Hlas ľudu 50/2021 by NVU Hlas ľudu

Vianočný koncert

novosadského cirkevného zboru

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Prvý Oskar Srbska je jedným z najprestížnejších uznaní a udeľuje sa od roku 1999 jednotlivcom a organizáciám, ktoré dosiahli nadpriemerné výsledky vo svojej práci. Na slávnostnom ceremoniáli v belehradskom hoteli Hyatt Regency, koncom novembra, toto hodnotné uznanie dostal aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Predseda tejto sriemskej obce uznanie dostal za osobný príspevok v rozvoji Obce Stará Pazova a celkovej jej infraštruktúry (foto: z kabinetu predsedu obce). A. Lešťanová

11. 12. 2021 | 50 /4989/

Uzávierka čísla: 8. 12. 2021

Po vlaňajšej realizácii on line kvízu Poznaj svoju minulosť na webovej stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tohtoročný kvíz sa uskutočnil v piatok 3. decembra v Starej Pazove. Súťaže sa zúčastnilo 8 tímov zo 7 základných škôl a nositeľom projektu je NRSNM za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. A. Lešťanová

Tradičná Rozhlasová súťaž mladých recitátorov si tohto roku pripísala už 47. ročník a po prvýkrát prebiehala netradične – online. Odborná porota si pozrela a zhodnotila nahrávky až 58 recitátorov zaradených do piatich kategórií. Organizátor súťaže – Redakcia programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad – vyhodnotenie a udelenie darčekov najúspešnejším recitátorom usporiadal v pondelok 6. decembra v Média stredisku v novej budove RTV na Mišeluku. A. Francistyová

Ekologická poľnohospodárska výroba je udržateľný typ poľnohospodárstva, v ktorom sa potraviny vyrábajú v harmónii s prírodou, biodiverzitou a dobrými životnými podmienkami zvierat. Ekologická výroba v Srbsku v súčasnosti predstavuje iba 24 000 ha, z čoho takmer 10 000 hektárov je v procese konverzie. Hodnota domácej bioprodukcie sa pohybuje okolo 45 – 50 miliónov eur. Export predstavuje 37 miliónov eur, z čoho do krajín EÚ vyvážame až 86 %. Aj keď EÚ je významným producentom biopotravín, dokáže uspokojiť len 50 % trhu. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Každý deň je novou príležitosťou Olinka Glóziková-Jonášová

asto si to ani neuvedomujeme, ale cesta, ktorou sa každodenne uberáme, v mnohých črtách sa podobá na početné príbehy, ktoré sme prečítali alebo počuli. Čítame o bežcoch, pritom si neuvedomujeme, že sa naša životná púť značne podobá na maratóny, ktoré oni zvládali, alebo však nezvládali. Hovoríme o remeselníkoch, pritom nevidíme skutočnosť, ktorá hovorí o tom, že diela každého človeka sú svojráznym remeslom. Počúvame o tom, že ľudia píšu knihy, pritom nechápeme, že každý z nás je de facto knihou – prečítanou, alebo neprečítanou. Úspešne, alebo menej úspešne napísanou. Je fenomenálnym výdobytkom, keď v písaní o živote a diele nás ľudí môžeme pochopiť jednoduché, a predsa tak dôležité veci. Pravda je aj to, že netreba robiť zo skúseností, ktoré máme, absolútnu pravdu – často sa to zvedie na subjektívny názor, keďže každý z nás pozerá na určité skutočnosti odlišne. Rovnako tak tento názor bude znieť subjektívne, ale skúsme si o ňom rozmyslieť – cesta, ktorou sa človek uberá, je skutočne dôležitejšou od cieľa, do ktorého máme dobehnúť. Neuvedomujeme si, že keď si zvolíme tú správnu cestu, a pritom tou cestou kráčame správne, cieľ, ktorý máme dosiahnuť, bude aj bližší, ako nám to v štarte vyzerá. Prekonávaním každodenných prekážok

prichádzame k tomu, že nám je každý jeden nový deň novým víťazstvom a novou príležitosťou, aby sme sebe dokázali, že existencia našej spoločnosti má zmysel. Ten zmysel je tu. Vidno ho v tom, že spoločnosť žije a dýcha – športuje, tvorí, vyrába, produkuje, ale aj súťaží, zápasí a bojuje o lepšie zajtra. Je veľmi dôležité prispievať k tomu, aby sme konštruktívnym, nie deštruktívnym prístupom všetci vytvárali novú hodnotu. Každý deň je novou príležitosťou na dosiahnutie nových vecí. O tomto je aj naše najnovšie číslo. O ľuďoch, o ich príbehoch, o ich aktivitách, o ich dielach, o ich dosiahnutiach a úspechoch... Prinášame vám v ňom aktuality, riporty, správy či reportáže, ale aj tvorbu našich najmladších. Dozviete sa o výsledkoch divadelného festivalu v Kysáči, z recitačnej súťaže v Novom Sade a kvízu vedomostí Poznaj svoju minulosť, ale aj o mikulášskych večierkoch v niekoľkých našich slovenských prostrediach. Nevystala ani pravidelná rubrika z medicíny a tentoraz si v prílohe prečítate Poľnohospodárske rozhľady. Pre milovníkov drobných zvierat je tu výstava drobnochovateľov v Pivnici, ekologické témy prinášame z Bieleho Blata a Kulpína, kým sú posledné strany vyhradené, samozrejme, na športové aktuality. A to ani nie je všetko, spomenuli sme tu iba niektoré témy, takže nech sa vám páči naše najnovšie číslo, a to okrúhle päťdesiate. Milí čitatelia, prajeme vám príjemné čítanie.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Podpora cestovnému ruchu je nevyhnutná 14 Po ročnej odmlke trhy budú zase

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

31 Inšpiratívne referáty a virtuálne diskusie 48 Maratónskou rýchlosťou uberá nové rekordy

23 Pokles cien kukurice a pšenice

Na titulnej strane: Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Novom Sade usporiadal tradičný vianočný koncert. Toto podujatie novosadských Slovákov sa uskutočnilo už ôsmykrát. Titulnú stranu krášli Komorný zbor Agapé novosadského cirkevného zboru a SKC P. J. Šafárika, ktorý sa tohto koncertu každoročne zúčastňuje. Foto: Janko Merník

Belehrad

• •

•

50 /4989/ 11. 12. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Ďalší krok k Európskej únii Pripravil: Miroslav Pap

šetky členské štáty EÚ sa dohodli 7. decembra, že Srbsko otvorí na Medzivládnej konferencii s EÚ v Bruseli 14. decembra klaster 4, ktorý sa týka Zelenej agendy a udržateľnej dopravy. Dohoda, že Srbsko otvorí na budúci týždeň všetky štyri kapitoly v rámci klasteru 4, bola dohodnutá v rámci pracovnej skupiny Rady pre rozšírenie EÚ (COELA) a bude oficiálne potvrdená na stretnutí veľvyslancov EÚ. V rámci klasteru 4 Srbsko otvorí štyri kapitoly o dopravnej politike, energetike, transeurópskych sieťach, ako aj kapitolu o životnom prostredí a klimatických zmenách. Na Medzivládnej konferencii budú prítomné: Ana Brnabićová, premiérka Srbska, a Jadranka Joksimovićová, ministerka pre európsku integráciu. Ministerka baníctva a energetiky a podpredsedníčka vlády RS Zorana Mihajlovićová zdô-

raznila, že otvorenie uvedených kapitol klasteru 4 predstavuje určité uznanie za dosiahnuté výsledky v oblasti dopravy a energetiky a motiváciu k ďalším reformám v týchto oblastiach. „V predchádzajúcich rokoch sa veľa urobilo z oblasti dopravy a regionálneho prepojenia, čo bolo dôležité pre proces európskej integrácie. Aj v energetike za posledný rok boli odstránené nedostatky, ktoré spomaľovali otvorenie kapitol v tejto oblasti,“ uviedla Mihajlovićová. Zdôraznila tiež, že transparentná politika, energetika, transeurópske siete, ochrana životného prostredia a zmena klímy sú oblasti, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj Srbska a jeho budúcnosti. Otvorenie klastra 4 pridá určitý impulz v rokovaniach s EÚ a že sa v oblastiach uvedeného klastra bude pracovať ešte rýchlejšie a efektívnejšie. * Pre dôchodcov, poberateľov sociálnej pomoci a osoby, ktoré sú v Ústavoch na výkon trestných

sankcií sa 7. decembra začalo vyplácanie štátnej pomoci vo výške 20 eur, uviedol Siniša Mali, minister financií. „Celkovo asi 5,8 miliónov občanov Srbska dostane od štátu finančnú pomoc vo výške 20 eur, ktorú vyplácame v rámci tretieho balíka podpory hospodárstva a občanov. Cieľom tejto pomoci je riešenie dôsledkov, ktoré spôsobila pandémia. Celkovo je na toto opatrenie podpory vyčlenených 13,6 miliardy dinárov a vyplatením týchto peňazí ukončujeme platby v rámci tretieho balíka podpory v tomto roku,“ uviedol minister Mali. V prvý deň bolo zo štátneho rozpočtu vyplatených 1 743 929 osôb, v stredu 8. decembra finančnú pomoc dostalo 2 328 123 občanov a vo štvrtok 9. decembra ju dostalo ďalších 1 729 707 občanov Srbska. * Tohtoročné udelenie Nobelových cien sa nekonalo v slávnostnom rúchu, kvôli celosvetovej

pandémii. Z toho dôvodu boli oceneným tieto ceny udelené v jednotlivých mestách. Nobelovu cenu za literatúru, ktorú tohto roku získal spisovateľ Abdulrazak Gurnah, pôvodom zo Zanzibaru a žijúci vo Veľkej Británii, prevzal si na švédskom veľvyslanectve v Londýne. Z oblasti fyziky ju získal Talian Giorgio Parisi a prevzal si ju v Ríme. Ďalší dvaja laureáti za fyziku, Japonec Syukuro Manabe žijúci v USA a Nemec Klaus Hasselman, ako aj víťazi cien za chémiu David W.C. MacMillan a ekonómie Joshua D. Angrist, Nobelove ceny dostanú Washingtone. V Nemecku a Spojených štátoch sa počas aktuálneho týždňa uskutoční niekoľko ceremónií, počas ktorých budú udelené ceny ďalším laureátom. Nobelova cena za mier sa udeľuje v Osle, pretože si to sám Alfred Nobel tak prial, a preto sa pre laureátov, novinárov Mariu Ressovú z Filipín a Dmitrija Muratovova z Ruska, v tomto meste uskutoční slávnostný ceremoniál. Zdroj: nobelprieze.org, RTV Vojvodiny

COVID-19 DOMA A V ZAHRANIČÍ

Klesá počet nakazených a stúpa obava z nového variantu koronavírusu Pripravil M. Pap

a začiatku týždňa bol v Srbsku evidovaný najmenší počet nakazených od augusta. Od začiatku pandémie až doteraz bolo v krajine nakazených 1 263 663 ľudí a o život prišlo spoločne 11 917. Na dennej úrovni je aktuálne nakazených okolo 1500 ľudí. Žiaľ, počet úmrtí je ešte stále vysoký. Denne podľahne tejto chorobe okolo 40 pacientov. Hoci sú čoraz menšie čísla nakazených povzbudzujúce, existuje veľká obava z nového variantu koronavírusu. Podľa odborníkov nový variant omikron môžeme

www.hl.rs

v našej krajine čoskoro očakávať, nakoľko je v susedných štátoch už registrovaný. No v konečnom dôsledku zatiaľ nie je potvrdené, akú má intenzitu a príznaky u nakazených. Niektoré štáty sprísňujú opatrenia, nakoľko intenzita koronavírusu stúpla na celosvetovej úrovni. Chorvátsko z okolitých krajín má najväčší počet nakazených. Rumunsko a Chorvátsko hlásia po prvé dva prípady nakazenia variantov omikron. Opatrenia veľmi sprísnilo Írsko, Švajčiarsko do 24. januára uviedlo povinné nosenie rúšok v uzavretom priestore a tiež povinné covid priepustky. Talian-

Informačno-politický týždenník

sko nariadilo povinné nosenie rúšok aj vonku, ako aj tzv. zelené certifikáty. Aj v Spojených štátoch amerických graduje nátlak na občanov, aby sa čo najskôr dali zaočkovať. Napríklad v New Yorku všetci zamestnávatelia zo súkromného sektoru budú musieť nariadiť svojim zamestnancom, aby sa očkovali, zverejnil to v pondelok primátor Bill de Blasio. Na Slovensku za posledné dva týždne výrazne stúpol počet nakazených. Z toho dôvodu vláda vyhlásila celoštátny tzv. lockdown. Poslanci uvažujú o jeho predĺžení do 16. decembra. Denne Sloven-

sko hlási vyše 3 000 nakazených a z toho dôvodu je celková kapacita lôžok v nemocniciach pre pacientov s Covid-19 naplnená na 76 percenta. Európska únia chce v nastávajúcej dobe zintenzívniť snahu podeliť sa s protikovidovými vakcínami s chudobnejšími krajinami sveta, uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informovala tiež, že do polovice nasledujúceho roku bude očkovaných 70 percent populácie. Aktuálne je podľa jej slov zaočkovaných 44 percent svetovej populácie. Zdroj: RTS, WHO

• TÝŽDEŇ •

KRAGUJEVAC

Národná platforma pre umelú inteligenciu daná do prevádzky Pripravil: Vladimír Sabo

pondelok 6. decembra v Štátnom dátovom centre v Kragujevci bola daná do prevádzky prvá Národná platforma pre umelú inteligenciu v Srbsku a technologických

inteligenciou, pretože chceme prosperovať oveľa rýchlejšie,“ povedal prezident Vučić a vyjadril poďakovanie spoločnosti NVIDIA a Anthonymu Godfreymu, americkému veľvyslancovi v Srbsku. Oznámil, že sa vybuduje špeciálne zariadenie, ktoré

Národná platforma ako možnosť zamestnania

želám prezidentovi Vučićovi a premiérke Ane Brnabićovej k ich úsiliu pritiahnuť investície do rastúceho IT sektora. Ako mnohí viete, niektoré z najväčších amerických IT spoločností pôsobia v Srbsku a dúfajú, že sa im podarí rozvinúť partner-

Spojených štátov amerických v Srbsku Anthony Godfreyho. Národná platforma umelej inteligencie je špičkový, vysokovýkonný superpočítač, pripravený spracovať obrovské množstvo informácií v krátkom čase. Srbsko je vďaka tejto platforme

Prezident podporil vedecko-náučnú činnosť centra

parkov. Slávnostnej udalosti sa bude základom pre absolútne zúčastnil aj prezident Srbska všetky údaje Ministerstva vnútra Aleksandar Vučić. a BIA, odkiaľ sa budú čerpať tie V rámci návštevy prezident najlepšie a najpresnejšie údaje hovoril so zamestnancami a pre každú vzniknutú situáciu. študentmi a vyjadril spokoj- Prezident spomenul aj ďalšie nosť, že mladí ľudia si hneď po dôležité projekty, ktoré Kraabsolvovaní škôl môžu nájsť gujevac čakajú, ako je obchvat dobrú prácu v centrách, ako mesta, čističky odpadových vôd je novootvorený v Kragujevci. či kanalizácia. „Naše deti, ktoré pokračovali Americký veľvyslanec Anthovo vzdelávaní v Belehrade a ny Godfrey zdôraznil, že toto Budova Štátneho datacentra mnohé aj v zahraničí, budú mať centrum je najmodernejšie v remožnosť teraz zostať v Kragu- gióne, a že predstavuje krok stvo s vašou krajinou,“ povedal jevci a pracovať za najlepších vpred pre Srbsko, ktoré sa môže veľvyslanec Godfrey a dodal, možných podmienok. Okrem čoskoro stať regionálnym infor- že bez veľkej štátnej podpory toho, že vstupujeme do skupiny mačným lídrom. „Superpočítače by mnohé zahraničné IT spo26 krajín, ktoré majú platformu menia svet okolo nás. Blaho- ločnosti nedokázali podnikať. pre umelú inteligenDohody o využívaní ciu, sme jedna z mála prvej Národnej platforkrajín, ktorá na to má my so zástupcami techinštitút, a to ponúnických fakúlt, všetkých ka nepredstaviteľné vedecko-technických možnosti. Naši ľudia parkov a troch ústavov sa do krajiny vracajú podpísal riaditeľ Úradu zo zahraničia, a je to vlády pre IT a e-governdobre. Mojou dobrou ment Mihailo Jovanović správou pre nich je, za prítomnosti srbského že štát im zvýši plaprezidenta Aleksandra ty o 50 percent, a to Vučića, predsedníčky hovorím o tých najvlády Srbska Any Brnaodbornejších, ktorí V rámci prezentácie Národnej platformy umelej bićovej a veľvyslanca inteligencie sa zaoberajú umelou • TÝŽDEŇ •

pripravené urobiť nový krok v procese digitalizácie a poskytnúť nástroj pre ešte rýchlejší a silnejší rozvoj výskumnej a inovačnej komunity. Vláda Republiky Srbsko označila výstavbu Štátneho dátového centra v Kragujevci za dôležitý projekt pre Srbsko, z toho dôvodu, že ide o kapitálnu investíciu v hodnote 30 miliónov eur. Dátové centrum má rozlohu 14 000 štvorcových metrov a bolo postavené za menej ako rok a pol.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Týždeň POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO A CESTOVNÝ RUCH

Podpora cestovnému ruchu je nevyhnutná Pripravil: Miroslav Pap

a základe štyroch verejných súbehov, ktoré boli rozpísané v poslednom kvartáli v roku, boli 6. decembra odovzdané zmluvy uchádzačom v hodnote 157,8 milióna dinárov. Zmluvy slávnostne odovzdal pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a cestovný ruch Dr. Nenad Ivanišević, zdôrazňujúc, že všetky súbehy boli zrealizované načas. V rámci udeľovania zdôraznil: „Cestovný ruch v čase pandémie poukázal na svoju vitalitu aj vďaka republikovej a pokrajinskej pomoci tomuto odvetviu. V dohľadnej dobe budeme mapovať všetkých užívateľov, ktorí boli podporení prostredníctvom týchto projektov, aby sme sa uistili, ako zrealizovali svoje požiadavky. Touto pomocou sme prihliadali predovšetkým aj

Pre kvalitnejšie služby v cestovnom ruchu

na to, aby pracovný sektor v odvetví cestovného ruchu netrpel, ale skôr aby sa do tohto sektoru viac zamestnávalo,“ zhodnotil pokrajinský tajomník, ktorý tiež avizoval plány sekretariátu na rok 2022. V prvom kvartáli nasledujúceho roku bude rozpísaná ďalšia

výzva v hodnote 187 miliónov dinárov. Týmto posledným tohtoročným súbehom boli podporené turistické organizácie na úrovni lokálnych samospráv. Finančné prostriedky získali 21 turistických organizácií s cieľom propagácie a rozvoja turistických hodnôt

a potenciálu prostredníctvom vzdelávania pracujúcich v cestovnom ruchu. Podporených bolo aj 94 najrôznejších podujatí, prostredníctvom ktorých by sa podnietila aj činnosť združení a spolkov a iných neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú prezentáciou turistického potenciálu vo Vojvodine. Sekretariát prostredníctvom konkurzov podporil aj sekundárnu ponuku, do ktorej patria aj ubytovacie a stravovacie zariadenia. Spoločne pomoc získali 37 uchádzači. V tejto skupine sa medzi podporenými našlo aj 24 žiadateľov z gastronomického sektoru, ktorí získali finančnú podporu na kúpu nových zariadení, prostredníctvom ktorých aj kvalita služieb bude na vyššej úrovni. Zdroj a foto: z archívu APV

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO

Rozvoj poľnohospodárskeho sektoru badateľný Pripravil: M. Pap

okrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Čedomir Božić odovzdal v utorok 7. decembra 42 zmlúv užívateľom, ktorí získali granty. V rámci troch súbehov, ktoré vypísal hore uvedený sekretariát, bolo užívateľom udelených 12 miliónov dinárov. Tri súbehy boli rozčlenené do troch odlišných sektorov: na realizáciu aktivít združení, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskym a vidieckym rozvojom, na financovanie kontroly a certifikovania organickej výroby a posledný súbeh je určený na financovanie aplikácie a kontrolovania bezpečnostných systémov kvality potravy a výrobkov s označením geografického 6

www.hl.rs

Pokrajinské stimuly na využitie poľnohospodárskeho potenciálu

pôvodu – územie Vojvodiny. Najväčší počet grantov bol udelený do prvej kategórie, čiže združeniam, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskym a vidieckym rozvojom. V tejto kategórii bolo udelených 23 grantov. „Na pod-

Informačno-politický týždenník

poru združení sekretariát vyčlenil 10 miliónov dinárov a za ostatné dve kategórie 2 milióny dinárov,“ spresnil pokrajinský tajomník Čedomir Božić. V mene Združenia mladých poľnohospodárov sa prihovoril

Milan Borić: „Finančné prostriedky, ktoré sme získali z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, využijeme na to, aby sme našim poľnohospodárom predstavili výhody digitalizácie v poľnohospodárstve s cieľom využitia nových technológií.“ Borić týmto aj vyzval prítomných, aby sa zúčastnili na konferencii Inovatívne poľnohospodárstvo, ktorá sa bude konať 4. februára v hoteli Park v Novom Sade, v rámci ktorej budú prezentované nové technológie, ktoré budú predstavovať jednotlivé poľnohospodárske spoločnosti. V rámci slávnostného udeľovania sa prihovorili aj ostatní, zdôrazňujúc, že podpora APV je badateľná a posúva poľnohospodársky sektor na vyššie priečky. Zdroj a foto: z archívu APV • TÝŽDEŇ •

ÚRADNÁ NÁVŠTEVA PREDSEDU MSS

Budú pokračovať v dobrej spolupráci aj do budúcna Jasmina Pániková

ovinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu 2. decembra úradne navštívil predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Branislav Kulík. Stretol sa s riaditeľkou ustanovizne Milanou Arňašovou Radićovou, s ktorou rozoberal témy týkajúce sa doterajšej spolupráce medzi MSS a NVU Hlas ľudu, ako aj tej budúcej. Ide o prvé oficiálne stretnutie predsedu MSS a riaditeľky NVU Hlas ľudu, na ktorom odznela obojstranná spokojnosť ohľadom doterajšej spolupráce medzi dvomi inštitúciami. Podľa slov predsedu Kulíka činnosti Matice slovenskej v Srbsku sa v týždenníku Hlas

ľudu venuje veľká pozornosť, zvlášť keď ide o priebeh Slovenských národných slávností. Vyjadril očakávanie, že tak bude aj v budúcnosti. Zmienili sa aj ohľadom aktuálnej otázke, ktorá sa týka priestorového riešenia NVU Hlas ľudu. Zhodli sa, že MSS a NVU Hlas ľudu budú spoločne pracovať na riešení dočasného priestoru pre NVU Hlas ľudu, pokým sa neskončí projekt výstavby budovy Slovenského strediska. „Som vďačná predsedovi Kulíkovi, že sme sa úradne stretli a zvážili doterajšiu spoluprácu medzi dvomi inštitúciami. Matica slovenská v Srbsku je jedna z najdôležitejších inštitúcií v našej komunite a z toho

dôvodu je nevyhnutné dobre spolupracovať. Keďže sme obaja pomerne novými na týchto funkciách, verím, že je táto

návšteva prvým krokom k ďalšej spolupráci,“ povedala riaditeľka NVU Hlas ľudu Arňašová Radićová.

