovné miesto: šéf Oddelenia rozvoja a skvalitňovania činnosti sociálnej ochrany, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre socialnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ – archivár na Oddelení správneho konania a voličského zoznamu, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: vykonávateľ pre prijímanie podaných žiadostí na Oddelení spisovne, prijímacích kancelárií a archívu, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

PAVLOM FÁBRYM 26. 6. 1958 – 20. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: manželka Anna a synovia Peter a Ivan Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_Bulevar_vojvode_Stepe Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_Bulevar_vojvode_Stepe, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-662/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_Novi_Sad_Dušana_Danilovića Podnik LABING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_ Novi_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića číslo 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-663/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV otcovi a svokrovi

PAVLOVI FÁBRYMU 26. 6. 1958 – 20. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Bol si našou inšpiráciou, našou najväčšou oporou a podporou. Slovami nevieme vyjadriť bolesť, ktorá Tvojím odchodom na nás doľahla. Veríme, že to, čo si nás učil a k čomu si nás viedol, Tvoja láska a dobro budú žiť aj naďalej v Tvojich potomkoch. Syn Ivan s manželkou Svetlanou 44 /4983/ 30. 10. 2021

43


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na mamu, starkú a svokru

s našou mamou a manželkou

KATARÍNU LAČOKOVÚ rod. Báďonskú 16. 5. 1941 – 3. 11. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

ANOU PAVELKOVOU rod. Tancikovou 30. 1. 1967 – 15. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Katarína, zať Pavel a vnučky Martinka s manželom Miroslavom a synčekom Noahom a Blanka s priateľom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

S láskou si na Teba budeme spomínať. Dcéra Jasna a manžel Vladimír

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. októbra 2021 uplynulo 5 rokov, čo nás opustila naša drahá sestra a teta

ZUZANA ŠRAMKOVÁ 1944 – 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU MELEGOVÚ rod. Vrbovskú 1942 – 2016 – 2021

JÁNA MELEGU 1936 – 2008 – 2021

z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú:

Aj napriek tomu, že roky rýchlo plynú, stále ste s nami v myšlienkach.

bratia a sestry s rodinami

Synovia Ján a Miloslav s rodinami

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs,tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu susedovi

PAVLOVI FÁBRYMU – LAKIMU

26. 6. 1958 – 20. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba budeme spomínať. Susedovci Rybovičovci, Cerovskovci, Kopčokovci a Vrbovskovci

• OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

ANNOU PAVELKOVOU rod. Tancikovou 30. 1. 1967 – 15. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Navždy si s láskou budeme na Teba spomínať. Brat Ján s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s priateľkou

EVKOU ĎURÍČEKOVOU 1946 – 2021 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny: Dimitrovićová, Bolerácová, Bartošová, Veňarská, Bírešová a Tomanová

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca a deda

ONDREJA BÁĎONSKÉHO 21. 11. 1936 – 23. 10. 2006 – 2021 z Báčskeho Petrovca

IN MEMORIAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. októbra 2021 je tomu 23 rokov, čo nás opustila naša drahá matka a manželka

so susedou

ANNOU PAVELKOVOU

Spomienky na naše spoločné chvíle s Tebou si navždy s láskou a úctou zachováme.

• OZNAMY •

1952 – 1998 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez Teba, keď žiaľ v našich srdciach zostáva. S láskou si na Teba spomínajú

Susedovci Stracinskovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Tvoji: Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. októbra 2021 nás nenávratne opustila milovaná manželka, matka, mamička a babička

MÁRIA ŠAGOVÁ – LAKATOŠOVÁ

ZUZANA CHALUPOVÁ 18. 2. 1943 – 15. 10. 2021 z Kovačice

5. 7. 1931 – 16. 10. 2021 ľudová speváčka zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú

Smútiaca rodina: dcéra Anna Havranová a syn Miroslav Šago s rodinami

zarmútení: manžel Tomáš, dcéry Zuzana a Anna a syn Vlado s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

JURAJOVI PRIVIZEROVI

JURAJOVI PRIVIZEROVI

26. 4. 1936 – 15. 10. 2021 z Kysáča

1936 – 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich spomienkach...

