Manuál súťaží návrhov (2. vydanie)

Manuál súťaží návrhov

M

Zvažujeme súťaž, čo máme robiť?

Aké modely súťaží existujú?

Koľko stojí súťaž?

Ako pripraviť zadanie?

Ako pripraviť súťažné podmienky a pomôcky?

V akom rozsahu požadovať súťažné návrhy?

S

K

A

Slovenská Komora Architektov

Ako zostaviť porotu?

Ako overiť súťaž u Slovenskej komory architektov?

Ako vyhlásiť súťaž?

Ako odpovedať na otázky súťažiacich?

Ako sa pripraviť na hodnotiace zasadnutie poroty?

Ako spraviť obhliadku lokality?

Ako sa odovzdávajú súťažné návrhy?

Ako pripraviť zápis?

Ako oznámiť výsledky?

Ako vyplatiť ceny a odmeny?

Ako zadať zákazku víťazovi?

Obsah

Na čo slúži tento manuál? 2 Prečo by sme mali zorganizovať súťaž návrhov? 6 Prečo sa architekti zúčastňujú súťaží návrhov? 10 My ale nechceme organizovať súťaž návrhov. Prečo by sme mali? 12 Zvažujeme súťaž, čo máme robiť? 16 Ujasnite si, aké sú vaše potreby a čo chcete stavať alebo obnovovať: 20 Aké modely súťaží existujú? 22 Koľko stojí súťaž? 34 Kto zorganizuje našu súťaž? 40 Ako pripraviť zadanie? 44 Ako pripraviť súťažné podmienky a pomôcky? 48 V akom rozsahu požadovať súťažné návrhy? 50 V čom je výhoda medzinárodných súťaží? 52 Ako stanoviť rozsah zákazky a predpokladanú hodnotu zákazky? 56 Ako zostaviť porotu? 60 Ako overiť súťaž u Slovenskej komory architektov? 64 Ako pripraviť úvodné zasadnutie poroty? 66 Ako vyhlásiť súťaž? 68 Ako odpovedať na otázky súťažiacich? 70 Ako spraviť obhliadku lokality? 74 Kto je účastník? Kto je autor? 76 Súťažný návrh je dielo. Ako s ním nakladať? 78 Ako sa odovzdávajú súťažné návrhy? 80 Ako sa pripraviť na hodnotiace zasadnutie poroty? 82 Ako prebieha hodnotiace zasadnutie? 84 Ako správne hodnotiť? 90 Ako pripraviť zápis? 94 Ako oznámiť výsledky? 96 Ako vyplatiť ceny a odmeny? 98 Ako zadať zákazku víťazovi? 102 Rámce, rozhodovacia prax Úradu pre verejné obstarávanie 108 1

Na čo slúži tento manuál?

2

Tento manuál je základnou pomôckou pre vyhlasovateľov súťaží, organizátorov súťaží, porotcov a súťažiacich. Dozviete sa v ňom: – základné informácie o súťažení v architektúre, – aké existujú formy súťaží a kedy je ktorá z nich vhodná, – ako postupovať v jednotlivých fázach súťaže, – kde získať ďalšie potrebné informácie a kontakty.

Cieľom manuálu je posilniť schopnosť verejného sektora stavať alebo renovovať stavby a verejné priestranstvá, preto sa venuje hlavne projektovým súťažiam návrhov, ktoré sú vyhlasované podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p. (ďalej “ZVO”). Ich cieľom je získanie návrhu a nadväzujúcich služieb architekta pri jeho ďalšom spracovaní, ktoré sa končí zrealizovanou stavbou. Iné druhy súťaží a postupov obstarávania služieb architekta (ideové, vyhľadávacie, súkromné vyzvané, špecifické súťaže pre určité skupiny vyhlasovateľov a zadaní) vzhľadom na šírku možností ich použitia, význam pre verejný sektor, etablovanosť, a aj vzhľadom na kapacity spracovateľov, nie sú v tomto manuáli spracované.

3

potrebujeme dom

súťaž návrhov

príprava projektu

realizácia domu

4

Manuál slúži ako odporúčanie postupu na základe aktuálneho právneho rámca, súťažného poriadku Slovenskej komory architektov (Slovenská komora architektov ďalej ako “SKA”) a skúseností z praxe.

Manuál nie je právne záväzný, ani nenahrádza právne predpisy, resp. súťažný poriadok SKA. Taktiež nejde o právne alebo iné odborné stanovisko. Upozorňujeme, že predmetný manuál obsahuje len rámcový lektorský opis súťaže návrhov a s tým spojených oblastí, a to tak, ako ho vnímajú autori tejto publikácie.

Praktické príklady (napr. odhady cenových nákladov a pod.) boli autormi pridané na základe ich skúseností, nie záväzných rozhodnutí príslušných orgánov, resp. zákona, nejde teda o záväzné údaje. Upozorňujeme preto, že nejde o generický návod na postup v súťaži návrhov. Každý prípad je potrebné posúdiť samostatne na základe jeho špecifík a na základe aktuálnej regulácie a rozhodovacej praxe (ktorá zatiaľ pomerne absentuje) a to s odborníkom na tú-ktorú oblasť (právnu, procesnú, architektonickú a pod.). Taktiež nemožno vylúčiť, že predmetné odporúčania autorov môžu byť vykladané odlišne zo strany orgánov príslušných na úseku kontroly verejného obstarávania alebo zo strany súdov. Autori tohto manuálu nenesú akúkoľvek zodpovednosť za postup čitateľov, resp. aplikáciu predmetného manuálu v praxi.

5

Prečo by sme mali zorganizovať súťaž návrhov?

6

Súťaž návrhov (ako aj ďalšie postupy opísané v tomto manuáli) poskytuje výber z viacerých možností architektonických riešení, s ktorými prichádzajú súťažiaci. Z nich porota tvorená prevažne z nezávislých odborníkov vyberá to, ktoré najlepšie splnilo zadanie.

Výsledkom súťaže návrhov je konkrétny návrh. Pri obchodnej súťaži alebo vo verejnom obstarávaní s kritériom najnižšej ponúknutej ceny vyhlasovateľ v momente výberu spracovateľa návrhu nevie, aký návrh mu partner v budúcnosti spracuje.

Súťaž návrhov je motivujúcejšia pre účasť kvalitných architektov, než súťaž, kde je kritériom iba najnižšia cena. V súťaži návrhov sa pri výbere víťazného návrhu cena služieb architekta bežne neposudzuje. V kontexte celkovej výšky obstarávacích a prevádzkových nákladov stavby tvorí cena služieb architekta iba malú časť, pričom práve kvalita týchto služieb určuje prevažnú časť kvality a ceny stavby.

Cena služieb sa stanovuje pred vyhlásením súťaže a zverejňuje pri vyhlásení. Súťaž návrhov, v ktorej je cena vopred daná, a účastníci o ňu nesúťažia, pritom nie je nehospodárna. Práve naopak, cenu určujú odborníci ako štandardnú a takéto nastavenie zvyšuje pravdepodobnosť, že uspeje najvyššia kvalita a obstarávateľ dosiahne najlepšiu hodnotu za verejné peniaze.

Pri súťaži návrhov sú návrhy predkladané a posudzované anonymne, víťazí najlepší z nich bez ohľadu na to, kto je jeho autorom. To vytvára rovnakú šancu pre široký okruh účastníkov aj mimo tých, ktorí sú vyhlasovateľovi známi, teda napríklad pre začínajúcich architektov, architektov pracujúcich v inom regióne, architektov, ktorí sa obvykle venujú odlišnému typu zadaní.

Nutnosť formulovať ucelené zadanie pred vyhlásením súťaže je vhodnou príležitosťou pre verejnú diskusiu, teda identifikovanie dôležitých aktérov, vypočutie si ich požiadaviek a následne ich zohľadnenie v zadaní. Takto pripravené zadanie umožní spracovať návrhy, ktoré budú mať výrazne vyššiu šancu na kladné prijatie zo strany verejnosti, okolia a budúcich užívateľov. Pred vyhlásením súťaže je zadanie prerokované a schvaľované porotou, čo prináša vyhlasovateľovi cennú spätnú väzbu od nezávislých odborníkov a záruku kvality výsledku.

7

Súťaž návrhov poskytuje možnosť zadať všetky stupne projektovej dokumentácie – víťaz súťaže sa zúčastňuje na zhotovovaní všetkých stupňov projektovej dokumentácie a poskytuje dohľad nad projektom, čo zaručí udržanie originálnej kvality diela.

Súťaž návrhov je transparentná – v súťažných podmienkach je opísaný postup, v súťažnom zadaní sú opísané požiadavky na riešenie, výsledky a ich zdôvodnenie sa zverejňujú.

Rozhodnutie použiť súťaž návrhov zlepšuje verejný obraz vyhlasovateľa, keďže súťaží návrhov prebieha na Slovensku stále relatívne málo v porovnaní s tým, koľko stavieb sa realizuje bez nich.

8

9

Prečo sa architekti zúčastňujú súťaží návrhov?

10

Vo všeobecnosti aj pre iné dôvody, než je zvykom pri bežnej súťaži. Získať zákazku je základná motivácia, ale popri tom chcú riešiť zaujímavé zadanie, zlepšovať sa, zviditeľniť sa, porovnať sa s ostatnými tímami a ukázať, že sú lepší, získať peknú referenciu, voľne tvoriť, považujú za spoločensky a kultúrne správne, keď o projektoch dôležitých budov a priestorov prebehne odborná diskusia.

11

My ale nechceme organizovať súťaž návrhov.

Prečo by sme mali?

12

Je to príliš zložité, urobíme si to nejako jednoduchšie.

– Áno, organizovať súťaž návrhov sa môže bez predchádzajúcich skúsenosti javiť zložité. Pravdepodobne najmä kvôli tomu, že tento proces je na verejnosti stále relatívne málo známy a vyžaduje si nadštandardnú prípravu. Možno by ste to mohli spraviť zdanlivo jednoduchšie, ale pokiaľ nebudete mať výnimočné šťastie na architekta, bude sa jednať o kompromis, ktorý sa negatívne prejaví na kvalite výsledku.

Trvá to príliš dlho.

– Fáza tvorby podkladov a zadania áno, ale to je vzhľadom na zvyšok procesu prakticky zanedbateľné. Dôležité však je skôr to, že tento krok sa nedá preskočiť a skôr než reálne predĺženie predstavuje skoncentrovanie viacerých neskorších krokov do jednej úvodnej fázy, ktorú vybavíte hneď na začiatku. Takže možno povedať, že v konečnom dôsledku to netrvá dlhšie, než by trval iný postup. Pri výstavbe architektonického diela treba uplatňovať známe pravidlo „dvakrát meraj a raz strihaj”. Preto dôkladnejšia príprava obvykle znamená bezproblémový priebeh samotnej výstavby a predchádza sa tak časovým a finančným stratám, ktoré vznikajú v dôsledku zanedbanej prípravy.

Je to príliš drahé.

– V kontexte celého životného cyklu prípravy a realizácie stavby a jej následného užívania nie je. Súťaž návrhov má potenciál priniesť riešenie, ktoré je z dlhodobého hľadiska nákladovo efektívne.