ODMENA PREDSEDOVI OBCE STARÁ PAZOVA

Prvý Oskar Srbska aj pre Đorđa Radinovića Pripravila: Anna Lešťanová

rvý Oskar Srbska je jedným z najprestížnejších uznaní udeľovaných od roku 1999 jednotlivcom a organizáciám, ktoré dosiahli nadpriemerné výsledky vo svojej práci. V pondelok 29. novembra na slávnostnej ceremónii v belehradskom hoteli Hyatt Regency, medzi významnými osobnosťami, ktorým bolo udelené toto hodnotné uznanie, na základe voľby odbornej poroty bol aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Predseda tejto sriemskej obce toto uznanie dostal za osobný príspevok v rozvoji Obce Stará Pazova, celkovej jej infraštruktúry, a to za lepší život všetkých občanov. Pri tejto príležitosti Radinović vyhlásil, že počas svojho desaťročného mandátu v Obci Stará Pazova • TÝŽDEŇ •

je dosiahnutá miera nezamestnanosti menšia než 3 percentá, čo vytýčil ako najväčší

podnikov, 3 500 podnikateľov a 120 zahraničných investorov, a práve toto je tým obecným

Prvý Oskar Srbska – prestížne uznanie v rukách Đorđa Radinovića (foto: z archívu kabinetu predsedu Obce Stará Pazova)

úspech doterajšej práce. Ako veľmi významné zdôraznil, že v obci hospodári viac ako 1 000

ukazovateľom vyvinutosti. Podľa slov Radinovića plány na nadchádzajúce obdobie sú zaradené

podľa prioritných cieľov, a sú to predovšetkým vkladania do dopravnej infraštruktúry a zlepšenie kvality života a práce občanov Staropazovskej obce. O prestížne uznanie Prvý Oskar Srbska – o najúspešnejšie obce v Srbsku bola veľmi silná konkurencia a práve Obec Stará Pazova v čele s jej predsedom Radinovićom bola jedna z dvoch odmenených obcí. Đ. Radinović, laureát a nositeľ tohto prestížneho uznania, bol na slávnosti v Belehrade zahlásený ako „predseda jednej z najvyvinutejších obcí v Srbsku, ktorému je toto tretí nepretržitý mandát“, ktorý má silnú žiadosť aj naďalej pracovať na jej urýchlenom rozvoji s jasnou víziou: Pazova ako mesto budúcnosti.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Týždeň ZO 40. ZASADNUTIA VÝKONNEJ RADY A 23. ZASADNUTIA NRSNM

Dve rokovania NRSNM pred koncom roka Andrea Rojková

o štvrtok 2. decembra v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade sa uskutočnila 40. schôdza Výkonnej rady. Zasadnutie viedol Hviezdoslav Čmelík, podpredseda Výkonnej rady, za účasti týchto členov: Zlatka Lenharta, Janka Havrana, Svetlany Zolňanovej, Jána Makana, Branislava Kulíka a Márie Poptešinovej. Po ukončení tejto schôdze boli body rokovacieho programu predostreté členom NRSNM na schôdzi, ktorá sa konala hneď po zasadnutí Výkonnej rady. V rovnaký deň sa v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov konala aj 23. schôdza NRSNM. Na rokovacom programe bolo jedenásť bodov. Uvítaním prítomných členov Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, otvorila zasadnutie, ktoré zároveň aj viedla. Predsedníčka podala návrh rokovacieho programu, ktorý prítomní po zmene poradia rokovacích bodov, 17 hlasmi za, schválili. Úvodom schválili zápisnicu z 22. pracovnej schôdze NRSNM, po čom podali kladné stanovisko k správe o práci a realizácii výročného plánu práce Gymnázia Jána Kollára so žiackym domo-

vom v školskom roku 2020/2021 a k ročnému plánu práce v školskom roku 2021/2022. O práci spomenutého gymnázia v krátkosti hovorila riaditeľka Jarmila Vrbovská, kým prácu gymnázia

kách, ale aj mienky na opravný rozpočet finančného plánu na rok 2021 a vymenovanie člena Správnej rady NVU Hlas ľudu. Výborníci aj pri tomto bode vyjadrili pozitívnu mienku na

Pracovné predsedníctvo: (zľava)Zlatko Šimák, podpredseda, Mária Poptešinová, tajomníčka, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Tatiana Vujačićová, podpredsedníčka

pochválila i Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. V ďalšom bode schválili rozhodnutie o zmenách a doplnkoch Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov a podaná bola aj informácia o angažovaní nezávislého revízora. Ďalšie tri body sa týkali Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Boli hlavne usmernené na informácie o podnikateľských a personálnych novin-

rozhodnutie SR NVU Hlas ľudu o schválení opravného rozpočtu finančného plánu na rok 2021. Po krátkej diskusii bol schválený návrh, aby sa predsedom Správnej rady NVU Hlas ľudu stal Miroslav Brna z Kysáča, kým členkou Správnej rady sa stala Blaženka Vozárová, tiež z Kysáča. V rámci bodu týkajúceho sa schvaľovania rozhodnutí, ktoré vyniesla Výkonná rada NRSNM, mienok, stanovísk na učebnice,

mienok na členov školských výborov zaujali pozitívnu mienku k veľkému počtu rokovacích bodov. V osobitnom bode bola podaná informácia o doterajších etapách podnikaných na zabezpečenie Slovenského strediska v Novom Sade. Ohľadom toho predsedníčka Lakatošová informovala prítomných: „Najnovšia idea je, aby sa budova stavala na slovenskom cirkevnom pozemku, s tým že dotácia pôjde cez Biskupský úrad a novosadský cirkevný zbor. Okrem dotácie v hodnote 2,8 milióna, ktorú zabezpečil ÚSŽZ, cirkevný zbor v Novom Sade priloží ďalších 500 tisíc eur.” Pod bodom rôzne odznelo niekoľko otázok, medzi ktorými bola aj otázka týkajúca sa prípadu, ktorý sa prednedávnom udial begečským Slovákom, teda či sú podnikané konkrétne kroky a či sú ohľadom toho nejaké konkrétne výsledky alebo novinky. Odpovede ohľadom prípadu begečských Slovákov, ako ozrejmila predsedníčka Lakatošová, zatiaľ nedostali. Nasledujúce zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny by sa malo uskutočniť pravdepodobne koncom decembra, s cieľom analyzovať hlavne finančné plány.

V NOVOM SADE O ROK BUDÚ JAZDIŤ ELEKTROBUSY. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a regionálny riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj Mateo Kolangeli podpísali v Novom Sade úverovú zmluvu na Projekt na obstaranie až desiatich nízkopodlažných elektrobusov s nabíjacou infraštruktúrou. Dopravný podnik Nový Sad rozpísal verejné obstarávanie 4. novembra na kúpu elektrobusov a potrebných nabíjacích zariadení a bude otvorené do 4. januára. Európska banka pre obnovu a rozvoj bude podľa primátora Miloša Vučevića financovať tento projekt pôžičkou vo výške osem miliónov eur na obdobie ôsmich rokov, s dvojročnou lehotou odkladu a šesťročným splácaním, s úrokovou sadzbou 1,1 percenta. mp Zdroj: RTV Vojvodiny; Foto: IG / milosvucevic

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

podujatí a práce združení v oblasti kultúry, tiež o stave a problémoch v oblasti športu a fyzickej kultúry Obce B. Petrovec za rok 2020. Ďalší bod bol posúdenie správy o realizácii výročného plánu práce

zariadenia vákuovej stanice číslo 2 so servisom vypnutých čerpadiel a iného zariadenia. Zaobstarané je a nainštalované chýbajúce zariadenie. Vákuová stanica je daná do funkčného stavu s vykonaním skúšobnej prevádzky, ako i demontáž, servis a opätovná montáž súpravy vákuových čerpadiel – 2 kusy, tiež demontáž, servis a opätovná montáž kalových

za šk. rok 2020/2021 a výročného plánu práce na šk. rok 2021/2022 maglićskej ZŠ Žarka Zrenjanina. O opravnom rozpočte stručnú informáciu podala Milena Nišićová, po čom sa slova ujala predsedníčka obce Jasna Šprochová, ktorá dôkladnejšie ozrejmila vykonané práce na kanalizácii v Petrovci: „Vykonaná je kontrola kompletného nainštalovaného

čerpadiel – 2 kusy. Zaobstarané a nainštalované je zariadenie na úpravu vody s cieľom ochrany proti vodnému kameňu, ako i ešte jedna rozvodová skriňa so zariadením. Vykonaná je diagnostika a oprava jestvujúceho zariadenia automatického riadenia a elektromotorového pohonu. Uvedená je do prevádzky s prednastavením. Vykonané je detektovanie a

kontrola nainštalovanej vákuovej siete, spojenie jestvujúcej siete so šachtami, vybavenie šácht bezdrôtovým systémom na zisťovanie porúch, všetky jestvujúce šachty sú skontrolované a vykoná je ich sanácia, keď ide o vodotesnosť. Sieť je daná do funkčného stavu. Vykonané sú: servis kontrolných jednotiek a vákuových ventilov – 100 kusov, sanácia jestvujúcich betónových vákuových šácht – 60 kusov, sanácia jestvujúceho spojeného vákuového potrubia – vstup do šachty – 30 kusov, kontrola a sanácia vodotesnosti spojenia rúr a šácht. Do konca roka sa plánuje ešte nainštalovať jestvujúce vákuové ventily – 63, upravenie a uvedenie do prevádzky 63 vákuových ventilov a senzorových nasávacích rúr, testovanie vodotesnosti, funkčnosti asi 3,5 km vákuovej siete. Umožní sa pripojenie asi 210 domácností v uliciach: Generála Štefánika, Vajanského, Žitnej, Partizánskej, Mateja Čániho, v časti Bratislavskej, Novohradskej, Hontianskej, Liptovskej a Oravskej. Komunalac zatiaľ vykonal pripojenie 30 domácností na sieť.“ Po dôkladnej informácii vykonaných prác, ani výbornícke otázky neodzneli.

ľudu zotrvala kratšiu dobu. Na to obdobie si samotná Mária zaspomínala aj v osobitnom príspevku v rámci publikácie Štyridsať rokov Hlasu ľudu (1984). V publikovaných príležitostných textoch ju kolegovia novinári hodnotili ako spoľahlivú redaktorku. Neskoršie úzko spolupracovala aj s inými našimi periodikami, predovšetkým s Ľudovým / Národným kalendárom a Rovinou, kam tiež dlhé roky ako redaktorka dodávala pútavé čítanie z oblasti poľnohospodárstva. Do Hlasu ľudu sa nakrátko vrátila v septembri roku 1990, keď ju vymenovali za riaditeľku podniku, ale z tejto funkcie riaditeľky NVU

Hlas ľudu ju uvoľnili v októbri 1992 na vlastnú žiadosť. Do slovenčiny preložila s manželom Jánom učebnicu Roľníctvo (Dr. B. Mišković a M. Komnenović). Spolu s Vladimírom Dorčom knižne publikovala pútavé čítanie Rok z rukáva (2000). Neskoršie vydala aj niekoľko zväzkov v Edícii Lacné čítanie, akými sú 50 vianočných receptov (2000), 50 veľkonočných receptov (2001), 50 silvestrovských receptov (2001) a Lieky vedľa nás (2002). V rokoch 2002 až 2005 a 2011 aktívne vystupovala ako zboristka Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci. Podľa vlastného želania jej telo bude spopolnené v novosadskom krematóriu. Česť jej pamiatke! J. Čiep

Transparentne a účinne Anna Horvátová

estnáste zasadnutie Zhromaždenia obce bolo zvolané na pondelok 6. decembra, iba také dva týždne po uskutočnení 15. zasadnutia petrovského parlamentu. Tentoraz prítomných bolo 21 výborníkov. Po privítaní výborníkov, obecného vedenia a predstaviteľov médií a po schválení zápisnice z novembrového zasadnutia pristúpilo sa k realizácii rokovacieho programu. K štyrom bodom spolu s výborníckymi otázkami predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič navrhol zaradiť ešte jeden bod – posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o 3. opravnom rozpočte Obce Báčsky Petrovec. Prvý bod bol návrh na zmenu rokovacieho poriadku ZO Báčsky Petrovec z roku 2019, na ktorú iniciatívu podala výborníčka výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti Dragica Pejkovićová. Ďalej nasledovali informácie o stave a dianiach v oblasti kultúrneho amaterizmu,

IN MEMORIAM

Dipl. Ing. Mária Lučetincová 1943 – 2021

o veku dožitých 78 rokov svoju tuzemskú púť na Kataríny 25. novembra ukončila naša niekdajšia kolegyňa a bývalá riaditeľka podniku Hlas ľudu Mária Lučetincová z Báčskeho Petrovca. Mária Lučetincová sa narodila 9. októbra 1943 vo Vojlovici. Vyškolila sa v Novom Sade na Poľnohospodárskej fakulte, kde získala titul diplomovanej inžinierky ochrany rastlín. Po štúdiách na akademickej pôde zostala ďalšie dva roky aj pracovať na pozícii asistentky. S budúcim manželom Dr. Jánom Kišgecim (1941) z Báčskeho Petrovca, ve-

• TÝŽDEŇ •

deckým pracovníkom, sa zoznámila ešte počas študentských čias. S ním sa neskoršie aj zosobášila a dlhý rad rokov žila, ale toto manželstvo, žiaľ, zostalo bezdetné. Životná púť ju potom roku 1969 pripäla aj k nášmu týždenníku Hlasu ľudu, kde začala aktívne prispievať v rámci svojho odboru, do pravidelnej prílohy Poľnohospodárske rozhľady. Okrem vlastným menom, podpisovala sa aj skratkou MLK. V Hlase

50 /4989/ 11. 12. 2021

Ľudia a udalosti

ŠÍD

Šiesteho decembra – Deň oslobodenia Šídu Blaženka Dierčanová

ačiatkom decembra roku 1944 národnooslobodzovacie vojsko posilnené jednotkami Červenej armády oslobodilo dediny v okolí Šídu a 6. decembra aj samotné mesto. Na pamiatku padlým bojovníkom a všetkým účastníkom boja, ktorí umožnili budúcim generáciám žiť v mieri a slobode v tejto obci, usporiadali rad priliehavých podujatí. Program sa začal vo štvrtok 2. decembra, keď zorganizovali literárny večierok, ktorý zoskupil spisovateľov zo Šídskej obce pri čítaní veršov o ťažkom boji za vyslobodenie tejto časti Sriemu. S oslavou pokračovali v sobotu, v sále Kultúrno-vzdelávacieho strediska usporiadali koncert pod názvom Ochotníci svojmu mestu, ktorý pripravili členovia kultúrno-umeleckých spolkov. Program vyvrcholil v pondelok 6. decembra. Po slávnostnom zasadnutí predstavitelia obce a

členovia Obecnej rady Združenia bojovníkov národnooslobodzovacej vojny položili kvety k pamätníku padlým bojovníkom.

uznanie stanovila Obec Šíd a udeľuje sa zaslúžilým jednotlivcom, organizáciám, združeniam a kolektívom, ktorí svojou činnos-

Všetci odmenení

Večer sa uskutočnila slávnostná akadémia. Prítomným sa najprv prihovoril predseda zhromaždenia Obce Šíd Tihomir Stamenković a Deň Obce Šíd občanom zablahoželal aj predseda Zoran Semenović, ktorý potom zaslúžilým odovzdal aj decembrové ocenenia. Toto najvyššie obecné

ťou a aktivitami prispeli k rozvoju obce. Toho roku Decembrové uznanie udelili Ivanovi Mladenovićovi, ktorý sa začiatkom roka rozhodol na jeden nezvyčajný humanitárny prejav – pešo odišiel do Jeruzalemu a získanú finančnú podporu venoval na liečenie detí chorých na rakovinu.

Z ČINNOSTI STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA

Láska a porozumenie pre každé dieťa Anna Lešťanová

j v SOS Detskej dedine Kraljevo si pripomenuli Medzinárodný deň detí a detských práv (20. novembra). K tomuto dňu príležitostný program za prítomnosti hostí a v súlade s protipandemickými opatreniami sa konal v sále SOS Detskej dediny. Na programe predstavili prácu tohto strediska a prezentovali základné práva dieťaťa, kde sa prihovorili národná riaditeľka SOS detských dedín Srbska Vesna Mrakovićová-Jovanovićová a riaditeľka SOS Detskej dediny Kraljevo Biljana Zorićová-Dimićová. Medzi hosťami bola aj riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova Rada

www.hl.rs

októbra, predstaviteľky staropazovského strediska – Rada Žugićová a Milka Perendiová boli na pracovnej návšteve práve v Kraljeve. So všetkými užívateľmi služieb mali rozhovor, poskytli podporu a vypracovali plán na nadchádzajúce obdobie. S odborníkmi si vymenili informácie o zdravotnom stave, úspechoch v učení a správaní sa maloletých detí, o problémoch, Rada Žugićová (zľava) na pracovnej s ktorými sa zamestnanci návšteve v Kraljeve stretávajú pri poskytovaní starostlivosti o nich. Žugićová, ktorá sa poďakovala za V SOS Detskej dedine Kraljevo výnimočnú spoluprácu, ktorú má sa toho času nachádza 17 detí toto stredisko so SOS Detskou z územia Staropazovskej obce. dedinou Kraljevo. Z tohto počtu traja sú študenti, Pred týmto dňom, koncom

Informačno-politický týždenník

Druhú decembrovú odmenu udelili lekárovi Zoranovi Gavrićovi za jeho dôkladnú, zodpovednú a obetavú prácu s pacientmi v Šíde. Vedenie SKUS Jednota na toto uznanie navrhlo Natašu Kolárovú, vedúcu ženskej speváckej skupiny, za jej dlhodobú a úspešnú činnosť v spolku. Nataše udelili ďakovný list, ako aj združeniu Sriemska zakáľačka a klobasiáda zo Šídu, Kajakovému klubu z Višnjićeva, lekárom a zdravotníckemu personálu v Covid oddelení Domu zdravia Šíd, Dušanke Pestelekovej a Veselinovi Vučkovićovi. Primeraný program akadémie pripravili herci Ochotníckeho divadla Branislava Nušića, žiaci základných škôl a Gymnázia Savu Šumanovića. Program spestrili aj dva spevácke zbory: Horšideja zo Šídu a Collegium Musicum s Belehradu. Foto: N. Bešević

piati žiaci strednej školy, siedmi žiaci základnej školy a dve deti sú v škôlke. Spolupráca Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova s touto detskou dedinou datuje od jej samotného založenia. Ich pestúnske SOS mamy im venovali čiastku svojho života cez poskytnutú lásku a porozumenie. Usilovali sa, aby každému dieťaťu zabezpečili isté a bezstarostné miesto pre život, za podpory odborníkov tak zo strany SOS dediny, ako aj Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. V predposledný novembrový deň riaditeľka Žugićová navštívila Stredisko pre sociálnu prácu v Požarevci. Na pracovnom zasadnutí s riaditeľkou tamojšej ustanovizne Tatjanou Rajićovou si vymenili skúsenosti a dosiahli dohodu o ďalšej spolupráci. Foto: z archívu SCP Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLUPRÁCA KOMUNALCA A KULPÍNSKEJ ŠKOLY ÚSPEŠNÁ

Prvá Ekologická hodina v Kulpíne Katarína Gažová

obce, Predškolská ustanovizeň Včielka Báčsky rvú z akcií Komunálne- Petrovec a Gymnázium ho podniku Komunalac v Jána Kollára so žiackym spolupráci so Základnou domovom. školou Jána Amosa Komenského V Kulpíne v ten deň za v Kulpíne, pomenovanú Eko- priaznivého počasia bolo logická hodina, realizovali vo vysadených 250 sadeníc v štvrtok 2. decembra. parku pred kaštieľom, na Podľa slov riaditeľa Komunalca oboch stranách zelenej Žiaci a učitelia kulpínskej školy po skončení akcie Duška Ilića je to prvá zo štyroch plochy, v samom centre Kulpí- osvetoví pracovníci a zúčastnili primeranými sadenicami. Nasledujú ďalšie akcie ekoakcií, ktoré budú realizované na na. Vysadené boli tieto parkové sa jej všetci žiaci kulpínskej záúzemí Báčskopetrovskej obce. stromy: 50 líp, 100 jaseňov, 50 kladnej školy a takýmto spôso- logických hodín v Maglići, BáčAkcií sa okrem komunálneho červených sliviek a 50 čiernych bom Kulpín dostal nový park, skom Petrovci a v Hložanoch. ktorý za dva – tri roky bude V chotári tiež vysadia 4 000 podniku zúčastnia základné ško- borievok. ly z územia Báčskopetrovskej Akciu s oduševnením prijali vybavený lavičkami a ďalšími brečtanov, čo je výhodné pre včelárov, medárov, ale aj poľovníkov. Aj 3 000 nových sadeníc je plánované zasadiť okolo odpadovej depónie v Petrovci, aby sa zastavil neznesiteľný dym, ktorý znečisťuje Petrovec. Na území obce, ako potvrdil riaditeľ Ilić, bude vysadených približne 6 000 sadeníc. Komunálny podnik zadovážil sadenice zo Sombora. Hodnota súhrnne spomenutých sadeníc je milión a tristotisíc dinárov. Účastníci prvej Ekologickej hodiny v Kulpíne

BIELE BLATO

Vnútorná zelená výzva – finálová časť Jarmila Hromčíková

kcia bieloblatských školákov na vysádzaní stromov v okolí školy v prvých dňoch decembra je pri konci. Výzvu od svojich starších kamarátov prijali aj piataci a

spolu so svojou triednou učiteľkou Sonjou Tasevskou vysadili 12 okrasných stromov, medzi inými aj 3 sadenice bielej topole, kráľovnej stromov, vybratej ako 10. najkrajší strom na svete. Ruku k dielu priložili aj žiaci nižších ročníkov, najprv tre-

Piataci s triednou Sonjou Tasevskou po vykonanej práci • ĽUDIA A UDALOSTI •

tiaci a štvrtáci sadili dvojročné sadenice lipy a ginka, a potom aj prváci a druháci zasadili odrezky bielej a smutnej vŕby. V tejto „zelenej“ ak- Usilovné ručičky najmladších účastníkov cii nechýbali ani tí naj- akcie – mladších škôlkarov mladší, škôlkari a mladší Žiakom a celému kolektívu škôlkari. Aj oni usilovne pracoZákladnej školy Bratstva a jedvali a s veľkou radosťou a nádenoty patria slová chvály a vďaky, jou vysadili do záhonov žalude avšak najväčšia vďaka patrí pani a semiačka lipy. učiteľke Mirjane Bokšanovej, Povzbudená činnosťou žiakov ktorá je ideovou tvorkyňou svoj strom zasadila aj učiteľka celej akcie. nemčiny Ilonka Kováčová, ktorá Kiežby táto činnosť bieloblatako symbol smútku, že opúšťa ských žiakov bola inšpiráciou kolektív a deti a odchádza do pre podobné akcie, tak v dedôchodku, zasadila smutnú dine, ako aj v iných mestách. vŕbu. Foto: M. Bokšanová 50 /4989/ 11. 12. 2021

Ľudia a udalosti ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Školský dvor periodicky inovovaný Jaroslav Čiep

kolie objektu Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a školský dvor už celé desaťročia boli príkladné a sústavne dobre udržiavané. Budovu začali stavať ešte

učebňa, školské ihriská, telocvičňa a aj športová hala s veľkým nádvorím a parkoviskom. Dvor je plný zelených plôch, všelijakých kríkov a stromov. V poslednom období pribudli aj žulový pomník s podobizňou Jána Čajaka a najnovšie aj V tomto období nechýbajú ani hríby, ježko a ovocie a domček pre vtáčiky

období na tomto dvore pribudnú aj viaceré obsahy. Ide o rôzne dodatky, prevažne z dreva a iných prírodných materiálov, ale neraz aj iných materiálov, ktoré namiesto toho, aby sa ocitli v zbere, dostanú ešte jeden „život“. A tak tieto umelecké dielka Oddychujúci pár zo zoťatej brezy na lavičke Aj takto možno využiť staré kotly ako pridaná hodnota Čánim, ktorý viackrát do roka dávneho roku 1979 a do použitia z oboch strán pred vchodom do esteticky umocňujú a zošľachťujú upravený priestor. kreatívnymi nápadmi na vchode ju dali od roku 1983. Postupom budovy neostyrénové písmenká Zistili sme, že to má na starosti do školy pridáva nové obsahy. času v jej areáli pribúdali viaceré s menom školy. tím školníkov v čele s Jánom V minulých rokoch sme mali obsahy, kútik pre bicykle, letná K tomu v každom ročnom možnosť vidieť na tomto mieste aj veľkonočné motívy, zajačikov a vajíčka, zimnú idylku, jelene, ktoré ťahali drevené sane, či lyžiarku, všetko zhotovené zo zvyšných konárov. Aj tejto jesene je vchod do školy pekne a kreatívne upravený. Sú tu bocian na hniezde, muž a žena sediaci na lavičke, ale aj využité a vyfarbené kotlové Na realizáciu používajú aj prírodné materiály, akými Smajly – alebo vkusne ozdobené gule nádrže a betónové gule. sú šúpolie a paprika

OČKOVALI SA 3. DÁVKOU VAKCÍNY. Kysáčania mali možnosť 30. novembra v Dome penzistov, ako to aj obvykle býva, zaočkovať sa treťou dávkou vakcíny. Akcia sa uskutočnila obetavou prácou členov predsedníctva MO dôchodcov Kysáča a zároveň i členov Rady MS Kysáč. V akcii sa zúčastnili tri medicínske mobilné tímy z Nového Sadu. Pri tejto príležitosti zaočkovali 260 občanov. Na snímke Márie Madackej je záber z akcie. A. Legíňová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V STAREJ PAZOVE

Kvíz Poznaj svoju minulosť Anna Lešťanová

o vlaňajšej realizácii online kvízu Poznaj svoju minulosť na webovej stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tohtoročný kvíz sa uskutočnil v piatok 3. decembra v Starej Pazove. Po slávnostnom otvorení kvízu zo strany delegácie NRSNM – Jána Kolárika, predsedu, a Svetlany Zorňanovej, koordiná-

sídli aj tamojší slovenský spolok, súťaže sa zúčastnilo 8 tímov zo 7 základných škôl – ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina z Hložian, ZŠ 15. októbra z Pivnice, ktorá mala dva tímy, ZŠ Bratstva z Aradáča, ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína, ZŠ maršala Tita z Padiny a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Nositeľom projektu je NRSNM za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Najviac bodov obsadil tím 1 pivnickej základnej školy

NRSNM v rámci svojich prioritných činností usporadúva početné aktivity, ktorými podnecuje zachovanie národného a kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Srbsku. S tým cieľom po 8-krát organizovali kvíz vedomostí Poznaj svoju minulosť. Cieľom kvízu je prostredníctvom interaktívnej činnosti žiakov vo veku 13 až 15 rokov usmerňovať v rámci mimoškolskej aktivity,

národného povedomia. NRSNM v rámci projektu zabezpečila pre všetky tímy ďakovné listiny a tričká a pre tri najlepšie umiestnené celky príležitostné odmeny. V rámci súťaže NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov usporiadali aj aktív profesorov dejepisu s prezentáciou dodatkov z dejín Slovákov, ktorú mala PhDr. Gabriela Gubová-Červená a prezentáciu portálu

Tohto roku najúspešnejší bol prvý tím ZŠ 15. októbra z Pivnice. Druhé miesto obsadil druhý tím pivnickej školy, oba tímy viedla profesorka Gabriela Gubová-Červená, a na treťom mieste podľa počtu získaných bodov bol tím profesora Miroslava Juricu z Padiny – žiaci ZŠ maršala Tita. Z návštevy Národného domu futbalu Osobitný ďakovný diplom za vedomosti na udržať národné povedomie, s kvíze udelili Máriovi Gligorovi cieľom poznať svoju tradičnú z Aradáča, ktorému sa dostala aj kultúru a významné osobnosti a knižná odmena autora profeso- inštitúcie Slovákov vo Vojvodine, ra dejepisu Jaroslava Miklovica ktoré prispeli k zachovaniu a rozvoju slovenskej identity a zo Starej Pazovy.

www.vzdelavanie.nrsnm.com, ktorú mala na starosti PaedDr. Svetlana Zolňanová. Účastníci tohto kvízu navštívili aj tamojší veľkolepý Národný dom futbalu v Starej Pazove.

V rámci súťaže sa konal aj aktív profesorov dejepisu

torky Výboru pre vzdelávanie a koordinátorky projektu, a hostiteľa kvízu Janka Havrana, riaditeľa ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, a Zdenka Uheliho, výkonného riaditeľa SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v Klube VHV Slovenského národného domu, kde

Pozoruhodné vedomosti mal Mário Gligor z Aradáča • ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4989/ 11. 12. 2021

Ľudia a udalosti PRÍPRAVA NA VIANOČNÉ TRHY V BÁČSKOM PETROVCI

Po ročnej odmlke trhy budú zase Jaroslav Čiep

redvlani, teda v roku 2019, sme boli pri jubilejnom desiatom ročníku Vianočných trhov. Organizátori podujatia už pri začiatočných

tuácie v Báčskopetrovskej obci – sa podujatie Vianočné trhy v Petrovci po desaťročí každoročného usporadúvania trhov vlani po prvýkrát neuskutočnili. Roku 2020 v petrovskom prostredí teda Vianočné trhy vystali.

