Pojem záhradkárske osady je žiadané aktualizovať pre 21. storočie. Záhradkárské osady sa posunuli od záhradkárenia a zväzovej organizácie smerom ku komunitnému významu a voľnočasovému využitiu, hoc záhrada ako predmet je stále prítomná. S potrebou obsiahnúť šírku témy, vrátane iniciatív zdola, vhodné je aktualizovať pojem na všeobímajúce MESTSKÉ ZÁHRADY. Pojem Mestské záhrady Manuál zavádza a používa pojem mestské záhrady ako pojem najviac reprezentujúci predmet manuálu - kolektívne záhradničenie v prostredí mesta realizované samotnými obyvateľmi štandardne nie za účelom finančného zisku. Pojem vychádza z anglických slovných spojení “urban (alottment) gardens” a "city gardens", ktorý veľmi zoširoka postihuje problematiku mestských záhrad, ktoré nie sú súkromnými výlučne individuálne užívanými záhradami rodinných či bytových domov (napr Zamfira et al. 2017, Bell et al. 2016). Pojem rovnako obsahuje plánovanú zložku mesta (top down), záhradkárske osady a ďalšie obvykle municipalitou plánované priestorové štruktúry, ale aj občianske iniciatívy (bottom up), ktoré veľmi často nie sú plánované a majú odlišné parametre než plánované mestské záhrady. Pojem mestské záhrady môžu obsahovať široký rozptyl možných koncepcii a ich priestorových priemetov do mestskej štruktúry. Dnes používaný pojem záhradkárske osady túto šírku nie je schopný postihnúť, pretože sa venuje len výseku témy. Zároveň nie je žiadané fragmentovať manuál na manuály pre jednotlivé pojmy – záhradkárske osady, komunitné záhrady, strešné záhrady a ďalšie, pretože navzdory odlišným východiskám vzniku a taktiež priestorovému priemetu do mesta, stále sa jedná o druh záhrady využívanej určitou skupinou ľudí, pre ktorú platia veľmi podobné pravidlá pre tvorbu týchto typov, a teda nie je žiadané, aby sa to spoločné stratilo v množstve manuálov. V česko-slovenskom prostredí používané pojmy popisujúce mestské záhrady (napr. Gehrerová 2015) a záhradkárske osady sa týmto dostávajú do širšieho kontextu a zároveň konfrontácie s pojmami popisujúcimi typy, ktoré sú v miestnych podmienkach neprítomné či sú okrajovými záležitosťami (Bell et al. 2016).
16
Mestské záhrady je pre účely manuálu možné definovať ako typ mestskej štruktúry s výraznou prírodnou zložkou, ktorý slúži záhradníčeniu, rekreácii a komunitnému životu, majúc charakter verejného priestranstva (i s režimom prístupnosti), v rámci ktorého je možné vydelenie plôch k individuálnym záhradám. Mestské záhrady ako typ štruktúry sa nevylučujú s inými štruktúrami, môžu byť ich súčasťou. Z vyššie predstavenej definície plynie dôraz na presun k vnímaniu mestských záhrad ako miesta pre komunitu a susedstvo od dnešného vnímania záhradkárskych osád ako súboru individuálnych parciel k individuálnemu záhradníčeniu združených do formy záhradkárskej osady, kde spoločnými sú obvykle len prístupové komunikácie k jednotlivým záhradám. Zároveň definícia smeruje k ukotveniu mestských záhrad ako verejných priestranstiev v tej logike, že obvykle mestské záhrady majú podobu zelene, tak je aj s ohľadom na komunitné využitie dôležitý presun od vnímania záhradkárskych osád ako uzavretých, neprístupných a nepriestupných štruktúry smerom k čo najlepšej využiteľnosti pre široký okruh užívateľov, ktorí môžu užívať ich benefity. Definícia zároveň určuje, že verejné v mestských záhradách je hierarchicky vyššie než prípadné individuálne užívané pozemky, ktoré sa vydeľujú z verejného. V neposlednom rade je pre manuál zásadné, že mestské záhrady sú kompatibilné s mestom, aj so zdanlivo odlišnými mestskými štruktúrami, predsa len, uvažujúc mestské záhrady ako zelené priestranstvá, nie je dôvod, aby mohla existovať funkčná nekompatibilita.