Architekta nepotrebujeme, vieme, čo chceme. a) Existuje drobná šanca, že naozaj máte pravdu. b) Skôr ale nemáte pravdu a architekta potrebujete.

Definovať požiadavky, diskutovať o nich, zvážiť aktuálne technické možnosti, danosti miesta, voľbu adekvátneho architektonického prístupu, je už aj pri drobných zadaniach efektívnejšie za účasti profesionála. Pri väčších zadaniach je to bez neho prakticky nemožné.

13

Kasárne Kulturpark Košice Realizácia: 2013 na základe súťaže z roku 2009

Architekti: Gabriel Boženík, Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Milan Vlček, Silvia Šillová

14

Foto: Robo Kočan, Jaroslav Vaľko, Ján Tekeľ

15

”manuál na manuál”

Zvažujeme súťaž, čo máme robiť?

Ujasnite si, aké sú vaše potreby a čo chcete stavať alebo obnovovať 20 Koľko stojí súťaž?

34

Aké modely súťaží existujú?

22 Kto zorganizuje našu súťaž?

40

Ako pripraviť súťažné podmienky a pomôcky?

48 V akom rozsahu požadovať súťažné návrhy?

50 Ako stanoviť rozsah zákazky a predpokladanú hodnotu zákazky?

56

Ako pripraviť zadanie?

44

V čom je výhoda medzinárodných súťaží?

52

16

Ako zostaviť porotu?

60

Ako overiť súťaž u Slovenskej komory architektov?

64

Ako vyhlásiť súťaž?

68 Ako odpovedať na otázky súťažiacich?

70 Ako sa pripraviť na hodnotiace zasadnutie poroty?

82 Ako prebieha hodnotiace zasadnutie?

84

Ako spraviť obhliadku lokality?

74 Ako sa odovzdávajú súťažné návrhy?

80

Ako správne hodnotiť?

90 Ako pripraviť zápis?

94 Ako oznámiť výsledky?

96 Ako vyplatiť ceny a odmeny?

98 Ako zadať zákazku víťazovi?

102

17

18

Dostavba areálu MZV SR na Pražskej ulici v Bratislave Realizácia: 2015 na základe súťaže z roku 2011

19

Architekti: Ján Pavúk, Iľja Skoček Foto: Ján Pavúk

Ujasnite si, aké sú vaše potreby a čo chcete stavať alebo obnovovať:

1

Aký je rozsah riešeného územia?

2

Akú stavbu chceme postaviť?

Aké sú jej predpokladané kapacity?

– koľko bytov?

– koľko pracovných miest?

– koľko návštevníkov?

– koľko parkovacích miest?

– koľko spevnených a nespevnených plôch?

3

Je u nás (v rozhodovacích orgánoch vyhlasovateľa) prijatá zhoda na zadaní alebo je v ňom niečo polemické?

ak je zhoda, všetko je v poriadku

ak nie je zhoda, treba diskutovať za pomoci odborníkov dovtedy, kým nezostane nevyjasnených čo najmenej parametrov zadania. Ak nie je zhoda na veľkosti kapacít, odporúčame ako vstup do súťaže pracovať s maximálnym variantom (povedzme maximálnym mysliteľným množstvom bytov) a voči nemu nastaviť parametre súťaže (ceny a odmeny, cenu nadväzujúcej zákazky).

20

4

V akej výške očakávame stavebné náklady? veľmi orientačný odhad: 1 m2 budovy = 1000 € bez DPH, 1 m2 exteriérovej plochy = 100 € bez DPH

omnoho lepší odhad získate tak, že si necháte spracovať overovaciu štúdiu. Tou je myslený jednoduchý návrh riešenia podľa zadania. V tomto návrhu je podstatné spracovať návrh do tej miery, aby bolo zrejmé, či je možné splniť požiadavky zadania z hľadiska požiadaviek územného plánu, požiadaviek nadväzností, kapacít, plošných a objemových bilancií.

V overovacej štúdii nie je nevyhnutné riešiť kompozičné a výrazové architektonické prvky.

5

Aké služby si chceme objednať u víťaza súťaže a koľko budú stáť? ak kompletný rozsah projekcie, tak veľmi nahrubo: 5 až 10 % z výšky stavebných nákladov

6

Aká je predpokladaná hodnota pri súťaži návrhov?

cena súťažených služieb alebo aj predpokladaná hodnota zákazky (určuje sa z predpoklad. stavebných nákladov) + ceny a odmeny udeľované v súťaži (0,5% až 2,0% zo stavebných nákladov)

21

obe čísla sa odvíjajú z predpokladaných stavebných nákladov, preto je vhodné nechať si spracovať overovaciu štúdiu, ktorá ich zadefinuje presnejšie

Aké modely súťaží existujú?

22

odporúčanie pre výber postupu:

malá súťaž (§117 ZVO, do 70 000 €, v 2. etape 3 až 5 účastníkov) jednoetapová súťaž návrhov (§119-125 ZVO, od 70 000 €, anonymná) dvojetapová súťaž návrhov (§119-125 ZVO, od 70 000 €, anonymná,v 2. etape 5 a viac účastníkov) súťažný dialóg (§74-77 ZVO, viacetapové konzultovanie s 3-5 vybranými účastníkmi pre komplikované zadania) Upozornenie: Odporúčame predmetné limity pozorne overiť v čase vyhlásenia súťaže s aktuálnou reguláciou.

V rámci dnes platných pravidiel je možné získať návrh a služby architekta výberom na základe kvality mnohými rôznymi modelmi súťaží. V tomto manuáli uvádzame tie, ktoré sú dnes bežne používané a osvedčené.

Neznamená to, že neexistujú iné alebo že nie je možné odchýliť sa od nich. V takom prípade je však nutné zvážiť účelnosť každého jedného kroku a pripraviť sa na daň z nového: nutnosť lepšej prípravy, jasnejšej komunikácie, riešenia originálnych problémov a možné zdržania oproti plánu. Pri snahe o odchýlenie sa od klasických modelov súťaží

23

odporúčame spolupracovať s niekým, kto už má skúsenosti so štandardnými riešeniami.

Výber vhodného modelu súťaže závisí najmä od veľkosti a špecifík konkrétneho zadania. Nasledujúce odporúčania vychádzajú z aktuálnych finančných limitov vo verejnom obstarávaní a zohľadnenia množstva práce na strane organizátora, poroty a súťažiacich. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je dôležité, aby boli kapacity vložené do súťaže zo strany vyhlasovateľa aj zo strany súťažiacich

a) malá súťaž / ponuka s návrhom (zadávanie zákazky s nízkou hodnotou s prvkami súťaže návrhov, §117 ZVO)

Súťaž sa štandardne vyhlasuje tak, že pri vyhlásení sú verejne publikované podmienky a zadanie. Účastníci predkladajú svoje predchádzajúce referencie, prípadne motivačný list alebo iný minimalizovaný výstup (napríklad koncept riešenia), ktorý je možné hodnotiť porotou. Požiadavky na rozsah a obsah referenčných realizácii, prípadne aj nerealizovaných návrhov, by mali byť primerané zadaniu súťaže, s určenou formou umožňujúcou jasné vzájomné porovnanie pri hodnotení. Po stanovení poradia sú do druhej etapy vyzvaní minimálne traja účastníci, ktorí následne spracúvajú návrh za jednotný honorár. Po individuálnej osobnej prezentácii a zodpovedaní otázok porota určí poradie. Následne je vedené rokovanie s účastníkom na najvyššom mieste, v prípade neúspešného rokovania je možné jednať aj s ďalšími účastníkmi podľa poradia.

Forma je vhodná pre zadania s predpokladanou hodnotou zákazky do 70 000 € bez DPH (čo je adekvátne stavebným nákladom približne 1 000 000 € bez DPH), prípadne aj pre menšie zadania, pri ktorých je vítané preverenie možností riešenia viacerými návrhmi. Pri menších zadaniach, najmä zadaniach, ktoré sa zaoberajú interiérmi, sa odporúča zvážiť aj nutnosť požadovať od účastníka autorizáciu. Ak nie je nutná k spracovaniu nadväzujúcej zákazky, odporúča sa nevyžadovať ju a rozšíriť tak okruh súťažiacich, ktorí sa môžu prihlásiť.

24

Bežná doba na uskutočnenie malej súťaže je: príprava zadania, podmienok, podkladov úvodné zasadnutie poroty, overenie súťaže zo strany SKA prvá etapa, predkladanie referencií druhá etapa, príprava návrhu, vyhodnotenie uzatvorenie zmluvy s víťazom

1 mesiac 1 mesiac 1 mesiac 2 mesiace 1 mesiace

spolu 6 mesiacov

príklad:

Komenského parčík, Bratislava – verejná krajinársko-architektonická projektová dvojetapová súťaž – vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Metropolitný inštitút Bratislavy Generálny investor Bratislavy – predpokladané investičné náklady: 450 000 € bez DPH – predpokladaná hodnota zákazky: 52 000 € bez DPH – ceny a odmeny: 2000 € bez DPH pre každého zo 4 postupujúcich účastníkov – priebeh: 2020/04 – vyhlásenie súťaže 2020/05 – predkladanie referencií v prvej etape 2020/08 – predkladanie návrhov v druhej etape 2020/09 – vyhodnotenie – link: https://mib.sk/sutaz/architektonicka-sutaz-komenskeho-parcik/

25

b) klasická súťaž (jednoetapová súťaž návrhov §119 – 125 ZVO)

Najbežnejšia forma súťaže v architektúre, pri jej vyhlásení sú verejne publikované súťažné podmienky, podklady a zadanie, účastníci svoje návrhy spracúvajú bez osobného kontaktu s vyhlasovateľom a porotou, návrhy sú predkladané a hodnotené vždy anonymne.

Zmluva s víťazom sa uzatvára až v samostatnom procese verejného obstarávania, ktorý nadväzuje na súťaž návrhov – v priamom rokovacom konaní (§81 a nasl. ZVO). Do rokovania môže byť vyzvaný iba účastník, ktorý sa umiestnil na najvyššom mieste v hodnotení.

Súťaž je vhodná pre zadania s predpokladanou hodnotou zákazky nad 70 000 € bez DPH (čo je adekvátne stavebným nákladom približne 1 000 000 € bez DPH) a pre menšie zadania, ktoré sú vysoko exponované alebo lukratívne.