Roku 2011 na Vianočných trhoch koncertovala aj skupina Frajle

Plagát k tohtoročnému vianočnému podujatiu v Petrovci

ročníkoch dúfali, že sa tento jednodenný trh v Báčskom Petrovci rozrastie a bude, ako je to aj v iných väčších mestách, trvať aj dlhšie, alebo aspoň niekoľko dní za sebou. Tento zámer nevyšiel, ale aj napriek tomu, hoci podujatie doteraz

stránke a prostredníctvom sociálnych sietí oboznámili aj so všetkými podmienkami a smernicami súvisiacimi s podujatím. Tie sú v zmysle, že príchod vystavovateľov je najneskoršie do 10. hodiny a na výstavných priestoroch platí zákaz parkovania vozidla.

bitne prízvukovali, že všetci, ktorí vo svojom stánku budú predávať potravinové výrobky, musia mať platnú sanitárnu knižku a povolenie veterinárnej inšpekcie na predaj výrobkov živočíšneho pôvodu. Prihlášky možno doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do

Tohto roku organizátori podujatia Vianočné trhy v Báčskom Petrovci, a sú to Obec Báčsky Petrovec a Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, oznámili, že sa Vianočné trhy uskutočnia v sobotu 18. decembra 2021 v Báčskom Petrovci

Z programu detí na javisku 2012

Gazdinky predávajúce na prvých trhoch 2010

každý rok od svojho založenia roku 2010 trvalo len jeden deň, Petrovčania a aj cezpoľní hostia sa mu každoročne potešili. Z už veľmi dobre známej príčiny – vírusového ochorenia a vyhlásenia mimoriadnej si14

www.hl.rs

na Námestí slobody. Úradný začiatok podujatia a programová časť sú stanovené na 13. hodinu. Zároveň všetkých vystavovateľov a záujemcov, ktorí sa plánujú prihlásiť, na webovej

Informačno-politický týždenník

Organizátor zabezpečí stánky, elektrický prúd (osvetlenie, zásuvku) pre každý stánok a nezabezpečuje stoly, stoličky a predlžovaciu šnúru. K tomu združenia a vystavovatelia si môžu priniesť svoje pulty, v súlade so svojimi potrebami. Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa. Miesta pre vystavovateľov sa účtujú vo výške 1 500 dinárov za stánok. Oso-

15. decembra 2021. Samotné prihlášky si možno prevziať v Obci Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Maxima Gorkého 17, alebo stiahnuť si z obecnej webovej stránky: www.backipetrovac.rs a stránky Turistickej organizácie www. turizambackipetrovac.rs. Pri tejto príležitosti prinášame časť vianočnej nálady z petrovských Vianočných trhov z minulých rokov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mikulášska atmosféra v novosadskom Šafáriku

Detská tvorivá dielňa a Mikulášske prekvapenie Alena Kulíková

viatok sv. Mikuláša je určený predovšetkým deťom. Je predzvesťou Vianoc, symbolom kresťanstva, pohody a lásky. Deti si čistia čižmičky

Vierka Marčoková-Cerovská. S radosťou povolala všetky deti, aby sa zapojili do vytvárania zaujímavých vianočných pohľadníc, ktoré mohli dokonca niekomu aj venovať. Prítomným deťom sa prihovoril aj farár no-

Dielňa vyhotovenia pohľadníc

a čakajú na darčeky alebo sladkosti. Niekde sa objaví aj biely anjel alebo nezbedný čertík. Na tento výnimočný deň sa tešili aj deti v SKC P. J. Šafárika v sobotu 5. decembra, pre ktorých bola pripravená tradičná, kreatívna a tvorivá dielňa. V malej sieni spolku sa zoskupilo množstvo detí, ktoré najprv privítala predsedníčka

vianočné pohľadnice, anjeliky alebo vyfarbovali vianočné maľovanky. Radosť mali aj zo zdobenia stromčeka. Každý pridal jednu guľu na stromček, pri ktorom sa potom aj vyfotili. Do dielne sa zapojili aj detičky,

radosť v detských srdiečkach a dobrá nálada, že ich Mikuláš navštívil. Mikuláš priniesol aj veľký batoh so sladkosťami, ktoré rozdelil všetkým deťom, ktoré sľúbili, že budú poslušné. Toto tradičné podujatie je iba

S Mikulášom

vosadského cirkevného zboru Branislav Kulík. Porozprával im, kto bol vlastne Mikuláš, a prečo si tento deň pripomíname. Túto rozprávku o dedkovi, ktorý prináša darčeky do topánok spolu s anjelom a čertom, pozerali aj v kreslenom filme o sv. Mikulášovi. Deti potom spoločne kombinovanými technikami vyrábali

ktoré každú sobotu navštevujú hodiny slovenského jazyka v rámci projektu NRSNM Slovenčina rastie v mojom srdiečku, ktoré má na starosti Daniela Megová. Zaspievali si aj primeranú pieseň Mikulášku, dobrý strýčku, a tak spevom privolali Mikuláša. Táto malá sieň sa zrazu zmenila na krásny príbeh, v ktorej zvíťazil detský úsmev,

jedna časť úsilia a motivácie, ako v takomto veľkom meste, v ktorom sú deti roztrúsené na všetky strany, prilákať do spolku, aby si aj týmto spôsobom ochraňovali materinský jazyk, kultúru, zvyky a obyčaje. Potrebné je poďakovať aj rodičom, ktoré priviedli deti a pridali svoju nápomocnú ruku počas zaujímavej dielne.

Predvianočná nálada panuje aj v Združení rodičov osôb s osobitnými potrebami MY v Báčskom Petrovci. Presne tak, ako aj každý rok. Cieľom práce v tomto združení a detí na celodennom pobyte je, aby sa vytvorili pozitívne podmienky, ktoré členovia potrebujú, samostatne v čím väčšej miere zapájať sa do života v spoločnosti. Prichádzajú Vianoce a už dlhší čas je tam kreatívne, pracovne, veselo. Spolu vytvorili množstvo krásnych vianočných aranžmánov, sviečok a príležitostných ozdôb, ktoré za primerané ceny aj ponúkajú záujemcom. Po odpredaní majú radosť, lebo si môžu zadovážiť nevyhnutné pomôcky. Foto: z archívu Združenia MY. J. Čiep

• ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4989/ 11. 12. 2021

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Mikulášsky večierok Anna-Andrea Holíková

e to už tradíciou, že v Kovačici prebieha večierok venovaný Mikulášovi z iniciatívy účastníkov a organizátorov festivalu Detská svadba, okolo šiesteho decembra, alebo práve 6. decembra, ako to bolo i tohto roku. Toto podujatie zamerané na zachovanie svadobných tradícií a detskej hry uskutočnili po 14-krát bežného roku v poslednú nedeľu letných prázdnin a po 12-krát i ako humanitnú akciu. Svadobnú obyčaj tancovanie s mladuchou za peniaze malí svadobčania už roky sa rozhodujú využívať ako spôsob vyzbierať peniaze pre svojich rovesníkov v neblahej zdravotnej alebo finančnej situácii. Po tie roky finančná pomoc poputovala do početných slovenských vojvodinských de-

dín, tentoraz v mene všetkých účastníkov Barbora Havelová a Dejan Nosáľ (v úlohách mladuchy a ženícha) odovzdali celkovú sumu natancovaných peňazí, ktorá vynáša 33 740 dinárov a 50 €, najmladším čle- Účastníci večierka nom rodiny Badinskej z Pivnice. Túto finančnú pomoc kou v podaní malých a veľkých v mene svojej rodiny prišla pri- svadobčanov. V rámci večierka jať Ines Badinská. Príbeh rodi- pred vyplnenou sálou Miestny Badinskej sa dotkol malých neho spoločenstva vystúpili i svadobníkov a ich rodičov, tak najmladší, zároveň i najsmelší na porade pred týmto večier- účastníci so sólovými prednesmi kom rozhodli odovzdať uvedenú ľudových piesní. Predseda MOMS sumu, s nádejou aspoň trochu Pavel Baláž uviedol: „V Kovačici prebiehajú festivaly, na ktorých pomôcť, práve im. Mikulášsky večierok bol spes- spievajú školáci alebo starší, ale trený chronologickým prehľadom škôlkari a tí mladší takú príležitosť okrúhlych výročí pre Kovačicu zatiaľ nemajú, preto im ju dávame a vinšmi s primeranou temati- takýmto spôsobom.“

Malý darček pozornosti a veľká vďaka sa dostala i nádejnému hudobníkovi Martinovi Torňošovi, ktorý sa zúčastnil všetkých ročníkov Detskej svadby, najprv v rôznych svadobných úlohách a v posledných rokoch ako muzikant. Podujatia sa zúčastnili i predstavitelia lokálnej samosprávy, ako i organizácií, ktoré podporujú festival Detská svadba, ktorých úvodom privítal Ján Dišpiter, predseda MS Dr. Janka Bulíka.

MIKULÁŠ V SLOVENSKOM KULTÚRNO-UMELECKOM SPOLKU PIVNICA. Dve tanečné skupiny Detského folklórneho súboru Ratolesť 6. decembra v priestoroch spolku čakali samé prekvapenia. Totiž pre deti bola zorganizovaná zábava ku ukončeniu tanečnej sezóny, v rámci ktorej sa spoločne hrali, spievali, tancovali, až nakoniec ich potešil nečakaný príchod Mikuláša, ktorý ich obdaroval darčekmi. Aj týmto spôsobom členovia SKUS Pivnica dbajú o svojich 65 mladších členov. Samozrejme, nie menej dôležité je pútanie detí k tradičnej kultúre, v tomto prípade ku kalendárnym obyčajam, do ktorých paria aj obchôdzky Mikuláša. Na konci pre deti starší členovia prichystali aj palacinkové prekvapenie. mp MIKULÁŠ BEHAL PO ŠÍDE. Piateho decembra si určite všetky deti dobre vyčistili čižmičky a pripravili pre Mikuláša. Tí, nad 8, 10 rokov sa iste potešili na stretnutie s dedkom, ktorý dobrým deťom štedro rozdáva darčeky, ale čo tí mladší, ktorí sa s neznámym starčekom v bielom rúchu a s korbáčom v ruke stretnú po prvýkrát? V rodine Chovanovej v Šíde majú malé deťúrence, ktoré čakali na prvé stretnutie s Mikulášom. Na nádvorí sa najprv počul zvonček, a potom do domu vstúpil starý dedko s veľkou kapsou, ale aj prútom! Anna a jej braček Aleksa sa len z kúta izby pozerali na neznámeho hosťa. Samko bol najsmelší: prvý zarecitoval dve básne, pekne sa pomodlil a zato od Mikuláša dostal sladkosti. Do konca si Mikulášovi sadol do lona, s ním sa odfotil a porozprával. Keď Mikuláš odložil prúty von z izby, nastala príjemnejšia, voľnejšia atmosféra a bolo počuť šuchot z otvorených cukríkov a čokolád. Najmladší Chovanovci sľúbili dedkovi, že budú počúvni a dobrí: Samko pravidelne bude nosiť strojček na zuby a bude sa starať o sestričku Selenu. Anna sa bude pekne hrať s bračekom Aleksom a Filip si po hre uprace svoje hračky. Potom už vyprevadili Mikuláša a na túto návštevu zostali pekné spomienky a fotografie. B. Dierčanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADIČNÁ UDALOSŤ NOVOSADSKÝCH SLOVÁKOV

Vianočný koncert po ôsmykrát Danica Vŕbová

ok čo rok Novosadčania vítajú najkrajšie sviatky v roku bohatým vianočným koncertom. Vianočné melódie ozývali sa po ôsmykrát slovenZáverečnú pieseň predniesli všetci účastníci koncertu spolu s obecenstvom (foto: Janko Cerovský) ským evanjelickým kostolom v Novom Sade. Milovníci zbo- vodu Đorđa Petriška. Sólovým slovo či recitácia Vianočná koleda J. Šafárika z Nového Sadu. Mierovej hudby mali krásny zážitok prednesom svetoznámej piesne autorky Viery Benkovej v predne- šaný zbor úspešne predniesol z tohto vydareného koncertu, Haleluja program spestrila spe- se Anny Asodiovej. Nasledovali štyri vianočné piesne, ktoré ich ktorý pozdravným slovom otvoril váčka Anna Zorňanová-Kulíková. hudobné body v podaní hos- nacvičila umelecká vedúca Anna farár novosadský Branislav Kulík. Nechýbalo ani krásne hovorené ťujúceho cirkevného spevokolu Crveniová. Vianočný koncert NoPrvé body koncertu z Padiny. Tento výborný vosadčanov a ich hostí sa skončil patrili hostiteľovi – 28-členný spevokol pod už tradične – piesňami Daj, Boh, Komornému zboru umeleckou taktovkou šťastia a Tichá noc, ktoré spoločne Agapé slovenského Pavla Petroviča očaril prí- predniesli všetci prítomní, spolu evanjelického a. v. tomných svojím predne- s hosťami a domácimi. Organicirkevného zboru som piatich duchovných záciu tohto podujatia mala na a SKC P. J. Šafárika skladieb. Virtuóznou hrou starosti koordinátorka Juliana z Nového Sadu. na organoch sa predstavil Brtková. Program moderovala Speváčky KZ Aganáš mladý hudobník Marek Danica Vŕbová. Vianočná nálada pé pod taktovkou Stupavský. Za jeho klavíro- účastníkov koncertu sa však ďalej umeleckej vedúcej vého sprievodu vystúpil rozvíjala pri bohatom pohostení Tatiany Jaškovej aj hostiteľský spevokol a kamarátení. Šťastní zo stretnutia predniesli tri via– miešaný zbor sloven- a plní dojmov z koncertu, hostia Miešaný komorný zbor z Nového Sadu zaspieval za nočné pesničky, za sprievodu Mareka Stupavského (foto: D. Vŕbová) ského evanjelického a. v. z Padiny a domáci si na rozlúčku klavírového spriecirkevného zboru a SKC P. prisľúbili ďalšie stretnutia.

PIVNICA

Výstava venovaná Vianociam Miroslav Pap

lenky Komorného zboru Nádeje z Pivnice v nedeľu 5. decembra zorganizovali vianočnú výstavu z vlastnoručne vyrobených ručných prác. Cieľom výstavy bolo priblížiť adventné obdobie k ľuďom a ponúknuť im rôzne dekoratívny predmety, ktorými by si mohli okrášliť a spríjemniť svoje príbytky, ako aj vytvoriť si doma vianočnú atmosféru. Počas novembra členky komorného zboru vo svojich priestoroch aktívne pracovali a vytvárali početné dekoratívne predmety a aranžmány. „Pravidelne sme sa stretali v našich priestoroch asi dve hodiny pred skúškami. Spoloč• ĽUDIA A UDALOSTI •

ne sme pracovali, čiže nešlo tu o to, aby každá priniesla niečo, čo doma vytvorila, ale skôr aby sme spoločne tvorili, aby to bola kolektívna práca, ktorej výsledkom budú očarení návštevníci,“ zhodnotila Miluška Macková, predsedníčka Komorného zboru Nádeje. Samozrejme, najviac na výstave bolo vianočných a adventných vencov, ikebán, vyšívaných prác, ručne vyrobených adventných kalendárov, drevených dekorácií a pod. Vianočná výstava bola predajného charakteru. Návštevníci si mohli kúpiť dokonca voňavé sviečky, ako aj dekoratívne aranžmány z mydla. Rôzne nápady organizátorky získali práve z internetu, ktorý v súčasnosti ponúka nekonečné

Vianočnú náladu dotvorili aj spevom

množstvo návodov na vyrobenie najrôznejších ručných prác. O spríjemnenie atmosféry sa postarali členky Komorného zboru Nádeje, ktoré zaspievali niekoľko vianočných piesní, ktoré nacvičili pod taktovkou Anny Stojnevovej. „Nakoľko je prítomná pandémia, nemohli sme vystupovať

tak často, ako sme si to priali. Najmä v minulosti počas celého adventu sme každú nedeľu mali niekde koncert. Teraz nám to veľmi chýba a touto výstavou sme si vlastne doplnili náš program. Aj sme si zaspievali aj ponúkli našim ľuďom zaujímavé vianočné dekorácie a doplnky,“ uzavrela Miluška Macková.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Ľudia a udalosti V PADINSKOM SPOLKU ŽIEN

Dielňa ažúrového vyšívania Stevan Lenhart

dičnú techniku, ktorá sa minulosti využívala najmä na zdobenie lenky padinského Spolku ľudového odevu a v súčasnej žien v rámci svojho pro- dobe postupne zaniká. jektu Zachovajme pred „V tejto dielni sa zúčastnilo zabudnutím usporiadali dielňu štrnásť žien, ktoré sa učili vyšívať ažúrového vyšívania. Ide o tra- ažúrovou technikou pod vedením našej najstaršej čestnej členky Zuzany Ďurišovej. Ona dobre pozná túto techniku, lebo sa ňou zaoberá pri zdobení slovenských košieľ,“ hovorí predsedníčka Spolku žien Elenka Haníková. „Pracovalo sa v dvoch skupinách a dielne bývali dvakrát týždenne, Tradičná technika, ktorá postupne zaniká od konca júla do

konca septembra. Realizovaných bolo súhrnne 17 dielní, v ktorých sa vyšívali slovenské mužské košele. Všetky účastníčky zdolali ažúrovú techniku V dielni vznikli takéto výšivky a na záverečnej prezentácii 24. novembra dostali zriedkavejšia, ale v poslednom poďakovanie za účasť. Tento čase je znovu o ňu záujem, najprojekt sme realizovali vďaka mä skrze vyšívané slovenské podpore Obce Kovačica, ktorá košele. Zdá sa mi, že mladí nám poskytla prostriedky na ľudia si znovu radi obliekajú kúpenie materiálu použitého ľudové kroje, čo nás vlastne aj podnietilo, aby sme usporiadali v našej výšivkárskej dielni.“ Elenka Haníková pozname- túto dielňu a zachovali ažúrové náva, že ažúrová technika je vyšívanie pred zabudnutím,“ špecifická a odlišuje sa od kríži- uzaviera Haníková. Foto: z archívu kového vyšívania. „Ide o náročnú Spolku žien v Padine a vzácnu techniku, ktorá je čoraz

JÁNOŠÍK

Dielne výroby kvetov zo šúpolia a bazár Kukurica patrí medzi jednoročné poľnohospodárske plodiny a piatok 26. novembra v do Európy sa dostala v 16. stoZákladnej škole T. G. Ma- ročí spolu s inými plodinami saryka v Jánošíku uspo- Nového sveta – paradajkami, riadali veľmi zaujímavé tvorivé zemiakmi, uhorkami, tekvicou, dielne pre žiakov nižších a žiakov fazuľou, kávou a kakaom. Pesvyšších ročníkov. Dielne výroby tovanie kukurice sa na našom kvetov zo šúpolia viedol pán území začalo presadzovať od 17. storočia, takmer výlučne na učiteľ Janko Kolárik z Padiny. Základným materiálom pri vý- zrno, ktoré slúžilo predovšetkým robe zo šúpolia sú listy kukurice. ako krmivo. Výroba úžitkových i dekoratívnych predmetov z listov kukuričného klasu v rámci domáckej výroby patrí k najmladším odvetviam výroby z prírodných pletív a v minulosti bola regionálne podmienená pestovaním kukurice. Jánošícke deti sa teda učili vyrábať ozdobné, dekoratívne predmety – v tomto prípade kvety – zo suchého šúpolia. Okrem ručnej práce so šúpolím Jarmilka Urbanová, Janko Kolárik, učiteľ Kolárik naučil deti Zuzana Halabrínová a žiaci v rámci dielne aj zopár slovenských ľuZuzana Halabrínová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Žiaci ZŠ T. G. Masaryka pre svojich spoluobčanov zopár mesiacov chystali rôznorodé výrobky. Na bazári sa našlo niečo pre každého – od vianočných dekorácií, cez všelijaké ručné práce, koláče, chrumky, nápoje a ešte všeličo iné... So žiakmi sa v organizácii bazára podieľali takmer všetci zamestnanci jáDeti sa na bazár náležite pripravili nošíckej základnej školy. Vianočný bazár podporili dových piesní, ktoré si potom žiaci spolu zaspievali, kým im viacerí rodičia žiakov, ako aj malé ručičky boli zaujaté prácou Združenie žien Jánošíčanka. Na so šúpolím. Tvorivé dielne sa tohtoročný bazár prišli početní vydarili a deti boli šťastné, lebo Jánošíčania, aj občania okolitých sa naučili niečo nové a pekné. Na dedín (Lokve, Jermenovci...). dvoch dielňach boli prítomní aj Peniažky zarobené na Detskom riaditeľka Zuzana Halabrínová, bazári sa cez Žiacky parlament ako aj jánošícki učitelia Jarmilka usmernia na školské a žiacke potreby – zlepšenie školského Urbanová a Ondrej Urban. Vyrobené kvety zo šúpolia sa dvora, žiacke aktivity, výlet alebo následne predávali na Vianoč- niečo iné... Bolo to ešte jedno nom detskom jarmoku, ktorý veľmi úspešne usporiadané usporiadali v nedeľu 5. novem- podujatie. bra v Dome kultúry v Jánošíku. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

PIVNICA

Veľ ký záujem o drobnochovateľskú výstavu Miroslav Pap

sa pustilo do práce. prestávke. Mali sme Aktuálnym predseveľa vystavovateľov, druženie drobnochova- dom je Jaroslav Šusno pevne dúfame, že teľov v Pivnici dlhé roky ter, kým sekretárom sa nám o rok podarí stagnovalo s aktivitami. je Vladimír Cigánik. zoskupiť ešte väčší Podobne to bolo aj s výstava- Pivnické združenie počet. Problémom mi, ktoré neorganizovali už 19 drobnochovateľov tohto roku boli potvrmá aktívnych 20 čledenia na organizáciu, nov, ktorí sa podiekvôli prítomnosti panľali aj na organizácii démie, takže sme sa drobnochovateľpomerne na posledskej výstavy, ktorá nú chvíľu dali do sasa konala od 3. do motnej organizácie,“ 5. decembra v tzv. tvrdia spolubesedníci magacíne Sústavy Jaroslav Šuster a VlaPetrovec. dimír Cigánik. Po dlhej prestávObec Báčska Palanke drobnochovateľka podporila drobnoská výstava zoskupichovateľskú výstavu, la 66 vystavovateľov ako aj početní sponz celej Vojvodiny: zori. Podpora na rôzdrobnochovateľov, nych úrovniach, veľký milovníkov zvierat, počet vystavovateľov odborníkov, deti a návštevníkov sú dva a rôzne iné cieľové faktory, ktoré motiNajviac bolo vystavených holubov skupiny, ktoré majú Deti mali radosť zo zvierat vovali organizátorov blízko ku zvieratám. ich bolo vystavených zo rokov. Zmena nastala v minu- Ako aj po minulé roky, podľa 500. Do ďalšej kategórie lom roku, keď sa združenie tvrdení organizátorov, najviac patrili králiky, ktorých bolo takpovediac obnovilo, a vy- bolo vystavených holubov vystavených 33, kým rôzmenovalo nové vedenie, ktoré najrôznejších druhov. Spolu nych druhov hydiny bolo tiež 33, z toho 21 sliepok a kohútov a 12 kačíc. Hoci šlo o súťažnú výstavu, návštevníci si v prípade súhlasu majiteľa zvierat mohli kupovať jednotlivé vystavené kusy. Na nádvorí bývalého družstva sa však zvieratá mohli všetky kupovať. Vystavené zvieratá hodnotila desaťčlenná Ani okrasná hydina nechýbala odborná porota – jeden hodnotil hydinu, jeden naplno pokračovať vo svojej králiky a ôsmy holuby. „Sme nadmieru spokojní práci a nedovoliť si žiadnu stags tohtoročnou výstavou, na- náciu združenia ako to bolo Záujem bol aj o králiky koľko ju organizujeme po dlhej v minulosti.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4989/ 11. 12. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Ivan Týr, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

láša po Luck u k i M u d O

Aleksa Bobáček, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Dočkali sme sa decembra, ktorý nám prináša krásne koncoročné sviatky. Deti sa najprv tešia na Mikuláša. Chystajú sa na jeho príchod, večer predtým ako Mikuláš zavíta k nim, pripravia si vyčistené topánky, do ktorých im Mikuláš prinesie darčeky. Od toho, ako poslúchali počas roka, závisí, aké to darčeky budú. Po Mikulášovi zasa zavíta Lucka, pre ktorú si tiež nachystajú, vyčistia topánky a čakajú, čo si v nich ráno nájdu. Príchod Mikuláša a Lucky sú prvé decembrové radosti. Užite si ich, kamaráti, a napíšte, nakreslite nám, aký ste mali z toho zážitok. Katuša

Klára Červená, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Gabriela Krížová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča • DETSKÝ KÚTIK •

Leonóra Chrčeková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Dominika Ilčíková, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Saša Holý, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Vanesa Imreková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

freepik.com, nasedeticky.sk

Viktor Blažek, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Fabián Horvát, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

50 /4989/ 11. 12. 2021

Foto: freepik

Z medicíny

Antikoncepcia

v perimenopauze Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

d polovice 30. roku života ženy pomaly, ale isto klesá možnosť otehotnenia a po 40. roku života plodnosť ženy výrazne klesá. Mnohé ženy si tieto skutočnosti uvedomujú, a preto v tomto období užívajú antikoncepciu menej. Tento jav je výrazný najmä v období perimenopauzy, keď si väčšina žien myslí, že antikoncepciu nie je potrebné užívať, pretože vedia, že otehotnenie v tomto období je veľmi nízke, pretože majú nepravidelnú menštruáciu a predĺžené krvácanie, čo je následkom nie tak častého sexuálneho styku. Antikoncepcia

www.hl.rs

je však v živote ženy v tomto období veľmi dôležitá, a to až po menopauzu, o ktorej rozhodne môžeme potvrdiť, ak od poslednej menštruácie uplynie rok, pretože, hoci sa to stáva málokedy, neplánované tehotenstvo môže prekvapiť aj ženu po štyridsiatke, ale aj na začiatku 50. roku života. Neplánované otehotnenie v akomkoľvek veku má značné zdravotné aj psychosociálne následky, a to najmä u žien po štyridsiatke, ktoré potom môžu začať mať viac voľného času, pretože deti už viac-menej dospievajú. Tehotenstvo u starších žien je často spojené so