S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéry Anna a Zlatka s rodinou

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

rod. Tancikovou 30. 1. 1967 – 15. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Rastislav a Elena Surovci s členmi ich rodiny

Kmotrovci a krstné deti Mešiovci

44 /4983/ 30. 10. 2021

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. októbra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 31. októbra 10.30 Zostrih z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 2. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň. V záverečnej piatkovej polhodinke uvedené budú októbrové kultúrne udalosti. Okrem iného predstavené budú diela insitných velikánov vystavených v novosadskom kultúrnom stredisku Svilara. Predstavená bude najnovšia kniha Dušana Šimku a divadelné okienko bude patriť hercovi Branislavovi Čemanovi. TV Spomienky – O Kysáči. Prvá polhodinka nedeľného vysielania v októbrových televíznych spomienkach prinesie diania a témy v Kysáči na rozhraní 70. a 80. rokov minulého storočia. Budú to príspevky z archívu o oslavách Dňa oslobodenia, o štruktúre jesennej sejby, obecnej súťaži oráčov, samospravovaní v podnikoch Javor, Novitet a Slovan, význame voľnej soboty pre ženy a tréningu futbalistov Tatry. Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní odznejú príspevky z petrovského kostola o poďakovaní za úrody zeme. Z Odžakov to bude príspevok o tom, ako si pripomenuli 200 rokov od výstavby kostola a z Begeča o posviacke rekonštruovaného modlitebného domu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. októbra – Showtime Sobota 30. októbra – Frajeri vo Vegas Pondelok 1. novembra – Washingtonský sniper Utorok 2. novembra – Cesta na tajomný ostrov Streda 3. novembra – Do hĺbky Štvrtok 4. novembra – Postrach Denis

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 31. októbra Film: Neskrotná Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Ani sa nenazdáš Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 31. októbra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

Nedeľa 31. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Diabol v raji manželskom Utorok 2. novembra 16.00 Folklórne divadlo: Mamo moja, ja sa vydám lem do Kovačici

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 3. novembra

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 5. novembra Koncert hudobnej skupiny Vzlet

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport Ľahká výhra SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

BUDÚCNOSŤ – RADNIČKI (S) 6 : 1 (3 : 0) Ján Murtín

H

ložianska Budúcnosť somborskému Radničkému nastrieľala pol tucta gólov a zapísala si na konto plánované body. Hložančania zaznamenali povinné víťazstvo v 11. kole Oblastnej futbalovej ligy Sombor nad najslabším súperom v lige. Od začiatku to bola hra mačky s myšou, kde sa mladučké mužstvo Radničkého húževnato a disciplinovane bránilo. A znova sa ukázalo, že modro-bielym chýba typický

zakončovateľ. Strelecká suchota trvala až do 22. minúty, keď Stanković uvoľnil stredopoliara Papića a tento prekonal Jankovića pre 1 : 0. Už v 24. minúte podobnú akciu realizoval Čampar rutinovane pre 2 : 0, aby v 27. minúte naladený Stanković z hranice trestného územia trafil pravý dolný roh brány hostí pre 3 : 0. Do konca polčasu sa vyznamenal aj pozorný brankár hostí Janković likvidujúc strely Đokića, Damjanovića a Katiaka. V druhom polčase nadvláda

domácich pokračovala a náhradník Đilas v 58. minúte využil Čamparovu a Ljubičićovu akciu pre 4 : 0. V 70. minúte sa do listiny strelcov zapísal aj mladučký Kriška, korunujúc peknú akciu Ljubičića a Đilasa. No už v 72. minúte hosťujúci Lujić vystrelil z viac ako 25-metrovej vzdialenosti od brány a od brvna prekonal zaneprázdneného Dubovského. Bodku za zápasom razantnou strelou z 10 metrov položil obetavý a usilovný Petrović v samom finiši zápasu – a bolo 6 : 1. Vo férovom zápase rozhodca Janković zo Sombora

karty nepoužíval. V 12. kole na nedeľu Budúcnosť znovu bude hrať doma a tentoraz privíta mužstvo Poletu z Karavukova. FK BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Katiak, Zahorec, Papić, Petrović, Popović (Bučík), Damjanović (Đilas), Jakuš (Kriška), Stanković, Đokić (Ljubičić), Čampar (Joksimović) Výsledky 11. kola: Polet – Budućnost (P) 4 : 0, Rusín – Kordun 3 : 3, Borac – Naša hviezda 1 : 3, Borac – Bratstvo 0 : 4, Radnički – Budućnost (M) 4 : 1, Crvenka – ŽAK 1 : 3, Vojvodina – Lipar 1 : 2.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Na záver sklonené hlavy FENIX 1995 - JEDNOTA 3 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