26

Bežná doba na uskutočnenie jednoetapovej súťaže návrhov je: príprava zadania, podmienok, podkladov 2 mesiace úvodné zasadnutie poroty, overenie súťaže zo strany SKA 1 mesiac lehota na vypracovanie návrhov 3 mesiace vyhodnotenie 1 mesiac priame rokovacie konanie, uzatvorenie zmluvy s víťazom 2 mesiace spolu 9 mesiacov

príklad:

Bytový súbor Terchovská, Bratislava – verejná anonymná projektová jednoetapová urbanisticko-architektonická súťaž návrhov – vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Metropolitný inštitút Bratislavy Generálny investor Bratislavy – predpokladané investičné náklady: 7 500 000 € bez DPH – predpokladaná hodnota zákazky: 321 500 € bez DPH – ceny a odmeny: 38 000 € – priebeh: 2019/10 – vyhlásenie súťaže 2020/01 – predkladanie návrhov 2020/02 – vyhodnotenie – link: https://mib.sk/sutaz/architektonicka-sutaz-bytovy-subor-terchovska/

27

c) dvojetapová súťaž (dvojetapová súťaž návrhov §119 – 125 ZVO)

Rovnako ako pri klasickej jednoetapovej súťaži sú pri jej vyhlásení verejne publikované súťažné podmienky, podklady a zadanie. Prvá etapa sa vyhlasuje ako otvorená pre každého, kto spĺňa podmienky, požadujú sa v nej návrhy v malom rozsahu. Do druhej etapy bežne postupuje okolo 5 účastníkov, ktorí opäť predkladajú výstupy anonymne, ale už vo väčšom rozsahu. Výhodou dvoch etáp pre súťažiach je šetrenie neplatenej práce, keďže rozsah práce v prvej etape je minimalizovaný a v druhej etape je už istota určitého honoráru. Výhodami pre vyhlasovateľa je dopracovanie návrhu bližšie jeho predstave vďaka možnosti poskytnúť súťažiacim po prvej etape adresnú spätnú väzbu, ako aj spresniť svoje požiadavky na návrh.

Zmluva s víťazom sa uzatvára až v samostatnom procese verejného obstarávania, ktorý nadväzuje na súťaž návrhov – v priamom rokovacom konaní (§81 – 82 ZVO). Do rokovania môže byť vyzvaný iba účastník, ktorý sa umiestnil na najvyššom mieste v hodnotení.

Súťaž je vhodná pre zadania s predpokladanou hodnotou zákazky nad 70 000 € bez DPH (čo je adekvátne stavebným nákladom približne 1 000 000 € bez DPH) a pre menšie zadania, ktoré sú vysoko exponované alebo lukratívne.

28

Bežná doba na uskutočnenie dvojetapovej súťaže návrhov je: príprava zadania, podmienok, podkladov 2 mesiace úvodné zasadnutie poroty, overenie súťaže zo strany SKA 1 mesiac lehota na vypracovanie návrhov v 1. etape 3 mesiace vyhodnotenie 1. etapy 1 mesiac lehota na vypracovanie návrhov v 2. etape 2 mesiace vyhodnotenie 2. etapy 1 mesiac priame rokovacie konanie, uzatvorenie zmluvy s víťazom 2 mesiace spolu 12 mesiacov

príklad:

Grössling – kúpele, knižnica, park, Bratislava – verejná anonymná projektová dvojetapová urbanisticko-architektonická súťaž návrhov – vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Metropolitný inštitút Bratislavy Generálny investor Bratislavy – predpokladané investičné náklady: 12 000 000 € bez DPH – predpokladaná hodnota zákazky: 1 060 000 € bez DPH – ceny a odmeny: 60 000 € – priebeh: 2020/03 – vyhlásenie súťaže 2020/06 – predkladanie návrhov v prvej etape 2020/08 – predkladanie návrhov v druhej etape 2020/10 – vyhodnotenie – link: https://mib.sk/sutaz/architektonicka-sutaz-grossling-kupele-kniznica-park/

29

d) súťažný dialóg / workshop (§74 – 77 ZVO)

Pri vyhlásení súťaže sú verejne publikované podmienky, podklady a zadanie, účastníci predkladajú zloženie svojich autorských tímov a svoje predchádzajúce referencie. Na základe posúdenia porotou sú do dialógu následne pozvaní minimálne traja účastníci. Tí následne pripravujú návrhy, ktoré sa ešte v priebehu spracovania minimálne raz individuálne konzultujú s porotou. Po posúdení konečných návrhov určí porota poradie. Následne sa rokuje s účastníkom na najvyššom mieste, v prípade neúspešného rokovania je možné jednať aj s ďalšími účastníkmi podľa poradia.

Súťaž je vhodná pre zadania, ktoré sú výnimočne komplikované alebo otvorené (škála možných prístupov k riešeniu je široká) a je preto vhodné riešiť ich cestou postupného spracúvania a konzultovania návrhu. Postup je oproti iným postupom časovo a organizačne náročnejší.

30

Bežná doba na uskutočnenie súťažného dialógu je: príprava zadania, podmienok, podkladov úvodné zasadnutie poroty, overenie súťaže zo strany SKA predkladanie referencií a zloženia tímu výber postupujúcich, predkladanie dokladov postupujúcich účastníkov, vylúčenie nepostupujúcich účastníkov rozpracovanie návrhu, hodnotenie dopracovanie návrhu, hodnotenie uzatvorenie zmluvy s víťazom

2 mesiace 1 mesiac 1 mesiac

2 mesiace 2 mesiace 2 mesiace 2 mesiace

spolu 12 mesiacov

príklad:

Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava, súťažný dialóg 2019/2020 – verejný projektový urbanisticko-krajinársko-architektonický súťažný dialóg – vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Metropolitný inštitút Bratislavy Generálny investor Bratislavy – predpokladané investičné náklady: 10 000 000 € bez DPH – predpokladaná hodnota zákazky: 900 000 € bez DPH – ceny a odmeny: 20 000 € bez DPH pre každého zo 4 postupujúcich účastníkov – priebeh: 2019/12 – vyhlásenie súťaže 2020/01 – predkladanie žiadostí o účasť 2020/07 – úvodná konferencia (posun o 3 mesiace kvôli pandémii a žiadostiam o predĺženie lehoty na predloženie dokladov) 2020/09 – prvý workshop 2020/11 – druhý workshop 2021/01 – vyhodnotenie – link: https://mib.sk/sutaz/namestie-snp-a-kamenne-namestie-bratislava-sutazny-dialog-2019-2020/

31

Námestie na sídlisku III v Prešove Realizácia: 2018 na základe súťaže z roku 2006

Architekt: zerozero Foto: Matúš Kička, Daniela Sabová, Pavol Šilla

32

33

Koľko stojí súťaž?

34

A Personálne náklady projektový manažment príprava zadania príprava súťažných podmienok administrácia verejného obstarávania sekretár overovatelia porotcovia experti poroty S výnimkou nezávislej časti poroty je možné všetky tieto pozície obsadiť kompetentnými zamestnancami vyhlasovateľa. V praxi je však bežné, že časť z nich sa zadáva externým odborníkom. Pri nich je cena služieb vecou obchodnej dohody, ktorá je závislá od špecifík konkrétnej situácie.

Najväčšou premennou pri určovaní ceny je práca na príprave zadania. Tá sa môže pohybovať v rozsahu jednoduchej úpravy staršieho zadania v rozsahu pár desiatok hodín práce jedného človeka, až po prípravu komplexného materiálu pre špecifickú komplikovanú situáciu v rozsahu stoviek až tisícov hodín väčšieho tímu. príklad:

Pri obvyklom počte nezávislých porotcov 4 riadni + 1 náhradník je bežne možné:

– pri malej súťaži uvažovať s ich celkovým honorárom vo výške 4,200 € (5 x 35 €/hod. x (4 hod. úvodné zasadnutie + 4 hod. výber postupujúcich + 8 hod. prezentácie a hodnotenie + 8 hod. doprava/rezerva), – pri jednoetapovej súťaži návrhov uvažovať s ich celkovým honorárom vo výške 4,200 € (5 x 35 €/hod x (8 hod. úvodné zasadnutie + 8 hod. hodnotiace zasadnutie + 8 hod. doprava/rezerva)), – pri dvojetapovej súťaži návrhov uvažovať s ich celkovým honorárom vo výške 5,600 € (5 x 35 €/hod. x (8 hod. úvodné zasadnutie + 8 hod. hodnotiace zasadnutie 1. etapy + 8 hod. hodnotiace zasadnutie 2. etapy + 8 hod. doprava/rezerva)).

35

B Náklady na prípravu súťažných pomôcok Rozsah, komplexnosť a cena súťažných pomôcok závisí od charakteru zadania. Bežne ich spracúvajú externí špecialisti v rozsahu: geodetické zameranie, pasportizácia zelene, inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, letecký snímok, statický posudok, svetlotechnický posudok a podobne.

príklad:

Pri stavbe na zelenej lúke so stavebnými nákladmi rádovo v miliónoch eur je možné uvažovať so sumou do 4 000 € (geodetické zameranie + pasport zelene + inžinierskogeologický prieskum + hydrogeologický prieskum).

36

C Ceny a odmeny

Celková suma na ceny a odmeny udeľované účastníkom by mala byť v závislosti od charakteru zadania a charakteru súťaže podľa Súťažného poriadku SKA v rozmedzí 0,5 až 2 % z predpokladaných investičných nákladov. Pri jednoetapovej aj dvojetapovej súťaži návrhov táto suma predstavuje celkovú sumu za ceny a odmeny, bežne odstupňované zostupne od 1. miesta. Pri jednoduchej súťaži a súťažnom dialógu táto suma predstavuje celkovú sumu na režijné odmeny, ktoré sú bežne poskytované v rovnakej výške všetkým účastníkom. Vyššie ceny sú motivujúcejšie a rastie pri nich šanca, že do súťaže sa zapoja renomované ateliéry s kvalitnými návrhmi.

príklad:

– Pri súťažiach, kde sa výška investičných nákladov pohybuje rádovo v státisícoch eur, je bežné, aby bola na ceny a odmeny vyhradená suma blížiaca sa k 2%.

– Pri súťažiach, kde sa výška investičných nákladov pohybuje rádovo v miliónoch eur, je bežné, aby bola na ceny a odmeny vyhradená suma okolo 1%.

– Pri súťažiach, kde sa výška investičných nákladov pohybuje rádovo nad 10 miliónov eur, je bežné, aby bola na ceny a odmeny vyhradená suma minimálne 0,5 %.

37

D

Vedľajšie náklady na priebeh poplatok SKA za overenie súťažných podmienok

pri súťažiach s podlimitnou hodnotou zákazky = 200 €

pri súťažiach s nadlimitnou hodnotou zákazky a vyzvaných súťažiach = 400 €

tlač súťažných návrhov – v závislosti od požadovaného počtu panelov a množstva prijatých návrhov. Pri 2 paneloch, 30 návrhoch a cene 20 € s DPH/panel = 1 200 € catering ubytovanie pre porotcov

príklad:

Pri jednoetapovej súťaži návrhov, primeraných požiadavkách na rozsah panelov a účasti 30 návrhov je možné uvažovať so sumou na vedľajšie náklady do približne 2 200 €.

38

* náklady na strane súťažiacich Pri príprave súťaže je nutné mať na pamäti, že na strane súťažiacich predstavuje príprava každého zo súťažných návrhov prácu v rozsahu stoviek hodín a tomu zodpovedajúcu sumu v hodnote tisícov eur, v závislosti od zložitosti zadania a množstva požadovaných výstupov. Vyhlasovateľ vďaka tomu bežne dostáva návrhy, ktorých súhrnná hodnota mnohonásobne prevyšuje náklady, ktoré investoval do súťaže na jeho strane a ktoré by pri bežnej komerčnej objednávke v tomto rozsahu nemal možnosť získať.