Informačno-politický týždenník

zvýšeným počtom komplikácií, akými sú potrat, predčasný potrat, tehotenstvom vyvolaný vysoký krvný tlak, tehotenská cukrovka so zvýšeným rizikom chromozomálnych abnormalít plodu. Takéto tehotenstvá sú vysoko rizikové a vyžadujú si špeciálny a intenzívny dohľad. V perimenopauze sú ženám k dispozícii nasledujúce metódy: – bariérové metódy: mužský (najčastejšie používaná forma antikoncepcie v tomto období) a ženský kondóm, bránica a krčná čiapočka; – spermicídy na topickú aplikáciu; – hormonálne prostriedky: kombinovaná hormonálna antikoncepčná tabletka (možno použiť do 50 rokov, ale len u úplne zdravých žien, ktoré nefajčia), tabletka len s progesterónovou zložkou (tzv. minitabletka, skvelá alternatíva pre tých, ktorým nie je dovolené

užívanie kombinovanej tabletky), vnútromaternicový systém s prídavkom levonorgestrelu (tzv. hormonálna špirála, ktorá je výborným moderným antikoncepčným riešením), ako aj zmeny hormonálnych prípravkov vo forme depotných injekcií, náplastí, vaginálnych krúžkov či implantátov (zriedkavo používané v našej oblasti); – vnútromaternicové vložky s drahými kovmi (zvyčajne meďou) – menej často sa odporúčajú, pretože často vedú k zvýšenému krvácaniu; – predpovedanie obdobia plodnosti (tzv. plodné dni) a behaviorálne metódy (prerušovaný styk) sú veľmi nebezpečnou formou antikoncepcie; – v prípade potreby je možné použiť núdzovú antikoncepciu (tzv. tabletka po, t. j. ráno po pohlavnom styku). Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLIX 11. 12. 2021

rozhľady

Číslo 23/ 2046 Z PRODUKČNEJ BURZY

Pokles cien kukurice a pšenice

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 29. 11. až 3. 12. bol zaznamenaný pokles cien obilnín – kukurice a pšenice. Celkový tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 72,29 % a finančný o 44,49 %. Najviac sa obchodovalo so pšenicou. Jej cena sa pohybovala od 32,00 do 33,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena Ľubica Sýkorová bola 32,48 din./kg bez DPH, čo je pokles o 1,25 % v porovnaní s predchádzajúcim Spotrebitelia v krajinách Európskej únie minú ročne na biopotraviny milióny týždňom. Veľmi podobná situácia je aj na eur. V Európe sa priemerná spotreba pohybuje okolo 50 eur na obyvateľa, pričom svetových burzách. v niektorých krajinách, napríklad v Holandsku, dosahuje až 300 eur. V Srbsku sa na V uvedenom období bol zaznamenaný biopotraviny minie v priemere iba 2,4 eura na obyvateľa. Nízka spotreba biopotraznížený dopyt po kukurici. Ponuky sa v vín u nás je podmienená nielen slabšou ponukou, ale aj pomerne vysokou cenou. závislosti od rýchlosti odberu pohybovali kologická poľnohospodár- né na ekologickú produkciu raž, kukurica, špalda. v cene od 26,00 do 27,00 din./kg bez ska výroba je udržateľný v Slovinsku dosahujú 50-tisíc Biozelenina sa pestuje DPH, čo naznačuje možný pokles cien. typ poľnohospodárstva, ha, v Chorvátsku 90 000 ha, v len na 200 ha v celom Kukurica so zvýšeným percentom vlhv ktorom sa potraviny vyrábajú Maďarsku asi 300 000 ha a v Srbsku. Celkovo je v cekosti na parite CPT sa obchodovala na v harmónii s prírodou, biodi- Rumunsku takmer 400 000 ha. lej krajine okolo 6 000 cenovej úrovni 26,30 din./kg bez DPH. verzitou a dobrými životnými Najväčší podiel v produkcii ekologických výrobcov. Začiatkom týždňa bol badateľný podmienkami zvierat. Vyrábať biorastlín v Srbsku majú ovocie Pokiaľ ide o hodnotu nedostatok sóje. Intenzívny dopyt ekologicky znamená dodržiavať a hrozno (asi jedna tretina), trhu s biopotravinami, hoci po tejto olejnine ovplyvnil aj jej pravidlá ekologického poľno- obilniny (30 %), priemyselné neexistujú presné údaje, cenu. Burzové zmluvy boli uzahospodárstva, ktoré sú založené plodiny (14 %), kŕmne rastliny odhaduje sa, že hodnota tvorené za jednotnú cenu 74,50 na určitých kľúčových zásadách. (11 %), liečivé rastliny (2 %). Bio- domácej bioprodukcie sa pohydin./kg bez DPH. Štatisticky je Ekologická výroba v Srbsku zelenina predstavuje len jedno buje okolo 45 – 50 miliónov eur. v porovnaní s predchádzajúv súčasnosti predstavuje iba 24 percento. Plochy s bio-ovocím Export predstavuje 37 miliónov cim týždňom cena vyššia 000 ha, z čoho takmer 10 000 majú veľký potenciál a tenden- eur. Z celkového exportu do o 1,02 %. hektárov je v procese konverzie. ciu rásť. V štruktúre dominujú krajín EÚ sa vyváža až 86 %. NajKŕmny jačmeň sa Toto obdobie premeny trvá maliny s približne 2 000 hek- viac biopotravín sa vyváža do obchodoval za cenu tri roky. Aj keď ide v porovna- tármi, nasledujú jablká, slivky a Nemecka, Holandska, Rakúska, 28,30 din./kg bez ní s predchádzajúcimi rokmi černice. Na druhom mieste sú Talianska a Kanady. Aj keď EÚ krajiny. DPH. o výrazný nárast, kedy napr. ekologické obilniny s asi 5 000 je významným producentom Z d r o j e v roku 2015 to bolo 15 000 ha, kde došlo k určitému poklesu biopotravín, dokáže uspokojiť máme dobré, hektárov, stále je to málo. Len plôch. Dominuje v nej pšenica len 50 % trhu, takže tu je veľká len sa dostatočna porovnanie – plochy urče- s viac ako 2000 ha, nasleduje šanca exportovať aj z našej ne nevyužívajú.

Prečo zvyšovať plochy pod ekologickou výrobou v Srbsku?

Z obsahu Biofungicídy na báze mykoparazitických húb s. 4

Ďalší rodáci ďatľov – žlny a krutihlav

Nastieľať pôdu sa oplatí

s. 6

s. 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSTVO VO SVETE

EÚ vyváža na tisíce ton zakázaných pesticídov Pripravila: Ľ. Sýkorová Európska únia vlani povolila vývoz najmenej 3 800 ton pesticídov nebezpečných pre včely a biodiverzitu, ktoré na svojom vlastnom území zakazuje. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie investigatívneho tímu britskej pobočky organizácie Greenpeace a švajčiarskej asociácie Public Eye.

eonikotinoidy sa používajú ako systémové insekticídy. EÚ časť z nich zakázala. Pätnásť členských krajín ich ale na základe dočasnej výnimky naďalej vyváža, najmä do Brazílie, kde sa používajú na ochranu cukrovej repy pred

škodcami, píše denník Le Monde. Európske úrady vlani od septembra do decembra povolili vývoz 3 800 ton pesticídov, ktoré obsahujú viac ako 700 ton účinných látok imidakloprid, tiametoxám a klotianidín. Vyvezené množstvo by stačilo na ošetrenie

CELOSVETOVÝ DOPYT PO TVRDEJ PŠENICI

Výrobcovia cestovín majú problém Pripravila: Ľ. Sýkorová Talianski výrobcovia cestovín sa obávajú výrazného nedostatku a vysokých cien tzv. tvrdej pšenice v nasledujúcich mesiacoch po tohtoročnom letnom cenovom šoku. Dochádzajú im totiž možnosti, ako nahradiť slabú úrodu v Kanade, ktorá patrí medzi popredných svetových exportérov tejto komodity.

dhaduje sa, že tohtoročné extrémne horúčavy a sucho v Kanade znížia tamojšiu produkciu o približne 3 milióny ton, čo bude takmer 50 % pod úrovňou roku 2020. Ceny tvrdej pšenice (durum) v Európe sa tak vyšplhali na 13-ročné maximá. To vyvolalo obavy z rastu cien potravín v čase, keď sa mnohé ekonomiky snažia zotaviť z pandémie ochorenia COVID-19. Index cien potravín Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo je na 10-ročnom maxime, pričom cena chleba stúpa tiež. Vzhľadom na to, že aj prognózy pre domácu, taliansku úrodu tvrdej pšenice, ktorá zvyčajne pokrýva väčšinu spotreby tamojších

výrobcov cestovín, boli nedávno tiež znížené, producenti potravín v krajine sú obzvlášť citliví na výkyvy cien na širšom trhu pre špecializovanú odrodu pšenice. Niektorí talianski spracovatelia sa obávajú, že keď sa minie miestna úroda, budú musieť v nadchádzajúcich mesiacoch prerušiť výrobu. Pokiaľ ide o ceny a nedostatok tvrdej pšenice, podľa názoru odborníkov to najhoršie možno ešte len príde. Pokles produkcie v Kanade prišiel v čase, keď sú svetové zásoby tvrdej pšenice na šesťročnom

20 miliónov hektárov polí. Podľa údajov o toxicite týchto prípravkov by mohli tieto pesticídy zabiť tisíce biliónov včiel, uvádza štúdia a dodáva, že údaj je značne podhodnotený, pretože vychádza len z exportov povolených za posledné štyri mesiace minulého roka. NAJVIAC VYVIEZLI Z BELGICKA, FRANCÚZSKA, NEMECKA A ZO ŠPANIELSKA Štúdia pracuje s údajmi od 1. septembra 2020, pretože práve k tomuto dátumu vznikla všetkým exportérom pesticídov z EÚ povinnosť hlásiť objemy a zloženie vývozu príslušným úniovým úradom. Pesticídy mierili do 65 krajín, najčastejšie do Brazílie, Indonézie a na Ukrajinu, píše Le Monde na základe štúdie.

Mimovládne organizácie píšu o „toxickom obchode“ v súvislosti s deviatimi krajinami. Najviac pesticídov nebezpečných pre včely vyváža Belgicko (310 ton aktívnych látok), nasledované so značným odstupom Francúzskom, Nemeckom a Španielskom. Najviac kritizovaných prípravkov na ničenie hmyzu, tri štvrtiny, vyváža firma Syngenta, ktorá má výrobné závody práve v Belgicku a ďalších spomínaných krajinách. Na druhom mieste je firma Bayer, ktorá vyrába najmä v Nemecku. Hovorca Bayeru v reakcii na štúdiu uviedol, že iba skutočnosť, že prípravok na ochranu rastlín nie je v EÚ povolený alebo zakázaný, nevypovedá nič o jeho bezpečnosti. Zdroj: ČTK

minime, čiastočne pre vytváranie zásob cestovín v domácnostiach počas pandémie. Očakávalo sa, že talianska úroda tvrdej pšenice tento rok prekoná úroveň z roku 2020, ale Európska komisia v októbri znížila svoj odhad na 3,7 milióna ton zo 4,3 milióna ton. Výrobcovia cestovín sa tak obávajú problémov s dostupnosťou tvrdej pšenice v prvej polovici roku 2022. Okrem toho niektoré správy z Kanady naznačujú, že oficiálny odhad produkcie tvrdej pšenice môže byť v decembri opäť znížený.

Európskej únie (EÚ). Podobne ako Kanada, aj Spojené štáty zaznamenajú tento rok pokles produkcie približne o polovicu pre podobne nepriaznivé počasie. A úrodu vo Francúzsku poškodil dážď, takže aj táto krajina obmedzila dodávky do Európy. To viedlo niektorých k obviňovaniu klimatických zmien zo slabej úrody tvrdej pšenice s vysokým obsahom bielkovín. Neočakáva sa však, že zvýšenie cien utlmí dopyt po cestovinách v bohatých európskych krajinách. A to aj napriek dvojcifernému percentuálnemu zvýšeniu cien niektorých výrobcov, ktoré čiastočne prenášajú na kupujúcich. Medzinárodná rada pre obilniny predpokladá, že celosvetový dopyt po tvrdej pšenici v tejto sezóne dosiahne 19-ročné minimum. Napriek tomu predpovedá pokles zásob tvrdej pšenice na konci sezóny na 14-ročné minimum. To naznačuje napätú situáciu na trhu pred budúcoročnou úrodou, v dôsledku čoho môžu aj domácnosti v bohatších ekonomikách pocítiť nedostatok produktov z tvrdej pšenice. Zdroj: TASR

Kupujúci sa do určitej miery prispôsobili slabším dodávkam z Kanady, pričom Austrália sa v tejto sezóne stala druhým najväčším dodávateľom tvrdej pšenice do

50 /4989/ 11. 12. 2021

VÍRUSOVÉ CHOROBY NA OZIMINÁCH

Hospodársky najvýznamnejšie ochorenia vo svete Ľubica Sýkorová Oziminy napáda celý rad vírusových chorôb, líšiacich sa okrem iného aj stupňom škodlivosti. Vírusové ochorenia obilnín patria k najrozšírenejším a hospodársky najvýznamnejším ochoreniam vo svete. Situácia je o to závažnejšia, že postihujú predovšetkým pšenicu, ktorá je najviac zastúpeným druhom kultúrnej rastliny.

POČASIE

11. 12. – 17. 12. 2021

imoriadny význam majú vírusové ochorenia v súvislosti s klimatickými zmenami a podmienkami hlavne v regiónoch mierneho klimatického pásma. Klimatické podmienky spojené s výdatnejšími zrážkami, ktoré zvyšujú pôdnu vlhkosť nad 40 mm pred začiatkom vegetácie (neskoré leto alebo skorá jeseň), a s dostatkom hostiteľských rastlín (mladé jednoročné a viacročné trávne porasty v okolí ciest, zaburinených okrajov polí v okolí budúcich porastov ozimín, nezaorané mladé porasty divorastúcich výdrvov ovsa, jačmeňa, pšenice zo strát predošlej úrody) sú podľa celého množstva zahraničných dlhodobých sledovaní a vedeckých pokusov základným faktorom a zdrojom vírusových ochorení. Najrozšírenejšími ochoreniami sú vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa a vírusová zakrpatenosť pšenice, ktoré spôsobujú straty na úrode až do výšky 30 % a výrazne znižujú kvalitu zrna v porovnaní so zdravými porastmi. V prípadoch mimoriadne priaznivých podmienok na množenie vektorov (prenášačov vírusov – vošky) to môže byť až úplná likvidácia napadnutých porastov.

Najnebezpečnejšie sú práve jesenné infekcie spôsobené migrujúcimi infikovanými voškami a cikádkami z porastov tráv a porastov výdrvov infikovaných obilnín z okolitých oblastí, keď môže byť infikovaných až 95 % porastov. Pri jarných infekciách je to približne 15 %. Zložitosť určenia týchto ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí prítomnosť vošiek, prenesú po infikovaní rastlín cicaním vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2 – 3 týždňoch a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa tieto príznaky zamieňajú s nedostatočnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami. AKO BOJOVAŤ PROTI VÍRUSOVÝM CHOROBÁM? Najefektívnejšia a najlacnejšia cesta boja s týmito ochoreniami by bolo pestovanie odrôd odolných proti virózam, čo je však nemožné. Z dostupných možných spôsobov je to predovšetkým dodržiavanie zásad striedania plodín. Z mnohých informácií zahraničných pokusov jednoznačne vyplýva, že porasty pestované na dobrých

pôdach a s optimálnou výživou lepšie tolerujú tieto ochorenia a znášajú aj klimatické extrémy v jednotlivých pestovateľských rokoch. Optimálne striedanie plodín a s tým súvisiaca vhodná predplodina má tiež pozitívny účinok nielen na zdravotný stav, ale aj na výšku produkcie a jej kvalitu. Treba sa vyvarovať zaradeniu obilniny po obilnine. Silné a dobre živené porasty sú menej náchylnejšie nielen na tieto ochorenia a rôzne choroby, ale sú odolnejšie aj proti rôznym klimatickým stresom (vysoké a nízke teploty, sucho a pod.). VÍRUSOVÉ OCHORENIA PRENÁŠAJÚ IBA VOŠKY Vírusové ochorenia sa neprenášajú osivom, pôdou, ale iba prostredníctvom nakazených vošiek. Ide najmä o bežné druhy vošiek parazitujúcich na trávach, napríklad voška ovsená, trávová a kukuričná, z cikádok, ktoré prenášajú vírusovú zakrpatenosť pšenice, je to cikádka burinová. Vošky a cikádky sa nacicajú šťavy z infikovaných hostiteľských rastlín a migráciou na mladé porasty a opätovným cicaním ich nakazia. Preto podstatou prevencie a zabránenia vzniku ochorenia je odstrániť zdroj výživy týchto prenášačov. Prakticky to znamená dôkladne vyčistiť okolie plôch budúcich porastov ozimných obilnín od hostiteľských rastlín vírusov žltej vírusovej zakrpatenosti pšenice, alebo ví-

rusovej zakrpatenosti jačmeňa. Celosvetovo známych je približne sto hostiteľov. Zahraničné poznatky odporúčajú odstránenie týchto hostiteľov a tým aj zdroja výživy minimálne 2 až 3 týždne pred sejbou. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre ne mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú asi o 10 dní. Buriny môžeme odstrániť vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným kosením zaburinených okolitých lokalít. Ešte stále neexistuje stopercentná kontrola (ochrana) proti uvedeným vírusovým chorobám. Podstatným preventívnym opatrením je precízna kontrola mladého porastu, najvhodnejšie na šesť náhodne vybraných miestach porastov, ktoré reprezentujú stav porastu zo strany a okrajov, kde je predpoklad výskytu vošiek. V prípade ich prvého objavenia treba ošetriť porast vhodným insekticídom, najvhodnejšie so systémovým účinkom. Z hľadiska úspory nákladov sa odporúča kombinácia s herbicídom.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 2˚

3˚ | 2˚

2˚| 1˚

2˚ | 0˚

4˚ | 0˚

2˚ | 2˚

2˚ | 0˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biofungicídy na báze mykoparazitických húb Ing. Ján Tancik, PhD. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o to, čo jedia, a o prostredie, v ktorom žijú. Nie sú už takí ľahostajní ako v minulosti. Používanie pesticídov sa týka nás všetkých, všetci sa s nimi stretávame, a to najmä vtedy, keď jeme. S potravou prijímame aj pozostatky pesticídov. Znížiť zaťaženie prostredia zvyškami pesticídov sa dá aj využívaním biologickej ochrany rastlín – využívaním biopesticídov. ČO SÚ BIOPESTICÍDY? Pod pojmom biopesticíd rozumieme určitý typ prípravku na báze živých organizmov: živočíchov, hmyzu, háďatiek, rastlín, húb, baktérií a vírusov alebo ich produktov. Z legislatívneho hľadiska možno termín „biopesticíd“ použiť len vtedy, ak je na daný účel zaregistrovaný, alebo ako sa tomu hovorí, autorizovaný. Biofungicíd je biologický preparát používaný proti hubovým chorobám. Biofungicídy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina sú biofungicídy na báze mikroorganizmov, sú to huby antagonistické k fytopatogénnym hubám a baktérie. Druhá skupina sú biofungicídy na báze rastlín, výťažky z rastlín. BIOFUNGICÍDY NA BÁZE HÚB Prípravky na báze mykoparazitických húb majú svoje špecifiká. Účinná látka týchto prípravkov je živý organizmus, a aj preto je citlivá na mnohé vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú ich účinok (teplota, vlhkosť, kyslosť pôdy, slnečné žiarenie). Účinok biologických prípravkov, a tak aj prípravkov na báze húb nemá okamžitý účinok. Najlepšie účinky dávajú, keď sa aplikujú preventívne. Využívatelia biopesticídov musia dokonale poznať vlastnosti daného mikroorganizmu, aby vedeli, kedy je jeho aplikácia vhodná. Sú aj špecifiká pri aplikácii. Huby neznášajú ultrafialové žiarenie, tak aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách alebo pri zamračenej oblohe. Pôdne huby treba zapracovať do pôdy alebo pokropiť vodou, aby sa vsiakli do pôdy. Ošetrenie pôdy treba

VYUŽÍVANIE BIOPESTICÍDOV VO SVETE V zahraničí sa biopesticídy bežne využívajú. Najväčší pokrok v používaní v praxi je v rozvojových krajinách: India, Kuba, krajiny latinskej Ameriky. Výskum je najvyspelejší v USA, Izraeli a Španielsku. DRUHY HÚB, NA BÁZE KTORÝCH SÚ ZAREGISTROVANÉ BIOFUNGICÍDY Vo svete je viac desiatok druhov húb, na báze ktorých sú zaregistrované biofungicídy. Spomenieme niektoré: Ampelomyces quisqualis, Aureobasidium pullulans, Coniothyrium minitans, Pythium oligandrum a Trichoderma harzianum. Skrátka predstavíme tri druhy húb:

vykonať pred sejbou plodín a potom nechať niekoľko dní, aby sa v pôde premnožili. V niektorých prípadoch sa osvedčilo kombinovanie rôznych antagonistov, a ako aj striedanie chemických a biologických prípravkov. AKO VLASTNE JEDNA HUBA NIČÍ DRUHÚ, AKO SÚPERIA? Huby medzi sebou súperia rôznymi spôsobmi. V prvom rade ide o súperenie o priestor – vyhráva ten, kto prvý príde, kto skôr obsadí priestor – čiže ten, kto sa rýchlejšie rozmnožuje. Ďalej súperia tak, že priamo parazituje jedna huba druhú. Tento jav nazývame mykoparazitizmus – hyperparazitická huba preniká do tela fytoparazitickej huby a živí sa na jej úkor vylučovaním rôznych toxických látok, ktoré vylu- Pleseň sivá na viniči čujú do prostredia a nimi ničia iné huby, alebo im TRICHODERMA HARZIANUM spomaľujú vývoj. Väčšinou ide o Huby z rodu Trichoderma sú kombináciu rôznych spôsobov rozšírené v rizosfére vo všetkých súperenia. druhoch pôd všade po svete. KoVýhod pri používaní prípravkov lonizujú korene rastlín a antagona báze mykopatogénnych húb nizujú väčšinu fytopatogénnych je niekoľko. V pôde pri vhodných húb. Vo svete je zaregistrovaný podmienkach sú účinné aj nie- veľký počet prípravkov na báze koľko rokov. Ich používaním si niekoľkých druhov húb z rodu chránime čistejšie životné pro- Trichoderma. Najčastejšie poustredie, čo má priaznivý vplyv na žívaný druh z tohto rodu je T. mikroflóru v pôde. Nedochádza harzianum. Je to pôvodne pôdna ku kumulácii toxických látok, ako huba, ktorá je schopná prežívať by to bolo pri používaní chemic- aj na povrchu listov a znižovať kých prípravkov. Dostávame tam výskyt fytopatogénnych húb. zdravšie potraviny a tým sú aj Mechanizmy účinku prípravkov zdravší ľudia. na báze huby Trichoderma har-

zianum sú podobné ako u iných mykoparazitických húb, a to je parazitizmus, spôsobujú lýziu a odumieranie hýf patogénnych húb. Produkujú prchavé a neprchavé metabolity potláčajúce rast patogénov a tiež súťažia o priestor a živiny s ostatnými hubami. T. harzianum má široké spektrum účinku proti fytopatogénnym druhom húb z rôznych rodov, ako napríklad: Alternaria spp., Botrytis spp., Fusarium spp., Pythium spp., Sclerotinia spp. Prípravky na báze tejto huby sa osvedčili v ochrane mnohých plodín proti rôznym patogénom. Napríklad: v ochrane mladých rastlín cibule proti chorobám, padaniu rastlín spôsobenému hubami z rodu Rhizoctonia, v ochrane viniča a jahôd proti plesni sivej spôsobenej hubou Botrytis cinerea, v ochrane cibule proti bielej hnilobe, tiež v ochrane kukurice proti chorobám klíčiacich semien a vzchádzajúcich rastlín – morením osiva atď. PYTHIUM OLIGANDRUM Je mykoparazitická huba z ríše Chromalveolata a triedy riasovky. Pythium oligandrum sa bežne vyskytuje v pôde, odkiaľ je účinný kmeň aj izolovaný. Popísaná bola v 30. rokoch 20. storočia americkým vedcom Drechslerom. Tento vedec v priebehu svojho štúdia zistil, že Pythium oligandrum je mykoparazit, ktorý napáda širokú škálu pôvodcov hubových chorôb rastlín. V 80. rokoch český vedec doc. Ing. Dáša Veselý, DrSc., začal hubu testovať pre poľnohospodárske využitie. Formulovaný produkt potom uviedla na trh firma Biopreparáty, spol. s r. o. – Polyversum. Pythium oligandrum za pomoci hydrolytických enzýmov rozkladá mycélium fytopatogénov a takto získané živiny využíva na vlastnú výživu. Tento jav nazývame

50 /4989/ 11. 12. 2021 mykoparazitizmus. Sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum stimulujú tvorbu morfologických a biochemických bariér v pletivách rastlín, ktoré pôsobia proti napadnutiu chorobami, čo nazývame indukcia rezistencie. Okrem toho sekundárne metabolity mykoparazitickej huby Pythium oligandrum podporujú tvorbu rastových fytohormónov, nazývame to rastová stimulácia. Pythium oligandrum parazituje na fytopatogénnych hubách z rôznych rodov: Alternaria spp., Botrytis spp., Fusarium spp., Phoma spp., Phomopsis spp., Pythium spp., Phytophtora spp., Rhizoctonia spp., Sclerotinia spp., Verticillium spp. Prípravok na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum nie je klasický fungicíd, a preto nie je možné ho aplikovať ako fungicíd – až po zistení príznakov choroby. Prípravok sa musí aplikovať preventívne pred výskytom choroby, lebo po aplikácii prípravku spóry huby musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto

schopná parazitovať na fytopatogénnych hubách. Účinnosť biologických prípravkov je závislá od správnosti aplikácie. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave. Aplikácia prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum môžeme robiť na viac spôsobov v závislosti od choroby. Aplikácia morením suchou cestou robíme tak, že osivo sa namorí suchou cestou jednoduchým premiešaním osiva s prípravkom. Účelom je redukcia pôdnych patogénnych húbb, ktoré môžu napadnúť rastliny v začiatku vegetácie. Aplikáciu morením mokrou cestou robíme tak, že určené množstvo prípravku je nutné rozmiešať v objeme 5 – 10 l čistej vody a vzniknutú suspenziu aplikovať do dvoch hodín v moričke striekaním na osivo. Aplikácia sa tiež môže robiť namáčaním sadeníc alebo koreňov rastlín tesne pred výsadbou. A napokon aj zálievkou a foliárnou aplikáciou. Rozsah použitia prípravku na báze mykoparazitickej huby Phytium oligandrum je veľmi

rozsiahly. Používa sa pri ochrane pšenice proti fuzarióze klasov, repky proti fómovej a bielej hnilobe, slnečnice proti plesni sivej,

Sklerócie huby Sclerotinia sclerotiorum

bielej hnilobe, diaportovej škvrnitosti, tiež v ochrane zemiakov proti plesni zemiakovej, uhoriek proti plesni, viniča a jahôd proti botrytíde. CONIOTHYRIUM MINITANS Huba Coniothyrium minitans je vysoko špecializovaný mykoparazit napádajúci len sklerócia fytopatogénnej huby Sclerotinia sclerotiorum. Identifikovaná bola v roku 1947 v USA. Vyskytuje sa

v miernom pásme. Prípravky na báze tejto mykoparazitickej huby sa využívajú na dekontamináciu pôdy od sklerócií, ktoré huba parazituje a úplne rozkladá. Účinok spočíva v tom, že huba preniká malými prieduchmi a cez poškodenia povrchovej vrstvy do vnútra sklerócií, ktoré parazituje. Ich bunkový obsah využíva ako živnú pôdu a vytvára tu piknidy a konídie. Výsledkom je totálna deštrukcia celej sklerócie, ktorá nie je schopná infikovať pestovanú rastlinu. Piknospóry Coniturium minitas prežívajú na skleróciách v pôde po obdobie 1 – 2 roky. TERMÍN APLIKÁCIE Aplikáciu môžeme robiť vo viacerých termínoch: po zbere silne napadnutého porastu repky alebo slnečnice, keď pri mechanizovanom zbere kombajnom dochádza pri drtení slamy k rovnomernému rozmetaniu sklerócií na povrch pôdy. Aplikácia sa môže robiť pred výsevom ozimnej repky alebo slnečnice, ale zvlášť ich predplodín (jačmeň, pšenica).