M

inulú sobotu na štadióne Fenix Arena futbalisti staropazovskej Jednoty podľahli v súboji s najbližšími susedmi. Podľa celkového priebehu zaujímavého zápasu úplne zaslúžene v korektnom boji súper získal drahocenné body. Domáci bojovali o titul jesenného majstra a starší brat o záchranu v silnej republikovej lige – skupina Vojvodina. Veľmi mladé a pre ťažkú súťaž neskúsené mužstvo Jednoty len v prvom polčase úspešne čelilo oveľa skúsenejšiemu celku Fenix 1995. Hrali však nebojácne, odvážne a bez strachu s minimálnymi chybami. V prvej časti nepustili náročných a kvalitnejších domácich k takmer žiadnym nebezpečným útokom. Vpredu predsa neboli dostatočne koncentrovaní a efektívni a len dvakrát vážnejšie ohrozili domá• ŠPORT •

stredopoliara Jednoty. V 55. min. cu bránu po strelách Nikolića a Milaković výbornou prihrávkou Moravca. V prvom polčase mladí zamestnal rýchlonohého Milutihráči Jednoty prejavili znova novića, ktorý bez väčšej námahy slušné mentálne nasadenie, zblízka trafil slabšie chránenú úspešne a húževnato vzdorovali, práve ako i v pokračovaní zápasu, napriek neustálemu tlaku svojich súperov, ktorí tempo stále zvyšovali. V 53. min. domáci so zvýšeným úsilím a po zmenách v zostave konečne prekonali obetavých susedov. Po vynútenom rohovom kope Vujasina korpulentný Bulat svojou vysokou postavou išiel do hlavičkového súboja s obranou súpera a presnou strelou hlavou Nikola Radosavljević nevydržal do konca upravil loptu do rohu bezmocného Bondžića. Čoskoro sieť hostí. Tento nebezpečný si kvalitnejší a agilnejšie hrajúci krídelný útočník, ktorý bol v domáci pripravili ďalšiu gólovú prvej polovici zápasu dobre šancu v réžii náhradníka Mila- strážený, v 62. min. si vymenil kovića, bývalého vynikajúceho loptu s Vujasinom a zvnútra

pokutového územia strelil do opačného rohu, bez možnosti, aby Bondžić úspešnejšie zakročil. Vo finiši zápasu hostia nebezpečnejšie pohrozili v 78. min., po skrumáži pred hosťujúcou bránou, Pilipović z päťky strelil do tyče, a tak výsledok nebol skorigovaný. Na nasledujúcu sobotu Jednota doma narazí na vedúci OFK Vršac. Bude to veľmi ťažká skúška pre mladistvé mužstvo Jednoty, ktoré zohrá v silnejšom zložení, lebo do mužstva pribudne útočník Bobar, ktorý na predošlom zápase nehral pre žlté karty. FENIX 1995: Pilipović, Anđelković, Popović, Bulat (Radišić), Kačarević, Čalić (Milaković), Dević (Cvijetinović), Šalipur, Zečević (Mijatović), Vujasin, Milutinović (Lazić) JEDNOTA: Bondžić, Matović (Kuridža), Cvetojević, Moravac, Tošić (Marinković), Maoduš, Nikolić, Beljić, Pilipović, Radosavljević (Trivić), Đorđević (Plavšić)

44 /4983/ 30. 10. 2021

47


Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hra lepšia ako výsledok Po tesnej výhre v derby stretnutí nad Pavlišanmi Kovinčania sa upevňujú na čele tabuľky a na nich sa usmieva titul jesenného majstra. K tomu im dopomohli i druhí Padinčania, ktorí utrpeli nepotrebnú prehru na hosťovaní v Alibunari. Nedávny líder na tabuľke Partizan Gaj stráca krok, lebo na hosťovaní v Dolove hral bez gólov. Posledná Strela si priniesla bod z hosťovania u Slogy BNS, ale zostala aj naďalej s lampášom v hrsti. Zle pochodil i predposledný Spartak 1911 z Debeljače, ktorý prehral v Jabuke so svojím konkurentom. Po tri góly dali a ani jeden neprijali Hajdušičania doma a Grebenčania za chotárom. V stretnutí mužstiev z hornej časti tabuľky úspešnejší bol Potporanj nad Kačarevom. Výsledky 11. kola: Dolovo – Partizan (G), 0 : 0, Budućnost (A) – Dolina 2 : 1, Radnički (K) – Crvena zvezda 2 : 1, Stari Tamiš – Vulturul 0 : 3, Sloga BNS – Strela 2 : 2, Hajdušica – Partizan (U) 3 : 0, Potporanj – Jedinstvo Stević 3 : 1, Jugoslavija – Spartak 1911 3 : 2.