Tomuto faktu musí zodpovedať miera zodpovednosti pri príprave na strane vyhlasovateľa, ako aj pedantný prístup na strane poroty.

39

Kto zorganizuje našu súťaž?

40

Pri jednoduchých zadaniach môže celú agendu organizácie súťaže s výnimkou hodnotenia pokryť tím interných zamestnancov vyhlasovateľa – v závislosti od veľkosti úradu bežne oddelenie investičnej činnosti / rozvoja / územného plánovania + verejného obstarávania. Je to reálne najmä pri zadaniach, ktoré sú typovo podobné zadaniam už ukončených súťaží, z ktorých je vďaka tomu možné čerpať informácie. Odbornú garanciu nad nastavením súťaže môže v takýchto prípadoch poskytnúť porota prostredníctvom spätnej väzby počas úvodného zasadnutia pred vyhlásením súťaže.

Pri komplexných zadaniach je odporúčané zložiť organizačný tím z interných zamestnancov a externých odborníkov, prípadne poveriť kompletnou organizáciou externú spoločnosť so skúsenosťami v téme.

Porota v takomto prípade tiež poskytuje spätnú väzbu, avšak jej zasadnutie nemôže spravidla nahradiť dlhodobú odborne vedenú prípravu a nastavovanie súťaže.

Prednosťou variantu mixu zamestnancov a externých odborníkov je získanie skúseností pre interných zamestnancov vyhlasovateľa.

Prednosťami variantu poverenia externého organizátora je jasná zodpovednosť, jednoduchšia koordinácia, rýchlosť prípravy.

Kontakty na odborníkov so skúsenosťami pri organizácii súťaže je možné získať prostredníctvom SKA na jej webe www.komarch.sk alebo kontaktovaním referenta pre súťaže, ktorým je Mgr. art. Martin Zaiček, zaicek@komarch.sk, 0948 332 708, 02/544 312 54.

41

Bežný rozsah služieb organizátora pozostáva z týchto výkonov:

príprava zadania, súťažných podmienok,

určenie podkladov

úvodné zasadnutie spojené s obhliadkou riešeného územia, prerokovanie budúceho nastavenia súťažných podmienok a prerokovanie konceptu zadania vyhlasovateľ poskytne organizátorovi všetky technické podklady, ktoré má k dispozícii; v prípade, že bude pre prípravu zadania, resp. pre vyhlásenie súťaže, nutné dopracovať aj ďalšie podklady, organizátor o tom upovedomí vyhlasovateľa a špecifikuje rozsah týchto technických podkladov, ich obstaranie po dohode zabezpečí vyhlasovateľ na svoje náklady; organizátor skontroluje ich správne vyhotovenie následne bude organizátorom spracovaný odhad investičných nákladov, zadanie a súťažné podmienky vo verzii pre pripomienkovanie vyhlasovateľom

42

organizácia poroty, overenie u SKA

a vyhlásenie súťaže

organizátor poskytne vyhlasovateľovi odporučenie na zloženie poroty a po jeho schválení skontaktuje nezávislú časť poroty organizátor zabezpečí koordináciu úvodného zasadnutia poroty, zápis organizátor uhradí poplatok za overenie súťaže, komunikáciu s overovateľom súťaže organizátor zabezpečí uverejnenie na webe súťaže

manažment súťaže po vyhlásení

organizátor zabezpečí vyhlásenie súťaže, propagáciu súťaže, komunikáciu s účastníkmi organizátor zabezpečí overenie prijatých súťažných návrhov, zápis organizátor zabezpečí koordináciu hodnotiaceho zasadnutia, zápis organizátor zabezpečí zaslanie oznámenia o výsledku, zverejnenia výsledkov súťaže vo vestníkoch a na webe súťaže

43

Ako pripraviť zadanie?

44

Zadanie je najdôležitejším dokumentom súťaže, keďže prostredníctvom neho vyhlasovateľ odovzdáva účastníkom svoje požiadavky na návrh. Zadanie by malo odpovedať na otázky:

Kde navrhujem?

Aká je plocha riešeného územia? Čo sa nachádza v riešenom území, v jeho okolí, a ako to ovplyvňuje riešenie? Čo povoľuje územný plán a technická infraštruktúra?

Kto sú existujúci aktéri, ktorých sa týka zámer?

Existujú dlhodobé plány v okolí?

Ak áno, aké? Čo navrhujem?

Aký význam má stavba pre vyhlasovateľa?

Aké sú priestorové potreby a funkčné požiadavky budúcich užívateľov?

Pre koho navrhujem?

Kto sú budúci užívatelia?

Aká je predpokladaná výška stavebných nákladov?

45

Po zodpovedaní úvodných otázok je nutné overiť si, či sú očakávania vyhlasovateľa realistické. Jednak vzhľadom na kapacitu lokality, ako aj z hľadiska toho, aká výška stavebných nákladov je pre vyhlasovateľa akceptovateľná. Podľa charakteru zadania sa tak dá urobiť prostredníctvom výpočtu, prípadne, v komplexnejších podmienkach, prostredníctvom spracovania overovacej štúdie. Ak sa ukáže, že očakávania realistické nie sú, treba ich uviesť na vhodnú mieru, v opačnom prípade hrozí, že výsledkom súťaže bude nerealizovateľný návrh.

Každý stavebný zámer do určitej miery ovplyvňuje existujúce vzťahy v území. Je preto vhodné, aby bol vopred prerokovaný s existujúcimi a budúcimi užívateľmi lokality a inými lokálnymi aktérmi (napríklad pamiatkarmi, ochranármi, susedmi). Vďaka tomu sa zámer môže upraviť ešte v skorej fáze a predíde sa tak potenciálnym budúcim konfliktom. Ak sú v rámci zámeru z nejakého dôvodu už pevne dané nastavenia, ktoré môžu byť zdrojom konfliktov, takéto stretnutie slúži minimálne pre informovanie verejnosti o dôvodoch tohto nastavenia a zmierňovanie napätia a nedôvery, ktoré verejnosť často má, pokiaľ sa v ich susedstve má stavať.

Požiadavky v zadaní je vhodné definovať tak, aby dávali súťažiacim voľnosť prísť s návrhom, ktorý napriek rozporu s parciálnymi nastaveniami bude napĺňať podstatu potrieb vyhlasovateľa.

Bežne sa stáva, že pri príprave zadania organizátor, vyhlasovateľ aj porota definujú požiadavky iba na základe diskusie, prepočtu, prípadne rámcového preverenia overovacou štúdiou. Neskôr však účastníci súťaže pri podrobnom spracovaní návrhu môžu prísť s nečakanými riešeniami, ktoré lepšie napĺňajú podstatu zadania a tým sa v detaile môžu dostať do rozporu s parciálnymi požiadavkami zadania. Keďže porota môže takéto riešenia posúdiť len v medziach, ktoré sú nastavené v súťažných podmienkach, odporúča sa, aby bolo v súťažných podmienkach ako obligatórne (záväzné) ustanovené iba minimálne množstvo požiadaviek a požiadavky v zadaní boli 46

ustanovené ako dispozitívne (odporúčacie). Umožní sa tak vznik inovatívnych riešení bez hrozby úspešného napadnutia súťaže.

Tvorba zadania je spomedzi ostatných úloh pri organizácii súťaže najviac závislá na skúsenosti organizátora a vzhľadom na šírku možných zadaní je ju zároveň najmenej možné štandardizovať. Preto pre konkrétnu predstavu o metodike nastavenia zadania odporúčame vychádzať z kvalitných už ukončených súťaží v rámci danej typológie.

Všetky súťaže, ktoré boli v minulosti overené SKA sú prístupné prostredníctvom jej webovej stránky.

Upozorňujeme však pre úplnosť, že overenie SKA nevylučuje, že orgány príslušné na úseku verejného obstarávania (napr. ÚVO), resp. súdy, takéto podklady môžu vyhodnotiť ako nedostatočné tak, ako pri akomkoľvek inom verejnom obstarávaní.

47

Ako pripraviť súťažné podmienky a pomôcky?

48

Súťažné podmienky určujú všetky procesné náležitosti súťaže a upravujú vzťahy medzi vyhlasovateľom, porotou a účastníkmi.

Pri súťažiach, ktoré sú vyhlasované bežnými formátmi za štandardných podmienok, je odporúčané použiť súťažné podmienky, ktoré odporúča na svojej webovej stránke SKA (www.komarch.sk). Tieto podmienky boli vytvorené tak, aby spĺňali požiadavky obsiahnuté v ZVO, Vyhláške Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej ”ÚVO”) a Súťažnom poriadku SKA. Boli použité pri predchádzajúcich súťažiach, ktoré boli overené SKA a zohľadňujú skúsenosti dobrej praxe v súťažení. To samozrejme neznamená, že nemožno vylúčiť odlišný názor príslušných orgánov na úseku kontroly verejného obstarávania (napr. ÚVO).

V prípade záujmu vyhlasovateľa pri súťažiach, ktoré si vyžadujú individuálne nastavenie, je potrebné vytvoriť vlastné súťažné podmienky. Pre overenie SKA je nutné, aby spĺňali požiadavky Súťažného poriadku SKA, v prípade projektových súťaží verejných vyhlasovateľov aj požiadavky ZVO. Vzhľadom na to, že súťaží návrhov sa zvykne zúčastňovať väčšie množstvo tímov, je účelné vyjsť im v ústrety tým, že čo najväčšie množstvo nenávrhovej práce (príprava mapovej a výkresovej dokumentácie, príprava 3D modelu a podobne) je spracované na strane organizátora súťaže a predchádza sa tak zbytočnej duplicitnej práci na strane účastníkov.

Zároveň treba dbať na to, aby boli poskytované výlučne iba tie podklady, ktorých znalosť je užitočná pre spracovanie návrhu a súťažiaci sa tak zbytočne nezahlcovali štúdiom dokumentov, ktoré nesúvisia s predmetom súťaže.

49

V akom rozsahu požadovať súťažné návrhy?

50

Súťažný návrh by mal mať iba taký rozsah, aby ho bolo možné medzi ostatnými návrhmi posúdiť na základe kritérií hodnotenia, ako sú stanovené v súťažných podmienkach.

Príprava súťažného návrhu si vyžaduje veľké množstvo práce (rádovo to zvykne byť v závislosti od zadania v stovkách hodín), ktoré vykonáva mnoho súťažných tímov naraz. Z dôvodu snahy o šetrenie ich práce je nutné nastavovať súťaž tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu plytvaniu.

To sa dá docieliť jednak tým, že organizátor a porota pred vyhlásením súťaže nastavia požiadavky na súťažný návrh tak, aby vzhľadom k povahe zadania bolo možné v čo najmenších mierkach a s čo najmenším množstvom grafických výstupov prezentovať architektonické riešenie. Jednotné požiadavky na rozsah návrhu by mali vymedziť len nevyhnutné minimum a ponechať radšej účastníkom možnosť prezentovať detailnejšie vrstvy návrhu a zdôvodnenie konceptu výstupmi podľa svojho uváženia. Je kontraproduktívne požadovať výstupy, ktoré nemajú vplyv na posúdenie kvality návrhu.