DECEMBER V ZÁHRADE

Záhrada aj v zime môže byť atraktívna Ľubica Sýkorová

Aj napriek studenému pochmúrnemu počasiu záhrada v decembri môže byť atraktívna. Postarajú sa o to ihličnany a vždyzelené dreviny. Počas dní, keď nemrzne, by sme mali zalievať mladé vždyzelené dreviny a ihličnany.

k je vonku pekné počasie a nemrzne, môžeme začať prerezávať husté okrasné kry. V zásade by sa mali odstrániť staré, choré a polámané vetvičky, ktoré zbytočne zahusťujú vnútornú časť kríkov. Väčšie rany treba ošetriť štepárskym voskom. Ak hrozí prudký pokles teplôt, je potrebné prikryť chúlostivejšie rastliny, napr. skalničky, vresovce a dvojročné rastliny. Okrasné trávy zviažeme hrubým špagátom, aby boli ich koreňové krčky chránené

pred premokrením a aby trsy neklesali k zemi pod ťarchou snehu. Trvalky a dreviny kvitnúce v zime patria medzi najatraktívnejšie. Pozornosť počas vianočného obdobia môže patriť kvitnúcej čemerici čiernej (Helleborus niger Praecox). Jej jednoduché snehobiele kvety s nápadne žltými tyčinkami sa objavujú koncom decembra. Z kvitnúcich okrasných drevín môže v decembrovej záhrade zažiariť atraktívna a navyše voňajúca kalina (Viburnum fragrans).

Voňajúca kalina v zimnej záhrade vždy zažiari

Zaujímavé sú aj nízke porasty ružovo alebo bordovo kvitnúcich vresovcov (Erica carnea). Klenotom vianočnej záhrady je však bezpochyby exoticky pôsobiaci hamamel (Hamamelis x intermedia). Tento pomaly rastúci ker habitusom podobný lieske oživí

už začiatkom decembra záhradu množstvom žltých či oranžovo sfarbených kvetných lupienkov na holých konárikoch. Cezmína a skímia majú v tomto ročnom období okrem nádherných kožovitých listov aj atraktívne červené plody – bobule.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (44)

Ďalší príbuzní ďatľov – žlny a krutihlav DrSc. Ján Babiak Okrem štyroch rodov pravých ďatľov v rade ďatľotvarých (Piciformes), do čeľade / podčeľade žlnovitých (Picidae) patria aj ďalšie dva rody: rod žĺn (Picus) a rod krútihlava (Jynx). Oni sú pobočka čeľade pravých ďatľov a preto sú aj odlišného sfarbenia. Okrem toho žlny sa líšia aj tým, že si stravu viac hľadajú na zemi, a krutihlav je sťahovavý a ani dutinku si nedlabe.

a našich priestoroch hniezdi žlna zelená, zriedkavejšie aj sivá. Početnosť krutihlava hnedého je na pomedzí spomenutých druhov žĺn. ŽLNA ZELENÁ – PICUS VIRIDIS, Linné 1758 Žlnu zelenú možno najčastejšie vidieť v korunách stromov, ale častejšie aj dolu na zemi. To preto, že sa výlučne stravuje mravcami a len v nebezpečenstve nachádza záchranu na strome alebo v hustom kroví. Pre svoju hmotnosť a spôsob mávania krídlami má výrazný vlnivý let. Je to vták, ktorý v sebe spojil živosť a veselosť, úskočnosť a obozretnosť, úpornosť a nepokoj. Nespieva, ale „kričí“, zvlášť keď sa dobíja o práva na svoje teritórium. Žlnu počuť včas ráno, keď z nočného úkrytu vyletí „do života“. Nájdeme ju často na hrubých častiach stromu, pravda, ak sa nám neskryje za steblo. Odtiaľ sa v úniku vyšplhá celkom hore, a ak sme úporní sledovať ju, tak odletí vlnivou trajektóriou s hlasným veselým volaním. Rozšírenie: Je to vták strednej a východnej Európy. Na severe ju niet, ale ani v najvýchodnejších častiach európskeho Ruska. Z oblastí juhovýchodnej Európy sa rozšírila aj na pobrežnú časť Turecka a do Mezopotámie. Nie je sťahovavá, ale vie byť túlavá a od tuhšej zimy sa posúva aj na juh. V našich krajoch je zo žĺn a možno aj ďatľov najčastejšia. Biotop: Hoci obýva listnaté a zmiešané lesy, nemožno decidovane tvrdiť, že ide o lesného vtáka. To preto, že radšej preferuje okraje lesov, alebo presvetlené lesy, vlastne priestory otvorenej

Žlna zelená – samec

krajiny s riedkym stromovým porastom. U nás túto žlnu možno vidieť v oblasti zaplavovaných lesov, ale častejšie na rovine, v sadoch, v okolí dubového stromoradia, v záhradách, ale aj na lúkach a pasienkoch s kríkovým porastom. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia a vyhýba sa aj ihličnatým lesom. Rozlíšenie: Patrí do skupiny väčších ďatľovitých vtákov (narastie do veľkosti hrdličky). Na chrbte jej dominuje olivovo-zelená farba, kostrč je žltá a bruško žltavobiele. Okraje krídel sú lemované úzkym pásmom pravidelne striedaných tmavo-bielych škvŕn (v lete vidno, že to striedanie škvŕn je výsledok čierno-bielej mriežky letiek). Na hlave aj samec, aj samička majú karmínovú čiapočku a okolo očí čiernu masku. Pohlavie sa dá rozlíšiť iba po tom, že samec má väčšiu čiernu masku a v jej dolnej časti aj červený fúz. Samička má ten fúz čierny. Mláďatá sa liahnu ako holé, rýchle zakončia aj fázu páperčeka a po operení sú na brušku strakaté. Pohlavne dozrievajú v druhom roku.

Hniezdenie: Už koncom februára najčastejšia je tam, kde má úmysel hniezdiť. Ale s hniezdením neponáhľa. Zato diferenciácia po pároch je už pri konci a sladké dni toku sú v plnom prúde. Samec v tej vášni tratí hlavu a stále volá samičku, aby vo vzájomnej naháňačke poprešívali celé okolie. Len v apríli na rad príde aj hniezdo, ktoré si párik nájde v dutinke práchnivého starého stromu, aj vchod do neho si vydlabe, aj vnútro dutiny zobákom dotvorí. Na pokojných miestach to hniezdo vie používať viacnásobne. Hniezdi raz ročne. Samička do neho v máji znesie 5 – 7 (9) podlhovastých lesklo-bielych vajec s hladkou škrupinou. Na liahnutí sa podieľajú obaja. Inkubácia trvá 16 – 18 dní. Mláďatá pomerne rýchle rastú a po troch týždňoch už dobiedzajú na vchode bydliska. Potom sa už osmelia šplhať sa aj po steblách v bližšom okolí hniezda. Kruh takej

Žlna sivá – samička a mláďatá

exkurzie sa postupne rýchle šíri a štyri týždne po vyliahnutí sa mlaď do hniezda ani na nocľah nevracia. Začiatkom októbra sa každý člen rodinky rozbehne svojou stranou. Potrava: Dominantná potrava sú mravce a ich larvy, drobný hmyz, červy a ulitníky. Zlatý čas žlny na stravovanie je obdobie kosenia sena, keď sa jej mrave-

niská ako na tácni núkajú. V zime sa uspokojí aj drobným ovocím, ale pre svoje pochúťky nájde aj snehom nepokryté priestory, hoci vtedy problém stravovania rieši aj v bližšom okolí človeka. Hlas: Na označenie svojho teritória hlási sa prenikavým, piskľavým až chechtavým volaním „kji-kji-kji-klik...“, „kju-kju-kju...“ a v období párenia kolísavé „kijú-kijú-kijú...“ a opakovane „klií-klih-kli-kli-kli-kli...“. Na rozdiel od ďatľov bubnuje zriedkavo. ŽLNA SIVÁ – PICUS CANUS, Gmelin 1788 Je eurázijským vtákom. Obýva užšie pásmo starého kontinentu od severného Francúzska a cez južné Rusko jej areál siaha až po Kóreu. Tam sa šíri na východnú Čínu a Indočínu. Jej biotop sú listnaté a zmiešané lesy od podhorských oblastí až po hornú hranicu lesa hôr. Zvlášť preferuje bukový, na vyšších polohách aj ihličnatý les. Na rovine je zriedkavejšia, ale ju možno nájsť v lužných lesoch. U nás sú to priestory vôkol Dunaja, Sávy a Karaša. Je menšia od svojej príbuznej. Sfarbením je šedo-zelená, najmä v zóne hlavy a chrbta. Samička nemá ani červenú čiapočku a samec je na chrbte aj žltavo sfarbený, ale červenú čiapočku má celkom malú iba na čele. Mláďatá sa tiež vyznačujú značnou dávkou strakatosti. Hniezdi skoro výlučne v bukovom lese, pritom si aj vchod do dutinky vyberie so strieškou. Samička do hniezda znesie 5 – 7 (8) bielych, na tenšom konci ostrejšie zahrotených vajec. Na nich sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 15 – 17 dní, hniezdna starostlivosť tri týždne. Po opustení hniezda rodičia prikrmujú mlaď ešte ďalších 14 dní. Hniezdi raz v roku. Stravuje sa mravcami a hmyzom. Hlási sa s prenikavým „gly-gly-gly-glyk...“, s invariáciami „kük-kü-kü...“ alebo až tupo

50 /4989/ 11. 12. 2021 „püpüpü-pü-pü-pü...“ Varovný znak je rýchle a prenikavé „ke-ke-ke-ke-kek...“, „kük-kük...“, ale aj „čk“. Bubnuje častejšie ako jeho zelená príbuzná. KRUTIHLAV (KRUTOHLAV) HNEDÝ (OBYČAJNÝ) – JYNX TORQUILLA, Linné 1758 Má podobný areál rozšírenia ako žlna sivá, ale s väčším rozptýlením v Európe a menším vo východnej Ázii. Je sťahovavý a zimuje v centrálnej Afrike a južnej Ázii. Len na juhu Španielska a severe Alžíra má stály pobyt. Jeho biotop sú staré zriedené listnaté lesy, otvorené priestory so stromami, sady a parky. Vyhýba sa ihličnatým lesom, ale aj kultivovanej rušnej krajine. U nás ho možno najčastejšie

nájsť v lužných lesoch, najmä na juhu Banátu, inde len v oblasti väčších močiarnych porastov,

Krutihlav hnedý

v čase od konca marca do polovice septembra. Je najmenší v rodine ďatľovitých, sotva väčší od vrabca.

Sfarbenie peria má podobné stromovej kôre a mimikrovo tak splýva s okolím, takže ho ťažko vidieť tak na zemi, ako aj na strome. Má jemne vzorkované sivo-hnedé sfarbenie, s mnoho drobných škvŕn, na trupe je viac bielo-žlto-sivý, na krídlach hnedý. Na hlave, cez pásmo očí má tiež dlhý hnedý pás a zobák nemá tak výrazný ako jeho príbuzní. Pohlavie sa nedá rozpoznať podľa farby peria. Na hniezdenie využíva priliehavé dutiny v stromoch alebo v stenách. Samička po vystlaní do hniezda znesie 7 – 10 vajíčok podlhovastého tvaru,

bielej farby. Na nich sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 13 – 14 dní a potom aj kŕmia skoro tri týždne, ale občas prikrmujú aj po vyletení. V prípade priaznivých podmienok koncom júna párik začne s prípravami pre druhú násadu. Konzumuje prevažne mravce a ich larvy, drobný hmyz, ale aj drobné plody (bobule). Hlási sa prenikavým „tje-tje-tje-tje...“, aj tvrdšie „ke-ke-ke-ge“. Výstražný znak je „tek“. Mláďatá sa z hniezda hlásia „zizizizi...“. V nebezpečenstve tento druh reaguje vykrúcaním hlavy (odtiaľ má aj rodové meno) a sykotom (ako had) sa snaží nastrašiť nevítaného hosťa. Fotografie: z internetu

OKRASNÁ ZÁHRADA

Nastielať pôdu sa oplatí Ľubica Sýkorová Pokrývanie pôdy vrstvou vhodného materiálu, ktorý ju ochráni aj počas zimy či leta, sa nazýva nastielanie. Na tento účel sa používa napríklad opadané lístie zo stromov zaťažené čečinou, mulčovacia kôra, slama, štiepka, surový kompost, ale niekedy aj kartónový papier, štrk či kamienky.

k na pôdu nanesieme vrstvu nástielky, vytvoríme jej tak ochranu pred slnečnými lúčmi i pred vplyvom vetra. Počas letných dní pomáha mulč pôde udržať miernejšie teplotu, počas zimy zase bráni prílišnému premrznutiu, a tak zabezpečí všetkým rastlinám dostatok vlhkosti – voda nezamrzne a ostane v kvapalnej forme. Okrem organického mulču poznáme tiež anorganický, sem patrí napríklad štrk a kamienky. Tento materiál však nie je na tento účel práve najvhodnejší – prehrieva sa a udržuje teplo. Naopak, štiepka či mulčovacia kôra sú ideálnymi materiálmi, ktoré pomôžu udržať vodu v pôde. Ak si ako nástielku zvolíme organický mulč, ten sa časom pod vplyvom prírodných javov začne rozkladať. Vďaka tomu sa dostávajú do pôdy ďalšie živiny – i to je dôvod jesenného

mulčovania. S príchodom jari je totiž pôda bohatá na živiny a pripravená na výsadbu. Na tento účel sú okrem mulčovacej kôry vhodné tiež opadané listy, pokosená tráva alebo surový kompost. VÝHODY MULČOVANIA Nastielanie alebo mulčovanie je agrotechnická metóda, ktorá sa používa v úžitkovej aj v okrasnej záhrade. Podstatou mulčovania je pokrytie povrchu pôdy vrstvou organického alebo anorganického materiálu, najmä z dôvodu potlačenia rastu burín. Ide o ekologickú metódu, ktorá nemá negatívny vplyv na životné prostredie, nevznikajú žiadne toxické rezíduá. Mulčovanie umožňuje minimalizovať mechanickú aj chemickú ochranu proti burinám, znižuje agrotechnické nároky na obrábanie pôdy. Chráni pôdu pred vysychaním, zlepšuje vodnú

bilanciu a udržuje teplotu pôdy v zimných mesiacoch. Mulč potláča rast burín, pomáha proti erózii pôdy. Svojím postupným rozkladom dodáva do pôdy organickú hmotu a živiny. Pôda pod mulčovacou vrstvou zostáva kyprá a vzdušná, poskytuje životný priestor pre užitočné živočíchy. Nastielaním mulču pre väčšinu drevín napodobňujeme prirodzené lesné prostredie. Poznáme rôzne druhy mulčovacieho materiálu. V okrasných záhradách, najmä pod kyslomilné dreviny a trvalky sa najčastejšie používa mulčovacia kôra. Do zeleninovej záhrady však určite nepatrí. Kôra, najmä z ihličnanov, výrazne okysľuje pôdu, čo nie je vhodné pre všetky trvalky. Tento typ mulču je najvhodnejší

pre ihličnany, rododendrony, vresoviská, čučoriedky a ostatné kyslomilné rastliny. Znášajú ho však aj mnohé ďalšie okrasné druhy a je ho možné v podstate využiť v častiach, kde sa nachádzajú trvalé porasty. Správne položenie mulčovacej kôry sa riadi pravidlom – čím viac, tým lepšie. Minimum je päťcentimetrová vrstva, no môžeme dať aj desať. Aj mulčovacia kôra presychá a stráca na svojom objeme, čo sa po čase prejaví najmä u lacnejších balení kôry, pretože tu sa okrem kôry nachádza aj veľa rôznych prímesí, ako napríklad vlákna. Kvalitné balenie mulčovacej kôry obsahuje celé kusy tvrdej kôry a nie drvinu. Tvrdá kôra vydrží najdlhšie a najpomalšie stráca vlhkosť.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vianočná medová perníková roláda

Krehké vanilkové rožteky

Suroviny: na perníkové cesto – 350 g hladkej špaldovej múky, 100 g pomletého trstinového cukru (práškového cukru), 2 vajcia, 60 g masla, 1 kopcovitá polievková lyžica medu, 2 lyžičky perníkového korenia, 1 lyžička mletej škorice, 1 lyžička sódy bikarbóny; na náplň – (podľa chuti) slivkový lekvár, sušené slivky, vlašské orechy; na potretie – 1 vajce, 1 polievková lyžica oleja; na posýpku – pomletý trstinový cukor (práškový cukor), papier na pečenie Takto sa to podarí: Pripravíme si všetky suroviny na perníkové cesto. Vo väčšej miske ich vymiesime spolu, vznikne vláčny bochníček. Cesto zabalíme do fólie a necháme v chlade odpočinúť aspoň 5 hodín, najlepšie cez noc. Potom ho rozdelíme na 2 časti. Každý bochníček vyvaľkáme na obdĺžnik cca 45 x 25 cm. Pomáhame si múkou, aby sa nám cesto nelepilo na

Suroviny: na 60 až 70 kusov potrebujeme – 100 g mletých vlašských orechov, 280 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, 200 g masla, 2 žĺtky, rastlinný alebo kokosový tuk na potretie plechov; na obalenie – 3 lyžice práškového cukru, 2 – 3 balíčky vanilkového cukru Takto sa to podarí: Mleté orechy zmiešame s múkou a práškovým cukrom. Pridáme nakrájané zmäknuté maslo a žĺtky izbovej teploty. Rukou vymiesime hladké nelepivé cesto. Ak treba, pridajme trocha múky. Vložíme ho do mikroténového vrecka a odložíme na noc do chladničky. Stuhnuté cesto vyberieme a necháme asi pol hodiny pri izbovej teplote mierne

dosku. Cesto potrieme hrubo slivkovým lekvárom, poukladáme nadrobno nakrájané sušené slivky a posekané vlašské orechy. Perníkový závin opatrne zvinieme tak, že bočné strany cesta založíme dovnútra, aby nám slivkový lekvár nevytiekol. Rolády preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Potrieme ich rozšľahaným vajcom s olejom a popicháme vidličkou. Záviny pečieme pri teplote 180 °C 25 asi minút – podľa potreby. Perníkové záviny môžeme naplniť aj iným sušeným ovocím (brusnice, hrozienka). Ak obľubujeme v koláčoch rum, sušené ovocie namočíme vopred do rumu, a tak ukladáme na slivkový lekvár.

Vianočné medvedie labky Suroviny: 250 gramov margarínu vhodného na pečenie, 350 gramov polohrubej múky, 200 gramov mletých orechov (vlašské alebo aj lieskové), 220 gramov práškového cukru, 2 balíčky škoricového cukru, ½ balenia kypriaceho prášku do pečiva, 50 gramov kakaa, kôra nastrúhaná najemno z jedného menšieho citróna Takto sa to podarí: Všetky suroviny zmiešame. Neprestávame miesiť, kým sa nám suroviny pekne nepremiešajú. Takto zjednotené cesto necháme pol hodinku „odpočívať“ v chladničke. Cesto

natlačíme do formičiek a tie poukladáme na plech. Vložíme do predhriatej rúry a pečieme na 180 °C približne dvanásť minút. Upečené medvedie labky môžeme vyklápať ešte teplé. Nakoniec ich môžeme poprášiť s trochou práškového cukru.

Orechovo-medový koláč bez múky Suroviny: hrnček – 250 ml, 2 hrnčeky pomletých orechov, 4 vajcia (väčšie – 3 ks), 5 polievkových lyžíc medu, na vymastenie plechu maslo, na posýpku nasekané orechy a tmavá čokoláda Takto sa to podarí: Vlašské orechy si pomelieme. Vznikne nám orechová náhrada múky. Oddelíme bielky od žĺtkov. Do medu (tekutého) pridáme žĺtky, vymiešame. Ak by sme med zohrievali, musí byť vlažný. Ak obľubujeme sladšie, pridajme ešte dve lyžice medu. K pomletým orechom pridáme medovo-žĺtkovú zmes. Vymiešame. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne zapracujeme do orechového cesta. Plech na pečenie (asi 20 x 28

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 546 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zmäknúť. Odkrajujeme z neho väčšie kúsky a šúľame valčeky. Tie narežeme na rovnaké časti a ohneme do tvaru rožtekov. Preložíme na plech zľahka potretý tukom a v rúre vyhriatej na 175 °C pečieme 10 – 12 minút. Rožteky by mali chytiť jemnú zlatistú farbu. Keď ich vyberieme z rúry, na plechu ešte trocha dôjdu. Mierne vychladnuté rožteky opatrne obaľujeme v zmesi práškového a vanilkového cukru.

cm) potrieme dôkladne maslom a rozotrieme pripravené cesto. Orechovo-medové cesto môžeme posypať kúskami nasekaných orechov a tmavej čokolády. Pečieme pri teplote 180 °C asi 20 minút. Zdroj: dobrejedlo.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA SLOVAKISTIKA – SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY

Inšpiratívne referáty a virtuálne diskusie Stevan Lenhart

vor mala aj Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Zdôraznila, že NRSNM si mimoriadne váži a vysoko hodnotí prácu novosad-

ktorej sa vyučuje slovenčina ako materinský jazyk. Táto skutočnosť je možná vďaka tomu, že Slováci v Srbsku rozvíjajú svoj jazyk, literatúru a kultúru, ale aj vďaka prostrediu a ovzdušiu na

stredné oslavy 60. výročia novosadskej slovakistiky sa usporiadali dňa 2. decembra v podobe medzinárodnej konferencie pod názvom Slovakistika – súčasný stav a perspektívy. Toto vedecké podujatie sa konalo v rámci programu osláv Dňa Filozofickej fakulty v Novom Sade a prebiehalo vo virtuálnej podobe prostredníctvom internetovej platformy Zoom. Konferenciu moderovala doc. Dr. Jasna Uhláriková, vedúca novosadského Oddelenia slovakistiky, ktorá na začiatku pozdravila účastníkov, a úvodné Konferenciu moderovala doc. Dr. Jasna Uhláriková uvítacie slová patrili prof. Dr. Ivane Živančevićovej Sekeru- ského Oddelenia slovakistiky; Filozofickej fakulte, ktorá nám šovej, dekanke Filozofickej fa- zároveň pripomenula, že NRSNM vyučovanie a zveľaďovanie na kulty Univerzity v Novom Sade. udelila tomuto oddeleniu Zlatú vysokoškolskej úrovni umožňuje Prostredníctvom videoodkazu plaketu za výnimočný prínos v a podporuje ho. Naše slovakisticsa prihovoril Jeho Excelencia oblasti vzdelávania. ké oddelenie sa špecificky zameFedor Rosocha, veľvyslanec SloVedúca novosadského Odde- riava aj na výskum menšinovej venskej republiky v Belehrade, lenia slovakistiky doc. Dr. Jasna slovenskej literatúry, bádanie ktorý novosadským slovakistom Uhláriková a jej zástupkyňa prof. jazyka v kontakte so srbským zablahoželal k výročiu a tiež po- Dr. Marína Šimáková Speváková a inými jazykmi, výskum literaznamenal, že „výučba slovenčiny je veľmi dôležitým poslaním, vďaka ktorému náš jazyk zostáva živý a šíri sa do celého sveta“. Slova sa tiež ujala Dr. Anastazija Stojšićová Milosavljevićová, pomocníčka pokrajinského tajomníka vysokoškolského vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti. Pochválila organizátorov konferencie a poukázala na to, že s pomocou technologických vymožeností sa im darí aj v období Medzinárodná slovakistická porada prebiehala vo virtuálnej podobe pandémie pravidelne a úspešne realizovať odborné stretnutia v úvodných príspevkoch priblížili túry a kultúry v širšom kontexte na medzinárodnej úrovni. Vo charakter a dejiny tunajšej slova- a vo vzájomných interkultúrnych svojom prejave Stojšićová Mi- kistiky, informovali o činnosti a a interdisciplinárnych súvisloslosavljevićová tiež povedala, že zamestnancoch oddelenia, ako tiach.“ takéto podujatia budujú dobré aj o spolupráci s inými oddeleV rámci stručných dejín novomeno multikultúrnej a multina- niami, univerzitami a vedeckými sadského Oddelenia slovakistiky cionálnej Vojvodiny a tunajší inštitúciami. Šimáková Speváko- vedúca doc. Dr. Jasna Uhláriková vedci významne prispievajú k vá o. i. povedala: „Oddelenie slo- tiež uviedla, že celkovo dodnes zapájaniu sa našej krajiny do vakistiky na Filozofickej fakulte slovenčinu ako materinský jaeurópskych a svetových vedec- Univerzity v Novom Sade je vy- zyk v rámci dvojročného štúkých prúdov. Pozdravný prího- sokoškolskou katedrou, v rámci dia (ktoré trvalo do roku 1974) • KULTÚRA •

ukončilo 36 študentov, štvorročné štúdium podľa starého a nového programu ukončilo 160 študentov, masterské štúdium ukončilo 22 študentov, magisterské štúdium podľa niekdajšieho starého programu ukončilo 6 študentov a k dnešnému dňu bolo obhájených 17 doktorských dizertácií. Pracovná časť konferencie Slovakistika – súčasný stav a perspektívy prebiehala v rámci troch paralelných sekcií a prvé referáty predniesli profesori na dôchodku, ktorí položili pevné základy tohto vedného odboru u nás: Dr. Michal Harpáň (prednáška pod názvom K problematike návratných motívov, tém a naratívnych postupov v próze Pavla Vilikovského), Dr. Miroslav Dudok (Quo vadis, slovenčina) a Dr. Jarmila Hodoličová (120 rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976)). Počas tohto celodenného vedeckého podujatia prezentované boli príspevky z niekoľkých tematických okruhov: slovenský jazyk, slovenská literatura, jazyky v kontakte, preklad, interdisciplinárnosť a kultúrne dejiny Slovákov. Na konferenciu bolo prihlásených vyše 60 autorov z viacerých slovakistických stredísk (zo Srbska, Slovenska a z iných krajín) a ich príspevky budú neskoršie publikované v tematickom zborníku. Po odznení všetkých referátov doc. Dr. Jasna Uhláriková na záver konštatovala, že konferencia bola tematicky a obsahovo výrazne rôznorodá, príspevky boli inšpiratívne a podnietili zaujímavé diskusie. Vyjadrila tiež presvedčenie, že slovakistické rozhovory na prezentované témy budú v budúcnosti pokračovať aj pri skutočných stretnutiach a nielen vo virtuálnom priestore.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Foto: z archívu Oddelenia slovakistiky v Novom Sade