BUDUĆNOST (A) – DOLINA 2 : 1 (1 : 0) Ján Bokor

N

a vždy ťažkom hosťovaní v neďalekom Alibunari Dolina nebola slabším súperom, ale vlastne chyby a

chvíľkové pády v hre zaplatila nepotrebnou prehrou. Začiatok zápasu patril domácemu mužstvu, ktoré malo začiatočnú iniciatívu, ale bez gólových šancí. Potom hru prebrali hráči Doliny

a vytvorili si dve vyložené šance, ktoré brankár Katanić zastavil. Inač tento brankár si v minulých majstrovstvách obliekal tričko Doliny. Pred koncom prvej časti zápasu obrana Doliny urobila veľkú chybu. Obranca prepustil loptu, ktorú na 10 m od brány prijal domáci útočník Ivljanin a nemal ťažkosti kopnúť ju do siete bezmocného Mrčića. Tak sa na prestávku išlo s výsledkom 1 : 0. Už podľa videného scenára hneď po prestávke Dolina dostala druhý gól. Znovu v 47. minúte obrana ponechala loptu domácim, ktorí pekne odohrali a Ivljanin zakončil druhým gólom. Celých 30 minút Dolina mala hráča viac a šancí obrátiť výsledok zápasu. Dobrý rozhodca Santrač z Pavliša ukázal druhú žltú kartu domácemu hráčovi Mladenovićovi, ktorý

musel predčasne do šatne. Dolina mala hru v rukách, ale šance jej nedovolil premeniť brankár Katanić. To, čo nemohol brankár domácich, urobila žrď, od ktorej sa lopta odrazila do poľa. Konečne v 85. minúte Kelečević skorigoval výsledok na 2 : 1 a domáci sa tešili víťazstvu. Možno by podľa hry lepšie zodpovedala deľba bodov. No vie sa, že o tom rozhodujú góly a nie hra. S hráčom viac hostia vsietili gól menej a majú za čím banovať. Na nedeľu Dolina uvíta vedúce mužstvo Radničkého z Kovina. Bude to derby jesene, ktoré môže určiť titul jesenného majstra. Dolina: Mrčić, Carević (Janjović), Kolak, Mitkovski, Kelečević, Trajčevski, Radenković, Popović, Bančov, Josimovski (Šimák), Trnovský (Ilić)

Doma tejto jesene neprehrali HAJDUŠICA – PARTIZAN (U) 3 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

H

ostia z Uljmy boli rovnocenným súperom iba počas prvej štvrťhodinky zápasu. V tom období si vytvorili aj dve sľubné príležitosti, dokonca ich útočník trafil aj brvno. V 15. min. prvú príležitosť mal aj Aleksandar Ružić, ale strieľal vedľa brány. Iba dve minúty neskôr však

chybu napravil, prekľučkoval dvoch strážcov a presnou strelou z okraja šestnástky prekonal aj brankára. Po tomto góle domáci mali prevahu a aj niekoľko pekných príležitostí, ale sa na oddych odišlo s minimálnou prednosťou Hajdušice. Hajdušičania v prvom polčase dali ešte jeden gól, ale ho rozhodca anuloval pre faul Folťana nad

obrancom hostí. Po zmene strán domáci pridali plyn, čo dalo výsledky v 60. minúte. Nikola Ružić ušiel svojim strážcom, presne centroval, takže stačilo, aby Atila Lipták vystrel nohu a usmernil loptu do siete. Hostia po tomto góle úplne poľavili, takže sa hralo hlavne na ich polovici, kde sa striedali šanca za šancou. Ešte jednu z nich Hajdušičania aj využili do konca polčasu. Skóroval

N. Ružić a uzavrel presvedčivé a úplne zaslúžené víťazstvo domáceho celku, ktorý tejto jesene na domácej pôde ešte neprehral. Hajdušičania po tejto výhre majú 15 bodov a nachádzajú sa na 8. mieste v tabuľke. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pejčić, Maliar (Brezičanin), Folťan (P. Mršić), Beriša (Petrović), Pavlovic, Cvetićanin, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA. Veľká bodka v jedenástom kole pre tím z Aradáča za náročnou návštevou Čenty. Nezačalo sa to dobre, domáci sa ujali vedenia v 15. minúte gólom Bajkina. S týmto výsledkom sa potom odišlo aj na polčas. V druhom polčase hrali lepšie aj hostia – mužstvo z Aradáča a za odmenu prišiel i vyrovnávajúci gól Zakića v 83. minúte. Na tomto zápase žlté karty dostali: náhradník Korać v 38., Zakić v 65. a Bretšnajder v 83. minúte pre hostí AŠK, ako aj domáci hráč Banátu Eskić v 67. minúte. Výsledkom 1 : 1 sa skončil zápas a Aradáčania sa dopracovali k veľmi dôležitému bodu. Na budúci týždeň na ich trávnik zavíta Borac z Aleksandrova. AŠK: Đokić, Bretšnajder, Lončarski, Adam Števko, Adamov, Zakić, Mijić, Tasić (Đurić), Vesin, Kurtešan, Josimov Dejan Striško 48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Prvá remíza na domácom ihrisku SLÁVIA - BAČKA 0 : 0 Ján Šuster