Druhým spôsobom, ako to docieliť, je vyhlasovať viacetapové súťaže, kde v prvej etape účastníci predstavujú výstupy s nízkou prácnosťou a návrh je vo väčšej miere spracovaný až v druhej etape, limitovaným počtom účastníkov.

Pri stanovovaní požiadaviek na formu, rozsah a obsah návrhu má rozhodujúce slovo porota; ide o jednu z jej zásadných úloh pri schvaľovaní a kreovaní súťažných podmienok na jej úvodnom zasadnutí.

51

V čom je výhoda medzinárodných súťaží?

52

Medzinárodné súťaže si vyžadujú si oveľa väčšie množstvo práce pri príprave aj manažmente, ale ziskom môžu byť návrhy od svetových odborníkov v danej oblasti, konfrontácia slovenskej a medzinárodnej architektonickej scény.

Všetky verejné súťaže vyhlásené na Slovensku podľa Zákona o verejnom obstarávaní sú bez obmedzenia prístupné aj pre zahraničných účastníkov. Pokiaľ sú podklady k nim spracované iba v slovenskom jazyku, kvôli jazykovej bariére sa ich bežne zúčastňujú iba české ateliéry, prípadne ateliéry zo vzdialenejšieho zahraničia, v ktorých pracujú Slováci.

Ak má vyhlasovateľ záujem osloviť medzinárodnú architektonickú scénu, je nutné, aby boli kompletné podklady spracované okrem slovenského aj v anglickom jazyku a všetka komunikácia k súťaži bola vedená dvojjazyčne. Propagáciu súťaže treba tiež prispôsobiť snahe o oslovenie zahraničných účastníkov, rovnako aj výšku cien a odmien a predpokladanú hodnotu zákazky.

Medzinárodný štatút súťaže je možné podporiť zapojením porotcov zo zahraničia. Svetoznámy architekt v porote je pre medzinárodnú scénu zárukou kvality hodnotenia a znakom prekonania lokálnosti a názorovej uzavretosti profesijného prostredia. Účasť českých architektov je pomerne štandardná, zapojenie porotcov zo vzdialenejších krajín so sebou, samozrejme, nesie zložitejšiu prípravu súťaže a nutnosť viesť dvojjazyčne aj vnútornú komunikáciu.

Súťaž so zahraničnou účasťou zvyšuje aj nároky na dodržanie formálnych požiadaviek verejného obstarávania, najmä na preukázanie splnenia podmienok účasti. Napriek rovnakému právnemu základu na komunitárnej úrovni sú totiž podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia upravené v rôznych štátoch rôzne. Zahraniční účastníci tak musia preukazovať aj podmienky účasti, ktoré v domovskej krajine nemajú, resp. ich majú v rozličnom rozsahu. Z hľadiska vyhlasovateľa si to vyžaduje prácu s pokročilejšími nástrojmi verejného obstarávania (napr. e-Certis) v snahe zistiť konkrétnu právnu úpravu v štáte pôvodu účastníka, ako aj overiť existenciu dokladov na preukazovanie tej-ktorej podmienky.

53

Nový park v Leopoldove Realizácia: 2019 na základe súťaže z roku 2017

Architekti: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková (krajinná architektúra),

54

Tomáš Džadoň (výtvarná spolupráca) Foto: Ján Kekeli

55

Ako stanoviť rozsah zákazky a predpokladanú hodnotu zákazky?

56

Na rozdiel od bežných súťaží s kritériom ceny, v súťažiach návrhov sa bežne nijako nehodnotí cena služieb architekta, hodnotí sa iba jeho návrh. Pri ostatných postupoch (§117 – zadávanie zákazky s nízkou hodnotou s prvkami súťaže návrhov, §74 súťažný dialóg) je možné hodnotiť aj cenu služieb architekta, avšak je skôr vhodné, aby kritérium ceny malo menšiu váhu a cena služieb bola radšej stanovená vyhlasovateľom pevne ešte pred vyhlásením súťaže. Z toho vyplýva nutnosť určiť cenu služieb zadávaných víťazovi súťaže tak, aby bola korektná – na jednej strane nie prehnaná a teda nehospodárna, na druhej strane zas nie príliš nízka, čo by mohlo zapríčiniť, že za ňu nebude reálne možné poskytnúť kvalitné služby.

Je vhodné, aby služby nadväzujúce po súťaži spracúval víťazný účastník, resp. autor návrhu. Obvykle sa jedná o tento rozsah služieb:

dopracovanie súťažného návrhu do podoby architektonickej štúdie,

vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie pre realizáciu,

odborný autorský dohľad.

Vzhľadom na to, že inžiniersku činnosť a predprojektové prieskumy je možné vykonať nezávisle, je vhodné nezahrnúť ich do zákazky zadávanej víťazovi súťaže.

57

Cenu zákazky je vhodné určiť pomocou dostupných metód (sadzobník Unika, kalkulačka Českej komory architektov, www.honorar.sk, odporúčanie odbornej poroty) s takou určitosťou, s akou je k vyhláseniu súťaže možné predpokladať budúcu výšku stavebných nákladov a triedu zložitosti zákazky.

V prípade, ak z nejakého opodstatneného dôvodu vyhlasovateľ nemôže zadať víťazovi súťaže ako zákazku celý súbor nadväzujúcich služieb architekta, je vhodné zadať mu minimálne dopracovanie súťažného návrhu do podoby plnohodnotnej štúdie, ku ktorej autor poskytne vyhlasovateľovi licenciu. Tu uvádzame, že v praxi dochádza mnohokrát k uzatvoreniu zmlúv, na základe ktorých sa prevádzajú majetkové práva k celej štúdii a bez udelenia licencie.

Aj keď takýto prevod nebol doposiaľ judikovaný ako neplatný, autorský zákon sa skôr prikláňa k variantu licencie. Preto ak sa vyhlasovateľ rozhodne pre variant „prevodu majetkových práv” odporúčame do tohto ustanovenia taktiež uviesť, že v miere, v ktorej nie je možné tieto práva previesť, sa udeľuje licencia. Upozorňujeme, že ide o právne komplikovanú konštrukciu a preto odporúčame predmetnú formuláciu konzultovať s právnym poradcom.

Je vhodné, aby cena licencie predstavovala približne 10% z ceny nadväzujúcich služieb architekta a aby autor mal možnosť honorovaného autorského dohľadu nad dopracovaním jeho návrhu.

Je však dôležité uvedomiť si, že bude nutné obstarávať dodávateľa (ideálne nie len na základe najnižšej ceny, ale aj na základe kvality), ktorý spracuje projektovú dokumentáciu, čo vnáša do celkového procesu projektovej prípravy znásobenie zložitosti a potenciálne nakoniec vyššiu cenu. Tiež je nutné uvedomiť si, že aj v prípade spokojnosti s prácou vysúťaženého architekta, pri súťažení dodávateľa projektovej dokumentácie sa víťaz súťaže návrhov už nebude môcť zúčastniť súťaže, keďže pre ňu vypracoval podklad.

58

Predpokladaná hodnota pri súťaži návrhov pozostáva z:

hodnoty cien a odmien,

predpokladanej hodnoty zákazky.

Z hľadiska zatriedenia položky v rámci rozpočtu verejného vyhlasovateľa sú výdavky na prípravu súťaží vo všeobecnosti vnímané ako kapitálové výdavky – to ale v detaile závisí od interných nastavení vyhlasovateľa.

59

Ako zostaviť porotu?

60

Porota je garantom kvality a odbornosti súťaže voči súťažiacim. Nezávislá časť (teda tá, ktorú netvoria zamestnanci vyhlasovateľa) by mala byť tvorená renomovanými odborníkmi, ktorí majú osobnú skúsenosť alebo minimálne prehľad v oblasti, ktorá je témou súťaže. Úlohou poroty je pred vyhlásením súťaže posúdiť kvalitu zadania, súťažných podmienok a pomôcok a adekvátnosť požiadaviek na súťažný návrh. V prípade, že sú v poriadku, schváli ich, čím za ne preberá zodpovednosť. Počas lehoty na predloženie návrhov porota prostredníctvom sekretára spolu s vyhlasovateľom zodpovedá otázky účastníkov. Na začiatku hodnotiaceho zasadnutia na základe správy overovateľa rozhodne o pripustení návrhov do posudzovania.

Následne návrhy posúdi na základe kritérií, ktoré sú definované v súťažných podmienkach, zostaví poradie a udelí ceny a odmeny.

Porota sa skladá minimálne z piatich riadnych členov a dvoch náhradníkov, ktorí zastúpia riadnych členov v prípade ich neprítomnosti. Nezávislého riadneho člena môže nahradiť iba nezávislý náhradník. Nadpolovičná väčšina porotcov musí mať odbornú kvalifikáciu v predmete súťaže. Ak sa odborná kvalifikácia (najčastejšie autorizácia v SKA) vyžaduje od účastníkov, čo je bežné pri projektovej súťaži, musí mať odbornú kvalifikáciu dvojtretinová väčšina porotcov.

Minimálne polovica porotcov musí byť nezávislá od vyhlasovateľa. Na zasadnutiach poroty sa zúčastňujú všetci jej členovia. Náhradníci sa zúčastňujú diskusie, ale majú iba poradný hlas. Rokovanie poroty vedie jej predseda, ktorého si zvolili na úvodnom zasadnutí.

61

Minimálna zostava poroty v projektovej súťaži:

1. autorizovaný (krajinný) architekt, nezávislý na vyhlasovateľovi, 2. autorizovaný (krajinný) architekt, nezávislý na vyhlasovateľovi, 3. autorizovaný (krajinný) architekt, nezávislý na vyhlasovateľovi, 4. autorizovaný (krajinný) architekt, bez požiadavky na nezávislosť, 5. člen bez požiadavky na autorizáciu a nezávislosť,

1. náhradník: autorizovaný (krajinný) architekt, nezávislý na vyhlasovateľovi, 2. náhradník: člen bez požiadavky na autorizáciu a nezávislosť.

62

Porota môže prizvať odborníka na posúdenie špecifickej oblasti návrhov, napríklad dopravné alebo statické riešenie, reálnosť plánovaných stavebných nákladov. Môže byť pozvaný na zasadnutie poroty alebo ešte pred ním pripraviť posudky. Expert má iba poradný hlas.

Činnosť nezávislých členov poroty a expertov poroty zvykne byť štandardne honorovaná sadzbou od 35 €/hod. Služba porotcu môže byť upravená objednávkou alebo zmluvou priamo s vyhlasovateľom, prípadne s externým organizátorom súťaže.

63

Ako overiť súťaž u Slovenskej komory architektov?

64

Po príprave súťažných podmienok a podkladov a ideálne ešte pred úvodným zasadnutím poroty požiada vyhlasovateľ SKA o overenie súťažných podmienok prostredníctvom formulára na webovej stránke www.komarch.sk. Súťaži bude pridelený overovateľ, ktorý preskúma zaslané súťažné podmienky a ich prílohy a vydá k nim vyjadrenie, v ktorom sú zhrnuté jeho postrehy k nastaveniu súťaže.