Kultúra KYSÁČSKE LITERÁRNE PERO 2021

Písalo rozprávku takú... Anna Legíňová

rečie. Každý súťažiaci prečítal vlastnú tvrtok 25. novembra 2021 prózu, respektíve bol v Kysáči vyhradený pre tri vlastné básne, a pekné slovo. Tešili sa na Svetlanine prečítala neho literáti a priaznivci poézie Anna Asodiová. a prózy, ktorí s netrpezlivosťou Prednes poézie a prózy kysáčskych autorov hodnotili hostia, a to komisia v zložení: spisovateľka, prekladateľka a poetka Zdenka Zuzana Grňová-Agárska (zľava) prevzala špeciálnu cenu a ďakovný diplom od Zdenky Valentová-Belićová, Valentovej-Belićovej ktorá prezentovala aj svoju najnovšiu tvorbu, a ria- spisovateľa, prekladateľa, proditeľ SVC Vladimír Valentík, ktorý zaika a národovca a slávnostne prítomným ozrejmil najnovšiu ho pri tejto príležitosti odhalila. edíciu Predsa koľaj a publikácie, Večierok hrou na husliach doplktoré v nej vydali. Traja odme- nila Lucia Stajićová. není získali perá na písanie a knihy, ostatní knihy zo SVC Mária Ferková-Topolićová s predsedom KUS V. Mičátka Michalom a autorské knihy od Francistym odhalili obraz s podobizňou Vladimíra Mičátka, ktorý Zdenky Valentovejbude krášliť steny Slovenského národného domu -Belićovej. Večierok prebiečakali, aby sa takéto niečo udialo. dila Svetlana Gašková, 2. miesto hal na počesť VlaVečierok bol už skôr zahlásený, obsadili Michal Francisty a Michal dimíra Mičátka, a ale pretrvávali obavy, či sa s ohľa- Ďurovka a 3. Lucia Stajićová a to presne v deň 99. dom na bezpečnostnú situáciu Anna Legíňová. Špeciálnu cenu výročia jeho smrti. realizuje. Večierok predsa bol, za text získala Zuzana Grňová- Mária Ferková-Toa to aj vďaka Michalovi Francisty- -Agárska. Bola pochválená, lebo polićová namaľomu, šikovnému predsedovi KUS v prozaickom texte použila ná- vala portrét tohto Vladimír Valentík prezentuje publikácie SVC

Vladimíra Mičátka. Prvý pokus o tvorbu krásneho slova sa teda vydaril, aj keď návštevníkov bolo síce menej. O literárne pero súťažilo 9 kandidátov. Ceny sa dostali nasledujúcim autorom: 1. miesto obsa-

LITERÁRNY VEČIEROK V STAREJ PAZOVE. V organizácii staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića vo štvrtok 2. decembra prebiehal ďalší literárny večierok, na ktorom verejnosti predstavili knižnú prvotinu Svetlany Bićaninovej z Belehradu Priče nošene košavom. Autorka, ktorá je z povolania ekonómkou, rozhodla sa pre inú prácu a zaoberá sa písaním. V knihe sa zameriava na vzťahy medzi mužmi a ženami, na komplikované životné príbehy o láske, (ne) porozumenia a pod. Písala ju dva a pol roka a zverejňovala najprv na Instagrame, kde rýchlo oslovila publikum. V súčasnosti píše román a o knihe hovorila v neformálnom rozhovore so Sanjou Lovrenovou, novinárkou z Nového Sadu. Lovrenová povedala, že je toto kniha so životnými príbehmi a každý sa môže v nich nájsť. V mene pazovskej knižnice sa prihovorila a hostky pozdravila Dragana Milašová, riaditeľka ustanovizne. Na fotografii: Svetlana Bićaninová (zľava) a Sanja Lovrenová. A. Lš. 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DVE VÝSTAVY INSITNEJ MALIARKY ANNY KOTVÁŠOVEJ

Jedna na Slovensku, jedna v Srbsku Olinka Glóziková-Jonášová

menie nepozná hranice a skutočne ani hranice spôsobené pandémiou. Svedčia o tom fakty, že sa insitnej maliarke Anne Kotvášovej z Padiny za posledné dva mesiace, teda aj napriek nepriaznivej epidemiologickej situácii, podarilo usporiadať až dve samostatné výstavy obrazov – jednu v Srbsku a druhú na Slovensku. Obrazy Anny Kotvášovej boli najprv od 25. októbra celý mesiac sprístupnené verejnosti na výstave v Radnici mesta Banská Bystrica. Výstavu pod názvom Spomienka z detstva na moju Padinu otvorila vedúca Oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu Zuzana Gajdošíková. Na záver vernisáže sa prihovorila aj autorka. Bola to Kotvášovej jubilejná 75. samo-

statná výstava. „Gajdošíková skrátka porozprávala o našom insitnom umení, zároveň sa zmienila aj o mojej tvorbe,“ povedala v našom rozhovore insitná maliarka a pokračovala: „Keďže je aj na Slovensku, rovnako ako u nás, epidemiologická situácia nepriaznivá, na výstave mohlo byť prítomných najviac 20 osôb. Pritom všetci museli mať certifikát o zaočkovaní, takže umelecký program, ktorý sa spravidla koná na vernisážach, vystal.“ Na tejto výstave Kotvášová prezentovala 45 olejomalieb na tému, ako vyplýva aj zo samotného názvu výstavy, spomienok z detstva na jej rodnú dedinu. O necelý mesiac bola usporiadaná jej ďalšia samostatná výstava, v poradí 76., v Galérii Ikar v Zemune. Úvodné slová na slávnostnom otvorení výstavy

Záber z otvorenia výstavy Spomienka z detstva na moju Padinu v Banskej Bystrici

patrili Tatjane Surljićovej, vedúcej Galérie pri Dome letectva v Zemune, kým výstavu otvorila Jarmila Trnovská, predsedníčka Združenia padinských umelcov Smäd. Slávnostný tón tejto výstave udala profesorka hudobnej kultúry na dôchodku Ljiljana Arsenovićová interpretáciou skladby na klavíri. Slova sa ujala

aj sama autorka výstavy, ktorá sa poďakovala všetkým prítomným, že si prišli pozrieť jej olejomaľby. Anna Kotvášová inšpiráciu pre svoje maľby čerpá v spomienkach na svoju rodnú Padinu, a preto aj jej 76. výstava niesla názov Moje detstvo. Foto: z archívu A. Kotvášovej

STARÁ PAZOVA

Bohatý výtvarný potenciál Anna Lešťanová

lávnostné otvorenie tradičnej decembrovej výstavy členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP) sa konalo v piatok 3. decembra v aule divadelnej sály. Početných milovníkov výtvarného umenia privítala Zorica Opavská, predsedníčka združenia. Vo svojom príhovore okrem iného povedala: „Výtvarné umenie je prostriedkom vyjadrovania sa, ktoré umožňuje jednotlivcovi, aby vyjadril každú časť svojej bytosti bez vyslovenia žiadneho slova. Vzťah medzi dielom a návštevníkom môže často dosiahnuť úroveň porozumenia, v tichu, ako medzi dvomi ľuďmi, bez žiadneho ďalšieho vysvetľovania.“ • KULTÚRA •

Na výstave, ktorá je otvorená do 13. decembra, sa zúčastňuje 32 autorov so 49 dielami: najviac je olejomalieb a malieb akrylovými farbami s rozličnými tematikami a vystavených je aj 6 sôch z dreva. Táto expozícia je svedectvom bohatého potenciálu členov združenia. Výstavu otvorila Anđelka Maliová, predsedníčka Správnej rady Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, ktorého členkou je i toto združenie. Maliová poukázala na tohtoročné výnimočné výsledky, ktoré dosiahli tak výtvarní umelci – ochotníci, ako aj profesionáli združenia. „Rok 2021 je pre výtvarných dejateľov zo Staropazovskej obce najúspešnejším za posledných 17 rokov, odkedy sa ZVUSP zúčastňuje na prehliadkach“,

Početní milovníci výtvarného umenia

pripomenula predsedníčka SR Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Zároveň zahlásila, že rok 2022 sa bude niesť v rámci veľkého jubilea – 40 rokov organizovaného pôsobenia výtvarníkov v tejto obci. V kultúrno-umeleckom

programe vystúpil tamojší básnik Aleksandar Stevanović. Súčasťou výstavy je aj katalóg a jeho ideovými tvorkyňami sú Zorica Opavská a Dragana Oluićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Kultúra UMELECKÉ DIELNE V KYSÁČI

Nové vzácne zručnosti Vladimír Sabo

plynulý víkend v Kysáči prebiehalo podujatie pod názvom Slovenské ľudové remeslá. Autorom projektu je Michal Ďurovka, akademický maliar a profesor výtvarnej kultúry. Tento projekt sa realizoval s finančnou podpo-

rou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dielne sa konali tri dni – od 3. do 5. decembra. Boli to dielne z drotárstva, výšivkárstva a maľovania na skle. V piatok sa realizovala dielňa z drotárstva, ktorej vedúci bol umelec remeselník Michal Francisty z Kysáča, ktorý žil rad rokov na Slovensku, kde sa zdokonalil v drotárskych zručnostiach. Práve toto umenie a drotársku techniku priblížil deťom. V sobotu

www.hl.rs

bola dielna slovenského ľudového výšivkárstva, ktorú viedla renomovaná výšivkárka a ľudová umelkyňa Zuzana Grňová-Agárska. Zuzana deťom „vytrukovala“ slovenské ľudové ornamenty, ktoré sa v minulosti vyšívali na vankúše a obrusy. Deti ich podľa nakresleného vzoru vyšívali pomocou kolieska na vyšívanie. Tretiu dielňu – maľovanie na skle viedla známa umelkyňa tejto techniky Anna Valentová-Legíňová z Báčskeho Petrovca. To je špecifická a náročná technika, s ktorou sa nemôžu deti často stretnúť v škole a ani doma. Asistentkou týchto dielní bola magisterka výtvarného umenia v odbore grafiky a profesorka výtvarnej kultúry v Báčskom Petrovci Daniela Marková. Povedala nám, že z Báčskeho Petrovca na tieto dielne prišli štyri žiačky, ktoré majú umelecký talent. Prišli by aj viacerí, ale mali iné povinnosti. Profesorka Marková s profesorom Ďurovkom už spolupracovala. Žiaci z Kysáča prichádzajú na tábor Makovička do Báčskeho Petrovca. Tento tábor trvá jeden deň, kým v Kysáči dielne trvajú tri dni. Je

Informačno-politický týždenník

to dobre, žiaci majú viac času a môžu lepšie zdolať techniky, pritom sa aj kamarátiť a vymeniť si skúsenosti. Vedúca výšivkárskej dielne Zuzana Grňová-Agárska s potešením konštatovala, že na tejto

akcii mali 15 žiakov z Kysáča a Báčskeho Petrovca a bol tu i jeden chlap, ktorý prejavil záujem o všetky dielne. Niekoľko žiakov už majú „dobrú ruku“ na vyšívanie, robili to už doma, ostatní dobre pochopili. Pri vyšívaní slovenskej ornamentiky sa často používajú modré farby. Pri cibuľkových vzoroch je až

päť – šesť odtieňov modrej farby a žiaci si ich vraj dobre zladili. Podľa slov Anny Valentovej-Legíňovej pri maľovaní na skle sa používajú špeciálne farby, žiaci sa s touto náročnou technikou stretli po prvýkrát, zdolali ju veľmi dobre a pekne maľovali. Zostalo im ešte len doma „zapekať“ v rúre hotové práce. Poznamenala, že takéto dielne treba čím častejšie organizovať. Medzi žiakmi je veľký záujem, ale aj tentoraz pre pandemické opatrenia počet frekventantov bol obmedzený. Na záver všetci účastníci dielní dostali primerané darčeky. A v nedeľu po skončení projektu bola nainštalovaná výstava ich prác. Prišli si ju pozrieť ich rodičia, starí rodičia, súrodenci. Bolo počuť, že žiaci dobre zdolali dielne a vytvorili priam výnimočné práce. Fotografie: z archívu dielní

• KULTÚRA •

47. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

Online a nad očakávanie úspešne Anna Francistyová

dôsledku epidemickej situácie aj priebeh tradičnej Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov musel byť zmenený. Na rozdiel od doterajších 46 ročníkov, keď sme si prednes krásneho slova vychutnávali priamo, tohtoročný 47. ročník prebiehal netradične – online. Organizátorovi súťaže – Redakcii programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad – v určenej lehote boli zaslané videonahrávky básnických či prozaických textov, ktoré potom zhodnotila trojčlenná odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, Zuzana Týrová a Anna Chrťanová-Leskovac. Rozhodnutie zverejnila na malej slávnosti v pondelok 6. decembra v Média stredisku v novej budove RTV na Mišeluku, keď boli naj-

všetky ich očakávania. Prítomným recitátorom a ich učiteľkám blahoželal k vzácnemu úsiliu a úspechu v zachovávaní kultúry hovoreného slova a slovenskej identity József Klemm, zástupca generálneho riaditeľa Verejnej mediálnej ustanovizne Rádio-televízie Vojvodina, ktorý zdôraznil, že čítaním a recitovaním nielenže si obohacujeme slovník, ale aj dušu. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, preniesla i pozdravy Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM, a zdôraznila význam podujatí, ktoré zachovávajú slovenskú materinskú reč, slovenskú kultúru a vzdelávanie po slovensky. Tam bezpochyby patrí aj táto recitačná súťaž, preto ju NRSNM bude aj naďalej podporovať. Aj Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku,

Odmenení recitátori s predstaviteľmi spoluorganizátorov

úspešnejší recitátori i odmenení. Trefný dátum – 6. december, teda Mikuláša, pridal tejto slávnosti novú dimenziu. Radosť z obvyklých mikulášskych darčekov pripomenul vo svojom príhovore i Martin Prebudila, šéfredaktor Slovenskej redakcie RNS. Konštatoval, že vlani – po prvýkrát v dejinách tohto podujatia – súťaž sa zo známych dôvodov nekonala, ale teraz sa zmohli a aspoň takto online a za uctievania všetkých protipandemických opatrení ju predsa zorganizovali. Teší ho, že výsledky aj takej súťaže presiahli • KULTÚRA •

zopakoval význam škôl a snáh učiteľov v zachovaní slovenskej identity. Moderátorka Anna Asodiová osobitne privítala i Miladu Popovićovú, hlavnú a zodpovednú redaktorku I. programu Rádia Nový Sad, a Vojina Popovića, hlavného a zodpovedného redaktora III. programu Rádia Nový Sad. Tohto roku v prednese krásneho slova súťažilo 58 recitátorov a zaradení bolo do piatich kategórií. Z tých 58 nahrávok 44 sú s prednesom žiakov základných škôl z 10 prostredí a 14 je prednesov stredoškolákov a študentov

– predstaviteľov 7 škôl, jedného spolku, miestneho matičného odboru a divadla. Slovami vďaky a úcty organizátorov a všetkých prítomných na slávnosti ukončenia 47. Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov oslovila i členka odbornej poroty Zuzana Týrová.

dvaja recitátori: Anabela Myjavcová z Petrovca (1. miesto), ktorú nacvičila M. Anušiaková-Majerová, a Andrej Simendić zo Starej Pazovy (3. miesto), ktorého na súťaž pripravila Anna Simonovićová. Novou kategóriou je prednes poézie žiakov, ktorí chodia na

Hostia na slávnostnom vyhodnotení súťaže

Zdôraznila význam súťaže i v pestovaní kultúrneho prejavu a spisovnej slovenčiny. Vzápätí vyhlásili a odmenili najúspešnejších. V kategórii prednesu poézie žiakov nižších ročníkov boli odmenení: Daniela Filipovićová z Petrovca (1. miesto), Milan Majera z Petrovca (2. miesto) a Sára Poničanová z Bieleho Blata (3. miesto). Danielu a Milana nacvičila učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová a Sáru Adela Obšustová. Za najlepší prednes poézie žiakov vyšších ročníkov odmeny získali: Tatiana Filipovićová z Petrovca (1. miesto), Maša Lončarová z Petrovca (2. miesto), Mia Majerová z Petrovca (2. miesto) a Dávid Simendić zo Starej Pazovy (3. miesto). Tatianu, Mašu a Miu nacvičila M. Anušiaková-Majerová a Dávida Lýdia Gedeľovská. Za prednes prózy žiakov vyšších ročníkov bol odmenený iba Aleksandar Asodi z Kysáča (1. miesto) a nacvičila ho Ľudmila Berediová-Stupavská. Spomedzi stredoškolákov a študentov za prednes poézie boli odmenení

hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Tu odmeny získali: Karolína Mijatovićová z Erdevíka (1. miesto), ktorú nacvičila Ruženka Ďuríková, Andrea Šulcová z Čelareva (2. miesto), ktorú pripravila Mária Kukučková-Supeková, a Anđela Farkašová zo ZŠ v Erdevíku (3. miesto), ktorú pripravila Soňa Sládeková. Keďže prednesy účastníkov boli zverejnené na internete, mohli hlasovať aj virtuálni poslucháči či diváci. Najviac „lajkov“ dostal a stal sa víťazom online hlasovania Kristián Baďura zo Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade a nacvičila ho Milina Struháriková. Odmeneným ceny udeľovali Svetlana Zolňanová a Branislav Kulík. V organizácii súťaže pomohli, teda o odmeny sa postarali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. A primerané darčeky pripravili i pre všetkých zúčastnených recitátorov.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Kultúra 18. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ

Kysáčania excelovali Anna Legíňová

nedeľu 5. decembra uzavreli sa bohaté divadelné hody v Kysáči. Vo veľkej sieni Kultúrneho centra Kysáč počas 7 dní si nielen Kysáčania, ale aj ostatní nadšenci umenia mohli pozrieť zaujímavé a kvalitné divadelné predstavenia. Úvodom sa všetkým prihovoril riaditeľ KC Pavel Surový, ktorý vyzdvihol: „Najdôležitejšie je, že spájame slovenské dediny a že si na záver môžeme pozrieť predstavenie Tanec ohrozených vtákov. Môžem byť spokojný, že v tomto roku KC vyprodukovalo 2 divadlá, na nasledujúcu sobotu (11. decembra, pozn. autorky) o 17. hodine bude premiéra

vyčnieval. Riaditeľ poprosil, aby rodičia deti posielali na divadelné dielne a vyjadril veľkú vďaku ochotníkom, Jánovi Privizerovi a rodičom. Skôr ako vyhodnotili tohtoročný Festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, odovzdali cenu podľa hodnotenia odbornej poroty za najkreatívnejší plagát na festivale DIDA v Pivnici Ivanovi Sabovi, ktorý je autorom plagátu predstavenia Dvaja Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč. Ivan nebol v Pivnici, a preto sa rozhodli odovzdať mu cenu v Kysáči.

Odmenená herečka Martina Benková (zľava)

nasledujúceho divadla a chystáme ešte jedno, ktoré bude mať premiéru koncom roka alebo po Novom roku.“ Surový vyzdvihol, že Zuzana Kardelisová môže byť hrdá na nich, že nezahanbujú jej dielo a keď sa pozrieme na ostatné festivaly, Kysáčania zožali najväčšie úspechy. Vždycky bolo cieľom ísť dopredu a podať niečo nové. V KC Kysáč sa pracuje naplno. Kysáč mal prvú spevácku skupinu a prvé detské divadlo. Hrdil sa vždy lídrami a cieľom bolo, aby vždycky duchovne a intelektuálne 36

www.hl.rs

Správu odbornej poroty prečítala moderátorka Andrea Miháľová. Odborná porota v zložení: Milina Chrťanová (predsedníčka), Anna Asodiová a Ján Kohút (členovia) mala príležitosť spolu s obecenstvom pozrieť si 4 súťažné predstavenia, ktoré sa snažili poukázať na poslanie a postavenie ženy v spoločnosti. „Odborná porota konštatuje, že 18. Festival Zuzany Kardelisovej sa zameral na vnútorný svet človeka, zaťaženého nepriazňou osudu, tlakom svedomia, či stojacom na prahu dospievania.

Informačno-politický týždenník

Z víťazného predstavenia Dvaja Núti diváka ponoriť sa do hĺbky svojej duše, odhaľovať jej skryté zákutia, vyrovnať sa s temnom, alebo sa z neho vytrhnúť, ale neprestať hľadať cestu von a smerovať k vyslobodeniu či očiste, ktoré iste prídu. Tak ako Zuzana Kardelisová bravúrne stvárňovala postavy na javisku, aj tentoraz sme videli poctivo a svedomite hercami vymodelované osudy javiskových postáv, oslovujúce naše myslenie a cítenie. Aj ostatné divadelné zložky, ktoré dotvárajú konanie hercov na javisku, ako je scénografia, kostýmy, hudba, efekty – tvorili súlad a rámcovali logický celok...“ Na 18. Festivale Zuzany Kardelisovej odborná porota udelila diplomy: členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade – za zveľaďovanie divadelníctva v Novom Sade, členom Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč – za scénografiu v predstavení Dvaja, členom Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč za javiskovú tvorivosť v predstavení Bozky, osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč udelili Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice za predstavenie Jaena Geneta Slúžky v réžii Dragana Karlečíka. Cenu za prácu ženskej osoby pri realizácii predstavenia odborná porota udelila Alexandre Papovej z Nového Sadu, Cenu

Zuzany Kardelisovej za najúspešnejšie stvárnenie ženskej postavy Martine Benkovej za stvárnenie postavy Júlie Višňovskej v predstavení Predposledný súd autora Vlada Móresa. Cenu za najlepšie predstavenie na Festivale Zuzany Kardelisovej udelili hre Júliusa Barča-Ivana Dvaja v podaní členov Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč. Odborná porota navrhla tieto predstavenia ako reprezentantov slovenskej divadelnej tvorby v Srbsku na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom (Slovensko): Slúžky autora Jeana Geneta v podaní Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice a hru Dvaja autora Júliusa Barča-Ivana v predvedení členov Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč. Na festivale v Kysáči tohto roku zo známych epidemických dôvodov zahraničných súborov nebolo. Treba ešte povedať, že sa v moderátorskej úlohe v sobotu vyskúšala aj mladučká nádejná herečka Jana Čižmanská. Divadelné dosky na chvíľku oddychujú... Po skončení festivalu môžeme konštatovať, že aspoň na chvíľku si milovníci divadla mohli oddýchnuť od všednej každodennosti a ponoriť sa do sveta ilúzie, vžiť sa do cítenia postáv, prežívať s nimi a zažiť katarziu, ktorú divadlo vyvoláva. • KULTÚRA •

V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ

Výstava staropazovských akademických umelcov Anna Lešťanová

ž tradične v poslednom mesiaci v roku v staropazovskej galérii Miry Brtkovej vystavujú tamojší akademickí umelci. Vernisáž sa tentoraz konala v pondelok 6. decembra a výstavu, ktorá je otvorená do 10. januára 2022, otvoril jeden zo staropazovských akademických umelcov – Marjan Karavla, odborný spolupracovník v Stredisku pre kultúru Stará Pazova. M. Karavla pripomenul, že od roku 2017 sa usporadujú bienálne výstavy staropazovských akademických umelcov a toto je v poradí tretia z uvedeného cyklu. Autori sa milovníkom výtvarného umenia predstavujú s novými dielami, ktoré vytvá-

rali aj počas tejto pandemickej situácie. Zároveň prejavil spokojnosť, že sa na tejto najnovšej kolektívnej výstave staropazovských akademických umelcov zúčastňujú všetky generácie, čo jej dáva osobitnú hodnotu.

Na tomto decembrovom bienále so 17 dielami sa zúčastňuje 9 akademických umelcov, či rodákov zo Starej Pazovy: Ján Agarský (1962 Stará Pazova), Zoran Kačarević (1940 Kruševac), Miroslav Havrilov (1975

Z deväť staropazovských akademických umelcov na vernisáži oprávnene nebola iba Alena Klátiková

Belehrad), Dragana Oluićová (1991 Belehrad), Alena Klátiková (1991 Nový Sad), Jozef Klátik (1948 Stará Pazova), Marjan Karavla (1970 Belehrad), Martina Hlodová (1980 Zemun) a Milica Jakšićová (1975 Stará Pazova). Z vystavených diel 4 sú sochy, kým ostatné umelecké práce autori zhotovili kombinovanou technikou, kde dominuje grafika a akryl na plátne. Všetci autori sú známymi, renomovanými umelcami a vystavujú na početných podujatiach či už samostatne alebo kolektívne. Tentoraz sa niektorí staropazovskí akademickí umelci, ako uviedol Karavla, predstavujú i s novinkami vo svojej tvorbe, čo je ďalším obohatením tejto výstavy.