V

ďalšom majstrovskom stretnutí v rámci Medziobecnej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku uhostilo Bačku zo susedného Despotova a výsledok tohto stretnutia je 0 : 0. Je to prvá remíza Pivničanov na svojej hracej ploche v jesennej časti majstrovských stretnutí. Podľa výsledku by sa zdalo, že to bol slabý zápas, no v skutočnosti to nebolo tak. Počas celého zápasu sa viedol rovnocenný boj, kde sa v otvorenej hre hľadal čím lepší výsledok. Striedali sa útoky na oboch stranách, bolo aj množstvo príležitostí, ktoré však zostali nevyužité, a to pre chyby útočníkov oboch mužstiev. Brankári Zelić a Pagáč tiež ukázali dobrý výkon. Je potrebné

zdôrazniť, že v hosťujúcom mužstve nastúpili až piati hráči, ktorí predtým nosili dres Slávie, a boli to: Petrović, Budić, Zelen, Sekeruš a Santrač. Prví, ktorí nebezpečne zaútočili na bránu súpera, boli domáci, a to v 10. minúte, keď po peknej akcii útočného radu Samardžić z ľavej strany z dvadsiatich metrov dobre strelil, no jeho strela odišla popri pravej žrdi hosťujúceho brankára. O dve minúty pohrozili hostia. Strela Petrovića z voľného kopu z 25 metrov odišla popri ľavej žrdi domáceho brankára. V 14. minúte Sekeruš po strede ihriska prešiel svojho strážcu spoza trestného územia, strelil, ale lopta išla popri do bránového kopu. V 25. minúte veľkú gólovú šancu mal Šuster, keď po skrumáži pred súperovou bránou lopta padla na jeho nohu, no strela zblízka

odišla popri bráne. V 39. minúte Grňa prihral Samardžićovi, avšak brankár kryl. V druhom polčase obraz hry sa mnoho nemenil, aj ďalej sa hralo otvorene. Šancí bolo na oboch stranách. Kuchta raz zišiel do trestného územia, dobre strelil, no brankár hostí bol na mieste. Na druhej strane dvakrát pohrozil Sekeruš, no jeho strely, i keď zblízka, Zelić kryl. V 75. minúte bola nahodená vysoká lopta pred bránu súpera, najvyššie skočil Obradović, dobre hlavičkoval a sieť sa zatriasla. Na veľké prekvapenie rozhodca tento gól neuznal. Jeho rozhodnutie však nebolo jasné nikomu. Zápas však pokračoval ďalej. Najzrelšiu šancu na tomto zápase mal Bolehradský v 80. minúte, keď odbehol svojim strážcom, zišiel do šestnástky a našiel sa zoči-voči s brankárom. Loptu poslal popri menovanom,

no na veľké prekvapenie vedľa ľavej žrdi. Možno keď sa vezme všetko do ohľadu, remíza je asi najreálnejšia na konci tohto zápasu. Zápas viedol rozhodca Dražić z Báčskej Palanky a žlté karty dostali: Bolehradský u domácich a Zelen u hostí. Pred samým koncom zápasu červenú dostal Sekeruš za pripomienku. Po tomto kole sa pivnická Slávia nachádza na šiestom mieste a má 15 bodov. Na nedeľu Pivničania hosťujú v Bođanoch, kde si zmerajú sily s tamojšou Sláviou. SLÁVIA: Zelić, Kuchta, Benka, Obradović, Záskalický, Vinković (Ćutilo), Bolehradský, Samardžić, Čobrda (Beláni), Grňa, Šuster (Danilov) Výsledky 10. kola: Mladost – Kulpín 3 : 0, Soko – Bački hajduk 6 : 0, Maglić – Orlovi 1 : 1, Kriváň – Tvrđava 0 : 2, Bačka 1945 – Borac 2 : 2, Neštin – Slavija (B) 7 : 1.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Cenná výhra Erdevíčanov SLOGA (E) – SLOBODA (D. T.) 2: 1 Lazar Pavković