Po úvodnom zasadnutí poroty, zapracovaní pripomienok poroty a overovateľa, pošle sekretár súťaže čistopis súťažných podmienok a ich príloh, ktorý sa schváli e-mailom a SKA vydá overenie súťaže.

Overenie SKA nie je pre vyhlásenie súťaže povinnosťou, avšak je to bežný štandard, ktorý voči účastníkom signalizuje, že súťaž je nastavená kvalitne a je odporúčané zúčastniť sa jej. Pri vyhlásení súťaže SKA súťaž propaguje na svojom webe a prostredníctvom newslettera svojim členom. Treba však upozorniť, že SKA nie je orgánom štátnej správy a preto (aj keď overením zo strany SKA vyhlasovateľ získava určitú mieru vnútornej istoty o zákonnosti nastavenia podmienok súťaže) napr. ÚVO môže posúdiť overené materiály odlišne.

65

Ako pripraviť úvodné zasadnutie poroty?

66

Poslať všetkým porotcom pár možných termínov zasadnutia.

Minimálne týždeň pred zasadnutím poslať všetky podklady na preštudovanie.

Na zasadnutí najskôr navštíviť lokalitu, potom podpísať potrebné dokumenty (záväzok porotcu ohľadom poctivého výkonu jeho funkcie férovosti, záväzok o mlčanlivosti, menovacie dekréty), zvoliť predsedu poroty, prerokovať zadanie, potom súťažné podmienky. Dôkladné oboznámenie sa s týmito dokumentami je veľmi dôležité, keďže budú podkladom, na základe ktorého bude porota neskôr rozhodovať o vyhodnocovaní súťažných návrhov. Porotcovia sú pri hodnotení súťažných návrhov viazaní súťažnými podmienkami, v ktorých je vyjadrená vôľa vyhlasovateľa. Odporúča sa, aby na úvodnom zasadnutí poroty podpísali porotcovia vyhlásenie, v ktorom potvrdia, že sa so súťažnými podmienkami dôkladne oboznámili a zaväzujú sa nimi riadiť pri každom ich kroku v rámci danej súťaže návrhov.

Zo zasadnutia sekretár pripraví zápis, pošle ho e-mailom porotcom a overovateľovi súťaže za SKA spolu s konečnou verziou podmienok a podkladov.

67

Ako vyhlásiť súťaž?

68

V závislosti od zvoleného postupu sa oznámenie o vyhlásení súťaže spravidla zverejňuje v slovenskom Vestníku verejného obstarávania a v Úradnom vestníku Európskej únie (pri jednoduchej súťaži podľa § 117 ZVO sa oznámenie vo vestníku nemusí zverejniť, pri súťaži návrhov a súťažnom dialógu v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky), na internetovej stránke vyhlasovateľa, na webe SKA www.komarch.sk, na www.archinfo.sk.

Pokiaľ ide o ostatné neoficiálne zdroje, pomôcť môže aj profil vyhlasovateľa na sociálnych sieťach, tlačová správa zaslaná médiám či článok v tlači. Ideálne je skoordinovať termín publikovania tak, aby nadväzoval na uverejnenie vo vyššie spomenutých vestníkoch.

69

Ako odpovedať na otázky súťažiacich?

70

Po tom, ako sekretár príjme otázku oficiálnou cestou, v závislosti od jej obsahu pripraví odpoveď on alebo ju anonymizovanú posunie ďalším členom organizačného tímu. Po sformulovaní sa odpoveď posiela porote. Ideálny mechanizmus schvaľovania je taký, že sa poskytne čas dva dni, počas ktorých sa môže vyjadriť hocikto z porotcov, schválenie sa vyžaduje iba od predsedu. Potom sa otázka a odpoveď zverejnia v systéme pre elektronické verejné obstarávanie, kde budú verejne prístupné všetkým účastníkom.

V prípade, ak účastník skúša položiť otázku neoficiálnou cestou, teda akýmkoľvek iným spôsobom, ako je uvedený v súťažných podmienkach, sekretár by nemal odpovedať a presmerovať ho na oficiálnu cestu.

Odpovede je vhodné formulovať tak, aby neboli v rozpore so súťažnými podmienkami a aby ich nemenili. Je dôležité dať pozor na to, aby bolo zrejmé, akú záväznosť má odpoveď, a taktiež aby sa z toho, čo bolo pri vyhlásení odporúčané, nestalo odpoveďou záväzné.

Zo zákona môžu účastníci klásť otázky až do uplynutia doby na odovzdávanie návrhov, túto dobu nemožno skrátiť. Vyhlasovateľ by mal urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby odpovedal.

V súťaži je nutné poskytnúť odpoveď na každú prijatú otázku.

V praxi sa občas stáva, že otázka smeruje k žiadosti o vydanie stanoviska alebo poskytnutie podkladu, ktoré nie sú vyhlasovateľom a porotou považované za podstatné pre súťaž – v takom prípade môže byť odpoveďou aj konštatovanie, že vyžiadané stanovisko alebo podklad nie sú podstatné pre súťaž a nebudú poskytnuté.

Ak otázka dopytuje vypracovanie podkladu alebo stanovisko (napríklad od tretej strany – stavebného úradu, pamiatkového úradu a podobne), ktorého včasné získanie je mimo vôle alebo možnosti vyhlasovateľa, vyhlasovateľ môže odpovedať takýmto vysvetlením.

Ak je otázka manipulatívna alebo uvádza nepravdivé tvrdenia, ktoré môžu jej verejným publikovaním vniesť nejasnosti do priebehu súťaže, je vhodné sa voči daným tvrdeniam vymedziť a v rámci možností ich uviesť na pravú mieru.

71

Park Jama – Bratislava Nové mesto Realizácia: 2017 na základe súťaže z roku 2014

Architekti: Martin Berežný, Eugen Lipka (krajinný architekt), Katarína Fejo-Boháčová, Daniel Šubín

72

Foto: Otto Vollmann, Matej Kováč

73

Ako spraviť obhliadku lokality?

74

Ak riešená lokalita nie je neustále verejne prístupná, je dobré zorganizovať dve spoločné obhliadky, jednu približne v 1/3 a druhú v 2/3 časového intervalu od termínu vyhlásenia súťaže po lehotu na predkladanie návrhov.

Obhliadka sa poskytuje bez výkladu, účasť nie je povinná, prezenčná listina sa odporúča.

Počas obhliadky nie je možné klásť ani zodpovedať otázky, ale môže byť účastníkom doporučené, aby ich položili oficiálnou cestou cez elektronický systém.

75

Kto je účastník? Kto je autor?

76

Na strane súťažiaceho je najneskôr pred odovzdaním návrhu nevyhnutné ozrejmiť si pozície, keďže po odovzdaní návrhu ich už nebude možné meniť. Účastník je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá sa zúčastňuje súťaže.

Autor je fyzická osoba, ktorá sama alebo ako súčasť autorského tímu vypracovala návrh. Účastník a autor nemusia byť totožní. Je bežné, že autorský tím pozostáva z viacerých architektov, ktorí sa zúčastňujú súťaže prostredníctvom obchodnej spoločnosti účastníka. Účastník musí mať oprávnenie na podnikanie v predmete zákazky. Napríklad s.r.o. musí mať túto činnosť zapísanú v obchodnom registri, inak by ho mal vyhlasovateľ zo súťaže vylúčiť bez pripustenia k hodnoteniu. Nepomôže ani, ak by bol spoločníkom alebo konateľom tejto právnickej osoby človek s autorizáciou, ani nezáleží na tom, či má autor autorizáciu.

Medzi účastníkom a autorským tímom musí existovať vzťah (zamestnanecký vzťah, zmluva, dohoda), ktorá účastníka oprávňuje nakladať so súťažným návrhom počas súťaže a v prípadnom rokovaní po súťaži.

V prípade víťazstva v súťaži môže byť do priameho rokovacieho konania vyzvaný iba víťazný účastník, nikto iný. Nie je možné napríklad podať súťažný návrh ako fyzická osoba – autorizovaný architekt, po víťazstve založiť obchodnú spoločnosť a s tou vstúpiť do priameho rokovacieho konania. Ak súťaž vyhrala fyzická osoba – architekt, zmluva môže byť uzatvorená iba s ňou.

Odporúčame zúčastňovať sa súťaží prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ako účastníka zastrešujúceho kolektív autorov.

77

Súťažný návrh je dielo.

Ako s ním nakladať?

78

Podaním súťažného návrhu účastník deklaruje, že má vysporiadané všetky právne vzťahy s autorom alebo autormi architektonického diela, ktoré predstavuje súťažný návrh. Predovšetkým účastník musí byť výlučným nositeľom práva na použitie diela v súťaži návrhov, ako aj všetkých práv, ktoré ho oprávňujú – v prípade, ak sa návrh stane víťazným – uzavrieť s vyhlasovateľom zmluvu, na základe ktorej bude na vyhlasovateľa prevedená licencia na použitie diela v rozsahu potrebnom na spracovanie nadväzujúcej zákazky. Účastník podaním súťažného návrhu udeľuje vyhlasovateľovi súhlas na použitie architektonického diela, z ktorého pozostáva súťažný návrh, na účely jeho zaradenia a vyhodnotenia v súťaži návrhov v rozsahu definovanom v § 119 až 125 ZVO. V rámci tohto súhlasu, smie vyhlasovateľ najmä vyhotoviť potrebný počet rozmnoženín diela, ktoré sú potrebné na účely súťaže, sprístupniť dielo porote a ostatným osobám, ktoré sa na súťaži podieľajú, vystaviť dielo po skončení súťaže. Akékoľvek použitie diela, ktoré nie je nevyhnutne potrebné na účely narábania s dielom v rámci súťaže, smie vyhlasovateľ vykonať jedine s predchádzajúcim písomným súhlasom účastníka.

Teda samotným vyhodnotením diela v súťaži, ba ani jeho ocenením či odmenením, vyhlasovateľ nenadobúda akékoľvek právo na použitie diela na jeho rozpracovanie do projektovej dokumentácie, ani na zhotovenie stavby, ktorou by bolo dielo vyjadrené.

Uvedené licencie môže vyhlasovateľ nadobudnúť výlučne na základe zmluvy o vytvorenie autorského diela alebo licenčnej zmluvy, ktorú s víťazom súťaže uzavrie v priamom rokovacom konaní, ktoré po skončení súťaže nasleduje.

79

Ako sa odovzdávajú súťažné návrhy?

80

Je vítané, aby sa súťažné návrhy vrátane všetkých požadovaných dokladov predkladali výlučne elektronicky a následne boli vytlačené na náklady vyhlasovateľa. V prípade, ak z nejakého dôvodu nie je možné na strane vyhlasovateľa zabezpečiť tlač grafickej časti návrhov, je možné požadovať od účastníkov okrem elektronického podania aj odovzdanie výtlačku grafickej časti vo forme pripravenej na vystavovanie – bežne ide o nakašírovaný výtlačok na kapa doske hrúbky 5 mm. Elektronické odovzdanie celého návrhu je nutné vykonať výlučne cez elektronický systém pre verejné obstarávanie s vynechaním požiadavky na duplicitné odovzdanie prostredníctvom CD/DVD/USB nosiča.