59. HUDOBNÝ FESTIVAL DETÍ VOJVODINY

Zlaté festivalové medaily Andrea Rojková

udobný festival detí Vojvodiny – Koncert zborov a orchestrov sa už roky organizuje v Báčskej Topole. Tohto roku sa pre pandemickú situácie realizoval online. Na 59. ročník tejto pokrajinskej súťaže, ktorej organizátormi sú Zväz umeleckej tvorivosti ochotníkov Vojvodiny v spolupráci so Srbským kultúrnym centrom Vuka Stefanovića-Karadžića v Báčskej Topole, výzvu, aby poslal svoje nahrávky, dostal aj Orchestrík Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Orchestrom dirigoval Dr. Juraj Súdi a predstavili sa týmto repertoárom: S. Petrović, C. Mirković Salaš u malom ritu, G. Verdi Zdravica (Travijata), Đ. Balašević Neki novi klinci, zmes slovenských ľudových piesní. • KULTÚRA •

Na tomto festivale sa zúčastnil aj Orchester Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorým dirigentom je Pavel Tomáš st. Zaslal nahrávky s týmito skladbami: P. Tomáš Hymna školy, J. S. Bach Kad radost i veselja slast (úryvok zo Seoskej kantaty). Ďalšími účastníkmi boli: Orchester ZŠ Rastka Nemanjića – svätého Savu z Novej Pazovy, Orchester ZŠ Simeona Aranického zo Starej Pazovy a Orchester ZŠ Paju Marganovića z Deliblata. Zúčastnilo sa aj päť zborov: zbor ZŠ Isu Bajića z Kuly, zbor ZŠ svätého Savu zo Žitišta, zbor ZŠ Slavka Rodića z Báčskeho Jarku, zbor ZŠ Đuru Daničića z Nového Sadu a zbor ZŠ Jovana Popovića z Nového Sadu. Členmi komisie boli Boris Černogubov, dirigent, profesor Univerzity v Novom Sade, a Maja Drin-

Orchestrík s vedúcim pri klavíri, ktorý daroval selenčský rodák Ján Ďurčiansky

čićová, profesorka hudby. Festival bol organizovaný pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Premiéru tohto festivalu vo štvrtok 2. decembra mohli sledovať prostredníctvom YouTube všetci, ktorým bol poskytnutý link, a od 3. decembra Koncert zborov a

orchestrov je prístupný pre celú verejnosť. Zlatú festivalovú medailu z 59. Hudobného festivalu detí vo Vojvodine – Koncertu zborov a orchestrov získali Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho s dosiahnutými 98 bodmi a orchester Základnej školy Mladých pokolení z Kovačice s dosiahnutými 92 bodmi.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Kultúra PROJEKT KOVAČICKÝCH GYMNAZISTOV

Kým nám ostarie Padina Anna-Andrea Holíková

Husárik v rámci voliteľného predmetu Jednotlivec, skupina eď si žiaci dajú záležať na a spoločnosť vytvorili kúsok s vypracovaní projektu, na- názvom Kým nám ostarie Padina. stane multidisciplinárne Svoju prácu prezentovali na autorské dielo s veľkým po- ukážkovej hodine spomenutého tenciálom. predmetu v piatok 26. novemTraja žiaci 2. 3 triedy kovačic- bra pred svojimi spolužiakmi kého gymnázia: Michael Kotváš, a za prítomnosti predmetovej Michaela Poliaková a Andrej profesorky Aleksandry Miajlovićovej, riaditeľky gymnázia Tatiany Brtkovej a ďalších profesorov. Ide o inscenáciu autorskej 141-strofovej básne v nárečí a so slovníkom rázovitým pre Padinu, ktorá je spolu s ľudovými obyčajami, sviatkami a všednými aktivitami príznačnými pre vojvodinských Slovákov hlavnou tematikou. Text napísal Michael Kotváš, ktorý povedal, že v rámci prípravy inšpiráciu neťažil z kníh, ale radšej oslovil starších spoluobčanov, aby mu porozprávali, ako to bolo kedysi. Potom sa Autori s profesorkou Aleksandrou za pomoci slovníka snažil Miajlovićovou zostať dôsledný práve tej

Prezentácia

minulosti, ale pritom nechcel ignorovať ani súčasný život na dedine. Títo traja spolužiaci spoločne vyrobili aj celú scénu, a tak výstava 30 starých fotografií z obdobia rokov 1889 – 2000, model niekdajšieho domu, džbány a ďalšie rekvizity trefne prispeli k výbornej atmosfére. Po divadelnom prednese nasledovala debata, kde sa autori a profesori zhodli, že má táto inscenácia veľký potenciál rozrásť sa, a nadšenie neskrývali ani ostatní žiaci. Profesorka Miajlovićová nešetrila slovami chvály k tejto výbornej práci a zdôraznila:

„Gymnázium, všetci profesori, ako i naše prostredie môže byť vďačné, že máme takýchto skvelých, talentovaných mladých ľudí, ktorí sa nešetria pri realizácii svojich vízií.“ Toto nie je prvé dielo v rámci tohto predmetu. Aj v minulom školskom roku Michaela, Andrej a Michael vypracovali podobnú inscenáciu. Téma bola Samota a aj táto práca zožala sympatie tak žiackeho, ako i dospelého obecenstva. Možno práve tieto skvelé práce budú inšpiráciou i ostatným žiakom na podobné projekty.

Nemôžem ťa „prepoznať“

Anna Horvátová

otrpíme si na našom outfite, všakže? Ale aj každá premena nám príde vhod. A tak keď sa so známymi stretneme po dlhšom čase, pri pozdravnom príhovore ešte aj touto konštatáciou nás vedia prekvapiť: „Nemôžem ťa prepoznať.“ Nielenže tak lichotivo skomentujeme, že „neprepoznávame“ známych, ale to povieme aj pri dvojičkách: „Sú také rovnaké, ani prepoznať ich

www.hl.rs

nemožno.“ Počuť aj vyhrážanie týmito slovami: „Tak ťa zbijem, že ťa ani vlastná mať neprepozná!“ Upriamime sa tu na zaužívané poslovenčené sloveso „prepoznať“. Je to výpožička zo srbského jazyka, ktorú sme si prisvojili a ako neúrekom slov, aj toto poslovenčili. Srbské sloveso prepoznati nenahrádzame v slovenčine takmer identickým slovesom „prepoznať“. Namiesto nesprávneho slova na vyjadrenie vedieť zistiť

Informačno-politický týždenník

odlišnosť medzi vecami, javmi, osobami slovenčina nám ponúka niekoľko slovies. Slovným základom tých je sloveso poznať, iba prefix sa zmení, čím dostaneme: rozoznať, rozpoznať, poznať, spoznať, aj porozoznávať, alebo zvukovo odchylné: rozlíšiť či odlíšiť. Tak bude znieť spisovne: rozoznať pravdu od lži – nie „prepoznať“, rozpoznať, rozlíšiť zvláštne vône – nie „prepoznať“, porozoznávať známych atď.

Podobne aj z našich zdvorilých formuliek vyradíme sloveso „prepoznať“: Nemôžem ťa rozpoznať.; Dvojičky sú také rovnaké, ani rozpoznať ich nemožno. S vyhrážaním si dajme pozor, i keď niekedy nemožno city ovládať. Ak už niečo v tomto zmysle musíme povedať, nech to vyznie takto: Tak ťa zbijem, že ťa ani vlastná mať nebude poznať / nerozpozná!“ Sloveso „prepoznať“ v slovenskom jazyku nemá miesta.

• KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Zmajove detské hry oduševnili žiakov Katarína Gažová

o štvrtok 25. novembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne bolo rušno a veselo. V ten deň uvítali umeleckú karavánu Zmajových detských hier, patriacu k Medzinárodnému centru

pre jazyky a literatúru. Pokrajinský projekt, do ktorého bola zahrnutá i návšteva kulpínskej školy, je zameraný na viacjazyčnosť. Kulpínska základná škola je dvojjazyčná, takže zodpovedá takému modelu. Ako vysvetlila pedagogička školy Zagorka Marinkovićová,

Z dielne po slovensky s vedúcim Miroslavom Gašparom, ktorý kreatívne podnecoval deti na spoluprácu

obsahovo karavána Zmajových detských hier v tejto škole bola zameraná na dve dielne: v slovenčine a v srbčine. Dielňu po slovensky, zameranú na slovenský jazyk a literatúru, viedol mladý spisovateľ Miroslav Gašpar. Kulpínski žiaci sa ochotne zapájali do práce dielne. V srbčine mladá multimediálna umelkyňa Marijana Kinđerová Petrićová predstavila časť svojej tvorby. Táto umelkyňa je ilustrátorkou knihy, ktorú vydali Zmajove detské hry, pomenovanej Romanske bajke. V rámci dielne so žiakmi srbských tried predstavila svoje ilustrácie, ktoré boli zaradené do knihy, a deti kreatívnym spôsobom vypracúvali vtáčiky z papiera podľa vzoru spomenutých ilustrácií. Po skončení dielní v učebniach v aule školy bol minikoncert hu-

dobníka, skladateľa a vokálneho sólistu Aleksandra Baluša-Gonza, ktorý hrá na gitare hudbu na verše Jovana Jovanovića-Zmaja. Cieľom podujatia v kulpínskej škole bolo priblížiť tvorbu Jovana Jovanovića-Zmaja, veľkého novosadského a vojvodinského detského spisovateľa, a zároveň žiakom priblížiť čitateľské zvyky, posmeliť ich, aby viac čítali a pokúsili sa aj písať. Aby tak svoju obrazotvornosť a kreativitu naplno využili. Hosťovanie karavány Zmajových detských hier sa v kulpínskej škole snažia usmerniť i na prácu školskej knižnice, aby ju trochu „oživili“. Aby deti naučili častejšie chodiť do knižnice, využívať jej potenciál a aby knihu chápali ako jednu trvalú hodnotu.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Anna Zorňanová: Tradičná svadba Slovákov v Pivnici (ISBN 978-86-7103-569-9)

Jaroslav Čiep

ladá speváčka a teraz aj diplomovaná etnomuzikologička Anna Zorňanová (1993) z Nového Sadu knižne publikovala svoju master prácu na tamojšej Akadémii umenia Tradičná svadba Slovákov v Pivnici. „U vojvodinských Slovákov najväčší počet zvykov je spätý s uzavretím manželstva a svadbou. Sobášom sa vykonáva najvýznamnejšia časť tradičných úkonov, tvoriacich kostru miestneho variantu pivnickej, pazovskej, kysáčskej alebo niektorej inej slovenskej vojvodinskej svadby,“ napísal kedysi Ján Botík. Samotná autorka sa zdôverila, že „cieľom tejto master práce je preskúmať tradičnú svadbu Slovákov v Pivnici, respektíve svad• KULTÚRA •

by a svadobné zvyky v období od konca druhej svetovej vojny po koniec 80. rokov minulého storočia,“ a k tomu ešte pridáva: „Pozornosť je venovaná aj analýze hudobného svadobného repertoáru, zisťovaniu etnomuzikologických premien a zákonitostí v rámci svadobných obradov a zvykov, ako aj zákonitostí, podľa ktorých sa uplatňujú. V práci sa zaoberáme aj komparatívnou analýzou jednotlivých aspektov slovenskej svadby v Pivnici v porovnaní so svadbami iných národov vo Vojvodine.“ Monografia pozostáva z piatich častí. Po úvode je

objasnenie metodológie práce a Geograficko-historické, demografické a kultúrne charakteristiky Pivnice a Pivničanov. Jadro sa dotýka predsvadobných obyčají v Pivnici, prípravy na svadbu, pytačky, ohlášky, pozývanie hostí, posledné prípravy na svadbu, prevážačku a kupovanie perín (duchien). V časti Svadobné obyčaje v Pivnici opísaný je prvý, druhý a tretí deň svadby. Pokračuje sa s hudobným a tanečným repertoárom a melopoetickou analýzou hudobných príkladov. Potom nasledujú už len Záverečné úvahy, použitá Literatúra. Ďalšie

Príspevky obsahujú Transkripcie hudobných príkladov, Tabely melopoetickej analýzy hudobných príkladov, Register notových záznamov (hudobných príkladov čiže piesní) podľa abecedy, Zoznam respondentov podľa abecedy, Fotografie a mapy a Zoznam hudobných príkladov čiže piesní. Publikáciu Tradičná svadba Slovákov v Pivnici Anny Zorňanovej vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 2. zväzok v Edícii Národopisné zošity. Zároveň je to 284. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 23 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 160 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Janko Bohuš

7. 3. 1943 – 24. 11. 2021

dchádzajú ľudia – ich rodinám, najmilším, príbuzným, priateľom, susedovcom a známym zostáva len smútok, bôľ a prázdnota. Prázdnota panuje najmä po tých, ktorí okrem práce na uživení svojej rodiny, vlastnú usilovnosť, intelekt, chtivosť i lásku venovali prostrediu, v ktorom žili, všetkým spoluobčanom, celej spoločnosti. Taký bol aj Laliťan Janko Bohuš, ktorý sa z časnosti do večnosti pobral 24. novembra 2021. Večer si ľahol k odpočinku, ale ráno sa už viac nezobudil! Janko Bohuš sa narodil 7. marca 1943 v Laliti. Po absolvovaní ZŠ v rodisku, v Novom Sade získal diplom strojného technika a celú pracovnú dobu strávil v odžackom Poljostroji. V rodisku bol odmladi známy ako mládežnícky, spoločensko-politický, kultúrny, športový pracovník a naposledy cirkevný hodnostár. Všetko to robil s láskou a presvedčením, že len tak môže pomôcť svojmu slovenskému národu, ktorého nadovšetko miloval, nielen

v materskej krajine, ale i všade tam, kde sú Slováci roztrúsení, v celom svete. Bol veľký Slovák, vlastenec, ktorý mnoho čítal nielen o dejinách nášho národa a zasadzoval sa o príkladný spoločný život s ostatnými národmi, predovšetkým vo Vojvodine. Počas viacročného pôsobenia v KUS Štefánik, buď ako člen vedenia alebo predseda, snažil sa vytvoriť čím lepšie podmienky pre prácu tanečníkov, spevákov, divadelníkov a ostatných ochotníkov. Mal obrovský prínos k organizovaniu 13. Festivalu tanečníkov a spevákov (dnešný FF Tancuj, tancuj...) 29. a 30. mája 1982. Bol medzi viac ako 300 spoluobčanmi, keď v Laliti 14. apríla 1991 obnovili činnosť pätnásteho MOMS v našej krajine. Vtedy ho zvolili za prvého predsedu a túto funkciu zastával dva mandáty, do roku 1999.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. Sledujte nás na našej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

Nikdy netajil, že z toho mal aj určité nepríjemnosti. Predtým v rokoch 1984 a 1985 bol aj členom vedenia FK Panónia. Janko Bohuš na poste predsedu Zhromaždenia Miestneho spoločenstva v Laliti stál viac ako desať rokov, keď sa pasoval s mnohými, predovšetkým komunálnymi problémami. Pod jeho taktovkou v dedine skončili asfaltovanie pouličných ciest po každý dom, dbali o zdravú pitnú vodu, udržiavali bratské a partnerské vzťahy s Kollárovými Mošovcami na Slovensku a dedinou Jabukovac pri Negotine... Desaťročia sme Janka vídali ako spolu s manželkou Máriou pravidelne navštevoval služby Božie. V lalitskom kostole nachádzal Božie požehnanie, duševný pokoj, životnú radosť, čerpal nové sily pre skúšky a ťažkosti, ktoré mu prinášali nové dni života. Nezostalo to nepovšimnuté, a tak ho roku 2002 zvolili za dozorcu a

na tomto poste, okrem jedného mandátu, zostal až do konca života. V období, keď stál v čele lalitského cirkevného zboru, na veži nainštalovali hromozvod, elektrizovali zvony, prvýkrát vymenili staré škridlice novými na chrámovej streche, začali hydroizoláciu stien kostola... Plne sa zaslúžil o to, aby cirkevnému zboru v Laliti medzi prvými vrátili 41 jutár pôdy a starú cirkevnú školu z roku 1843. Veľmi bol hrdý, že po šesťdesiatich rokoch generálne opravili farskú budovu a sieň, ktoré teraz vyzerajú ako nové. Jeho najväčším úspechom je iste výstavba Domu smútku na slovenskom evanjelickom cintoríne. K večnému odpočinku do krypty k rodičom vyprevadili ho na pohrebnej počestnosti, ktorú vykonala kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová. Zaspieval aj zborový spevokol pod taktovkou kantora Ladislava Tamašiho, ktorého aj on bol členom. Nech mu je ľahká rodná lalitská zem. Česť jeho pamiatke. Juraj Pucovský

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu ModEkolo, s. s r. o., Belehrad, Ul. hercegovačka č. 13 a, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie bezpečného a nebezpečného odpadu v rámci komplexu NIS rafinérie ropy Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs . Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50 autor: JÁN BAŽÍK

jemne pomoc, udieral podpora

liter

všetko druh v obilniny poriadku

druh liehového nápoja

ťaží, doluje

pohorie v Grécku

Potrebujeme predavača

americký štát mužské meno vpíšte ĎO

a podobne

obojživelníky morský živočích

1. časť tajničky časť chôdze

vážený pán predložka s

kryptón vlastnosť pekného brucho (zdrob.)

autoškola

4. časť tajničky

vysoká škola hlasný hovor

vlastnoručne obyvateľ Ruska 3. časť tajničky

skadiaľ

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

2. časť tajničky silne hriať

opus

ad acta

AS HLUDU Ľ

V tajničke je názov knihy Juraja Bartoša.

sever kúpele na Slovensku

Sriemska Mitrovica ad notam

lítium postavil sa bili, tĺkli mužské meno Eduard

nesúhlas latinská spojka amerícium ostrov

hlasludu.info

otáčavé konštrukcie pre deti

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 – VODOROVNE: spojenie, lopár, hl, Ivan, ale, nik, stan, Al, Se, NK, ikona, a, P, oštep, oh, ka, Ra, doma, sek, plť, kino, Il, lotos, sýtivosť TAJNIČKA: JÁN HOLLÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu zo 4. decembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: IGOR BARCA, Ul. Jána Jonáša č. 39, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

50 /4989/ 11. 12. 2021

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dočasných skladov zaolejovaných odpadkov na sklade NIS a. s., Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs . Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

Nositeľ projektu NATAŠA KREMENOVIĆ KULPINAC PR PONOVNA UPOTREBA RAZVRSTANIH MATERIJALA – LEV METAL NOVI SAD, Nový Sad, Veliki rit 9 a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie a príprava bezpečného odpadu na transport, na katastrálnej parcele číslo 14/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPRÁVNA RADA NÁRODNEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA 22 300 Stará Pazova, Slovanské námestie b. č. tel.: 022/310-440

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Verejný súbeh na voľbu riaditeľa na obdobie štyroch rokov

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 12. 2021 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Odstraňovanie bahna, deponovanie a remediácia usadenín splavného Begeja od štátnej hranice hydrouzla Klek – fáza I, na k. p. č. 4560 a 4559, k. o. Međa, na k. p. č. 10825, k. o. Srbski Itebej, na k. p. č. 3956, 3957/1 a 3955/2, k. o. Novi Itebej, na k. p. č. 7386, 7385 a 7387, k. o. Begejci, na k. p. č. 4069, 4061, 4070, 4072 a 4071, k. o. Žitište, na k. p. č. 3615, 3614 a 3613, k. o. Jankov most, na k. p. č. 1609 a 1610, k. o. Klek, na k. p. č. 2058/1, 2060, 2057, 2072, 2066, 2067, 2068, 5030, 2061, 2062 a 2063, k. o. Zreňanin III. Nositeľ projektu Nositeľ projektu VVP Vode Vojvodine, Bulvár Mihajla Pupina č. 25 z Nového Sadu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Kandidát má spĺňať nasledujúce podmienky: – má mať vysoké vzdelanie (diplomové akademické štúdium – master, špecialistické akademické štúdium) v oblasti spoločenských vied (VII-1 stupňa) a najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore. K prihláške na súbeh kandidát je povinný podať: pracovnú biografiu; overenú fotokópiu diplomu o získanom vzdelaní; potvrdenie o štátnej príslušnosti Republiky Srbsko (nie staršie ako 6 mesiacov); potvrdenie, že voči nemu neprebieha trestné konanie; výpis z matriky narodených – originál alebo overenú fotokópiu; dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore; návrh programu práce a zveľaďovania Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove v mandátnom období štyroch rokov. Prihlášky sa zasielajú osem dní odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihlášky s potrebnými dokladmi sa zasielajú na adresu: NÁRODNÁ KNIŽNICA DOSITEJA OBRADOVIĆA, 22 300 Stará Pazova, Slovanské námestie b. č., s poznámkou – Pre verejný súbeh na voľbu riaditeľa, tel.: 022/310-440

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA ŠIRKOVÁ

PAVEL PEKÁR 17. 9. 1936 – 11. 11. 2021 z Kulpína

rod. Zavarošová 30. 12. 1934 – 18. 10. 2020 – 2021 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

S láskou a úctou si na Teba spomína dcéra Anna s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

manželka Katarína

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

PAVEL PEKÁR 17. 9. 1936 – 11. 11. 2021 z Kulpína

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Synovia Vladimír a Jaroslav s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN ZAVAROŠ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA ZAVAROŠOVÁ

16. 8. 1944 – 8. 12. 2018 – a rod. Blatnická 2021 20. 5. 1946 – 30. 7. 2021 z Kulpína

Na rodičovskom dome, keď sa zamknú dvere, rozídu sa všetci, každý v inom smere. Spomíname si na Vás, na spoločné zážitky, aj na bolestnú rozlúčku. Tak by sme chceli svoj čas znovu s vami stráviť, a zostáva nám iba naše srdcia spomienkami trápiť. Dcéra Anna, vnučka Sabína a vnuk Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou sestrou a švagrom

Dipl. Ing. MÁRIA LUČETINCOVÁ 9. 10. 1943 – 25. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať: matka Julijana Čemanová, neter Nadia Matuszná s rodinou, neter Linda Natalia Ladvanská s rodinou, exmanžel Ján Kišgeci s rodinou

ANNOU CHALUPKOVOU

DANIELOM CHALUPKOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou babou

rod. Rybovičovou 14. 9. 1942 – 23. 11. 2021 27. 3. 1940 – 21. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca Ťažké sú slová útechy keď príde čas rozlúčky a len spomienky zostávajú v nás trvale. Sestra Zuzana s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na svojich rodičov, starých a prastarých rodičov

ZUZANOU UHRÍK MÁRIU STRACINSKÚ

ONDREJA STRACINSKÉHO

rod. Arňaš 18. 3. 1936 – 27. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

rod. Čániovú 1. 8. 1934 – 6. 5. 2004 25. 1. 1934 – 8. 12. 2020 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéra Mariena a syn Ondrej s rodinami • OZNAMY •

50 /4989/ 11. 12. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím manželom

JOZEFOM MACKOM 8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice

Prázdny je dom a smútok v ňom, jediná nádej moju bolesť hojí, že nás Pán opäť spolu spojí.