H

ráči domáceho tímu Sloga mali za súperov bojovný a dobrý tím Slobody z Dolného Tovarnika. V 20. minúte zápasu zahral jeden z domácich hráčov vo svojom pokutovom území rukou. Veľmi dobrý rozhodca tohto zápasu Blagoje Radić z Irigu ukázal na biely bod. Bezpečným strelcom hostí bol Dinić. Netrvalo dlho a domáci tiež strelili svoj prvý gól, hoci až do 26. minúty boli na ihrisku lepší Erdevíčania, ale korunovaním gólov to nepreukázali. V 26. minúte zavesil na svetelnú tabuľu skúsený, rýchly a výkonný Miša Mačvanski stav • ŠPORT •

1 : 1. Krátko po vyrovnávajúcom góle Slogy vo svojej šestnástke sa hráč Slobody previnil najťažším trestom v prospech Slogy. Ivković sa stal pre svoj tím spoľahlivým hráčom kopu penalty a domáci sa ujali vedenia – 2 : 1. Tým sa skončila aj úvodná štyridsaťpäťminútovka. Futbalisti Slogy v pokračovaní vytvorili štyri z kategórie 100 % gólových šancí, najviac Herceg, ale aj Vuković a Ivković. Brankár Slogy Nenad Veselinović si zaslúži všetku pochvalu za výbornú starostlivosť o svoju sieť. Na budúci týždeň vycestujú futbalisti Slogy do susedstva, do Divoša, kde sa stretnú s domácim Hajdukom.

Sloga (E): Veselinović, Džibrić, Ivković, Raičević, Belić, Vujović (Stojčić), Uglješić (Rukavina), Bajunović, Herceg (Ćirić), Mačvanski (Volarević), Ristić OBECNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŠÍD: Výsledky zápasov posledného 9. kola – Jednota uhostila družstvo Bratstva zo Sotu, zápas sa skončil vysokým víťazstvom hráčov Jednoty 6 : 2 (4 : 1). Strelci za domácich boli: Radeka, Grujić, Šuša, Hrček. Zápas sa niesol v korektnom a športovom duchu, čo svedčí o tom, že na zápase neboli žiadni vylúčení futbalisti. Futbalisti ľubského Jedinstva v zápase proti Sinđelićovi prevýšili svojich hostiteľov a spoza chotára sa vrátili so

zaslúženým víťazstvom 4 : 2 pre Jedinstvo. Poslednou dvojicou tohto posledného kola jesennej sezóny je zápas v Jamene, kde domáci Graničar hostil OFK Binguľa a vo férovom súboji oboch tímov domáci oslavovali víťazstvo výsledkom 4 : 2 (1 : 1). Obe mužstvá v tomto zápase mali nariadený pokutový kop v intervale šiestich minút, domáci boli výkonovo úspešnejší a strelili gól, hosťom sa výkon nedaril. Zostáva im v nedeľu 30. októbra v Binguli odohrať zápas s Napredakom z Vašice, ktorý rozhodne o tom, kto bude jesenným majstrom Obecnej futbalovej ligy Šíd – Napredak z Vašice alebo Jedinstvo z Moroviec.

44 /4983/ 30. 10. 2021

49


Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Chýbal fair play HERCEGOVAC – MLADOSŤ 4 : 6 Miroslav Pap

Z

ápasy s mužstvom Hercegovca z Gajdobry by sa dali charakterizovať ako veľmi zložité, najčastejšie sprevádzané arogantnou a násilnou hrou. Tak to bolo aj v 11. kole jesenných majstrovstiev, v ktorom petrovská Mladosť hosťovala na trávniku v Gajdobre. Ale hostia akoby boli psychicky a fyzicky prichystaní na tento súboj, čo bolo vidieť aj na výsledku. Prvý gól padol pre hostí, v koordinovanej a synchronizovanej hre Trojanovića, ktorý pred bránou pridal loptu Serdarovi a ten bol

presný pre 1 : 0. Aj druhý gól zápasu patril hosťom. Trojanović zase hviezdil, keď zo šestnástky pridal loptu Stojisavljevićovi a ten dal druhý gól pre petrovskú Mladosť. Pre hostí akoby dva góly znamenali úľavu, po čom sa celková hra otočila. Zaujímavá situácia vznikla, keď Račić v súboji so V. Šprochom v pomernom doťahovaní simuloval faul. Rozhodca pravdepodobne pod nátlakom agresívnych domácich pískal penaltu. Využil to opäť Račić svojou presnosťou. V druhom polčase Mladosť zvýšila prevahu. Serdar útočil a v jednom momente sa mu

podarilo preraziť obranu, pridal Trojanovićovi a ten skóroval po druhýkrát. Podarilo sa mu do konca zápasu vsietiť loptu ešte raz, a to dokonca z 15-metrovej vzdialenosti. Račićovi sa do konca podarilo prejsť obranu, ale jeho strelu nezastavil Leňa. Domácim sa podarilo skórovať ešte dvakrát. A to vtedy, keď opäť domáci využili strach rozhodcov a simulovali ďalší faul, ktorý viedol k penalte. Posledný gól zápasu dali hostia, a to Serdar. Treba však zdôrazniť, že Leňa bránil excelentne a pred koncom zápasu ochránil sieť pred prudkou strelou domácich. V nasledujúcom kole vo Vrbare si futbaloví fanúšikovia budú môcť pozrieť zápas medzi mužstvami ČSK Pivara a domácou Mladosťou. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, A. Šproch, Ikrašev, Beronja, V. Šproch, Brajković, Zorić, Stojisavljević, Serdar, Đokić, Trojanović