Ako lehota odovzdania sa vníma čas prijatia návrhu, teda nie čas podania na poštu alebo čas začatia nahrávania súboru do systému pre elektronické verejné obstarávania. Tento čas je pevný, v prípade akéhokoľvek oneskorenia, hoci aj o sekundu, je návrh považovaný za neprijatý. V prípade neodovzdania, komunikácia s vyhlasovateľom nemá, s výnimkou jasného dôkazu technickej chyby, zmysel, keďže prijatie návrhu po termíne by mohlo znamenať zmarenie súťaže. Z toho dôvodu sa veľmi odporúča, aby sa účastníci registrovali do elektronického systému s dostatočným predstihom (autentifikácia v systéme pre elektronické odovzdanie môže trvať aj niekoľko dní, zvlášť v prípade registrácie zahraničného subjektu) a návrhy odovzdávali tiež s predstihom, aby sa predišlo technickým problémom.

81

Ako sa pripraviť na hodnotiace zasadnutie poroty?

82

V závislosti od množstva prijatých súťažných návrhov navrhne sekretár harmonogram postupu. V prípade, ak bolo prijaté veľké množstvo návrhov, treba náležite upraviť čas na overovanie, inštaláciu súťažných návrhov do priestorov na hodnotenie a hodnotenie samotné.

Sekretár súťaže zabezpečí, aby boli návrhy po ich elektronickom prijatí vytlačené. Pred prebratím výtlačkov je nutné vykonať vizuálnu kontrolu porovnaním vytlačeného panelu a panelu v elektronickej podobe, či technickou chybou nedošlo k znečitateľneniu návrhu alebo vynechaniu nejakej časti jeho obsahu.

Problémom môže byť tlač príliš tenkých čiar, šrafúr a podobne.

Overovateľ v súťažných návrhoch skontroluje výlučne to, čo bolo v súťažných podmienkach formulované ako záväzné. Pripomíname, že obsahová stránka návrhu by nemala byť požadovaná ako záväzná. Aj z tohto dôvodu sa odporúča, aby bolo ako záväzné vyžadované nevyhnutné minimum náležitostí. O overení je spracovaný písomný záznam.

Ak tak porota určila, ešte pred jej zasadnutím sú expertom poroty sprístupnené návrhy, aby ich mohli v rámci poľa svojej odbornosti posúdiť a pripraviť o tom zápis. Takýmto spôsobom je možné vyhodnotiť aj splnenie lokalitného programu, územného plánu alebo ďalších požiadaviek kladených v zadaní.

Sekretár minimálne dva týždne vopred pošle porotcom, overovateľovi a podľa dohody aj expertom prostredníctvom elektronického dotazníka návrh viacerých termínov, počas ktorých sa môže odohrať hodnotiace zasadnutie poroty. Po tom, ako každý z dotazovaných vyplní svoje možnosti, je určený konečný termín, ktorý najviac vyhovuje a sekretár odošle potvrdenie termínu, času a miesta zasadnutia.

83

Ako prebieha hodnotiace zasadnutie?

84

Priebeh zasadnutia: členovia poroty podpíšu prehlásenie o tom, že si u seba nie sú vedomí existencie konfliktu záujmov, tak, ako je definovaný v súťažných podmienkach;

sekretár stručne zrekapituluje priebeh súťaže od úvodného zasadnutia poroty, dôležité otázky a odpovede na ne;

overovateľ odprezentuje výsledky z overovania, porota následne zváži, či niektoré z prekročení požiadaviek zo súťažných podmienok sú natoľko závažné, aby kvôli nim vylúčila z posudzovania dané návrhy; odporúčame, aby boli súťažné podmienky nastavené tak, že návrhy bude nutné vylučovať iba v prípade prekročenia podmienok, ktoré sú vážne (porušenie anonymity, nedodržanie lehoty na odovzdanie, odovzdanie neúplného návrhu v takom rozsahu, ktorý znemožňuje jeho posúdenie); návrhy, ktoré neboli vylúčené, pripustí porota do posudzovania;

porota si preštuduje návrhy;

diskusia ohľadom kvality návrhov vedená predsedom poroty;

85

zníženie počtu návrhov v diskusii prostredníctvom označovania návrhov, ktorých kvalita je nízka;

zníženie počtu návrhov v diskusii prostredníctvom označovania návrhov, ktorých kvalita je vysoká;

podrobná diskusia o najkvalitnejších návrhoch;

hlasovanie poroty o určení poradia;

pridelenie cien a odmien;

dohoda, akým spôsobom budú spracované komentáre k návrhom;

odtajnenie identity účastníkov a autorských tímov.

Porota hodnotí súťažné návrhy výlučne na základe kritérií uvedených v súťažných podmienkach, teda zoraďuje postupne návrhy podľa kvality. Nie je vhodné, aby bolo poradie zostavované tak, aby umožňovalo ocenenie a odmenenie návrhov takým výberom, aby poskytli „akademický“ prehľad najkvalitnejších reprezentantov rôznych možných tvorivých prístupov, pokiaľ by takéto stanovenie poradia bolo vykonané v rozpore s uplatnením kritérií, ktoré boli stanovené v súťažných podmienkach.

86

87

Vyhliadková veža na Dubni Realizácia: 2018 na základe súťaže z roku 2016

Architekti: Gábor Nagy, Ladislav Vikartovský Foto: Erik Tomašek

88

89

Ako správne hodnotiť?

90

Hodnotenie má prebiehať po štúdiu návrhov a výmene reakcií v spoločnej diskusii, kde sa vysvetľujú kvality a problémy jednotlivých návrhov, zvažuje sa ich miera a možnosť opravy alebo dopracovania v prípade víťazstva účastníka, ktorý ich predložil.

Po dostatočnom prediskutovaní a identifikovaní hodnôt návrhov porota pristúpi k určeniu poradia mechanizmom, ako bol určený v súťažných podmienkach. Ideálne sa javí hlasovať spolu vzostupne o poradí návrhov vo vzťahu ku kritériu. Musí sa tak určiť poradie pre všetky prijaté návrhy. Dôležité je najmä rozlíšenie poradia medzi najkvalitnejšími návrhmi, menej kvalitné návrhy môžu byť agregované do väčších skupín.

Hodnotenie návrhov prostredníctvom bodovania sa odporúča iba v špecifických prípadoch – pri veľmi komplikovaných zadaniach s viacerými nehierarchizovanými kritériami/témami, kde by hodnotenie diskusiou so snahou o konsenzuálne rozhodnutia predstavovalo v praxi ohrozenie, že návrhy nebude možné kvalifikovane zoradiť. Pri väčšine prípadov je však takéto hodnotenie nevhodné a neodporúčame ho.

Odporúčame udeliť vždy iba jedno prvé miesto, nekalkulovať s tým, že po súťaži bude nasledovať nejaká forma dopracovania a dodatočného rozhodovania. Udelenie viacerých prvých miest vyvolá nutnosť rozhodovať podľa iných kritérií než bola kvalita návrhu, ktorú bola spôsobilá ohodnotiť porota, čím sa potlačí zmysel súťaže.

Pokiaľ možno, odporúčame neudeľovať viacerým návrhom rovnaké poradie („ex aequo”), ale diskutovať dovtedy, dokedy nie je zrejmé, ktorý z nich je kvalitnejší.

91

Odporúčame vždy udeliť všetky ceny a odmeny, nevynechávať miesta v poradí. V prípade udelenia menšieho počtu cien a odmien, než bolo uvedené v súťažných podmienkach, udeliť plnú sumu vyhradenú na ceny a odmeny okrem prípadu, že sa v súťaži zúčastnilo menej návrhov, než bol uvažovaný počet cien a odmien.

K hodnoteniu je nutné pristupovať s rešpektom k práci kolegov. Návrh spracúvali v podmienkach, ktoré boli veľmi limitované v porovnaní s tými, ktoré zažívajú členovia poroty pri jej hodnotiacom zasadnutí – súťažiaci totiž nemali pred sebou k dispozícii pre naštudovanie celý rozsah možných riešení vo forme dopracovaných súťažných návrhov, kultivovali iba svoje vlastné riešenie. Preto by mal každý porotca zahnať falošný pocit, že by vedel pripraviť lepší návrh (už vonkoncom sa neodporúča takýto pocit komunikovať navonok) a radšej sa venovať hodnoteniu toho, čo je k dispozícii. Znalosti nadobudnuté pri hodnotení je možné adresovať víťazovi vo forme odporúčaní k dopracovaniu jeho návrhu.

Ak by porota pri rozhodovaní nedodržala pravidlá upravené v súťažných podmienkach, zodpovedá za škodu, ktorá by vyhlasovateľovi vznikla. A to vo výške náhrady škody, ktorú by si voči vyhlasovateľovi úspešne uplatnil účastník alebo účastníci na súde. Vyhlasovateľ by si škodu následne mohol uplatniť voči porote, ktorá problém spôsobila. Bolo by otázkou dokazovania, ktorí z členov poroty by niesli osobnú zodpovednosť; smerodajné by boli v týchto prípadoch zápisnice zo zasadania poroty a najmä hlasovania.

Podľa judikatúry súdov, súdy nie sú oprávnené preskúmavať súťaž z hľadiska, či bol ten-ktorý návrh správne vybratý ako ocenený.

Na druhej strane, súdy sú príslušné na preskúmanie, či ohodnotenie návrhov prebehlo v súlade so súťažnými podmienkami.

Zodpovednosť porotcov za škodu je daná na základe charakteru právneho vzťahu medzi vyhlasovateľom a porotcami, ktorý je zo svojej podstaty vzťahom mandatárov voči mandantovi, bez 92

ohľadu na to, ako sa tento vzťah formálne v danom prípade pomenuje. Mandatár je pri plnení povinností povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s pokynmi mandanta. Pri porušení týchto povinností zodpovedá mandantovi za spôsobenú škodu.

93

Ako pripraviť zápis?

94

Sekretár pripraví zápis procesu (v zhode s vyhláškou č. 157/2016) tak, ako prebehol, porotcovia podľa dohody pripravujú komentáre k návrhom. Je dôležité, aby si túto úlohu nerozdelili medzi seba po jednom.

Každý z nich môže mať odlišnú schopnosť formulovať svoje, aj keď odborné, stále subjektívne, vnemy – vedie to k nevyváženej miere kritiky/chválospevu, čo môže spôsobovať nesúmerateľnosť komentárov a nepochopenie na strane účastníkov a verejnosti.

Ak tak porotcovia urobia, odporúča sa, aby ich komentáre nakoniec skorigoval jeden z nich. Je ideálne, aby to bol predseda.

