VIZUÁLNA KULTÚRA CEZ HĽADÁČIK
No. 01_2020
ANDREJ CTÍ ODMALIČKA DEVINU. TOTO ČÍSLO JE ZASVÄTENÉ HUMANITÁRNYM MYŠLIENKAM, VYSOKÝM IDEÁLOM A SÚCITU. V TEJTO SÚVISLOSTI DOSTÁVAJÚ JEHO ZÁBERY CELKOM NOVÝ, FORMALIZMU ZBAVENÝ, ROZMER. VŠETKO DOZRIEVA ANDREJ BALCO Andrejove fotky a príbehy v nich ukryté proV DEVIATOM MESIACI. vokujú k zamysleniu. Predstavujem si teda sám
S láskavou podporou spoločnosti
VÁŽENÍ PRIATELIA! ŠŤASTNÝM RIADENÍM OSUDU MÁM TÚ ČESŤ JA, VLADIMIR YURKOVIC, PREDSTAVIŤ VÁM POSTUPNE PROFESIONÁLOV VO SVOJOM ODBORE. AKO UŽ Z NÁZVU VYPLÝVA, PÔJDE O FOTOGRAFOV, KTORÝCH SPÁJA NAJMÄ TO, ŽE MAJÚ CELÝ SVOJ PROFESNÝ ŽIVOT SPOJENÝ PRIMÁRNE S FOTENÍM A ROBIA TO NADMIERU ÚSPEŠNE. IDE O ĽUDÍ Z OBOCH BREHOV RIEKY MORAVY, KTORÝCH SOM MAL TÚ ČESŤ SPOZNAŤ POČAS SVOJEJ KARIÉRY A KTORÝCH PRÁCU REŠPEKTUJEM. ZA POMOC PRI SPOVEDANÍ TÝCHTO MAJSTROV SVOJHO REMESLA ĎAKUJEM VLADOVI SLIVKOVI. TEŠÍ MA, ŽE SOM VĎAKA JEHO ROZHOVOROM MOHOL BYŤ NA CHVÍĽU S NIMI A DOZVEDEL SA O NICH NIEČO NOVÉ. PRAJEM VÁM PRÍJEMNÝ VIZUÁLNY AJ ČITATEĽSKÝ ZÁŽITOK !
MOJA VOĽBA:
Andrej Balco: Michalovce
Je to jedno, či Michalovce alebo Bratislava ... Netreba loviť v exotických vodách východu, kde údajne nič nie je. Tento záber pre mňa reprezentuje stav našej spoločnosti. Nemusíme si dávať pozor na hubu a riešiť, či muchy osrali vrchnosť, alebo len portrét na stene. Pozeráme sa na miesto, ktoré bolo každý večer rodiskom veľkých myšlienok a plánov. Slovenská krčma bola vždy akousi Agorou. Je to s nami zlé, ak už ani tu nie je o čom debatovať a všetci sedia ako na testoch v autoškole.
Tlač seriálu foto|grafik|um No. 01_2020 je realizovaná na papieri Magno Satin 150 g/m2 od Igepa velkoobchod papírem spol. s r.o.
seba, ako by som zvládol tú krčmu v Michalovciach. Prihovoril by som sa najprv tým chlapom? Každému zvlášť, alebo hlasno a hromadne, na celú krčmu? Kto mi stojí za chrbátom, kde je únikový východ? Alebo vytiahnem znenazdajky foťák, a dám to bez varovania... Skončím vynadaný do liberálov, či dostanem rovno po hube? Andrej toto nerieši, alebo má talent to vyriešiť zakaždým. Aj na takých miestach, ktoré by som ja dobre zvažoval. On tam šiel cez pol sveta, navyše si dovolil vytiahnuť foťák... a rovno ten, rešpekt budiaci, stredoformát na film 6x7 a k tomu statívy a svetlá! Toto predsa stojí za zamyslenie, nie? Vladimir Y.
ANDREJ V KOCKE Andrej Balco (1973) je slovenský dokumentárny a portrétny fotograf s primárnym záujmom o sociálne a environmentálne témy. Vyštudoval fotografiu na Inštitúte tvorivej fotografie na Sliezskej univerzite v Opave. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení a grantov, vrátane rezidenčného štipendia Changing Faces organizovaného medzinárodnou sieťou IPRN, Mio Photo Awards z Osaky (Japonsko) či Fresh M.I.L.K. Awards z Aucklandu (Nový Zéland). Je viacnásobným víťazom súťaží FRAME a Czech Press Photo. Za súbor o ženskej práci v Antracite na Ukrajine získal Novinársku cenu 2010. Je spoluzakladateľom medzinárodného kolektívu fotografov Sputnik Photos a združenia Slovenská dokumentárna fotografia. Je autorom knižnej publikácie Domésticas (Dom fotografie, 2008) a spoluautorom viacerých ďalších knižných publikácií. Svoje práce pravidelne vystavuje na Slovensku aj v zahraničí. V súčasnosti vyučuje fotografiu a postprodukciu na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Viac z jeho cyklov je na webe andrejbalco.com.
01 | PP 51
foto: Vladimir Mancaro
IX
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (január - február 2020)