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Škoda nevyužitej príležitosti POTISJE – MLADOSŤ 2 : 2 (2 : 0) Vladimír Gál

B

ieloblatská Mladosť v treťom zápase zaradom dokázala svoje kvality, aby nepostúpila na tabuľke nižšie. Posledný zápas sa ukončil remízou, no Bieloblatčania majú za čím banovať, lebo si zaslúžili všetky tri body. Prvú šancu na zápase mali hostia v 10. min.,

keď po peknej akcii Poničan vyšiel sám pred brankára, ale jeho strela skončila popri žrdi. Pri tej príležitosti sa aj zranil a musel byť nahradený. V 22. min. slobodný kop pre domácich mal Pavlović, no Gál neopatrne reagoval, keď sa dotkol lopty, ktorá zmenila smer a prekvapila brankára Perišića pre 1 : 0. Mladosť mala ešte dve stopercentné

šance, a ako už to býva, neskôr to bolo opačne. V šestnástke sa v 43. min. najlepšie vynašiel Kodić a realizoval šancu pre 2 : 0. Nič kľúčové sa v druhom polčase nezmenilo, čo sa týka samotnej hry. Mladosť aj naďalej vytvárala príležitosti, a tak v 60. min. Kalapiš z 20-metrovej vzdialenosti strieľal a dal pekný gól. O päť minút Vukajlović sám zvládol brankára, ale domáci obranca loptu vykopol zo samotnej

Pavel Ožvát, úspešný v jesenných majstrovstvách (Foto: Pavel Topoľský)

Výsledky 11. kola: Stanišić – Senta 3 : 0, Krila Krajine – Vojvodina (BG) 3 : 0, Bajša – OFK Mladost APA 5 : 0, Sloga – Tavankut 1 : 2, Preporod – Bačka (P) 3 : 1, Njegoš – Mladost (T) 0 : 5, Hercegovac – Mladosť 4 : 6, ČSK Pivara – Bačka 1901 0 : 2. bránovej čiary. Šťastie sa na nich usmialo v 69. min., keď Kalapiš prijal loptu a dodal Gálovi. Ten po ľavej strane ostro centroval, no túto loptu zastavil domáci obranca rukou a rozhodca pískal penaltu. Kalapiš následne strelil posledný gól v zápase – 2 : 2. Do konca zápasu Mladosť mala ešte 3 šance, ale hráči nemali koncentráciu v záverečných útokoch. Na nedeľu do Bieleho Blata pricestuje mužstvo MSK z Mihajlova. MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov (Vukajlović), Poničan, V. Gál, Đurić, Stojić, Šiľa (Žižić), Kalapiš, Karaczony, Kurunci

OBECNÁ ŠKOLSKÁ SÚŤAŽ V STOLNOM TENISE sa usporiadala dňa 25. októbra v ZŠ m. Tita v Padine Na nej sa zúčastnili žiaci vyšších ročníkov základných škôl z územia Obce Kovačica: Jana Havelová a Maja Vaňová z Padiny, Ivona Stvorcová, Tijana Žiaková, Timotej Tomáš a Adrijan Fekety z Kovačice, Andrej Groza a Matija Grosu z Uzdina. Títo mladí stolní tenisti zároveň postúpili do obvodnej súťaže v stolnom tenise, ktorá bude vo Vršci. Na fotografii: Najlepší mladí stolní tenisti z Obce Kovačica s profesormi Miroslavom Dudášom, Pavlom Urbanom a Mirceam Samancom. S. L. Foto: z archívu ZŠ v Padine 50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


DRUHÝ ZÁPAS VOLEJBALISTOV KULPÍNA

Príležitostí ešte bude… VK VOJVODINA – VK KULPÍN 3 : 1

Katarína Gažová

D

ruhý zápas Prvej ligy Srbska – skupina B hral VK Kulpín uplynulý víkend v Novom Sade. V Športovo-rekreačnom stredisku Spens mali zápas s domácou Vojvodinou, druhý v poradí v novej volejbalovej sezóne.