Komentáre poroty je nutné uvádzať vyložene ako „komentáre”, nie ako „hodnotenie”. Hodnotením je totiž akt určenia poradia, nie verbalizovanie postrehov. Odporúčame, aby komentáre boli

k oceneným návrhom rozsiahlejšie, k víťaznému aj odporúčania pre dopracovanie,

k odmeneným stručnejšie,

k ostatným podľa toho, akú má porota časovú kapacitu. Ak má byť komentár príliš stručný, tak ho radšej odporúčame neuvádzať vôbec.

Po dokončení zápisu a komentárov ich sekretár pošle elektronickou formou všetkým, ktorí sa zúčastnili hodnotiaceho zasadnutia a požiada ich o schválenie konečného znenia.

95

Ako oznámiť výsledky?

96

Sekretár zašle oznámenie všetkým účastníkom, ktorých návrhy boli hodnotené, cez elektronický systém VO spolu so zápisom a prílohami. Všetci účastníci hodnotiaceho zasadnutia poroty by dovtedy mali zachovať mlčanlivosť.

Až po nadobudnutí právoplatnosti výsledku odporúčame verejne publikovať návrhy formou výstavy, tlačovej správy/konferencie, vlastnej webovej stránky, stránky www.archinfo.sk, prezentáciou pred verejnosťou, katalógom.

V dobe medzi odoslaním oznámenia a publikovaním návrhov zo strany vyhlasovateľa je vhodné požiadať účastníkov, aby svoje návrhy zatiaľ nezverejňovali.

Zápis z hodnotiaceho zasadnutia poroty spolu s prílohami pošle sekretár SKA.

Revízne postupy Pri súťaži návrhov a pri súťažnom dialógu je možné v nadväznosti na doručenie oznámenia o výsledku podanie námietok podľa §170 ZVO. Pri malej súťaži nie je možné podanie námietok podľa §170.

Pre kultiváciu profesijného prostredia sa veľmi odporúča, aby v prípade, ak je účastník súťaže nespokojný s výsledkom súťaže, kontaktoval v prvom rade predsedu poroty, vyhlasovateľa a SKA. Upozorňujeme tiež, že verejné osočovanie práce poroty, ostatných účastníkov súťaže alebo vyhlasovateľa, môže byť po prekročení spoločensky akceptovateľnej miery riešené disciplinárnou komisiou ako porušenie profesijnej etiky.

97

Ako vyplatiť ceny a odmeny?

98

eee

V súťaži návrhov po nadobudnutí právoplatnosti výsledku v lehote podľa súťažných podmienok vyplatí vyhlasovateľ oceneným a odmeneným účastníkom ceny a odmeny znížené o daň z príjmu, ktorú zrazil podľa § 43 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. (ďalej „ZDP”). Podkladom pre vyplatenie cien a odmien sú súťažné podmienky, zápis z hodnotenia poroty a dokumentácia s údajmi k uskutočneniu prevodu (názov, adresa, IBAN).

eee eee

Ak je oceneným alebo odmeneným účastníkom súťaže fyzická osoba, podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP je cena alebo odmena udelená v súťaži oslobodená od dane z príjmov, ak jej hodnota nepresahuje 350 €.

Suma, ktorá prekročí takto stanovenú výšku, už dani z príjmu podlieha. Ak je oceneným alebo odmeneným účastníkom súťaže právnická osoba, oslobodenie od dane sa neaplikuje.

eee eee eee

Pokiaľ ide o spôsob zaplatenia dane z príjmu, uplatňuje sa zrážková daň podľa § 43 ods. 3 písm. d) ZDP. Daň sa vyberá zrážkou tak, že ju zrazí a odvedie platiteľ dane (vyhlasovateľ) podľa § 43 ods. 10 ZDP. Dohodu o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 ZDP uzavrieť nemožno.

Príjem účastníka z vyplatenej ceny alebo odmeny sa započítava do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p.

Príjem účastníka z vyplatenej ceny alebo odmeny sa započítava do vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v zn. n. p.

Príjem účastníka z vyplatenej ceny alebo odmeny nepodlieha dani z pridanej hodnoty (ďalej „DPH”), a to ani ak je jeho príjemca registrovaný pre DPH. O DPH sa upravujú jedine príjmy za dodanie tovaru alebo služieb podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zn. n. p.

99

Pri vyplácaní cien a odmien nie je smerodajné, kto je autorom diela; vždy sa vypláca účastníkovi súťaže.

Ceny a odmeny sa nevyplácajú podľa AZ. Môže dôjsť k omylu pri výklade § 125 ods. 4 ZVO, ale ten hovorí len o vlastníctve návrhov a ďalej o vrátení ostatných návrhov. Je zrejmé, že sa hovorí o hmotnej veci, prostredníctvom ktorej je autorské dielo vyjadrené (napríklad maketa, list papiera). Nedochádza tu k udeleniu licencie na použitie autorského diela.

Preto nie je možné považovať cenu ani odmenu v súťaži za autorskú alebo licenčnú odmenu.

Režijné odmeny, ktoré sú v rovnakej výške udeľované všetkým vybraným účastníkom 2. etapy pri malej súťaži a súťažnom dialógu, vo všeobecnosti podliehajú DPH (ak je účastník platcom DPH) a nepodliehajú zrážkovej dani – keďže v tomto prípade sa príprava návrhu vníma ako „poskytnutie služby”.

100

101

Ako zadať zákazku víťazovi?

102

V prípade použitia súťaže návrhov vyzve vyhlasovateľ víťaza na rokovanie v priamom rokovacom konaní (§ 81 – 82 ZVO), kde sa dohodnú zmluvné detaily. V prípade súťaže návrhov sa nedá okrem víťaza osloviť nikto iný. V prípade zlyhania priameho rokovacieho konania teoreticky prichádza do úvahy rokovanie o poskytnutí licencie na návrh a jeho vyprojektovanie treťou stranou.

Pri iných typoch súťaže sa v prípade zlyhania rokovania dá rokovať s ďalšími účastníkom, podľa umiestnenia v súťaži.

Hlavným rizikom, ktoré ohrozuje dohodu, je prinízko nastavená predpokladaná hodnota zákazky, príliš jednostranne nastavené súťažné podmienky – odporúčame ani jedno z toho bez dostatočných praktických skúseností nedefinovať pred vyhlásením súťaže príliš prísne a fixne, lebo meniť to po ukončení súťaže už nemusí byť možné, a aj keby v tom momente považoval vyhlasovateľ aj víťaz za vítané vykonať zmenu, môže to vytvoriť patovú situáciu ohrozujúcu pokračovanie projektu alebo minimálne vyvolávajúcu nevhodný kompromis na kvalite výsledku.

Napriek tomu, že pri nastavovaní procesu súťaže a priameho rokovacieho konania sa snažia vyhlasovatelia počítať s tými najhoršími scenármi, v praxi je úplne štandardné, že v prípade dobre (realisticky a férovo) nastavenej súťaže, všetko prebehne korektne, dôjde k dohode medzi účastníkom a vyhlasovateľom.

103

#Monument Majer Realizácia: 2019 na základe súťaže z roku 2016

Architekti: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš

104

Foto: Ján Kekeli

105

Gratulujeme, urobili ste dôležitý krok k dobrej stavbe!

107

Rámce, rozhodovacia prax Úradu pre verejné obstarávanie Rámce: Zákon č. 343/2015 Z.z. Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení Vyhláška č. 157/2016 Z.z. Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a činnosti poroty v platnom znení Vyhláška 428/2019 Z.z. Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov v platnom znení Súťažný poriadok Slovenskej komory architektov z 13. apríla 2016 v platnom znení Etický poriadok Slovenskej komory architektov zo 14. júna 2001 v platnom znení

Rozhodovacia prax ÚVO Rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie vo veci ”Art Campus Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, 2018” z 25. 3. 2020, číslo spisu 3654-9000/2020, 41099000/2020

108

109

Autor/editor:

Peter Lényi je autorizovaný architekt z ateliéru 2021, s ktorým sa zúčastnil cez 40 súťaží a viaceré z nich vyhral.

Bol pri organizácii cez 20 ďalších súťaží. Od založenia Metropolitného inštitútu Bratislavy vedie jeho Sekciu súťaží. Viedol vznik predchádzajúceho Manuálu súťaží návrhov SKA z roku 2016.

Spolupráca:

Ondrej Marko je autorizovaný architekt z ateliéru 2021, od založenia Metropolitného inštitútu Bratislavy pracuje na Sekcii súťaží, od r. 2019 je členom výboru pre súťaže a verejné obstarávanie pri predstavenstve SKA. Pochádza z Leopoldova, kde je členom stavebnej komisie. Organizovaniu súťaží sa venuje od roku 2014 – súťaž na MsÚ v Leopoldove.

Michal Garaj vyštudoval právo v Trnave a manažment verejného obstarávania v Ríme. Šesť rokov pracoval na rôznych pozíciách na ÚVO, vo februári 2019 sa stal vedúcim oddelenia verejného obstarávania na bratislavskom magistráte. O verejnom obstarávaní rád prednáša aj píše, pričom ho viac baví jeho ekonomická, než jeho právna stránka.

Marek Šmid je advokátom a zakladateľom advokátskej kancelárie Grand Oak so sídlom v Bratislave. Právu verejného obstarávania sa venuje dlhodobo od roku 2007 počnúc jeho 110

štúdiom a praktickými skúsenosťami na Slovensku, vo Veľkej Británii, ako aj vo Francúzsku. Svoje praktické, viac ako 10 ročné skúsenosti v oblasti právneho poradenstva pri verejných obstarávaniach, má možnosť zdieľať od roku 2015 pri výučbe práva verejného obstarávania na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, externe na University of Westminster v Londýne a taktiež ako lektor na viacerých odborných portáloch (napr. Verlag Dashofer).

Rudo Žákovský je autorizovaným architektom a členom predstavenstva SKA, od r. 2006 členom výboru pre súťaže a verejné obstarávanie pri predstavenstve SKA, ktorému od r. 2015 predsedá.

Kornel Kobák je architekt a urbanista s viac ako 30-ročnou praxou, partner v ateliéri AVK ARCHITECTS. Ako 1. podpredseda SKA sa venuje problematike štandardov architektonickej profesie a zahraničným vzťahom.

Mirek Karas pracuje na Ministerstve životného prostredia SR. Popri tom sa zaoberá stavebným právom a právnymi stránkami súťaže návrhov. + Pavla Lényiová a členovia ateliéru 2021 a Sekcie súťaží Metropolitného inštitútu Bratislavy Anna Kvasniaková, Jana Kvasniaková, Lenka Borecká, Veronika Vojteková

111

Manuál súťaží návrhov Slovenskej komory architektov Vydavateľ:

II. vydanie Bratislava 2021

Inštitút Slovenskej komory architektov, Námestie SNP 18, 811 06 Bratislava

Zostavil: Peter Lényi Co-editor: Martin Zaiček Grafický dizajn: Magdaléna Scheryová, Ľubica Segečová, David Kalata Tlač: Typografia plus ISBN: 978-80-973589-2-1 EAN: 9788097358921 dokument v elektronickej forme: www.komarch.sk/manualsutazi https://issuu.com/institutska pozn.: Open-source licencia Zdroj fotografií: archív CE ZA AR

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

ISBN 978-80-973589-2-1