cantus choralis
Determinanty súčasnej duchovnej zborovej tvorby na Slovensku ZUZANA ZAHRADNÍKOVÁ
Summary The contribution reflects the new work of Slovak composers, whose compositions were based on a text of the Psalms. The mentioned compositions are the output of the KEGA project, which was solved in the last three years at the Department of Music, Catholic University in Ružomberok and whose main goal was to enrich the repertoire of contemporary sacred music, both in the academic and artistic environment. Duchovná hudba má v dejinách každého národa dôležité miesto a jej existencia mala veľký vplyv na formáciu ďalšieho rozvoja hudobnosti, kultúry a vzdelania spoločnosti. Inak to nebolo ani na území dnešného Slovenska, kde duchovná hudba zastávala významnú pozíciu až do polovice 20. storočia. Kresťanská religiózna hudba – či už katolícka alebo protestantská mala svoje nezanedbateľné postavenie v tvorbe takých skladateľov akými v 1. polovici 20. storočia boli napr. Ján Levoslav Bella, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider Trnavský, Viliam Figuš Bystrý, Alexander Albrecht či Štefan Németh Šamorínsky. Medzi skladateľov, ktorí na konci 20. storočia značnú časť svojej tvorbe venovali duchovným dielam, patria Víťazoslav Kubička, Pavol Krška1 či skladateľ vtedajšej najmladšej skladateľskej generácie Ľuboš Bernáth. Duchovná hudba však v priebehu dejín prešla aj obdobiami, ktoré jej neboli priaznivo naklonené. Zvyčajne išlo o politicko-spoločenské pomery, ktoré nedávali priestor ani pre vznik nových duchovných diel, ani pre interpretáciu už existujúcich sakrálnych skladieb. Sekularizácia a komunistická ideológia boli dôvodom minimalizácie duchovnej tvorby, ako aj vytvorením prostredia, ktoré tento druh umenia ignorovalo, potieralo ba až zakazovalo. Na území Slovenska sa tieto
negatívne javy prejavili najmä v druhej polovici 20. storočia. Po politicko-spoločenskom prevrate v roku 1989 sa pozícia sakrálneho umenia zmenila. Po dlhých rokoch nepriaznivých podmienok nastal v náboženskom živote zlom, a náboženská sloboda, resp. sloboda prejavu viedla mnohých umelcov k entuziazmu a návratu k tvorbe nových duchovných diel, nielen v oblasti hudby, ale aj vo výtvarnom, literárnom či dramatickom umení. Niektorí autori sa vrátili k duchovnej tvorbe, v ktorej už mali predošlé skúsenosti; pre iných – najmä mladších skladateľov to bola zas výzva spracovania dovtedy im neznámych biblických či iných duchovných podnetov a inšpirácií. Musíme však konštatovať, že i napriek náboženskej slobode a slobode tvorby, je v súčasnosti duchovná artificiálna hudba stále na okraji záujmu. Pri preskúmaní tvorby súčasných slovenských skladateľov (napr. na stránke Hudobného centra) je len veľmi nepatrná časť zameraná na duchovnú hudbu. Príčinu môžeme nájsť v niekoľkých aspektoch. Skladatelia prinútení ekonomickými podmienkami tvoria zväčša na objednávku, avšak tá, najmä zo strany cirkevných kruhov, neprichádza. Je nedostatok, ba možno povedať až úplná absencia skladateľských súťaží, ktoré by autorov motivovali k novej
145