Súdržnosť kulpínskeho mužstva

V prvom sete mužstvo Kulpína veľmi dobre hralo a v tej časti hry zvíťazili výsledkom 26 : 24. Následne v druhom sete bola vyrovnaná hra oboch mužstiev, takže sa striedali vo vedení. Žiaľ, volejbalisti Kulpína pred koncom setu urobili zopár chýb, a tak tento druhý set prehrali 21 : 25. V treťom a vo štvrtom sete kulpínske mužstvo viedlo až ku sklonku týchto dvoch setov. Skúsené mužstvo Vojvodiny využilo chyby, ktoré súperiace mužstvo robilo, vo svoj prospech. Oba tieto sety Novosadčania vyhrali a zároveň aj celý zápas s Kulpínom. VK Vojvodina má veľmi dobré mužstvo, čo aj v tomto zápase dokázal. Potešuje skutočnosť, že mužstvo Kulpína hralo dobre, obetavo a o konečnom výsledku rozhodli iba malé rozdiely. Ale úprimne povedané, predsa by bolo nezaslúžene, ak by Kulpín vyhral. Rozhodcovia dobre vykonali svoju úlohu počas zápasu. Výsledky zápasu v setoch: 24 : 26, 25 : 21, 25 : 21, 25 : 20.

Spolupráca hráčov Kulpína počas hry

VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Daniel Peťkovský, Martin Lekár, Vuk Barišić, Darko Ćirić, Nikola Emer, Nemanja Petrović, Duško Babić, Petar Salatić, Aleksa Grubešić, Rade Petrović, Žarko Babić, Aleksej Bojkov, Danijel Hungar V Kulpíne na nasledujúci víkend hosťuje VK Banat z Vršca. Do konca sezóny sa hrá ešte 20 zápasov, takže budú príležitosti na to, aby prvé mužstvo VK Kulpín dokázalo svoje úsilie a výsledky dobrej hry a neustálych tréningov.

VOLEJBALOVÝ TURNAJ V KOVAČICI

Kamarátenie mladých pri športe Stevan Lenhart

piaty raz v rámci programu osláv Kovačického októbra a telocvični kovačickej ZŠ Mladých po- v organizácii Volejbalového kolení v sobotu 23. októbra prebiehal klubu Slávia Kovačica. volejbalový turnaj, ktorého účastníkmi „Pôvodne bolo plánované boli žiaci vzrastu od 1. do 8. ročníka zák- hosťovanie mladých volejbaladných škôl z troch prostredí – z Vrnjačkej listov z viacerých prostredí, Banje, Kačareva a z Kovačice. Ide o tradičné ale zo zdravotných dôvošportové podujatie, ktoré sa usporiadalo už dov až tri ekipy museli zrušiť svoju účasť na tomto turnaji,“ hovorí MiHralo sa v kategóriách podľa školských ročníkov roslav Tomáš, profesor telesnej výchovy tohto podujatia je predovšetkým popularia predseda Volejbalového klubu zovať volejbal medzi mladými a umožniť im, Slávia Kovačica. „Na turnaji bolo aby sa kamarátili s vrstovníkmi pri športovej viac ako 160 účastníkov, ktorí boli hre. Ináč Volejbalový klub Slávia Kovačica rozdelení do kategórií podľa vzrastu. má vyvinutú spoluprácu s volejbalistami Mladšie ročníky a piataci hrali tzv. z Vrnjačkej Banje, takže sme viackrát hosťominivolejbal (štyria proti štyrom) vali u nich a oni pravidelne prichádzajú na na menšom ihrisku, pokým šiestaci, náš turnaj. Očakávame, že v nasledujúcich siedmaci a ôsmaci hrali na ihrisku rokoch bude ešte viac účastníkov,“ uzaviera štandardnej veľkosti a so šiestimi Miroslav Tomáš. hráčmi v ekipe. Účastníci turnaja Volejbalový turnaj otvoril predseda Obce dostali medaily a zaobstarané mali Kovačica Jaroslav Hrubík a na záver bolo Momentka zo zápasu medzi mladými volejbalistkami aj občerstvenie a olovrant. Cieľom udeľovanie medailí účastníkom. z Kovačice a Kačareva

V


Mužstvo MOMS Šíd

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Pre mužstvo MOMS Šíd hrali: Bane Ošapović, Nikola Jakšić, Nebojša Jakšić, Jasmin Stankić, Radovan Kotarlić, Nemanja Milenović, Saša Viljevac, Danijel Lajisavljević, Srđan Mrđa, Emil Chrček Foto: Miroslav Pap


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.