Zarmútená manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našim ujcom Jožim

s mamou a starkou

ZUZANOU OŽVÁTOVOU rod. Ďurovkovou 21. 11. 1946 – 30. 11. 2021 odbornou učiteľkou na dôchodku z Kysáča

JOZEFOM MACKOM 8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice

Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy. Tvoji Grňáci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Syn Emil s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s bratom a strýkom

milovanému priateľovi

JOZEFOM MACKOM

BRANKOVI KOVAČEVIĆOVI

8. 9. 1939 – 1. 12. 2021 z Pivnice

zo Starej Pazovy

Sú slová, ktoré Ti už nepovieme, sú chvíle, na ktoré si budeme večne spomínať. S láskou a úctou:

brat Ondrej s deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ZUZANOU OŽVÁTOVOU

rod. Ďurovkovou 21. 11. 1946 – 30. 11. 2021 odbornou učiteľkou na dôchodku z Kysáča Krásne dni mladosti a hudba zviazali naše rodiny priateľstvom na celý život. Odpočívaj v pokoji. Osamelí s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV kolegyni

ZUZANE OŽVÁTOVEJ 1946 – 2021 odbornej učiteľke na dôchodku z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča

• OZNAMY •

Ďakujeme Ti za všetko, chrániť si budeme spomienky na Teba. Joco Sládok s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA PINTIEROVÁ – UTA

ZUZANA PINTIEROVÁ

rod. Lenčová 29. 4. 1964 – 8. 12. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

S láskou a úctou si na Teba spomína manžel Michal so sestrou Máriou a Jankom Lenčovci

sestra Katarína s manželom a synom Rastislavom Pavlovci

SPOMIENKA

Dňa 13. decembra 2021 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil

Dňa 13. decembra 2021 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

JANO SVETLÍK

1951 – 2016 – 2021 z Kovačice

Čas plynie, život ide diaľ, po Tebe nám zostali len spomienky a žiaľ. Zarmútená manželka Katarína, syn Ján a dcéra Katarína s rodinami

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Sestra Anna s manželom Ondrejom Čechovci s dcérami Annou a Máriou s ich rodinami

50 /4989/ 11. 12. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. decembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 12. decembra 10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč, z roku 2017, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 14. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Hore-dolu. V pokračovaní piatkového bloku bude odvysielaná reportáž z folklórneho podujatia Miss Folklór, ktoré sa pred tromi rokmi konalo na Slovensku, na Donovaloch a zúčastnili sa ho aj dve predstaviteľky z Vojvodiny. Dúhovka. V nedeľnom vysielaní bude odvysielaný portrét veterinára Juraja Pálenkáša. Málo je takých jednotlivcov, ktorým sa podarilo životnú záľubu a radosť skĺbiť do povolania a venovať sa jej celú svoju pracovnú dobu. Petrovský veterinár a národný dejateľ Juraj Pálenkáš, ktorý by v týchto dňoch oslávil 90. narodeniny, bol jedným z tých šťastlivcov. Tento dokument vznikol roku 1991 pri príležitosti jeho odchodu do zaslúženého dôchodku. Agrosféra. V poslednom tohtoročnom vysielaní najväčšia pozornosť bude venovaná zakáľačke. Nebudú chýbať ani informácie z oblasti ovocinárstva a časť vysielania pre poľnohospodárov je venovaná pestovaniu sadeníc.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 10. decembra – Návrat Somersbyho Sobota 11. decembra – Vianočný sľub Pondelok 13. decembra – Vianočný dar Utorok 14. decembra – Posledná pevnosť Streda 15. decembra – List neznámej ženy Štvrtok 16. decembra – Bozk motýľa

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 12. decembra Film: Asterix v Británii Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Čas plný zázrakov Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Pieseň je naša radosť 2016 Utorok 14. decembra 16.00 Divadelné predstavenie: Nový Protheus Kreslený film: Popoluška Piatok 17. decembra Príspevky z archívu TVOK Film: Pacho – hybský zbojník

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. decembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PIVNICKÁ SLÁVIA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Začiatok zlý, koniec na výbornú Ján Šuster

ivnická Slávia sa na konci minulých majstrovstiev ocitla medzi klubmi, ktoré museli opustiť Somborskú oblastnú ligu a presťahovať sa do nižšej súťaže Medziobecnej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec. Slávia nebola až tak zle umiestnená. Majstrovstvá skončila na 12. mieste zo 16 klubov, avšak zhodou mnohých okolností ligu muselo opustiť až 7 klubov. Podľa slov predsedu klubu Dalibora Mileca po tomto neúspechu všetci cezpoľní hráči opustili klub. „Nechceli sme však angažovať nových cezpoľných hráčov, ale sme sa rozhodli, že budeme vy-

Kapitán mužstva Milan Grňa nehral iba na jednom zápase

tvárať mužstvo s hráčmi z nášho prostredia, a spoza chotára sme priviedli iba niekoľkých. Za nového trénera sme si zvolili Igora Korlata z B Palanky. Nebolo nám cieľom, aby sme sa za každú cenu hneď vrátili do Oblastnej ligy, ale chceme systematickou prácou s domácimi hráčmi vytvoriť silné mužstvo, s ktorým sa o dva, tri roky pokúsime prebojovať do vyššej súťaže,“ povedal nám Milec. S pracou trénera počas uplynulej jesene sú všetci spokojní. Prípravy na nastávajúce majstrovské stretnutia boli dobré a dochádzka hráčov na tréningy slušná. Vedenie klubu urobilo všetko, čo je v jeho moci, aby zabezpečilo • ŠPORT •

Mužstvo Slávie, ktoré na svojich pleciach vynieslo jesenné majstrovstvá

čím lepšie podmienky na prácu. Pod taktovkou nového trénera mužstvo na všetkých zápasoch tak doma, ako aj za chotárom otvorenou hrou a bojovnosťou sa snažilo dosiahnuť čím lepší výsledok. Začiatok majstrovstiev však nebol úspešný, lebo Pivničania najprv prehrali na hosťovaní v Novej Gajdobre v hre so Sokolom, a potom utrpeli porážku aj na svojom ihrisku od Tvrđavy z Báča. Po remíze v Maglići (0 : 0) prvé víťazstvo mužstvo vybojovalo na svojom ihrisku, keď porazilo mužstvo Orlovi z Báčskej Palanky (2 : 0). Zápas v piatom kole v Selenči Slávia prehrala minimálnym výsledkom 1 : 0, avšak od toho času výsledky boli čoraz lepšie a mužstvo Slávie do konca polosezóny neprehralo viac ani jeden zápas, ale buď vyhrávalo, alebo hralo nerozhodne. Na konci jesennej časti majstrovských stretnutí Slávia obsadila 6. miesto v tabuľke s 24 bodmi, čo je v podstate celkom dobre. To tým skôr, že Orlovi, tretie mužstvo v tabuľke, má iba štyri body viac. Jesenná štatistika účinku pivnických futbalistov je takáto: mužstvo odohralo 13 zápasov, z čoho 7 vyhralo, 3 hralo nerozhodne a 3 prehralo. Na domácej pôde zvíťazilo 4-krát, jeden zápas remizovalo a jeden prehralo, pritom dalo 15 a dostalo iba 3 góly. Na hosťo-

vaní Pivničania zaznamenali 3 výhry, 2 prehry a 2 remízy, dali 13 a dostali 7 gólov. Spolu útočníci súperom nastrieľali 29 gólov a zadáci prijali 10 gólov. Najväčšiu

pasov zohrali Záskalický a Danilov, po 12 zápasov zohrali Grňa, Beláni, Kuchta a Čobrda a o jeden menej Bolehradský. Po 10 zápasov odohrali Vinković, Samardžić, Obradović a Zelić, po 9 Denis Šuster a Kirti. Sedem zápasov odohral Baćanov, po 6 Dávid Šuster, Ćutilo a Benka, po 4 Blažek a Zejak, po 3 Zarić a Radojčić a raz vystúpili Aleksi a Brňa. Najlepším strelcom je Kirti, ktorý dal 8 gólov, Bolehradský dal 6, Danilov a Samardžić

S prácou trénera Igora Korlata sú v klube spokojný

výhru Slávia zaznamenala na svojom ihrisku, keď porazila FK Bački hajduk z B. N. Sela výsledkom 8 : 0, a najväčšiu prehru na svojom ihrisku utrpela od Tvrđavy z Báča 1 : 3. Najväčšiu výhru na hosťovaní Pivničania zaznamenali vo Vizići, kde domáci Borac porazili 6 : 0, kým najväčšiu prehru za chotárom utrpeli v Novej Gajdobre 4 : 0. Treba však povedať, že kluby, s ktorými utrpeli porážku, jesennú časť majstrovstiev skončili vo vrchu tabuľky a bojujú o primát. V mužstve Slávie počas jesene hralo 23 hráčov. Všetkých 13 zá-

Zoltan Kirti bol najlepším strelcom mužstva

dali po 3, Kuchta a Čobrda dali po 2 góly, a raz sa do listiny strelcov zapísali Bačanov, Denis Šuster, Zarić, Záskalický a Benka. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 20 žltých a jednu červenú kartu, za Sláviu dopískali štyri jedenástky a proti ani jednu.

50 /4989/ 11. 12. 2021

Šport CVIK A VYTRVALOSŤ ROBIA MAJSTRA

Maratónskou rýchlosťou uberá nové rekordy Olinka Glóziková-Jonášová

aratónec Michal Šuľa z Kovačice aj ďalej a hlavne nepretržite prekonáva rekordy nielen svoje vlastné či štátne, ale aj tie medzinárodné či svetové. Písali sme o ňom, zdá sa, nie až tak dávno, vlani v septembri a odvtedy sa tento Kovačičan, žijúci momentálne na Slovensku, má ale s čím pochváliť. Určite ho netreba dôkladne predstavovať, avšak pre tých, ktorí ho nepoznajú, povieme iba toľko, že sa tejto atlétovej disciplíne začal venovať príliš neskoro, po svojich 40 rokoch. A že sú roky iba číslicou, dokázal Michal už vo svojom 43. roku, keď prvýkrát dosiahol rekord v Srbsku v behu na 24 hodín s výkonom 227,9 km. Šuľa sa najnovšie môže pochváliť dvomi mimoriadnymi úspechmi v behu na 6 hodín v Českej republike, v Louny, kde prekonal výkon 85,06 km a na Ade s výkonom 88,91 km. Týmto výkonom dosiahol nový rekord v Srbsku. Okrem spomenutých, najnovších, v tomto roku zožal aj ďalšie úspechy a svoju účasť na maratónoch skomentoval takto: „S ohľadom na skutočnosť, že vekovo nie som najmladší, domnieval som sa, že môj beh bude z roka na rok pomalší a výkony slabšie. Avšak zatiaľ to nie je tak. V máji toho roku som sa zúčastnil Bratislavského BAH maratónu a prekonal som osobný rekord 2:46:22. V tom istom mesiaci som dosiahol opäť osobný rekord na 10 km na dráhe 35:45 a znovu to bolo pre mňa neuveriteľné a pritom obrovský podnet na dosiahnutie ďalších rekordov.“ Na tohtoročný maratón na Palići prišiel, ako sám hovorí, pripravený a presvedčený, že 48

www.hl.rs

môže za 24h absolvovať viac od 250 km, ale sa vraj chystal bežať za úplne iných poveternostných podmienok, aké v ten deň na Palići boli. Považoval, že sa teplota bude pohybovať od 10 do 15 oC, keďže na Slovensku, kde sa pripravoval, denná teplota nepresahovala tých 15 stupňov. V Srbsku však v ten deň na Palići bolo neuveriteľných 30 oC. Nedosiahol teda výsledok, ktorý si vytýčil za cieľ, ale aj tak po štvrtýkrát zachoval titul majstra

Michal Šuľa počas behu

Srbska v behu na 24 hodín. Každý úspešný športovec dožije sa kedy-tedy aj jednotlivých neúspechov. V Šuľovom prípade neúspechy v poslednom čase boli spôsobené predovšetkým pre krátkodobé zranenia, ktoré mali za následok zlý výkon na Rajeckom maratóne. Vystali pritom aj pravidelné tréningy, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na jeho kondícii, ale, ako sám hovorí, túžba po prekonaní nových rekordov sa nestratila. Túžil po tom, aby dosiahol ďalší úspech v tomto roku. „Áno, prial som si to, lebo nemám času na márnenie,“ zasmial sa. „Preto som

Informačno-politický týždenník

Veľkou oporou je pre neho rodina

sa rozhodol bežať maratón na 24 hodín v Balatone.“ Aj keď navonok boli všetky zranenia preč, hodne tréningov mal za sebou, bol v top kondícii a beh bežal výborne, priemerným tempom 4,45 na 6 h, 75 km, a 100 km za 8 h 10 min, v noci keď teplota stúpla na 3 oC pocítil silný bôľ v chrbtici, kolene, jemnú hypotermiu...„Zastal som, a vtedy som sa rozhodol vzdať sa. Bol to trpký pocit. Pocit sklamania samého seba... a skutočne som uvažoval aj nad tým, že sa viac nikdy neprinavrátim atletike a tejto disciplíne. Po niekoľkých dňoch som si to predsa len rozmyslel a prihlásil som sa na Maratón na Ade,“ hovorí. „Nechcel som však bežať na 24 hodín, lebo som vedel, že mi v noci bude určite chladno, a tak som uvažoval nad behom na 6 alebo 12 hodín a 100 km, ale s ohľadom na všetko, čo sa v minulom období udialo, najreálnejšie bolo, aby som sa rozhodol pre beh na 6 hodín. Bola to skutočne skúška mojej vytrvalosti a kondície. Povedal som si, nakoľko tento beh dopadne dobre, už v nasledujúcom roku sa posnažím dosiahnuť nové rekordy,“ vysvetľuje Šuľa. Michal Šuľa sa vo svojej bežeckej kariére vedie mottom, že je od samotného cieľu dôležitejšia cesta, ktorou sa človek uberá. Aspoň sa toto motto v jeho živote doposiaľ aj niekoľkokrát osvedčilo. Keďže nemá presnú databázu svojich tréningov a behov, ani absolvovaných kilometrov,

zaspomínal si na niektoré najlepšie výsledky. Toto sú niektoré z nich: prvé miesto v behu na 60 km, Baja (Maďarsko) – Sombor (Srbsko), ďalej 5 km 17:30, 10 km 35:45, Polmaratón 1:19:52, Maratón 2:46:22, 50 km 3:14. (Split), 6 h – 88,91 km, 12 h – 128 km, 24 h – 227 km, kým za svoje najväčšie úspechy považuje víťazstvo fruškohorského ultra-extrémneho maratónu 133 km, ako aj víťazstvo a rekord na dráhe Od Tatier k Dunaju dĺžky 345 km na Slovensku, 33. miesto na Majstrovstvách Európy na 24 h, kde dosiahol výsledok 212 km, ale aj mnohé ďalšie. Na záver Michal prezradil svoje ciele: „Ciele som mal stále o trochu vyššie než je reálne a teraz ich mám, zdá sa mi, ešte vyššie. Chcel by som prekonať rekordy Srbska na 6 h, 12 h, 24 h a na 100 km. Či sa mi podarí absolvovať všetky, alebo možno ani jeden, čas ukáže... ale ak neskúsiš, tak nevieš!“ vysvetľuje a dodáva: „Nedosiahnuté ciele zatiaľ nemám, ale som rád, keď môžem dosiahnuť niečo nové a niečo viac. Úprimne poviem, rovno zajtra, keď by som sa rozhodol vzdať sa behu, moji nástupcovia majú čo robiť, aby v tom prekonali moje úspechy. Pri tom obzvlášť mám na mysli ten výkon na 6 h, keďže je to druhý výsledok vo svete v roku 2021. A presne toto ma teší, lebo to je čaro každého športu,“ uzavrel náš rozhovor Michal Šuľa. Foto: zo súkromného archívu spolubesedníka • ŠPORT •

PRVÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Kulpínčania presvedčiví KULPÍN – FUTOG 3 : 0 (25 : 23, 28 : 26, 25 : 19) Katarína Gažová

nulom zápase v Bečeji, keď prehrali, predsa len mali iba zlý deň. Domáci v stretnutí od začiatku zápasu hrali dobre a presvedčivo

a ani v jednej chvíli nezaváhali, že môžu prehrať. Početné domáce obecenstvo zápasu malo pekný pôžitok z volejbalu a oduševnene fandilo svojim hráčom. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, N. Petrović, R. Petrović, Barišić, Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Grubešić, Salatić, Bojkov, Hungar

stredu 1. decembra prvé volejbalové mužstvo Kulpína si doma sily zmeralo s mužstvom Futoga, ktoré v posledných zápasoch hralo veľmi dobre a do Kulpína prišlo s veľkým optimizmom. Futog má dobrú zostavu, v ktorej je spojená skúsenosť a mladosť, avšak počas zápasu sa ukázalo, že Kulpínčania v mi- Spoločná fotka súperiacich, ale priateľských mužstiev – Kulpína a Futogu

Kulpínčania v sobotu 11. decembra hosťujú v Loznici, kde si sily zmerajú s domácim rovnomenným mužstvom. Výsledky 8. kola: Ribnica 2 – Železničar 0 : 3, Vojvodina 2 – Užice 3 : 0, Banat – Kosovska Mitrovica 0 : 3, Šumadija – Loznica 3 : 0, MOK Topličanin 97 – Bečej 3 : 2

1.Šumadija 8 7 122 : 7 2. Železničar 8 7 121 : 8 3. Kos. Mitrovica 7 5 218 : 7 4. Vojvodina 2 8 5 318 : 12 5. MOK Topličanin 97 8 5 317 : 14 6. Užice 8 4 414 : 14 7. Futog 8 4 416 : 16 8 4 414 : 17 8. Kulpín 9. Banat 8 3 512 : 16 10. Bečej 7 2 510 : 16 11. Ribnica 2 8 1 7 7 : 23 12. Loznica 8 0 8 5 : 24

20 20 16 15 14 13 12 10 10 7 3

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ŽENY

Lokálne derby Petrovčankám KULPIN – MLADOSŤ 0 : 3 (8 : 25, 12 : 25, 10 : 25) K. Gažová

sobotu 4. decembra v Kulpíne si v lokálnom derby sily zmerali volejbalistky Kulpína a petrovskej Mladosti. Volejbalistky Mladosti sú veľmi skúsený a dobrý tím. V Kulpíne boli v plnom zložení, pokiaľ Kulpín-

čanky sú mladý a stále neskúsený tím. K tomu z ospravedlnených dôvodov niektoré hráčky tento zápas nehrali. Bez ohľadu na všetko Kulpínčanky bojovali, boli obetavé, ale očakávane presvedčivo vyhral lepší a skúsenejší celok.

CYKLISTICKÉ PRETEKY V ŠÍDE

Šídski cyklisti znovu úspešní Lazar Pavković

a pretekárskej dráhe Cyklistického klubu Jednota v Šíde v nedeľu 5. decembra prebiehali tretie cyklistické preteky v rámci zimnej ligy Srbska, ktorých sa zúčastnili aj cyklisti oboch domácich klubov Jednoty a CK Šíd. V silnej konkurencii cyklistov z celého Srbska a zo Severného • ŠPORT •

Macedónska Aleksandar Roman, Šíďan, ktorý súťaží pre novosadský klub Invikta, zvíťazil v mužských seniorských pretekoch a Anja Nikitovićová z Jednoty bola najlepšia v ženských pretekoch, kým Jovana Radovanovićová bola tretia. V mladších kategóriách dominovali cyklisti belehradského Partizanu a šídskej Jednoty. Kadetka Iva Škrbićová vyhrala a najlepší

Susedské derby v Kulpíne

ŽVK KULPÍN: Kreková, Milenkovićová, Gažová, N. Chalupková, D. Chalupková, Šimová, Ćirovićová, Vidová ŽVK MLADOSŤ: Greksová,

Stojanovićová, Filipovićová, Vujačićová, Zorňanová, Nikolajevićová, Bažíková, Kaňová, Tatliaková, Valentíková, Lehotská, Hrubíková, Fejdiová

boli aj pionieri Atina Peterovićová a Mihajlo Rakić, kým Uroš Matusijević bol druhý. Mladší pionier Nemanja Mihajlović tiež obsadil prvé miesto. Z členov CK Šíd najúspešnejšia bola štátna reprezentantka Bojana Jovanovićová, ktorá obsadila prvé miesto. Prvé miesto obsadil aj kadet Luka Pantić, juniorky Lana Todorovićová bola tretia a Anja Babićová štvrtá. Kadet Milan Harvilčak bol šiesty a mladší kadeti Mihajlo Škorić a Nikola Todorović obsadili piate, resp. siedme miesto.

Kadet zo Šídu Luka Pantić obsadil prvé miesto

50 /4989/ 11. 12. 2021

Šport STAROPAZOVSKÍ REPUBLIKOVÍ LIGISTI JEDNOTA A FÉNIX NA ZIMNEJ PRESTÁVKE

Na rozličných pozíciách Matej Bzovský

taropazovskí predstavitelia v republikovej futbalovej súťaži jesennú časť majstrovstiev skončili na rozličných pozíciách. Fénix 1995 svoju veľmi úspešnú polsezónu skončil na druhom mieste s jedným bodom menej od jesenného lídra z Vršca, kým Jednota zakotvila na trinástom mieste, s chudobným bodovým kontom, čím je už teraz vážne ohrozená

vou zásobou vážne ohrození zostupom. Veľký rozdiel je medzi týmito staropazovskými klubmi aj keď ide o podmienky, v ktorých pracujú a súťažia. Vo Fénixe 1995 sa môžu pochváliť výbornou infraštruktúrou, asi najlepšou v lige, modernými šatňami, izbami na oddych hráčov, krytou tribúnou, dvoma zelenými hracími plochami a čoskoro pribudne aj ďalšia s umelou

Tribúny zívali prázdnotou: Len málo fanúšikov navštívilo jesenné zápasy Jednoty

zostupom z tejto silnej súťaže. Nebyť nečakanej remízy so susedným Omladincom z Nových Bánoviec veľmi kvalitné a skúsené mužstvo Fénixa 1995 by sa ovenčilo titulom jesenného majstra. Fénixovci iste spokojne prezimujú, kým v radoch „staršieho brata“ budú mať veľa zimných starostí, lebo sú s chudobnou trinásťbodo-

trávou. Nech nespomíname iné súčasné obsahy vybudované vlastnými prostriedkami veľkého športového nadšenca Milića Stojakovića. Na druhej strane v Jednote je celkom iná, právom môžeme povedať, zlá situácia s miestnosťami, ktoré nie sú ani zblízka na úrovni republikovej súťaže, a sotva, že sa to aj na jar zmení.

Výstavba nového areálu sa viac sú zlatými písmenami zapísanespomína a ešte pred rokom né v análoch tohto vzorného či dvomi sa sľubovalo kopanie športového kolektívu. Potešení základného kameňa. Už vtedy fanúšikovia Jednoty, ale aj iní však mnohí v to neverili. občania sa však rýchlo sklamali, Keď ide o jarné posily, lebo sa dozvedeli, síce neúradvo Fénixe 1995 o tom už ne, že sa tieto práce nekonajú vážne rokujú. Podľa slov v prospech početných členov vedúcich v tomto vzor- klubu, ale kvôli nadchádzajúcim nom klube pribudnú váž- aprílovým voľbám. Povráva sa ne posily zo superligových mužstiev, kým sú v Jednote zatiaľ aktuálne iba odchody. Nastoľuje sa otázka, či skúsenosť z minulého obdobia, keď do klubu prichádzali posily podozrivej Konečne z očí verejnosti zmizne tento posmech kvality, čo za následok malo veľmi slabé vý- tiež, že takto moderne upravekony a umiestnenie v tabuľke a né priestory po voľbách budú neustály boj o holý život, bude pozmenené na podnikateľský ponaučením vedeniu klubu. priestor. Čas ukáže, čo je z toho Čas ukáže, čo sa udeje počas pravda. Tak alebo onak, ale vari nadchádzajúceho prechodného je najdôležitejšie, že spred štaobdobia. dióna zmizne obraz, ktorý bol Najnovšie vo FK Jednota je na posmech a hanbu, lebo touto to, že na samom vchode na adaptáciou asi vznikne stánok, štadión Jednoty prebiehajú ktorý aspoň trochu okrášli zaobsiahle práce na dôkladnej nedbaný športový areál, nie iba adaptácii roky zanedbaných futbalový, ale aj štadión malých miestností Jednoty, kde klub športov, ktorý sa nachádza v počas svojich bohatých vyše najbližšom susedstve. storočných dejín zaznamenával Foto: J. Pucovský najvýznamnejšie výsledky, ktoré

IN MEMORIAM

Martin Burčiar (1933 – 2021)

taropazovská futbalová rodina chudobnejšia je o ešte jedného veľmi uctievaného člena. Zomrel Martin Burčiar, dlhoročný pokladník FK Jednota v časoch, keď tento 50

www.hl.rs

klub zaznamenával najvýznamnejšie úspechy. Mimo volontérskej nezištnej práce vo futbale z povolania až po odchod do dôchodku vykonával zodpovednú úlohu vedúci účtov-

Informačno-politický týždenník

níctva v stavebnom podniku Srem. Posledné roky svojho tvorivého života trávil so svojou najbližšou rodinou. Pokiaľ mu sily dovoľovali, rovnako sa staral o jej existenciu. Jeho životná cesta sa skončila v 88. roku života. Všetko robil s veľkou chuťou. Bol veľký dobrák,

človek, ktorý nikomu neublížil, dobrotivý, skromný, tichý, starostlivý a jednoduchý. Z časnosti do večnosti odišiel 1. decembra 2021, pochovaný bol na pazovskom cintoríne za prítomnosti priateľov a príbuzných. Bz-ý • ŠPORT •

ZDRUŽENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV BABUŠKA V JÁNOŠÍKU

Práca s deťmi dôležitá; Daniel Bruk (v úzadí sprava) a tajomník združenia Zlatko Mamojka s víťazmi tohtoročných Dní rybárov

Pracovná akcia sa vydarila

Rozprúdili čulú činnosť Vladimír Hudec

portový rybolov v Jánošíku pustil hlboké korene, čo nie je náhodou, vzhľadom na to, že rybolov je milovníkom tohto športu na dosah ruky – kanál DTD, na ktorom pred asi dvadsiatimi rokmi pre potreby Dní rybárov upravili pretekársku dráhu, ktorú jánošícki rybári pravidelne udržiavajú. O činnosti ZŠR Babuška sme sa rozprávali s predsedom Danielom Brukom. „V tejto chvíli máme zo 140 členov,“ prezradil nám. „Väčšina sú zrejme rybári, tak dospelí, ako aj deti. Toho roku sme predali vyše 80 rybárskych povolení, čo je najviac za posledných 10 rokov. Máme začlenených aj 7 žien a 19 detí. Mnohí naši členovia však nie sú rybári, ale chcú byť našimi členmi, lebo vidia, že robíme a kamarátime sa, a chcú sa nám pripojiť.“ Činnosť združenia sa prejavuje predovšetkým v organizácii súťažení. Najprv organizujú memoriál Jonje, venovaný dlhoročnému členovi združenia Jonelovi Skumpiovi. Naďalej organizujú súťaž v chytaní rýb na dne, detskú súťaž a súťažia aj v chytaní sumca. Najväčším podujatím sú tradičné bezmála 40-ročné Dni

Bez pražených rýb to neprejde

rybárov, ktoré organizujú spoločne s Obcou Plandište. Konečne prednedávnom zorganizovali aj súťaž v chytaní dravých rýb. Týchto súťaží sa zúčastňujú početní športoví rybári z celého regiónu. Svojráznou kuriozitou je však, že úlovok je spravidla skromný. Ryba vraj slabo berie. Tak napríklad na poslednej súťaži, na ktorej súťažilo 30 rybárov, chytená je iba jedna ryba. „Niežeby rýb nebolo,“ hovorí D. Bruk. „Videli sme ich v slušnom množstve podvodnými kamerami a sonarom na detekciu rýb. Naším kanálom však už dávno nepremávajú žiadne lode, takže je vo vode mnoho trávy, a v nej je skutočne všeličoho – raky, larvy a iné vodné organizmy, ktoré sú pre ryby opravdivou špecialitou, takže nemajú záujem o to, čo im my ponúkame. Rýb teda máme, hádam sčasti aj preto, že je pytliakov čoraz menej. Tomu určite dopomohol nový kontrolór, ktorý si svedomite robí svoju robotu, kontroluje rybárske povolenia, ale aj odoberá siete a iné nedovolené rekvizity v rybačke. My sme mu za to povďační a uvažujeme o tom, aby sme vystavali miesto, kde bude ľahšie člnom schádzať do vody. Športoví rybári nadviazali dobrú spoluprácu

aj so základnou školou. Pomohli im v organizácii obecnej a medziobecnej súťaže, ale zároveň zaúčajú deti rybačke a zabezpečujú im návnady a krmivo na ryby. Tým spôsobom si zrejme pestujú aj rybársky dorast a výsledky sú už viditeľné. Totižto žiaci na súťažiach už niekoľko rokov dozadu dosahujú skvelé výsledky, čo je znak, že vyrastajú z nich opravdiví športoví rybári. Združenie športových rybárov v Jánošíku má aj svoj kútik vedľa kanála, kde sa pri rybích a iných špecialitách po každom súťažení, ale aj inokedy kamarátia. Sú tam stoly a lavice a pred niekoľkými rokmi postavili aj prístrešie. Naplánovali si však to prístrešie rozšíriť a prednedávnom mali pracovnú akciu, v rámci ktorej vybetónovali podlahu. „Strechu plánujeme postaviť na jar. Okrem toho plánujeme vystavať aj rošt a vynoviť stoly a lavice, ktoré sú po rokoch na daždi príliš schátrané. Chceli by sme to dokončiť najneskoršie do mája po memoriál Jonje. Teraz nám prídu aj naši spoluobčania zo Slovenska a očakávame aj ich finančnú pomoc,“ povedal nám na záver mladý predseda jánošíckych športových rybárov.

Pohľad na pretekársku dráhu

Viac informácií vám poskytneme na tel. č.: +381 21/47 20 840 a +381 63/47 20 84

Hlas ľudu 50/2021

Articles inside

Po ročnej odmlke trhy budú zase

Pokles cien kukurice a pšenice

Podpora cestovnému ruchu je nevyhnutná

Maratónskou rýchlosťou uberá nové rekordy

Inšpiratívne referáty a virtuálne diskusie